#46. Obete narcizmu: Mýty, ktoré bolia

Zažila si alebo zažil si vzťah s narcistickým partnerom a chceš sa o svoj príbeh podeliť v podkaste o CRCA? Klikni na odkaz príbeh pod touto epizódou. Chceš znovu objaviť svoju vnútornú silu a dôverovať sebe, láske a životu? Prečítaj si moju knihu Znovu sama sebou. Nadežne je aj seriózny dotazník, ktorý ti pomôže odhalieť viac ako 50 skrytých varovných signálov narcistickej manipulácie. Je vytvorený tak, aby si mohla identifikovať prípadne aj iný ako partnerský vzťah. Kniha tiež obsahuje aj viac ako 40 overených typov, ako sa z toxického vzťahu spametať, ako upokojiť svoj nervový systém a znovu sa rozžariť. No a z knihov získaš aj dva bónusy, meditáciu na uvoľnenie napäťa a tlaku a meditáciu na posilnenie sebavedomia. Odkaz je pod touto epizodou. Vitaj pri ďalšej epizode podcastu o crca, v ktorom sa narovinu a otvorene rozprávame o partnerských vzťahoch, narcistickej manipulácii a o tom, ako nájsť cestu naspäť k sebe, prebudiť ženskú silu a otvoriť sa skutočnej láske. Volem sa Nora Šulíková a sprevádzam ženy na ceste na späť k sebe. Ako certifikovaná kôčka im prostrednícom emočného detoxu pomáham uvoľniť emocionálnu záťaž, oslobodiť sa z toxických vzťahov, lepšie sa napojiť na intuíciu, prebudiť vedomie sebahodnoty a znovu otvoriť srdce láske. Som autorkou knih Šťastie na dosah, Znovu sama sebou, denníka snov, množstva meditácií, vzdelávacich prednášok, online kurzov a som zakladateľkou školy Šťastia a konferencie Sama sebou. Dnes sa budeme rozprávať s Monikou, ktorá vám povie svoj príbeh. Vítaj Monika.

Ďakujem pekne za pozbanie a pozdravujem všetkých.

No tak ja by som sa ťa hneď na úvod spýtala, že ako začal tvoj príbeh? Ako si sa zoznámila so svojím bývalým partnerom?

Tak zoznámili sme sa na svadbe. Ale vlastne teraz už viem, že ten príbeh začal dávno predtým. Pretože tie príbehy začínajú v primárnej rodine. A potom tak nejak automaticky vplujeme do toxických vzťahov a sme takou ideálnou, predpripravenou obeťou. Takže začal vlastne mojim narodením do rodiny, kde boli pritomné toxické vzorce, narcistické. Prípadne aj, môže tam byť iná porucha osobnosti, ale stále sú to tí zlí, ako hovorí jeden lektor. Takže ten cluster B môže to byť histrion, hraničiar, ale tá narcistická poruka je taká najnebezpečnejšia, najťažšie odhaliteľná, ale môže byť spojená s inými poruchami. Takže vlastne začal môj narodením.

Dobre, keby sme to teda rozvinuli viac, tak ak môžeš povedať, alebo o čo sa môžeš podeliť, že kde si si spätne potom všimla, že vlastne to začalo s tvojim narodením a vlastne vstupom do tej pôvodnej rodiny?

Tak ja som začala asi pred viac ako desiatimi rokmi po rozvode pátrať. Takže začala som s návštivami rôznych seminárov, kurzov. Hoci ma stále zaujímala psychológia, ale vtedy som išla do toho veľkšie, tak viac, do hĺbky. Takže chcela som vlastne zistiť príčinu, prečo som sa ocitla viac ako 20 rokov v manželstve. ktoré bolo nepunkčné, kde som bola nešťastná, ale vtedy som si ešte neuvedomovala naplno, že som vlastne žila v domácom násili. Ale bolo to tak pekne skryté. Nebolo fyzické, bolo psychické, čo si myslím, že je ešte náročnejšie alebo má závažnejšie príčiny. No a ja som paradoxne... Hoci som navštevovala v tom čase aj psychologičku, ale prišla som vlastne na ten problém sama. A to natrafila som na YouTube na video o narcizme. A vlastne vtedy mi to všetko začalo dávať zmysel, ako keby mi toto odpovedalo všetky otázky. A hoci som tie procesy alebo vedela pomenovať konkrétne stránky toho, čo som prežila, vtedy to dostalo meno. Takže mi to všetko zapadlo do seba. A odhalila som najprv tom rodičom.

A.

Paradoxne až po smrti bývalého manžela som vlastne odhalila jeho, že on bol teda veľmi sofistikovaný, dokovalý manipulátor, skrytý narxista. To bolo až po jeho smrti. A ešte je zvláštne to, že my sme sa potom nejak... Ja som mala pocit, že po tom rozvode, že nejak sa rešpektujeme, že celkom ako Vychádzame spolu dobre, aj sme pracovne spolupracovali. Takže ešte som bola v takej ilúzii neprebudenia. A dokonca som ju rozprávala, čo som zažila, čo som sa naučila na kursoch, na seminároch. Som myslela, že vlastne aj jemu to pomôže, lebo on začal mať tedy zdravostné problémy. No a... tak mala som pocit, že ho to zaujíma. Ale vlastne teraz vidím, že nejakým spôsobom to aj bolo použité proti mne niektoré informácie, ktoré som mu poskytla. No takže... Najprv som odhalila rodičov. Samozrejme, že Narcista nie je jeden. Aj v tom rodinnom systéme je ich viac. Tam sú tie rôzne role. ten dominantný narcista, potom jeho obeď, tie deti majú rôzne role, čierna ovca, zlaté dieťa. A potom sú ich podporovateľia, ktorí vôbec o tom nemusia vedieť, že sú tiež zneužívaní len iným spôsobom a ktorí na to väčšinou nikdy neprídu. Že vlastne participujem na likvidácii niekoho, ale si myslím, že nie, že vlastne robím dobrú vec, alebo odporujem niečo dobré. Takže všetko som si začala uvedomovať až spätne. A ja si myslím, že je to veľmi časté, že také tie červené vlajky vidíme spätne. Že to bolo od začiatku, ale sme tomu nevenovali pozornosť, pretože sme niečo toxické považovali za úplne prirobené.

No a na to by som vlastne nadvedzala tým, že sa vráťme naspäť k tomu začiatku vzťahu s tým tvojím bývalým partnerom. Keď hovoríme o tých vlajkách červených alebo varovných signáloch, tak zaujímalo by ma, že ako na začiatku ten váš vzťah vyzeral a ako si sa vlastne s ním dostal do toho vzťahu. Ty si spomínala, že ste sa stretli na svadbe, ale ako to celé začalo, ako to vyzeralo na začiatku?

Tak začiatok bol vlastne taký, že my sme sa stretli, následne sme ako taká partia, kamarátska partia viacerých aj chlapcov, aj vieča, sme spolochodili po diskoteče a tak, že vlastne on nešiel hneď ako kebyže po mne tak oka to, že ma chcel do vzťahu, ale bolo to bola som stiahnutá do takej partie kamerátskej. A ja sa priznám, že ja som vlastne nikdy, nikdy sa mi nejako ani nepáčil, ani ma nepriťahoval. A keby naozaj som nebola do toho nejak dotlačená veľmi takými sofistikovanými manipulatívnymi ťahmi, tak asi by som sa ani nikdy nevydala zaňala. pochopila som spätne, že ako ma tak zmanipuloval. Ja som napríklad mala záujem o úplne iného potencionálneho partnera z tej partie. A som si uvedomila, ale až naozaj po tom rozhode, že ako vlastne on to urobil, keď ja som k tomu druhému kamarátovi, kde sme vlastne mali nám zaujím. Ako je možné, že som mu hned na druhý deň dala kopačky? Čiže proste, ako som sa nechala ovplyvniť, že je to až neúveriteľné.

A môžeš sa aj podeliť o to, ako to bolo, že vlastne čo spravil, čo si si späťne uvedomila, že ako sa to stalo?

Tak on si uvedomil, že vlastne asi dobrovoľne nepôjde do vzťahu. Priznám sa, že ma naozaj nepriťahoval, ale dokonca pri našom prvom stretnutí ja som... On sa mi potom priznal, že... Ja som totiž to nemala... Ja som ani nevedela, že on existuje. On sa mi priznal, On ma uvidel v autobuse a povedal ten deň svojim kamarátom, že on si ma zoberie za ženu, že sa so mnou oženi. A ja som ešte ani nevedela, že on existuje. A potom sme sa náhodne stredli na shadbe a ten môj prvý pocit si pamätám, keď som ho uvidela, že to bolo... Niečo vo mne povedalo, že to je odporný človek. Ale veľmi rýchlo vlastne on vedel zapôsobiť, aký je spoločenský, vtipný, veselý, úžasný a dobrosrdiečný a proste taký charizmatický. Ale dobrovoľne by som naozaj Teraz viem, že som bola manipulovaná, že to nebolo v poriadku, ale nemala som naozaj tú slobodnú voľbu takú, ako som si myslela, v takej miere, ako som si vtedy myslela. On vlastne vedel, že ako na mňa, samozrejme, že nejakým spôsobaním pocitov viny, zodpovednosti. Hoci vlastne medzi nami neboli žiadne záväzky, ale on ako keby vytvoril ten záväzok, že proste... Neviem ani, ako to urobil. Že ja mám voči neho nejaké záväzky a proste mu ublížim, kebyž ja ho odmietnem. A veľmi rýchlo potom sa dá zúbiť som bola vydatá, ale neviem ako, tak po troch mesiacoch, keď ma vlastne nejak oddelil od iného nápadníka.

Ako ten váš vzťah vyzeral na začiatku? Teda po troch mesiacoch ste sa zobrali, čo je vlastne veľmi expresný, rýchly posun. Takže ako to vyzeralo? Ako sa správalo? Bolo tam taký klasický ten lovebombing, alebo nejaké také pozornosť extrémna a tieto všetky prejavy?

Bolo to naozaj, trvalo to dosť krátko a tá devaluácia začala už na našej vlastnej svadbe, ale ja som vedela, cítila som, že to nie je v poriadku. a že vlastne začalo peklo, len som už nemohla z toho vystúpiť, pretože som vedela, že moja rodina by to nepochopila, že proste to by bolo použité proti mne. A zároveň on si vlastne omotal napríklad moju sestru a kolo prsta moju kamarátku, že vlastne aj moje kamarátky boli zrazu viac v jeho kamarátky ako moje. Moja sestra doteraz si myslí aj na rodinu prískušníka, že aký to bol úžasný človek. Takže asi to takto zostane. Keď s nimi nežili za zatvorenými dverami, tak tú ilúziu pravdepodobne si mytajú. No a samozrejme, že po svadbe to išlo veľmi rýchlo. Do tej devalovácie bola som zrazu ako nedostatočná. To, čo bolo na mne obdivované, bolo zrazu také divné, nepotrebné, alebo až škodlivé. Zrazu som pri dlžbe ľah premýšľala. To, čo bolo ako obdivované, tak bolo už slé. A som bola až príliš dôkladná, hoci predtým to bolo obdivované. Takže... Určite tomu nám pomohla aj jeho matka, ktorá bola otvorená narcistka. Ona ma vlastne nenavidela otvorene, takže to... Mala som proti sebe vlastnice u koalícií. No a veľmi rýchlo prišli deti, čo samozrejme je istým spôsobom kontrola, aby som im mohla teda a sa z toho len tak dostať. A pamätám si na jeden taký zvláštny moment, ešte keď boli deti úplne maličké, a hoci nemal žiadnu príčinu, tak ako keby mal tu takú nejakú intuíciu, Začal sa mi zrazu vyhražať, že ak by som náhodou, ak by ma niečo také napadlo, že by som ho chcela opustiť, to by mi vlastne vymenovalo všetko, čo by ma postihlo. A že teda určite na to doplatím, že všetci ma budú mať za nejakú, neviem ako to by tedy nazval, ale že určite sa mi pomstí tým, že teda mi zoberiem deti. A možno toto ma držalo Teda vlastne tie dlhé roky, až pokiaľ mi deti boli dospele. No a potom ale začalo sa to už takto rúcať, že začali robiť veci, ktoré mne boli... Proste už sa to nedalo. Tie veci boli už také extrémne, ale zároveň veľmi skryté.

A čo to bolo napríklad, keby si mohla nejaké príklady povedať?

Veľmi okrato začal... na to uprednostňovať predo mnou ako pred manželkou, chodzi, nedá sa povedať, že by doktor by ma nejako uprednostňoval. Ale vyslovenie mi zdávalo najavo, že niekto iný je pre ňa dôležitejší, paradoxne to bol jeho kamarát. A ja som pokopila, že to je už veľmi divné, keď on kupuje kamarátovi auto, potom kupí jeho synovi auto, Vlastne som pochopila, že ja som o vlastnej domácnosti ako keby, že už neviem, nejaký predmet, ktorý splní nejakú rolu, ale vlastne už je bez akýchkoľvek ľudských práv. Som pochopila, že keď neobjdem, že ma to úplne zničí. Takže som vlastne, bez toho, aby som vedela, že s čím mám dočínenia, tak som sa rozviedla. Hoci v tom čase aj celá moja rodina bola proti mne, on všetkých získal na svoju stranu, že bolo to náročné, v tom čase som bola úplne sama na to všetko. Ale naprík tomu som sa rozviedla, som sa vlastne Išla som do podnajmu, samozrejme, že ma stihol pripraviť o majetok. Dostala som nejakú symbolickú čiastku, ale bola som poškodená čo sa týka majetku, majetkového výrovnavňu atď. Ale tie následky a straty tam sú. A dôležité je si uvedomiť, že keď sa s tomu chceme vymaniť, musíme ratať so stratami a veľakrát naozaj ešte s veľkými stratami.

Mňa by zaujímalo ešte, čo bol pre teba taký ten zlomový bod, že keď si tie dlhé, dlhé roky, akože bola takáto ponižovaná a vlastne zhadovaná, jednoducho žiťa devalvovala na všetkých mocných úrovniach, tak čo bol pre teba to rozhodujúce, že kde si sa tak vnútorne naozaj rozhodla, že idem z toho preč?

Asi sa všetky tie prísnaky tak vyhrotili, že už sa to nedalo prehliadnúť, čo som bola naozaj zneuštívaná aj čo sa týka pracovných záležitostí. My sme podnikali spolu a ja som vlastne mala dôkazy v ruke, že ja tu na by som z toho mala mať nejakú finančnú odmenu, keď sme teda ako partnery v podnikaní, tak za to dostáva odmenu finančnú niekto iný a ja vlastne, keď na to príde, tak je mi tvrdené, že som nič nerobila, nevyrobila a tak ďalej. Bolo to už naozaj v veľkom extréme. A samozrejme, že bola som úplne, žila som už úplne v sociálnej izolácii a potom aj v ekonomickej izolácii. Takže bola som kontrolována, vlastne som ako keby nemala už žiadne práva. A my sme čakali, dostal ho na súdne pojednavanie o hľadnom rozvodu. Vtedy sa to veľmi vyhrotilo. On vlastne vybielil mi môj účet. Bola som kontrolovaná, čo kúpujem, som mu musela predkladať bločky. Ale naozaj to išlo do takého extrému, že som veľakrát aj volala políciu. Nebolo to o nejakom fyzickom napadaní, ale zamedzil mi prístup k nejakej časti domu, kde mal firemné dokumenty, aby som mi mohla zistiť, ako čo je fakturované medzi mnou, ním a mým kamarátom. Takže hnal to do extrému s tým, že už som videla, že proste to mi je normálne dávať.

A deti vlastne v tom vašom vzťahu boli na tom ako? Ako vnímali ten váš vzťah, lebo poznačilo ich to nejako výrazne?

Myslím, že áno. A spätne si uvedomujem, že boli protivne manipulované ešte keď boli úplne maličké. Takže myslím, že áno, že je tam nejaký pokryvený môj obraz a my ma nejako vnímali. A myslím, že pracujem na to momentálne, ale zároveň nechcem na nich tlačiť. A neviem, ako to dopadne.

No a my sme sa ešte rozprávali vlastne o takých mýtoch alebo o tom, že čo vlastne veľa ľudí si ani neuvedomuje, že sa môže stať. Lebo vlastne nejaké také mýty ohľadne vzťahov a bežné presvedčenia neplatia v dynamike toxických vzťahov a môžu byť také ubližujúce až nebezpečné. Mohla by si k tomuto niečo povedať?

Áno. Mňa vlastne zaujalo to, keď som prišla k tému narcizmu a začala som to vlastne tak študovať do hĺbky. A vtedy som si uvedomila, že keď som začala s nejakým svojom uzvojom, tak niektoré teórie sú tzv. esoterické. Hoci je to veľmi široký pojem, ale vtedy som si uvedomila, koľko manipulácie je aj v tej samotnej esoterike. a koľko je tam samotných manipulátorov, ktorí sa tvaria ako koučovia, dokonca v tom extréme. Je to kouč pre obeten artistického zneužívania. No takže vlastne som si uvedomila, alebo som to chcela nejaký čas na tom začiatku riešiť týmito teóriami a pochopila som, že idem stále v tom istom, že stále idem v tom seba obvinovaní s tým, že preberám zodpovednosť za niečo, čo nie je moja zodpovednosť. Stále idem v tej téme valošnej viny. A sú to vlastne také presvedčenia, ktoré sú tak bežne používané až príliš často. Je to napríklad takéto presvedčenie, že v nejakom vzťahu, že tá zodpovednosť je polná po 50 % na 50 %. Určite v toxickom vzťahu to neplatí a ten vzťah je založený na úplne inej dynamike, pretože ten zdravý partner, myslím tu o beď, ktorá ale nevie, že je obeťov, ona si myslí, že je vlastne nedostatočná, niečo robí málo, takže preto to nefunguje. A ešte ten manipulátor alebo narcistajú presvedč, že ona je tým páchateľom. Takže vlastne tamto neplatí, že by mali rovnakú zodpovednosť, pretože tá obeď, vlastne ona chce budovať ten vzťah. Ona tam má iné nastavenie, ale na druhej strane, hoci sa to tak prezentuje na vonok, tak tam nie je snaženie, Zase ďalšie také mituzie, všetko je to len o komunikácii, tiež to neplatí, lebo jedným z takých výrazných znakov toxického človeka je, že nedá sa ničmi komunikovať. A veľakrát sa o tom tak zamotáme, on nás tlačí do toho, aby sme sa opájovali, vysvetľovali, tým pádom vlastne, ako keby vstupujeme do role vinníka, keď sa opájujeme, tak on to berie, Sme vinní, ako keby potvrdenie našej viny. A naozaj, že tam žiadna dohoda neplatí a tam sa nedá ničej komunikovať, stále sa to skončí tak, že tá obec, teda, robí niečo zlé, aby ten narcista mal pod kontrolou. On nesmie dopustiť, aby nemal tú kontrolu nad vzťahom. Ďalšie také mýty sú napríklad, že v tej esoterike časte, že ak máme niečo vyriešené, tak už by nás niečo nemalo bolieť. A myslím si, že to neplatí, pretože keď nám niekto aktívne ubližuje, tak proste reakcia, zdravá reakcia zdravého človeka je, že proste to musím cítiť. Pravo naopak, ak niekto mi aktivne ubližuje, a to jedno, či to je fyzické ubližovanie, alebo také zákerné, skryté. Ak mi to nevadí, tak práve je to taký vystražný signál, že tým pádom, že som prežila nejakú násilnú vzťahu, takže môžem mať už potlačené emócie a to je práve znak, že niečo v mojom vnútri už nie je v poriadku. Je to vlastne znakom toho, že ten môj nervový systém, ale skôr je to o tých potlačených emóciách. Takže nie je pravda, že proste nemali by sme cítiť to bolestivé, čo sa tam deje. Pretože vlastne, keď niečo potlačíme, že nechcem to cítiť a si snažíme byť nad vecou, Tým potlačeniem emócií vznikajú rôzne psychosomatické ťažkosti, takže smerujeme k nejakej chorobe, k psychickému vyhoreniu, depresii, k úzkosti, k panickým atakám, k depresii a tak ďalej. Takže to naozaj nie je znak nejakého zdravia. Ďalej sa často stretávame s týmto takým presvedčením, že každý tak trošku manipuluje, alebo že každý je to trošku toxický, každý je trošku narcista. Tiež si myslím, že to nie je pravda, pretože existuje niečo také ako všeobecná manipulácia a patologická manipulácia. A každý niekedy použije tú všeobecnú manipuláciu, ja neviem, idem na úrad niečo chcem vybaviť, tak ja neviem, pochválim pani úradničke súkňu, hej. To je taká obyčajná bežná manipulácia. Ona je dosť taká prehľadná. A stále na tej druhej strane je tam možnosť.

Reagovať slobodne. A ešte ja prepáčem, že ti do toho vstúpujem, ale napáda ma, že vlastne táto nie je taká zráňujúca. kdežto tá patologická manipulácia je podľa mňa extrémne zrajnujúca.

Forma manipulácie. Áno, presne tak. A zákernosť tej patologickej manipulácii je v tom, že si to vôbec nevšimneme. Je to tak skryté, že si to nevšimneme a ani netušíme, ako sme sa drazili z bodu A a dostali do bodu B. a zrazu vôbec nevdušíme, kde sa podielá naša sebaúcta, sebahodnota. Takže vlastne naša psychika je rozkladaná veľmi nenápadne a veľmi zranujúco a veľmi destruktívne. Naozaj, že tie násilné vzťahy, lebo narcísti manipulátori tvoria násilné vzťahy. Hovoríme o domovcom násili, ktoré môžu byť aj veľmi dobre skryté. ale to neznamená, že nie je nebezpečné. Ale následkom toho môže byť aj vražda, aj samovražda obete, alebo aj taká nenápadná forma samovraždy napríklad, čo je obec zomrie na rakovinu. To je vlastne aj dôsledok potlačených emocií, alebo aj, no zkrátka, tej psychickej deštrukcie, alebo rozpadu osobnosti.

Tej obete. Napadajú ti ešte nejaké iné presvedčenia alebo nejaké také myty, s ktorými sa často stretávame? Je rozdiel, keď sa používajú a aplikujú na tie bežné vzťahy a tie teda, ako to neplate v tých.

Toxických vzťahoch? Určite áno. Také bežné rady, ak riešimy nejaký problém, často sa stretávame s tým, Jediná alebo taká veľmi používaná rada je odpustenie. Myslím, že to nie je také jednoduché, alebo... Je to veľakrát predkladané ako taká jediná, funkčná, alebo taká univerzálna, alebo taká až svetá rada, ktorá všetko má vyriešiť. Ale vlastne, ja by som... V naselných vzťahoch ja by som naozaj nešla tým smerom, že by som odkúštala dopredu, pokiaľ na druhej strane nie je nejaké pokamienie, nejaké priznanie si viny, pretože ja to viem tak, že... a ten manipulátor, on naozaj nikdy neprizná svoje pochybenie, takže on sa nikdy nebude ospravdelnovať, nikdy neprizná svoju vinu. Takže ja by som aj v rámci nejakého sprevádzania nikdy som nenutila obeď, aby odpuštala, pretože je to vlastne z môjho pohľadu ďalšie násilie.

Voči sebe. Ono vie, čo ma ešte pritom napadá, že niektorí títo narcisti, oni aj dokážu zreflektovať alebo povedať o spravdelnica alebo niečo takéto vyjadriť, ale vlastne to nemyslia vážne. Lebo ja osobne som sa stretla s tým, že ten človek to aj povedal nahlas, zreflektoval si, čo vlastne robil a ako sa správal, ale v vlastnej skutočnosti si aj tak ten druhý myslel, že vlastne tá obedia je ako vina vina, alebo proste ten človek, ktorého sa to týka, ktorý sa voči tomu vymezuje. Sú aj prípady, kde sa oni vedia ospravedlniť. Len si myslím, že ospravedlnenie nie je skutočná forma nejakého pokáňa alebo nejakého vstúpenia si do svedomia, keby som to tak povedala. Je to zase iba.

Na oko. Áno, veľakrát naozaj k tomu siahajú, keď už nejakým spôsobom obec, keď majú dojem, že obec môže prezrieť, uvidieť tú realitu. Tak ja som sa s tým tiež stretla, že prišlo ospravedelnenie, ale keď nie je to spojené s tým, že mení svoje vzorce správania, tak asi to nebolo úplne. Takže aj to faľšie ospravedelnenie môže prísť naozaj. Veľakrát je to ale o tom, a často sa s tým stretávam, keď sa rieši vzťah s rodičmi, násilný vzťah s rodičmi, alebo keď rodičia boli ty rani. Takže nejakým skosomom, ako keby dieťa malo povinnosť, ja si myslím, že nemá, pretože tým vlastne berie zodpovednosť za cudžiu agresivitu na seba. A je to len pokračovanie, pokračovanie, ako keby... Je to vlastne také sebatrestanie a nasilie voči sebežeb. Ak niekto... Hľadám nejaké správne slova. Ak niekto bol alebo je obetev tyrania, tak nemôže preberať zodpovednosť za agresivitu toho druhého. A keď by som ho nutila, že musíš odpustiť, tak je to vlastne zase násilievod či nemusamen. Pretože on sa bude k niečemu nutiť, totiž na druhej strane nie je žiadna sebareflexia, žiadne ospravedlenie, alebo aj náprava ich škôt, nič také. Myslím, že tá skutočná terapia prebieha tým, že musím prijať tú realitu, ako to naozaj bolo. Prijať to, hoci sa mi to nepáči, ale uznať to, že proste som si niečím takým prešla, ten človek to nikdy neprizná, tu sa pojú k chybu. A preto sa nebudem nutiť. nejakému odpušťaniu, ktoré by bolo vlastne násilím voči mne samej. Neviem, či sa.

Vyjadrujem zrozumiteľne. Áno, mňa pri tom napáda, že vlastne toto určite nie je forma terapie po takomto vzťahu. Odpustenie môže podľa mňa, alebo k odpusteniu môže dôjsť postupne, alebo v nejakej fáze, už keď človek prešiel určitým uzdravovacím procesom. Ale nemôže to niekto chcieť úplne hneď na úvod, keď niekto sa vlastne konečne dostal z niečoho takého. Tak to nie je prvá časť toho procesu, pretože Ja si myslím, že je to úplne taká už, keď je človek nad vecou po nejakom čase, keď naozaj prešiel nejakým vnútorným liečením, proste keď sa dokázal uvoľniť z veľa tých záťaží a traum, ktoré tam vlastne tomu napomohli, aby vôbec nejaký taký vzťah mohol vzniknúť. A k tomu odpusteniu môže aj prírodzenie dôjsť, ale v určitej fáze toho uzdravovania. Čiže rozhodne súhlasím s tým, že ako nedá sa nútiť niekoho do odpustenia, a ako hneď po odchode z takéhoto vzťahu. To je nerealné, pretože tam je vlastne rozhodené všetko, počnúť s nervovým systémom, spôsobom života, nejakými ďalšími okolnostiami, ktoré už v každom príbehu sú rôzne, ale Vlastne sa zrutil svet po takom odchode. Čiže odpušťať niekomu hneď by bolo, ako si už aj ty hovorila, veľmi ubližujúce a sebadestruktívne, lebo v tom momente, v tej fáze toho procesu by človek išiel určite proti sebe, lebo by to tak necítil. Nevychádzalo by to naozaj z takého uprímného, už ako nadobudnutého pocitu nejakej navrátene sa k sebe a tej sebalasky a celkovo. No o tom by sa dalo rozprávať. Ale určite si myslím, že v.

Tomto súhlasím. Určite, určite áno. Je to vlastne aj popretie svojej bolesti, svojho prežitku, spochybnenie zase svojej reality, ako to bolo. A ja to vnímam tiež takto, že to odpustenie môže prísť na konci liečenia. Hoci to liečenie možno nikdy nemá koniec, ale v nejakej etape. Keď vlastne príjmem tú realitu, že takto to bolo, nemohla som urobiť nič viac, lebo nemohla som zmeniť toho človeka, A keď sa s tým zmierim, že toto sa stalo, nesiem si také následky, liečim si trávmu, veľakrát je to posttramatický stresový syndrom, takže ťažké následky. Ale vlastne keď to príjmem aj s tými stratami, tak potom môžem to ako keby tú potrebu odpustenia pustiť, že vlastne tá potreba tam potom zanikne. Ale je to, ako si povedala, výsledok nejakého procesu. Nemôže to byť, nemôže to fungovať.

Na začiatku. Napadajú ťa ešte nejaké mýty? Lebo ako mne to príde ako veľmi zaujímavá téma, to, že si nadhodila tie rôzne presvedčenia a mýty, ktoré sa bežne dajú aplikovať na ten ako dajme tomu taký bežný, klasický vzťah, ale nie na ten toxický. Tak máš ešte nejaké také, čo ťa.

Napadli medzičase? Určite áno. Je ich viacero a určite nebudú spomenúť to všetky. určite na niektoré si spomenem neskôr, ale napríklad takým je to, že keď pracujeme na sebe, tak automaticky sa musíme nieť aj ten druhý partner, ale môže to byť aj kamaráda, alebo ja neviem, kolega, aj už dá sa to napasovať na ďalšie vzťahy. Samozrejme, že aj tých narcistov nestretávam len v partnerských vzťahoch, ale aj v kamarátskych, kolegiálnych, rodinných. Takže ďalšie také mýtu je, keď na sebe budem pracovať, že sa zmejí ten druhý vedľa mňa. Keď je ten druhý človek vedľa mňa zdravý, a to myslím nedokonalý, ale bez poruky osobností, tak asi áno, bude na to nejakým spôsobom reagovať. A práve preto, že má nejakú mieru sebareflexie, morálky, svedomia, takže je vysoký predpoklad, že sa zmení aj ten človek na druhej strane, ale naozaj to neplatí v toxickom vzťahu, pretože toxický alebo narcistický partner, prípadne iný, z poruchom z toho klastra B, on nemá svedomie, nemá seba reflexiu, takže tam žiadne naše snahy nebudú fungovať. Takže to je dosť nebezpečný miesto. môže obec zacikliť aj roky, že na sebe pracuje a na druhej strane sa nič nemení a ona sa stále snaží viac a viac a ešte sa to.

Všetko zhoršuje. Pritom ma napadá, že vlastne toto je ako ono, môže sa niečo jemne meniť, ako v tej energetickej rovine, lenže vlastne napadlo ma pritom, že ako to bežne funguje, že keď je človek v takomto vzťahu, tá obec, dajme tomu nazvieme to, že pracuje na sebe, Tak ona síce spraví krok dopredu, ale môže sa trošku vyladiť do prostredie alebo celkovo niečo, nejaké malé nuancí, lenže vlastne ten narcistický človek alebo ten extrémny manipulátor ju stiahne 10 krokov dozadu. Čiže keď si predstavíte, v takomto vzťahu sa vlastne ani nedá moc pracovať na sebe. Akože dá sa samozrejme, ale človek je aj tak stále ťahaný dolu, dozadu proste, v podstate v toxickom prostredí sa nedá oveľa toho zlepšiť ani uzdraviť. Čiže keď aj jeden z tých partnerov, ktorý nie je ten manipulátor a pracuje na sebe, tak spraví fakt len... kruočík dva maximálne dopredu, tým sebarozvojom alebo nejakým spirituálnym rozvojom, ale ten druhý ho stiahne extrémne rýchlo dolu. A ešte čo, z mojej skúsnosti som si všimala, že vlastne keď ja som niečo robila v tomto zmysle, tak tým, že sa moja energia rýchlo zdvihla, proste bola som v podstate v nejakom inom rozpoložení, že cítila som sa lepšie a vyžarovala som niečo iné, tak ten človek to automaticky vycítil a s ním to nerezonovalo, čiže on ma ťahal okamžite do úči. Čiže je to veľmi časté, že vlastne človek, ktorý v takomto vzťahu sa ocitoval a pracoval na sebe, keď to tak nazveme, pracoval na sebe, tiež také technický výraz, ale že jednoducho nejde to tak, ako by to išlo v nejakom normálnom, bežnom, klasickom vzťahu, pretože tam sú tie podmienky.

Úplne iné. Určite áno. A myslím, Určite by sa nepáčilo tomu toxickému partnerovi, kebyže partnerka nejakým spôsobom si navýši seba vedomie, seba lásku. On im potrebuje o to pripraviť, takže veľmi rýchlo istiahnu určite. A teraz mi aj napadlo, že veľakrát sa zamienuje ten ten termín sebahodnota, sebaúcta, sebaláska veľakrát sa spomína ako príčina toxického odsahu. Ale vlastne strata tej sebahodnoty, sebaúcty, sebalásky je ale už dôsledok. Veľakrát sa to berie ako keby, mám dojem, že keby je to vyčítané tým obetiam, že je to ich vina a že ďaká tomu, že im chyba, to v sebavedomie, takže preto, ako keby si stretol toho partnera, takže dáva sa im tá zodpovednosť za ten vzťah, ale nie je to pričné, je to.

Už dôsledok. Pri tomto ma napadá, keď do toho znovu vstúpim, že vlastne presne o tomto som robila prednášku na konferencii sama sebe, lebo vlastne tá téma toho sebavedomia, tak tam tá téma bola, že prečo sebavedomia silné ženy si priťahnul vlastne takýto toxických vzťahov, lebo že čo s tým súvisí. A vlastne chcela by som aj všetkých, čo teraz počúvate, vám upriamiť pozornosť na túto konferenciu, ktorá už sice prebehla, ale v zázname sú prednášky mnohých odborníkov na tému narcizmu a manipulácie. Môžete sa k tomu dostať, k tým záznamom a nejakým bónusom. Nájdete to pod týmto podcastom, pod toto epizodou. Takže odporúčam, pretože tam veľa veci vám môže otvoriť oči. A teda jedna z tých tém je aj tá moja prednáška o tom, prečo vlastne se bavia silné ženy. si do života takéhoto človeka pustia. Ale presne ako hovoríš, v návaznosti na to, tak to sebavedomie sa potom začne rozkladať, lebo ten človek vlastne presne pracuje na tom, aby toho druheho ponížil, znehodnotil, ubral mu z toho sebavedomia. Čiže veľakrát to práve nie je iba o tom, že to sebavedomie tam vyslovene nebolo, alebo nejaká sebaúcta, sebahodnota, ale niekde sa z toho ešte, aj z tej, ktorú ten človek ma.

Začne uberať. Áno, ja si pamätám na tvoju prednášku a je dobré, že sa o tom hovorí. Naozaj nie je pravda, že by si narcisti alebo toxickí manipulátori vyberali obete, ktoré sú slabé. Pretože on vlastne nepotrebuje obete, ktorá sa hneď zrúti. Ona musí vydržať. Držať, podávať výkony, byť 200-percentná a potrebuje sa ňou kváliť. potrebuje sa akoby potrebuje si zvýšiť svoju hodnotu pri nej. Takže sú to veľakrát naozaj silné, sebavedomé, šikovné ženy, múdre vôbec. Akože nesúhlasím s tým, že naozaj, že tá obev je slabá. Pretože on potrebuje niekoho, kto proste to všetko zvládne a slabý človek, ktorý by sa zrutil rýchlo, tak z takého by nemal nič. Takže toto je súhlasím.

S tým. Aj novárci sa potrebujú zdroje, takže na všetkých možných úrovniach sa potrebujú načerpať, lebo to, čo on nemá, to, čo je mu chýba, vlastne nasáva z druhých ľudí a berie druhým ľuďom, alebo teda čerpá z toho. Čo sú ešte nejaké ďalšie myty alebo presvedčenia, ktoré sa bežne dajú na tie klasické vzťahy aplikovať, ale na.

Takéto manipulatívne? Tak ešte často sa stretávame s tom teóriou zerkavlenia. A väžne sa to poníma ako doslovne, že keď mi niečo vadí na tom druhom, alebo keď mi niekto ublížuje nejakým spôsobom, takže ja som taká istá. Myslím, že je to nepochopené, pretože tak jednoduché to nie je. A samozrejme potom na to nadvezie také viktimizovanie, spochybňovanie obete, obviňovanie obete, takže také jednoduché to nie je, proste veľakrát je to aj takáto hláška, že keď hovoríme o narcistoch, takže aj ty si narcista, potom tak to naozaj nie. A samozrejme je to aj o tom, že tá skutočná obeť, ona nevie, že je obeteľ a určite to nehovorí rýchlo, Len tak, ale skrátka príde na to, na zistiť tú realitu až po nejakej dobe, keď to začne skúmať, alebo dovolí si ísť na terapiu, alebo hľadať tie odpovede. Takže to nie je len tak, že by sme Ja som sa nestretla nikdy s prípadom, že by tá skutočná obäť veľmi rýchlo obvinila niekoho z narcizmu, choci aj ten partner, alebo ten na druhej strane je. Narcista skôr vnímam to tak, že obäť má stále také pochybnosti. Pochybnosti, že či naozaj mu nekryvdím, či sa ešte nedá niečo robiť. a stále vlastne ako kebyže je v tom procese, že mám istotu, už proste môžem mať doktorát z témy narcizmu, ale potom zase príde pochybnosť, to je podľa mňa také typické pre obäť. Takže nie je pravda, že keď niekoho označím za narcistu, a ja väčšinou sa stretávam s tým, že obäťi sa vyjadrujú, že mám podozrenie, Naopak sa stretávam s tým, že veľakrát samotní narcisti, vďaka tomu, že sa o tom hovorí, takže dokážu to pekne zneužiť a mám aj skúsenosti spred pár rokov, že vlastní narcisti sa vnímali ako obete. A oni tomu aj sami verili a dokonca som ich zachraňovala. zachráňovala v zmysle, že som im teda poskytovala nejaké kvázi terapie alebo poradenstvo. Našťastie som ich rýchlo vlastne odhalila. A je to cenná lekcia, pretože s tým sa stretávam často aj ktoré sú zamerené na pomoc obetiam, narcistického zneužívania. Časom sa tam určite objavia narcisti. A veľmi ma teší, že sú časom odhalení. Nehovorím, že úplne všetkými členmi skupiny, ale proste skôr či neskôr sú odhalení. Hoci, nehovorím, že oni to prestanú robiť. Jeden z týchto znakov, z tých červených blájok, je aj to, keď niekto veľmi rýchlo prehlasuje o svojich bývalých partneroch, že sú alebo boli narcisticky. Skutočná obeta má stále také pochybnosti a naozaj o tom nehovorí. hneď na prvom stretnutí príliš často to nevykrykuje, alebo tak oka toto nevykrykuje do sveta. Väčšinou to naozaj povie pár blízkym ľuďom, ale nebude sa tým nejako seba prezentovať príliš. Takže keď je to prílišne zdôrazňovanie, že moje partnerky bývali, alebo partnery bývali, boli narcisti. Keď o tom niekto hovorí na prvom stretnutí, alebo na každomto prípomení, to je pre mňa červená dvajka, že asi to takto nebude. Pretože skutočná obeď, ona má tam stále takúto pochybnosť. Tým pádom, že vlastne má tú vysokú seba reflexiu, čo je jedna z pásci, prečo sa dostanú do.

Toxického Zároveň. Zároveň ma pritom napadá, že tam závisie o to, ako rýchlo tá obeď zisti, že vlastne je obeťou. Pretože u niekoho to môže byť po pár mesiacoch, u niekoho po 20 rokoch. Čiže aj v tomto je to odlišné. Čiže to, ako rýchlo niekto začne hovoriť o niekom, že bol v narcistickom vzťahu s ním závisí od toho, že ako veľmi už sa prebral a ako veľmi vlastne začal nejak uzdravovať svoj systém od toho vzťahu a vlastne Ide o to, že ja si myslím, že tam je to veľmi rôzne podľa toho, čo už prebehlo predtým, než z toho vzťahu odišiel ten človek. Či už došlo k nejakému takému rozhretí alebo proste nejakému prebudeniu sa počas toho vzťahu, alebo len tesne pred koncom toho vzťahu, alebo že aký tam vlastne bol priebeh. Lebo sú rôzne situácie a rôzne dlhšky trvania aj toho, že ako niekto v takom vzťahu vydrží a ako vlastne rýchlo zistiť, čo sa mu stalo. Lebo niekto až po ukončení takého vzťahu, keď cíti, že tam len niečo nefunguje, zisti, že vlastne v čom bol. Niekto už počas toho zisti, že v čom sa nachádza a chce z toho von. Čiže aj v tomto zmysle si myslím, že tam môže byť rozdiel v tom, že ako k tomu tá dana, nazvime to teda.

Obeď, pristupuje. No určite, že... Obec potrebuje prezvieť, takže nemôže, myslím, že je úplne vylúčané, že by obvinila toho narcistického partnera, keď vôbec neduší, v čom sa nachádza. Takže ja, keď neviem, keď nepoznám ten problém, neviem ho pomenovať, keď vlastne nevidím tú realitu, tak vlastne môžem sa obviniovať áno do konca života, aj ma nenápadne, problém nie je vo mne, ale že vedľa partner vlastne, že môže mať porochu a že to nie je o mne. Ale to uvedomenie, moja skúsenosť je taká, že prichádza tak pomalučky, ako kebyže nechceme si to pripustiť, že sme.

Takto.

Naleteli, alebo A z tvor je to aj o tom, že chceme mať tú ilúziu, že ešte dá sa niečo urobiť, že proste môže sa z ním, môžeme to zahraniť. Ale obed má tam stále viac pochybností. Ako ten narcista, ktorý vlastne sa pasuje do rela obede, ale... a narcistu urobi z toho.

Druhého partnera. Tam vieš, to si myslím, že veľmi dôležité, že vlastne ako sa dá, aspoň z môjho pohľadu, jednoduchšie rozlišiť, že kto teda je tá oveď a ten narcista, je vlastne to, tá obeď sa väčšinou snaží niečo zlepšiť. Snaží na sebe pracovať, snaží sa ten vzťah ťahať akože hore, aby to proste fungovalo. Proste zistiuje, chodí na terapie, aj to, čo si už spomínala jednoducho. Lebo oni chodia na terapie, ale vlastne nesnažia sa niečo zmeniť. Ale tá obeď reálne sa snaží niečo zmeniť vo veľmi veľkej väčšine prípadov. Čiže tam sa, myslím si, tiež dá rozlíšiť, že kto je ako keby kto. Alebo keby sme to veľmi chceli zaškatulkovať. ale je to o tom, že ten človek, ktorému to nedá a robí niečo so sebou, chce to naozaj, aby to fungovalo, alebo nie len, že verí tomu, že by to mohlo fungovať, že toto presvedčenie, ktoré tam tá obeď má, to je veľmi časté, že sa niečo zlepší, ale že reálne niečo aj robí so sebou minimálne, alebo v.

Prospektov vzťahu. Určite áno, vlastne tá skutočná obeď nevie, že je obeďou. A snaží sa prácovať, je aktívna, takže ona sa snaží niečo zlepšiť, pracovať na vzťahu, na vyriešení toho problému. A tá falošná obäť, ona viac odtom vykrikuje, že je obäť. Je taká hlasnejšia. Viac potrebuje zdôrazňovať, ako sa ona snaží a proste nestačí to. A proste robí, vyníka z toho druhého. Takže vlastne tá falošná obäť je taká hlasnejšia. Veľakrát naozaj je ťažké to rozlíšiť. A k tomu je potrebné poznať tú dynamiku toho problému samotného. Pretože dnes dá sa aj tá téma vneužiť na to, aby som skrýl, alebo vlastne aj sám pred sebou skrýl, že som.

Ten narcista. Áno, s tým som sa už tiež stretla v rôznych rozhovoroch, že vlastne často sa to deje presne tým, že už tá osveta je trošku väčšia o tejto téme, hlavne v tomto regióne, pretože v iných krajinách sa už k tomu ľudia dostali aj predtým, ale v posledných rokoch sa to tu dosť tak ako prevalilo téma narcizmu. tým, že oni vlastne vidia, ako to všetko s tým súvisí, tak to majú naštudované aj z tejto strany, takže mnohí to zneužívajú na ešte sofistikovanejšiu, rafinovanejšiu manipuláciu. Takže aj to je niekedy možno veľmi náročne prekúknúť na začiatku, ale teda ten mechanizmus sa dá po nejakom čase relatívne krátkom zistiť, odhaliť, keď človek vie, ako.

Ho odhaliť. Áno, je dobré, že sa o tom hovorí. Zároveň dá sa zneužiť, ale myslím si, že postupne aj dá sa odhaliť to, že to niekto zneužije na svoje, vlastne na svoje na oblohatenie alebo na schovanie svojho vlastného narcizmu. A ja tu ešte by som sa vratila k tej obeti, tak je ten mýtus, ktorý je zneužívaný a používaný proti skutočným obetiam, ktoré sú alebo žili v násilných vzťahovie, ten samotný mýtus, že obetie zlá alebo rola obete. Je to taká častá vyčitka, kritika toho človeka. Je to vlastne agresívne, choci je to veľakrát zabalené do nejakého duchovného pláštika, že nebude v roli obete. ale dá sa s tým manipulovať a je to násilné, agresívne lúči skutočné obety, pretože skutočná obeta nevie, že je obeteľ. Ona vlastne si to vyčíta a hľadá vinu v sebe a pracuje na sebe a tak ďalej. Takže chápem, že môže nás možno štvať tam alebo nejakým spôsobom provokovať tá falošná obec. To si viem predstaviť, áno, ale to, čo ľudí myslí, že na tom nejakým spôsobom... Promyšľala som vlastne, že čo... Aké môžu mať dôvody ľudia, ktorých sa to dotýka, že to odmietajú? Ak kebyže odmietajú to, že sa mu deje niečo zlé, takže proste on musí byť ten zlý, alebo že robí niečo zlé a proste ako keby nasleduje tam taká devalvácia, spohybňovanie. A je to vlastne o tom, že myslím, že každemu sa môže stať niečo zlé, nejaká katastrofa, životná tragédia. Keď vidíme niekoho utrpenie, tak vlastne... On nám ukazuje tú svoju, ukazuje nám, že aj my sme bezbranní, bezmocní a zraniteľní. A to, čo si nechceme pripustiť, alebo väčšina ľudí si to nechce pripustiť, preto sa utiekame do toho duchovná esoteriky, kde proste preberáme mýty, že všetko môžeme mať pod kontrolou, môžeme si tvoriť realitu sami, Čo nie je 100% pravda, ale preto nás to tak nejakým spôsobom... Nechceme akoby s tým mať nič čo dočínenia, pretože museli by sme si pripustiť, že svet nemusí byť len bezpečný a spravodlivý. Preto nás nejak zranuje to, že niekto trpí a preto často tam nasleduje taká viktimizácia, obvinite, buď z toho, že je v roli v obete, alebo nevie sa vymútať z minulosti, alebo nechce odpustiť. Často je tam hned na porudzi nejaká duchovná rada, ktorá večno je nepunkčná, alebo zaužená na potlačení problému a nevyviešení. Takže ono nás to, takto som hľadala ten správny výraz, konfrontuje nás to s vlastnou zraniteľnosťou, bezmocou, vlastným uterpením. Takže ako keby sme sa tým chceli chrániť, že keď si nepripustím, že a všetko je, tá obednie, tá bolesň nie je skutočná, aby si len v roli obete, ako keby sme si zachovávali tú ilúziu, že nám sa to nemôže stať, alebo môjmu blízkemu sa to nemôže stať. Čo nie je pravda. ale potrebujeme citiť tú ilúziu kontroly nad svetom, nad svojim životom. A vlastne chceme sa tým nejakým spôsobom vyhnúť bolesti. Takže potom veľakrát je to... Veľakrát to robíme aj nechcene, že mi je to nejaký zlý úmysel, ale ako keby potrebujeme spochytniť, obvinniť obyt, aby sme si zachovali ilúziu, že ja keď budem dobežiavať to a to a to, mne sa nic menej môže stať, môj život bude naplnený, bezpečný, spravodlivý. Takže preto nás to tak irituje, tá obete. Preto tie také nepravdivé, nefunkčné alebo aj také agresívne hlášky nebud broľ v obete, preto sú také časte. A je to preskutočnú obed naozaj agresívne, bolestne a naozaj to nič nerieši. Alebo tá cesta z toho je úplne iná ako, že si poviem, že už nie som obed, že týmto.

Asi neriešim. Mohla by si povedať na záver nejakú takú radu, alebo nejaký odkaz pre ľudí, ktorí sa v tejto roli teda ocitli, alebo momentálne možno zistili, že v čom sa nachádzajú, alebo už z takého vzťahu odišli. Jednoducho ľuďom, ktorí sa ocitli v takomto veľmi drsnom psychickom násili, alebo aj fyzickom niektorým, tak čo by si ty mohla ešte na.

Záver odkazať? Asi by som im odkázala, že sú oveľa silnejší, ako si myslia. Že sú oveľa silnejší ako ten narcista, predátor. Vlastne on je ten slabý, ten to nevie. A takže môžu odísť, pretože sú oveľa silnejší, ako si myslia. Keby neboli silní, tak by to neprežili, asi tak. A aj keď je to spojené so stratami, tomu sa asi nedá vyhnúť. ale niekto urobia pre seba. A je ešte možné zmeniť ten.

Svoj život. Ja ti ďakujem veľmi pekne, že si prijala pozvanie na toto naše dnešné rozprávanie a podelila si sa jednak o svoj príbeh a aj o veľmi zaujímavé a cenné postrehy k tomu, že vlastne ako sa tie myty a presvedčenia, ktoré platia v tých bežných vzťahoch, nedajú aplikovať na tie toxické. Tak ti ďakujem, že si prišiel. A ďakujem aj tebe, že si si vypočul alebo vypočul dnešnú epizódu. Keď sa ti páčila, prihľas sa na odber, nech ti neuniknie žiadna téma. Zdieľajú na sociálnych sieťach a hodnoť podcast o srdca s viezičkami, aby sa k jeho obsahu mohlo dostať čo najviac ľudí, ktorým môže pomôcť. A ešte viac inšpirácie a odkazy, o ktorých sme hovorili nádejuž v popise tejto epizódy. A už teraz na teba teším pri ďalšej téme podcastu o cerca, tam kde začína nová kapitola tvojho príbehu. A pamätaj na to, že si zaslúžiš.