#51. Nebezpečný raj

Zažila si alebo zažil si vzťah s narcistickým partnerom a chceš sa o svoj príbeh podeliť v podkaste o CRCA? Klikni na odkaz príbeh pod touto epizódou. Chceš znovu objaviť svoju vnútornú silu a dôverovať sebe, láske a životu? Prečítaj si moju knihu Znovu sama sebou. Nadežne je aj seriózny dotazník, ktorý ti pomôže odhalieť viac ako 50 skrytých varovných signálov narcistickej manipulácie. Je vytvorený tak, aby si mohla identifikovať prípadne aj iný ako partnerský vzťah. Kniha tiež obsahuje aj viac ako 40 overených typov, ako sa z toxického vzťahu spametať, ako upokojiť svoj nervový systém a znovu sa rozžariť. No a z knihov získaš aj dva bónusy. Meditáciu na uvoľnenie napäťa a tlaku a meditáciu na posilnenie sebavedomia. Odkaz je pod touto epizodou. Vítaj pri ďalšej epizode podcastu o crca, v ktorom sa narovinu a otvorene rozprávame o partnerských vzťahoch, narcistickej manipulácii a o tom, ako nájsť cestu na zpäch k sebe, prebudiť ženskú silu a otvoriť sa skutočne lásky. Volám sa Nora Šulíková a sprevádzam ženy na ceste na späť k sebe. Ako certifikovaná koučkajn prostrednícom emočného detoxu pomáham uvoľniť emocionálnu záťaž, oslobodiť sa z toxických vzťahov, lepšie sa napojiť na intuíciu, prebudiť vedomie sebahodnoty a znovu otvoriť srdce láske. Som autorkou knihe šťastie na dosah, znovu sa na sebou, denníka snov, množstva meditácií, vzdelávacich prednášok. online kurzou a som zakladateľkou školy šťastie a konferenciu sa na sebou. Dnes sa budeme rozprávať s Blankou, ktorá vám povie svoj príbeh. Vitaj, Blanka.

Ďakujem za milé privítanie a také všechny vítam.

No ja by som začal teda toho klasickou otázko hneď na úvod, že ako začal tvoj príbeh s tým bývalým partnerom?

Môj príbeh, teda, bol veľmi krátky. Začal vlastne tento rok v léte v zahraničí, kde som vlastne mala pracovať pro cestovní kancelář turisty a potkala som tam práve tady toho muže, o ktorým vlastne bude celý ten príbeh.

Dobre, a ty si hovorila, že to bolo krátke a intenzívne, tak povedz, ako to vyzeralo na začiatku a ako to celé prebiehalo.

Tak, vymýšľam, jak úplne začítať. Úvodní vlastne setkání bolo pre kolegu z práce, ktorý vlastne sme meli v kanceláři, sme meli niekoľko kolegú vlastne ze Srbska. A srbský kolega vlastne miel setkání vlastne s spolupracovníkou u nej v podstate na terase, pracovní setkání, a tam som poprvé vlastne potkala práve Tady toho muže, ktorý bol vlastne jeho kamarát, bol mi predstavený ako veľmi dobrý kamarát, ktorý by som cokoli potrebovala pomoci v zahraničí s čímkoli na tom ostrove v Žecku, takže veľmi rád mi pomúže. No a první kontakt už vlastne teďko späťne, retrospektívne, po celým tom zážitku vyhodnociu, tak vlastne první úplne dojem a první kontakt, když som ho videla, tak bol asi pravdepodobne taký trošičku odstrašujúci, že úplne první dojem, když som ho videla, tak mu řekla, Ježišmarja, to ne, kam mne to usadili. Ja som veľmi empatický človek, mám obrovský ráda ľudí, takže veľmi ráda naslúcham, veľmi ráda poznávam nové ľudia, nové duše, nové príbehy. Takže som to otočila skres tú empatii a naslúchala som práve tomu dotyčnému muži, kterým som bola predstavena.

Zaujíma ma, keď si hovorila, že to bolo také odstrašujúce, tak čo presne to znamenalo, že to vyzeralo odstrašujúce?

Ja som totiž hodne citlivá možno na energie ľudí a hodne do sebe nastávam ty energie ľudí, ako generátorka čistá a s otevřenou emoční. s emočným centrem, takže vlastne ja som cítila obrovskú takú hrubosť, tvrdosť, úplne opak mojej povahy. Uplne som cítila, že tady to je totálne kontrastný, tady to je proste na mne moc, tady tá osoba je obrovská. taková intenzívne silná agresivita, brutalita, napozadistá energie z toho jeho pohledu, z toho jeho vyzařovania, komunikácia, tak to už bolo poprvé, že som si říkal, ježišmarjáno. Ale řekla som si zase, všechno, čo je také moc, nás má zase niečo naučiť, takže som si řekla, nebuď úplne tak radikálny zároveň moje téma. je také vlastne naučiť sa staviť hranice, umieť zrieť ne, takže toto je pro mňa i težký vlastne nejakým spúsobom úplne eliminovať kontakt. Tak som si řekla, pracovní setkánii, tak uvidíme, aký to bude. Nechám proste samousoznaná tady vedľa toho muže. On sa rozpovídal, tak mi má asi co přidat, tak budú naslouchať. A vlastne potom, jak Melese otvíral, tak tento muž bol ve finále pomerne veľmi myslím, inteligentný, manipulatívny, trošičku do intelektuálna, tože ja hodne ráda dú do hlubokých filozofických rozhovorov, takže tam vlastne potom v prúbehu večera sme celý ten večer komunikovali spolu s tým, že více menej on komunikoval, odbíral sa, a jednoduch sme reagovali skres takových hlubších životných otázok. Takže tam som si ríkala, možná mi tam prochádzalo v hlave taký úsutek, no nedávaj, vlastne nápadný dojem síce pôsobí obrovsky, ako úplne tie to odstrašilo. Taková hrubá, agresívna, úplne iná energie, ale zase oči vidne má tam tú hloubku. I viekovie vlastne byl starší výrazne, takže už miel i odžitou skušenosti, takže miel co predať. Tak som si ríkala, tak mneli ste sa potkať, aby ti miel co predať, aby ste si zase nieco vzájemne z tých príbehov otevřeli. a nejak ste sa oba obohatili vzájemne. Takže tak som to potom začala vnímať.

A ako to začalo teda? Toto bol ten prvý kontakt, ten prvý večer? Tak ako ste sa vlastne vôbec tak prepojili viac, ako ste sa dostali do vzťahu?

To bol vlastne úplne prvý kontakt, ten večer. A on už vlastne už v tom prvním kontaktu bol pomierne veľmi, ako kdyby, intenzívny. Na to navázovanie kontaktu, na to vlastne navázovanie, na plánovanie ďalšieho setkánia. Bola tam taková A pro mňa až možná urputnosť, což zase hraje na tú môj strunnú úmili hned, kedy som to vnímala, že ten večer si hezky popovídame, máme si co předať. A vlastne je to zajímavý, je to hlubší rozhovor, ktorý je obohacující a týmto asi ukončíme. Nebo tak som nevnímala, sem nic dá. Nicmenej tady ten muž už celý večer mi povídal a vlastne potom v závieru toho večera hned nabízel ďalšie setkáni, nabízel kávu, nabízel nejaký další popovídani a byl taký urputný, tak ja sa vlastne reagovala, že to môžem niekdy obecne vlastne se domluviť, že zase nebudem rízne, takže som to nechala v obecnej rovine, že niekdy, když sa potkáme, tak môžeme niečo naplánovať. A chtia som to nechať na tej neutrálnej rovine. Nicméne, tady ten muž bol veľmi iniciatívny, veľmi takový úderný, kedyž to řeknú. Takže když sme sa rozvaučili, celou dobu už mne šiel doprovodiť až vlastník autu a vôbec sa, ako kdyby nenechal takou tú obecnou mojej odpovedí, niekdy sa potkáme a dáme to kafe, tak sa úplne nenechal tým vlastným zpôsobem uzavřiť a vlastne začal iniciovať telefónní kontakty, hovoril sa, že si vymienime kontakty, že by sme si mohli vnúvať niekde na kávu, že netlačí, ale niekdy, kdyby sme meli, aby sme na sebe ten kontakt meli. No a ja som bola taká trošku zaskočená, párkrát som to skúsala odehráť do autu, nicmenej ten muž bol veľmi úderný a veľmi vlastne tak jako vytlačil na to, že už som bola tak jako psychicky asi možná v takom tom, že už tam nešlo úplne řieť ne. Tak som si říkala, tak co, som tam celé, celých pät mesecú, tak proste niekedy třia kafe dáme, tak mu ten telefónní kontakt dám, nebude to až tak, nejde o život v tú chvíľu, ironicky teda. tak som mu vlastný kontakt dala, no a s tým, že sa teda niekde domluvíme, on ich hneď ho začal vytáčieť, aby vlastne podvrčil.

Aby videl, že to je tvoj kontakt.

To je opravdu môj kontakt. No a uložili sme sa a to bol takto náš první kontakt, v podstate úplne první večer, kdy on inicioval výmienu telefónneho čísla a ďalšie setkáne.

Dobre, takže to bol ten prvý večer, ktorý skončil relatívne intenzívne. Takže čo sa dialo potom? Kedy ťa kontaktoval, alebo ako rýchlo ťa kontaktoval na tú kávu, alebo ako to ďalej prebiehalo?

Bolo to pomierne rýchle, ale Myslím, že hned druhý deň nebo hned ten večer nieco napsal v tom smyslu, že ho tešilo, že to bolo príjemné povídanie. A potom myslím, že druhý deň nebo následujúci deň potom už vymýšľal nejaké setkání zase, že by sme byli všichni hromadne s tým jeho kamarádom a nieco podnikli. Třeba zase grillovanie na zahrade, anebo prípadne kde bych mela čas, takže kamkoľvek prijede na tú kávu. Takže vlastne inicioval už tie dalšie dny pomerne rýchle setkánii, ale ja som tam bola hodne zanepráznená, mňa je tam veľké množství klientov na starosti, takže som v podstate, naštiesti, až tolik prostoru nemela, že se mi podařilo třeba tak dvakrát týdne po skúskách z klienty, nebo vlastne po príletech, po odlatech, po porôcování výletu. Takže spíš v tom dnu som našla hodinku, dvie, niekdy v závieru a to tak jednou, dvakrát týdne. Takže přemýšľam, teď to první osobní setkání bolo možná tak za týden, za dva týdny, pretože ja som vlastne neustále odmýtala, když to řeknú, prečo ten prostor reálne som nemela vlastne na to. No a přemýšľam, a ďalšie setkáni, ktoré bylo, tak to bolo vlastne takové pomerne neplánované. Protože tá skupina vlastne tých kolegów, s ktorými sme sa setkali, tak sme plánovali, že by sme mohli dáť nejaké buď to hromadné grillovanie, alebo nejakú sportovnú aktivitu. Pláživý volejbal tam konkrétne bol. No a následujúci týden, vlastne po tom, čo mi niekoľikrát vždy také, ako kdyby psala, nabízol kávu, a väčšinou to nevyšlo, a nebo ani jednou to zatiaľ v tej chvíli ešte nevyšlo. Tak ja som bola v kontaktu vlastne i s týma kolegama z toho Srbska a skončila som na jeho ostrova na jedné skúse a vlastne napadlo mne, že som mala voľnosť, že by sme to mohli zinicivovať. Takže som vytvořila vlastne na WhatsAppu skupinu, kde boli všichni tí moji kolegové z práce. a vlastne přidala som tam i toho len z toho nového múže, ktorý chtiel nieco hromadne, aby sme podnikli. A napsala som tam vlastne, že som teď skončila, bolo to asi dva týdny potom, týden, dva, zhruba po tom prvním setkáni a odtiaľ by sme sa nevideli. Takže som tam napsala do tej hromadnej skupiny, že teď mám voľno, kdo by chtiel prieť tady na tú jižnú stranu ostrova, že môžeme všichni hromadne nieco podniknúť, třeba si tam skočiť na pití, nebo na väčeři, nebo sa proste projít. No a paradoxne vôbec vlastne nikto z tých ľudí nemiel čas a jediný, kto zareagoval, bol práve tady ten muž, ktorý hned vlastne psal, že jede ať mu pošlú lokácie. A hned si vlastne vzal motorku a on tam vyziel na motorku a dojel vlastne na ich ostrová za mnou a jako jediný hned přijel vlastne na tú pláš. Takže to bolo akoby náš druhý kontakt, kde sme byli vlastne poprvé takto sami. Poprvé to bolo teda úplne, to sa znamená v zahrade grillovací party a teďko druhý úplne kontakt, kde přijal on jediný na tú pláž, kde som byla. No.

A to vyzeralo ako? Teda keď bol výsledok takto veľmi intenzívny, tak ako sa to na tom stretnutí prejavilo?

Ja teda pořád som tam cítila zase, jak som na tie hodné energie citlivá, tak som tam pořád cítila takúto jeho tvrdosť, takúto tlakovitosť, tuhosť vlastne, ak i hneď přijel. Ale on vlastne veľmi hezky mluvil, on tým i ak miel odžiť to, tak vlastne vždycky dokázal, ako sa dostáva do nejakých hloubek, nieco otvírať, takže a byl taký pořád takový, ako kdyby som tam cítila podviedomý tlak. V podstate, že není možnosť. v podstate ako to ukončité a odjet. Ja vlastne na té pláži už jakmile prijal, tak pořád nieco povídal. Pak hned vlastne, jak začínalo západ, slunce, tak začal říkať hned a pôjdeme na večeře. A nebolo tam taková tá možnosť, akoby ne, že tady je jedna restaurácia, tady mám kamaráda, poďme sa tam potom rovnou presunúť. A už bolo takový veľmi iniciatívny a už to všechno ako kdyby skládal. Takže takto postupne to druhé setkánie bolo pomielene dlhé, pretože na tých plážch tam bol vlastne do toho západu slunce se mnou, pak už vlastne vymyslel setkání na večeři, že hneď tady niekde pôjdeme si niekam sednúť na večeři. Takže vlastne úplne títo první setkání boli také intenzívní, ale veľmi příjemný. On bol iniciatívny. Na ostrove žil už asi 15 let, na rozdiel ode mne. Takže znal tam i spústu ľudí. Takže hned vlastne po té pláži sme si šli sa jednou na tú večeři. Úplne som si cítila, že ne, že by sa mi vnitř nechtelo. Tá moje duše tam možná nejak sa ako kdyby lehce stahovala, ale zas tam nebol vlastne racionálny dúvod. Že sa chovala hezky, hezky sme si popovídali, tak si vlastne zajedeme na tú večeři. Takže sa vyčarovalo to? Úplne ne, musím říci. Mne to bolo zajímavé. U mňa je to také složitejšie. Ja vždy mám pocit, že sa nesetkávame s každým náhodou, že každý nám tam má niečo předať. A ja som sa snažila načísť, čo mi má předať ten muž, pretože som cítila, že na jednu stranu Je obrovský zajímavý to povídanie, že jde do hloubek, že dokáže vlastne popravdu mluviť o takových životných viecech a že možná v tom jádru to má tak trošku porobne nastavené. Ale možná to bola taková tá moje desiluza, kdy on sa veľmi rýchle prispúsobil na to, jak zistil, akým spúsobem vlastne fungujú, že som jagová instruktorka, vedu meditácie k tým pracím, takže rovnou prehodil na takouto spirituálno. vlastne takovúto úroveň a rýchlo sa toho chytil a rýchlo vlastne, což je otázka, on asi úplne takto nastavený nebyl. Ale vlastne, ak male toto zistil, tak hned nabízel ja, aby som chtel akce jogy, deláš soukromé, vlastne nikdy jogu předtým nedelal, ale že ho to volá, že ho to zajímá. a takto postupne veľmi rýchle načetol, aký mám background. A možno na základe toho backgroundu už proto mi to bolo taký sympatický, že ide do tých hloupech, že v ní má takové tie vieci na úrovni duši, chtiel tú jogu. A bolo to také, že asi veľmi rýchle se dostal do toho mýho pole, jak ja funguju. A vlastne dokázal to tomu prispôsobiť, prečo byl vlastne viekový, jemu bolo 52 let, takže byl vlastne i starší, kdeže vypadal na 45. Takže veľmi rýchlo sa dostal skres komunikácie ke mne, že sa s ním hezky povídalo. Dostal sa na podobné úrovne, ktoré ja řeším. Takže som cítila, že je to prínosné. Ale zároveň som taková i hodne otevřená, že som to i komunikovala. Mám pocit, že si máme možná čo pridať, ale že ho vôbec nevnímam ako muže, ale ako duši. Od začiatku som to komunikovala, pretože som nechtela, aby vzniklo nedorozumenie, aby on tam nemiel očekávaň, že mňa vníma ako ženu a chce to smierovať niekam intimnej, čo ja vôbec nechtela. a už zároveň ich som sa doškovovala. Ta večeřa a toto všetko, aby to nevypadalo, takže som vládši vlastne už autenticky sa snažila komunikovať. Žeho k ním mám vlastne spíš ako duše v podstate, ktorá mi má co predať. Že sme tady dvie svobodní duše, ktorí si máme predať nejaký príbeh. A vlastne další bod je, proč ja som sa s ním ešte vydala. On to zní absurdne, ale on mi veľmi pripomínal mýho dedu po vahovie. Protože on tam miel takúto hrubosť, agresivitu a mieli tam spôsob podobných risú, kdy deda vlastne bol taký profesionálny pojak z povolání, nebo pracoval vlastne v armáde nejakou dobu, což tady ten muž taký vlastne pracoval v armáde v mladšom vieku, takže taký akoby odbornie. ďal tam nejaké zápasy v boxu, čempionáty vyhral a môj deda vlastne miel takúto ako cholerickú agresívnu povahu, takže som tam cítila podobné linky, plus vlastne ten background toho vojáka vlastne profesionálneho, takže som si říkala, ja som si to otočila sama k sobe, že vlastne a on sa keďne choval veľmi milé, veľmi galantne, celou dobu bol extrémne pozorný, extrémne džentelmenský. Takže ja som si to vnímala ako tú linku, že mi tam prišlo ukázať to, že všichni tí muži, kteří třeba majú za sebou takovýto background toho cholerizmu, takovéto vznetlivé povahy do agresivity, sklón, bývalí vojáce, že všichni iné sú stejní. Že som si říkala, že mi sem prišiel tady môj muž, aby mi ukázal, aby som nevnímala, že to, čo som si dažila v detství tž. u dedy, že to môže byť inak. Že vlastne mi jde ukázať tú linku, že nie, všichni téhle muži sú také nebezpeční, agresívni, choleritní. Takže som si říkala, aj som mu to i řekla, že mi pripomína môjho dedu, že vlastne pozícia je podobná vlastne a i že s nej cítim také trošku nejakú agresie a takové, že je výbušn Řekla, ak na mňa pôsobí otevřenie, on sa ani tomu nebránil, poslúchal, ani nenegoval. Dokonce i říkal, že má tam určité rysy stejné. Asi vnímam, že je to možná jediná linka, proč si s tým komunikou takto u toho dědi držel, že vlastne na to veľmi rýchlo naskočil a říkal, že možná vlastne mi má ukázať, že sú i ti muži hodní, kvalitní, džentlementskí a pořád o sebe vypravili, aký je hrozne dobrej človek. Což vlastne už mi neprišlo, podezreli, že to říká pořád okolo, aký je dobrej človek a že tá dobrota je to nejdôležitejšie a tá hodnosť je to nejdôležitejšie. A už som to pak i jednou řekla, že je to podezrelý, že to říka pořád okolo a že je to podezrelý, že je tak dobrý, že když niekto tak hodný, dobrý a hodný, tak to pořád o sobe nevyprávia. Tak som bol taký překvapený, ako ja všechno říkám, čo mi príde upřímne.

To je veľmi zaujímavé. Zároveň ma zaujíma, ako ste sa vlastne dostali do vzťahu.

Čo ťa zlomilo?

Čo ťa presvedčilo? Čím?

Ona to bolo také... On mňa asi úplne nepresvedčil. Ja som ho celé tohle, ktorýž to řeknú, trošku intenzívne odmítala a to bolo jeho pořiad takové... takovéto ego-dobývanie, že pořád tam je takúto silnú mužskú linku dobývania. Aj preto, že som říkala, že úplne o nej nemám vzájem, že ho nemňúvam ako muže, ale ako duši, tak on vlastne na každém setkáni, vždycky, ať už to bola večeře, potom objednával nejaké pitiek, snažil sa vlastne začínať kontakt nejaký proste fyzicky, tčiaľ držieť za rameno, za ruku, nejakým spúsom jeho blízky odtlačovala od sebe. A takhle to vlastne probíhalo veľmi často, tie naše setkány. Že on pořád inicioval ten fyzický kontakt, začínal byť takový agresívnejší skres tome odmýtnutí. A ja to vždy vlastne vysvietla skres na úrovni duši, že ho vnímam, že tam pořád máme co predávať a že si máme vlastne co spolu vykomunikovať. A že to je o hodne víc pro mňa nejaké sdielenie tých príbehov, než nejaký intimní kontakt.

Keď hovoríš, že bol agresívnejší už v takejto fáze, tak ako to pôsobilo, alebo čo robil konkrétne?

Když sme boli kdekoľvek napití, tak on je taký hodný a kontaktný. Každý ho vždy, alebo aspoň mne to tak prišlo, chytá za ramenou, približuje vlastne k sobie, dáva ruku na nohu, chytá za ruku nebo hladí ve vlasech. Takže už som mu říkala, že je mi ten kontakt osobný nepríjemný. Takže to on vždy tak trošku vybúchol, pak sa schlidnil a zase sa to veľmi často opakovalo dokola. a on vymýšľal neustále tie setkání skres tú jogu, že vlastne chtiel začítať lekcie jogy, ktoré nikdy nedelal. Ja som vlastne teda řekla, že pokud má zájem, tak klidne môžeme skúsiť nejaké individuálne lekcie jogy, pretože vlastne i z toho kodexu jogína vlastne sme, ako kdyby, povinni, nechcete říci povinni, ale čak složí, po roce nejakou spouťku slip a mám podľa svojho vedomí a sviedomí pomáhať výsť ľudí, ktorí budú chtieť tú jogovú cestu, tak som si to vzala i do svojej praxe, že budú mýt zase individuálny zkušenosť s individuálnym vedením. Prevedujem skupinové lekce, niekoľko let vedú vedené meditácie, sound healing, kinjogu, tak som si říkala, že je to zase niečo trošičku novýho, že budú mýt individuálne lekcie. Viečnou mám ženy, takže toto byla i pro mňa novinka, že můž má taklé zájem. Takže som to vnímala spíš pro sebe, sebe rozvojovia. Rozšířím si ďalšie spôsobnosti tým, že povedu lekcie jogy u může. A on bol i fyzicky zdatný, díky tomu, že celý život bol voják a vlastne dial nejaké závodní boxovanie. Takže veľmi rýchle skoro všetky ty jogoval nebo lekce. My sme meli jednou týdne, kde sa nám podařilo po práci vždy večer. Lebo on miel viac volna, ja teda ne. tak vždy večerné na jeho ostrova nad pláži sme vždy prijal na tú jeho kvôlekci. Takže nás, jak sme sa k sobe dostali, tak sme sa dostali takou tou jeho urputnosťou, intensitou, že on každý deň postupne sa ten kontakt zintensiveňoval. Čiže každý deň posielal nejakú písničku, každý deň psal na dobrý ráno, večer, každý deň volal. v tu chvíľu, když som nezvedla tie telefóny, tak už začal byť taký agresívnejší. Proč mu neberú telefóny, že neví, čo se mnou deje, že minimálne, když som hodne zaneprácnená, či to môžu zvednúť a říct, že mám prácu. A postupne to začalo prekopávať do takové tej intenzity skres ten jeho kontakt SMS-kový, ale vlastne i osobný. My sme začali mýt jednou týdne lekce yogi a on vlastne každý deň posiel nejaké písničky, každý deň volal a když som vlastne každý deň Když sa mi dovolal, ptal sa, kde som. Ja som treba skončila skúsky odpoledne večer na jedné strane ostrova. A on hned řekol, že prijede, vzal motorku a hned prijal. Takže takto vlastne postupne my sme sa približovali s tým, že on každý mi volnul a chtiel vlastne postupne, aby to bolo skoro každý deň. Což ja som cítila, že mňa obrovsky vysáva. Protože energeticky, on miel obrovský silnú energiu, ktorá som tam cítila, že tam nemám umožňení to řieť ne, že tam nemám tú možnosť odstoupiť. A ja som mu to i říkala, že tá energia je na nej tak tlaková, že ja potrebuji, keďže už jeden deň bol. A hlavne, když som ho prijel, tak ja som sa ho pak, ako kdybyš to řekl, nemohla zbaviť. On tam vlastne... Byli sme i do večera, a potom vymýšľal vlastne, ja neviem, tu večeři další, vždycky potom vymýšľal, že ja viem, že sdeme sednú niekam do nejakého poslucháme hudbu, poušťal písničky, koukal na hviezdy. Takže pak už to bolo také nekonečné až do rána. Když už prijal, tak to bolo veľmi náročné sa rozloučiť, aby som odjela zpátky do hlavného miesta domů. Nebo tam, kde som vlastne bydlala.

A kedy sa to teda preklopilo do nejakej väčšej intimity? A do nejakého vzťahu?

No zhruba, ja som nikdy úplne na to nekývala. Ja som na to nikdy úplne nekývala. Takže když sa to preklopilo nikam, tak to bolo skres takou jeho fyzickou iniciativu. Bylo to zhruba po meseci a púl možno, kdy on neustále takto prišiel. fyzicky kontaktoval, nebo fyzicky na mňa sahal po každý. A vlastne po tý józe, třeba vždy zdielal zážitky po tom, co všetko vnímal, aký tam miel, i když som vedla tú meditáciu, kam sa dostal, co videl. A to bolo pre mňa zase zajímavé vidieť, kam sa každá tá duše dostané striaz skôr s tú meditáciou. Takže tam vlastne vždy po tej józe, asi najviac, kedy sme sa pak sklidnili po tej lekcii, kedy sme si ju odpraktikovali u západu slunce, tak sme pak vlastne, nebo on zdielal, co všechno videl. Neviem, jestli sa snažil prispúsobiť tomu mňomu nastavení a videl, že som trošičku spirituálne neco orientovaná, takže možná to tam hodne házal na tú linku, ale ja som mu to asi vierila. Myslím, že som cítila, že má také hodne otevřenú intuiciu, nebo minimálne to, to, čo sdelal, tak vlastne se vnímala, že tam má taký dar tej otevřenej intuice. I sám o sobie říkal ako díte, že veľmi navýmával vieci, že už maminka sa ho hodne ptala na rúznej rady, takže popravdu sme skres tých príbeh, kedy on vysvieřoval svoje detství, tak takhle postupne sme sa vlastne dostávali k sobie. Ale šlo to skres i ten jeho fyzický nátlak potom, že vždy, když už sme sa približili o tých životných viecech, co sme řešili, třeba príbehy z minulosti životných, Tak vlastne po tej lekcii, keď sme si tam povídali, tak on vždy po tom, jak sme byli u sebe, tak sa začal fyzicky na mňa saháť a takto postupne to vždy po každým tlačil. A ja som ho v podstate veľmi často, skoro pořiad zase odtahovala, ale prohlomilo sa to zhruba po tom meseci a púl po tej jednej lekcii. A kdy vlastne zase sme sdíleli, nebo on sdílel sa hluboký príbyhy a mňala som pocit, že vlastne máme rádi podobný viec, že sme kúkali na ty západy slunce, kúkali sme na hvizdy, povídali sme si, leželi sme u sebe a zase vlastne on pořád inicioval ten fyzický kontakt. A ja som to vlastne pak už kdyby nechala po tom meseci a púl, zhruba vlastne projít. akože prímo sa priblížiť aj intymne biehem poté, lebo sme tam vlastne boli večer, čiáli 4-5 hodín sme si povídali.

Dobrá, keď si teda umožnila jemu túto prehlbenie a prechod do tej intimity, tak čo sa dialo potom? Zmenil sa nejaký jeho prístup k tebe, alebo zmenilo sa niečo, alebo pokračoval ešte v takomto bondingu, alebo ako to vyzeralo?

Bolo to ešte horší, ešte viac intenzívne. Ešte som mala poslieť, ako kdeby kde by som se hnala trošku do záhoby, pretože jak som to trošku pustila a tým pádem sme sa už intimne zblížili, nebože už niečo probiehlo, tak on v tú chvíľu vlastne úplne zmienil ešte do väčší intenzity, ale taký tým majetnícký, extrémistický. My sme potom meli jednou týdne plážových volíval se všema týma kolegama, ktorí boli na tej zahrade. úplne ten prvný deň seznámení. A potom vlastne vždy, když sme meli teda ten pláživý volejbal, ktorý se podařilo jednou týdne, tak on vlastne bol veľmi agresívny v úče všem múžom, ktorí jenom třeba si v pláživým volejbalu si hrajú, ľudia proste tlesnú rukama pri bodu, nebo proste úplne biežné vieci. A on vlastne začínal mít taký úplne, ako kdyby extrémny scény, proč som si s kým tlesla, proč s kým hrajú a začal tam náradkovať to, že môžu hráť jenom s ním a nemôžu hráť třeba s kolegou z Polska, nemôžu hráť s mým kolegou z Čech a začalo to byť takový úplne ako, až to bolo extrémní, no až jako, až mne to i, že mám pocit, že už ve tým vieku sa umým ozvádať, ale pořád to moje ne a ty hranice, už som si říkala, tak toto je opravdu ako extrém, kam sme si to dostali. A potom sme si byť v volejbalu, to bol taký pro mňa zlomový asi tady, kdy som si uviedomila, ako on to začal nárkovať tak úplne nezdrave do extrému a do úplných nonsensu. Kdy sme sa třeba začali vlastne delať úplne sceny jenom z toho, že když prišli kolegové, že sme sa dali pusu na tvář pri vítaní, tak vlastne potom, když sme si sedli večer vlastne na pití, potom pláčeme v volejbal, tak on tam zůstal a bol nepříčedný a najednou začal byť hrozne agresívny a začal práve, co to je, toto je z toho nejaké volíbávanie na pusu a nejaké tleskánie a začal byť úplne totálne nepříčetný a takový výbušný. Tak tam sme sa už poprvé nepotkali, som mu řekla, asi nezlobí, že toto nám je trošičku extrém, toto chovánie, že proste nejsme svoji, nič sme si neslíbili. Proste hrajeme tam všichni kolegové tleskánie, z rukou udelajú úplne všichni. Vlastne sa mu to vysviedla, takže toto je pre mňa neprijatelné, takú zlejná.

Keď si sa vymedzila, teda povedala si, že to je pre teba nepriateľné, aké boli ty jeho reakcie? Čo konkrétne robil?

To bolo poprvé vlastne pro mňa takové, že už som si uvedomila, že som asi to proste pokazila. Že som to nemela vôbec takto nechávať, ako vôbec nikam proste do toho intimního priblíženia, pretože som si uvedomila, že už je to proste veľký red flag. A už som si odžila hodne nezdravých vztahov, takže už som si říkala, že kam sa to zaseže. No toto je úplne... Neprijatelný. No a v tu chvíli, kde vlastne som mu to takto vlastne řekla, tak on v chvíli ako byl nepričetný, vybuchával, nenechával mňa mluviť a říkam tak, jestli ako by budeš komunikovať takto, tak ja proste jedu domů, pretože už proste mám nejakú svojou sebeúctu. A on chvíľa koukal videčne a som řekla, tak to nemá cenu. A zvedla som sa a išla som vlastne z toho pláževého baru, že si proste jedu, to bolo 10 kilometrov od hlavne mesta, že jedu domů. No a to bolo poprvé vlastne som videla najednou to jeho extrémní jedn z tému, že vyhrotie do väčších extrému, pretože v tom chvíli, kdy tam bolo pomírne hodne lidí, ja som vlastne z toho baru odchádzala, ani som sa neotočila a říkala, tak tohle auto, až sa mi ulevelo, že jo, udú priť a už týmto vlastným úzavom, už som říkala, už som mu neozlúb, pretože tohle je extrém. No a vlastne ja som šla z toho baru kolem a šla som akoby k autu z druhé strany a on vlastne v tú chvíľu najednou vidím, že asi za mnou začal biežeť. A v tú chvíľu, keď som bola už na rohu toho baru, tam som potkala kolegu z práce, ktorým som pracovala v hodní hotelu, kde boli klienti. A to bol jeden recepčník z jedného hotelu, kde som mela klienty, ktorí tam jezdili na dovolenou. Tak som sa s ním chvíľičku zastala, pozdravili sme sa, taký mladej, milej kľučina, pohaďčistá duše. A najednou je tady ten muži ze Srbska, tady ten agresívnejší, nebo tady ten a muž vlastne, o ktorým je celý ten príbeh, tak v tú chvíľu najednou som sa lakovala, on mňa hrôzne hrube chytil za rukou, úplne sa mnou jako otočil vlastne a začal, ať sa vrátim v podstate. A ja som mu řekla, že v tomto módu, v jakým komunikuje, tak sa proste vrácať nebudú, že to nikam nevede. On mňa tam vlastne držal za tú ruku, vytáhnul mňa ze strany, aby sme neboli vidieť na tých ľudí, vzal mňa do takové uličky a tam mňa vlastne žádal s takým napietím, že už teda toto nebude řešiť týmto spôsobom, ale ať sa vrátim, že to vlastne probereme ešte. A ja som sa pak vrátila. a on sa trošku uklidnil a vlastne řešili sme to, ja som mu vysvietľoval svoj pohľad a řekla som, že toto je proste pre mňa neuprijatelný reflex, že to sú biežné vieci, ako ľudia spolu komunikujú a že to úplne proste mi nepříde extrémne. A on vlastne sám, aj ak asi bol starší, měl odšiť to, tak aj tam miel pak u seba reflexy, že i sám vlastne potom řekol, že vlastne to možná prehnal, že nechtel nechtela reagovať takto znetlivie, že to je možno nejaká žádlivosť. A sám vlastne řekol, že si mi možno až nejakým spúsobom nezdravie nárokuje a že má taký na mne obrovský, citlivý pohľad vúči večkerým ostatním mužom. Že sám řekol vlastne, že má pro mňa taký precitlivý pohľad vúči ostatním, že to možno trošku vyhrotil. ale že je to, ak to má u mňa nastavený a sám to zdílali, akože mňa vnímajú, že mňa musí ochraňovať, že mňa musí pomáhať, že mňa musí kdyby ve všem pomôcť, že som taková hranitá. A zas to otočilo do takých, akože jemná, zraniteľná, penzitívní, neviem, takže vlastne cítil, že potrebujú vlastne tú ochranu a že s ním se mi nikdy nic nestane, že on by nikdy nedopustil, že nikdy by mňa neublížil, že je vlastne ten jediný muž, ktorý mňa môže ochrániť, ktorý sa mne vždy postará, ktorý mňa nikde nenechá, nikde mám dva štychy samotnú, že proste to je to, čo by nikdy neudelal.

No dobre, a potom ono to teda zase vyzeralo na chvíľačku inak, ale čo sa potom zmenilo?

No, ja som vlastne vždy, kedyž už aj tajto se Vlastne více menej nejakým spúsom sme si to vykomunikovali, lebo on teda šiel do té sebereflexy. Tak pak najednou mu zase zdářili úplne oči. A sme v pohode, a je to dobré. A som sa začala, ako kdyby, lapeť. A zase som tam cítila ten tlak. A je to dobré. A je to všechno v pohode. A krásne sme si to vykomunikovali. A všetko zase fajn. A vlastne ja tam na tom pozadí cítila, že toto bolo pre mňa tak obrovské, že to úplne není fajn. Že to asi vnižne nechci prekonať, ale proste tá moje rácio a ten reálnej sviet a skrz takýto vnitřní nacítení tam bolo v takým konfliktu. že na jednu stranu som sa říkala, jo, fajn, že se uklidnil a že môžu odjet, ale na druhú stranu som tam vedela na pozadí, že to není dobrý, že to možná nebude úplný závier, že to možná bude začiatek ničeho ťažšieho, tým, že toto bolo možná taký prdný jaholkrok, kde sa třeba autenticky, možná také nebo autenticky, ja neviem, proste otevřel do takové také nekontrolované, agresívnejší, nebo proste fyzicky také intensívnejší reakcie, ktorú som predtým nezažila, prečo on mi celou dobu pořád říkale, jak by mi v živote neublížil, ak mňa musí ochráňovať a pořád vlastne to celú dobu vlastne říkal od začiatku. I tie extrémne silný veci, extrémne silný chváli mne, pak i stám sebe, jak je dobrý, inteligentný, všetko proste. Super a pak zároveň nejak ja som proste pro nej. Ja neviem proste, ja neviem, čo mám všetko krásného. Ja neviem proste oči, vlasty, telo, povaha, čistá duše. Proste vytahoval všechny taký možný vieci, že ani nevieš, že takhle nikto vôbec môže ešte, ako veď v dnešným dobe.

A k tomu sa chcem spýtať, že keď si hovorila, že to bol ako prvý krok k niečomu ťažšiemu, tak čo bolo ďalej? Aký bol ďalší krok, alebo čo sa udiel?

No, to bolo už hodne, ako som říkala, krátke intenzívne. Takže my sme sa třeba dva, tři mesece takto znali. A v podstate pořád to bolo pri tom stejným. On každý den posiel písničky, každý den volal, každý den sa chtiel setkať, každý den kamkoľvek prijal, kde sme boli. Takže ten vztah bol potom takto intenzívny, že kedykoľvek som skončila, tak on vždy, kedyž mal čas, i hned prijal. A jednou sme boli třeba práve, že to bolo také intenzívne, bohaté v tých zážitech na ten krátky časový horizon. že vlastne každý deň sme vlastne v podstate potom, vždy či tam zůstal do večera, kúkali sme na hviezdy, potom poslúchali hudbu. Jeden deň byla večeře, druhý deň vlastne kam prijal, tak sme se byli spoločne kúpať, tam byla živá řecká hudba, takže rovnou vždy sme pak prešli, že on vždy vymyslel, a tady je toto, a tady mám tohohoto kamaráda. Takže vždy byli také tie, od tej chvíli, či sme sa setkali, až třeba do večera, či niekdy sme byli třeba i vlastne do rána, sme si povídali My sme na Řeckým večeru, všichni lidi tancovali, živá hudba, takže to bolo také intenzívne, všetky hezké zážitky a po každej iným vlastne. Niekdy treba jenom vlastne, keď som chtela byť sama, tak vlastne prijal na tú pláž, kde som byla, koupil treba víno nebo nejaké, neviem, proste bivo. a Deku prinesol nejaké ovoce, vlastne, a pak tam třeba sedel zase semnou na pláži. Dorána povídali sme sa zase, takže to bolo také, ako obrovské intenzívne, celý týdlenství, akoby potom ten další mesec od tých doby vlastne. Ale ja som ho, jako, ja som ho pořád, jako by odstahovala, no, že i když třeba takto ten jeden večer potom, meseci sme sa, jako, zbližili. nebo niečo nastalo mezi náma, tak ja som pořád cítila, že to úplne nechce, že to nie je v pořádku. Takže ja stejne i každý ten kontakt, kde i když sme byli veľmi intenzívne u sebe, řešili sme všechno v podstate. Zažívali sme za tie dva mesece intenzívne vieci skres týdlanských rôznych viem, vlastne pláž, sledovanie moře, živá řetká hudba. On bol i taký, že třeba ve vode pořád vymýšľal, že ja som také taková Medu sport, milujú vlastne aktivity, takže on ich v tý vodi vždy našiel takových tých vecí, že mňa tča hádzal do vody, že sme dali taký blbosť, že sme tam v té vode blbli, v podstate, že mňa vyházoval do vody, že ja som skákala do vody. Nesmysly úplne. Ale vlastne tak vedla jako drobnosti biežné nebosledovanie do rána vlastných hviezd a povídani, poslúchanie nejakých obdíbených písniček zase do rána. Takže takovéto drobnosti. Mám pocit, že tam boli takí integrácii, ktorí nás intensívne propojili skres podobné zážitky. Ale on tam miel to lenko jasné, že celú dobu říkal, že mňa vníma ako ženu a že to takto bude pořád skúšať, ie když ja tam pořád se vymizujú, že ho může nechci a že může neschádnim, že tam som prijela pracovať a že nechce nikoho poznávať. Nechce sa s nikým seznámiť tak, aby sme boli partneri. že nechce vôbec žiadneho muža vlastne u sebe. Ja som sa tam postatila, ako kdeby spíš vylečiť a byť sama se sebou a nechtela som tam navazovať žiadny nový vztah a to som mu i říkala. Takže vlastne to on ako kdyby od začiatku videl, ale pořád to tam vlastne prekračoval. Když to řeknú, tady vyhem týchto len z tých jakoby našich vždycky kamkoľvek prijal. Byli sme do večera, tak samozrejme každý večer to tam po každý skúšal. Ale ja som jako veľmi často to spíš držela, že málo když som to pustila. Jakoby třeba t držela dál a že to vždy skončilo takýmto jeho nátlakem. On pořád vlastne říkal, že také môže, má pocit, že musí dobývať, že musí byť iniciatívní. Takže třeba i když sme byli v jednom pláž v Embaru, ja som sa pak vlastne šla k autu, že sa rozľúčime, že už byla pôl noc, tak on vlastne šiel se mnou k tomu autu a pak před tým autem mňa třeba proste zvedla, hoďo mňa na ramena a nesol mňa vlastne třeba k nemu. Takže to boli takové vieci, že on to tam tlačil, ako kdeby fyz A čím viac som sa vymezovala, že už mi vadí. Niekdy som už proste bola otrávená, že mi vadilo, ak na mňa sahá. Tak som to třeba i řekla. Tým pádem som to úplne vygradovala, že on začal tak do té choleličnosti. Takové ako agresívnejší. Ale ešte mi nic, krome teda toho jednoho, kde som nic fyzicky neudelal. Takže som neviešila, že by bol schopný nejakého fyzického útoku, před soudobou říkal. že jenom mi chce ochraňovať, že by mi živote neublížil ženku.

Keď ho pohovoríš, tak to znamená, že vo výsledku sa niečo asi stalo dramatickejšie. Takže kde sa to vyhrotilo, čo to spustilo a ako to vyzeralo?

Určite. Takže vyhrotilo sa to v podstate, to bolo zhruba po nejakých dvou a pôl miesícich. Už sa biežil závier vlastne, nebo celý tretí miesíc už sa biežil závier letní sezóny. Byli to asi poslední tři týdny, než som mela vrátce do Čech. A on tam asi vnímal i poslední tři týdny a asi možná i tlačil na tú pilu víc, že chtiel vlastne, aby sme niekam trejali na víkend, aby to prohlúbil, keďže pořád tam videl z mého strany takýto odstažení. No a pořád chtiel iniciovať. Jógy sme mieli pravidelne, takže on chtiel iť častiej, a vyhrotilo si to takto po tých zhruba dvoch a pôl mesecich, kde všetko probíhalo úplne stejne ako vždy, že zase zavolali. Ja som skončila nejaké skúsky, bola som sama na inej části ostrova. On zavolal, kde som to delal. Tam je hodne silné energetické místo, krásne, pláživé, kde je taký ako Stonehenge postavený na skále, taký kruhový kamený. A menhiry tam sú z Mramoru a ja tam často jezdila meditovať, lebo když som mala hodne náročných skúsk a náročných ľudí, tak som tam šla vždy trošičku sklidniť, napojiť na tú prírodu, samotnosť s tebou uzemniť a povíť si tam. No a on vlastne z nás ten bal tady na tomto môjm krásnom energetickým míste, vlastne na té skále, kde sú tajtie menhily. A on mne tu navolal, kde som. A vlastne, jak sme byli vždy priatelé, co sme všechno zažili, v živote mi fyzicky nenapadlo, takže by mne ani nenapadlo, že by vôbec niečoho bol schopný. Nebo cítila som, že ako, a kde som? Cholerický. Ale nevierala bych, že by som bol schopný opravdu fyzicky mne napadnúť. No a takže som mu řekla, že som tady na tomto míste, že sa to menuje takto, že toto je nástoj energetické místo, A on hned že by, teda že, že prijede. A ja som mu říkala, že teda nemusí, že som sama, jako i v pořádku, i sama, ale akože pouť chce, takže môže, že toto energetické miesto je úžasné, že by si tam také mohl, jako odpoviedň na nejaké otázky, ktoré v sobi má, že tam, jako človeku, pridú tie otázky, odpoviedň na tie otázky rýchlej, takže on zase, no ja žiadnej odpoviedni nepotrebuju, haha, ale že prijede. No a ja som vlastne říkala, že potom z tej skály jenom pôjdu dolu, pretože to bolo na skále, to energetické miesto a dole potom byla pláž mezi skálami. Jedna pláž vlastne, ktorá sa mohla metália, taková energetická. A vlastne, a řekla som mu teda jenom, že on chtel bych poslať lokácie, ja som mu řekla, že tu budú ešte chumiť v kopach, pôjdu dolu na tú pláž. Iná pláž tam vlastne v podstate nebyla. No a poslal som ju lokáciu tajítoho místa a ja som šla vlastne doľu na tú pláž. A úplne som cítila, že ani ho tam nepotrebuju, takže som řekla, že proste budem na té pláži a tým pádem som nesledovala telefón. A tým, jak som vlastne o nej úplne nemela ten zájem, tak som väčšinou nehlídala telefóny, si prijali políky, proste som to nerešila. A pro mňa bolo veľmi dôležité byť proste sama se sebou u môrze, hej, ve vode a proste nejakým spúsom se propojovať. Takže som bola vlastne vyvodiť celú dobu a on v tú chvíľu, jak sa mu poslal tú lokáciu tej části na skále, tak strašne dlho ho tam hledal na tej motorce. Už to bolo 4-5 hodín, možno 5 hodín, kde by volal. On to hledal 2 hodiny a ja som nebyla na telefónu, tak som tam mela 40 zmeškaných hovorúv, ale ja som bola vlastne ve vode a čekala som, nejak som sa napojovala zase proste na vodu a nevnímala som, že mňa tam hledá a že už vlastne u nej vstúpali tie nervy z toho, to už bol možná taký ten spúštecí efekt, že ho to naštvalo, že vlastne Řekol, že prijede a ja som vlastne nebyla na telefónu, tam třeba mňa som 50 zmeškaných hovorú, on tam chodil vlastne kolem toho místa, kde som poslal lokáciu, toho, té vrchní části a som myslela, že je to logický, že tam je jediná pláž dole, že pak budú na pláži a mňa tam nejde. No, nicmenej se to nepodařilo, on prijal třeba nebo 7 po 2 hodinách, hodinu zatrvalo na nich a pak hodinu mňa tam hľadala, pak mňa videl vlastne ve vode vlastne z té vrchní, z tohoto, z toho energetického místa, takže se šiel dolo, už bol takový ako v agresi. Ja som tam vlastne ve vode a už som si cítila, že to úplne není, že prišiel a nadával, že zase ako, že, že ho nerespektujú, že s nej dělám ako pitomce, že nikto ako niekdy s nej takový dlhý pitomce nedelal, že když máme lekcie yogy, že vždycky prijedú pusť, že on tam čeká ako blbec a teď to všichno asi co mňou v sobie na hrma hledala a ja som vlastne nebrala tie telefóny. No takže takže přijel už také ako cholerické agresívnejší vyčítavie náladie. No a jak akoby prišiel ke mne do tej vody a byl v takých opravdu že som cítila obrovskú ako agresie a naštváni tak som řekla že teďko ako úplne v táto energii že to z této energii s ním úplne řešiť nechci. že ať mi dá chviličku, že ja si tam ešte jenom chviličku, proste posedím na tom kamení, ať si desednú. Je znamená ručník, zhruba 10-20 metrů. A že za chviličku za ním prídu a že cokoli bude chtieť, že proberemos, ale že proste takto len s tom, ako módou, v jakým je, že to probírat nechci. Tak, kvýle koukal, bolo tešie, že to tak ako akceptuje, ale bola tu pláž, kde bolo pomerne dosť ľudí a mňa som pocit, že ako kdeby pro nej bolo dôležitý, aby pred týma ľuďma to nestrapnila, aby by bolo pred týma ľuďma. Dobre mi to tak prišlo vždy, že to bolo takové, že vždy sa snažil mi tak prišlo, kde boli ľudí. a skončil sa snažiť na ten dojem a pořád říkal, jak je dobrý. No takže teda kouknul, bolo vidieť, že to polklo, ale šel si teda sednúť akoby na ten ručník vedľa, na ten môj ručník a ja som řekla, že za chviličku prídu, inme na jenom chviličku, že sa samozrejme omlúvam, že to nebyl zámier ho instruovať špatne, že som mu řekla, že to na pláže, to on nedorozumie, ale že si o tom môžeme povídať potom. Tak on sa teda vrátil, sedol si jako na ten ručník a ja som bola v takýmto módu, že sa mi tam nechtelo, prečo som cítila z nej takúto agresiu, takúto, že to není úplne dobrý, energii. Takže som to tak nejak natahovala v pobyt v té vode, koukala som tam na západ slunce, čekala som, až zapadne slunce. No on teda už jednou ešte biehem toho prišiel, tak jak to teda vypadá, jestli tam du sednúť, a jestli to idem probráť, tak som prikladať, že ať mi dá ešte chviličku. a že si tam pak pôjdú k nemu sednúť. No a pak už byl západ slunce a už vlastne na ten vždycky čakám, to on viedel, že mám nejradšej západ, východ slunce. Takže už zapadlo slunce, tak som sa pomaličku, opatrne k nemu vrátila vlastne na tú deku, nebo na ten môj ručník. A řekla som, že teda, že si to chce probrať, že sa samozrejme omlúvam, že mňa mrdí, že som ho nechtala naštvať, že som ho nechtala uraziť, ale že som proste vnímala, že toto je moje obríbenie energetické místo, že som mu řekla, že pak pôjdu na tú pláž dolu, že s tou technikou to úplne neumiem, že som poslala lokalizáciu aktuálnu, ale ne takú tú pohyblivú. a že som vnímala, že je tam proste jediná pláž a že v tu chvíli, kde žije na ostrove 15 let, tak mne nenapadlo, že nebude zná túto pláž, že ja, keď žijem do Google, tak proste jenom človek sa ide vlastne dolu a jediná tam není. Takže, že sa jedná proste o to nerozumímie, že som nechtela, proste nejakým súsem ubližiať, lenže ať sa podívam na telefón, že tam měl 51 zmeškaných hovorú a že s nej dělám úplne plce, že nikto, nikdy, ako žiadna žena s ním takto úplne nezacházela a že to proste že na jogu prijedu pozdie a že všudu sem pozdie a že on to vždy polkne a skúsáva, ale že takto normálne, že keď by to bolo dokoľvek iný, tak vôbec by takto netoleroval. A už to mělo asi v sobe takého význa hromadeného. Takže začal takýmto výsledkami. No a ja som sa s tým omluvila, ale řekla som, že v podstate to je jako nedrozumienite, rozhodne to nie, že by som ho nechtala respektovať, že proste to mám takto nastavený. No a on miel v sobie nejaký takový, ako obrovskú agresie tady z toho. Promeším, kdy sa to vlastne vyhrotilo. Jo. No, vlastne o tom sme si takto povídali, ja som sa snažila v podstate sklidniť, že to je nedorozumene, že sa teda omlúvam, že som proste nebola na telefónu, všetko ví, že proste som ráda v tej vode. On pořád mluvil tu svojí stránku, že ho nerespektuje, že vlastne ní delám pitomce. A ja teď neviem úplne, čo bolo presne. A zároveň ešte ďalšia vec dôležitá, ktorú som zapomňala zmeniť. On podľa mňa prijal trošičku přinapitej, prečo som z nej cítila nejaké... Tam sa hodne pijú úza nebo cipuro v Řecku. Nieco ako nejaká pálenka naša, u nás je vodka. Nebo slivovica, neviem, niečo podobného. Tak to tam majú v Řecku, tak som to z nej cítila. Takže i ten alkohol byl takový, že som cítila, že... A už som to zapomňala ešte ridiť, že jeden... Jednou vlastne na ten pláževý volejbal, což bolo vlastne zhruba Dva týdny predtým, tak on tam prijal úplne takto, ako by, nalitý, když to řeknú, že byl predtým a poprvé som ho takto videla totálne nalitého. Živel s nejakýma kamarádoma v taverne na večeři a byli tam ty Cipura, Uza a prijal vlastne na ten vít, že úplne sa tvá stál na nohou a chtia to s náma odehráť. Ľudí sa to pak skrečovali, pretože niečo sme mu řekli, že sa dá vlastne vykúpať do vody, že mu to pomôže, ale proste tá úroveň toho valibalu byla hrozná, tak sa to pak vlastne skrečovali. A u mňa je to také obrovské, nechce řieť, ja mám takúto pomáhačskú povahu. Takže ja som práve, kluci říkali, že takto aj nemôže na motorce, takže sme ho tam nechávali vystřízľviť a ja žijú pak, teda odvezu dom. Takže vlastne ja som tam tak ešte mu pomáhala. A on pak vystřízľvil biehem večera. Takže to je len, že to není úplne poprvé. Teď som si uviodomila vlastne, že som zažila, ako by ten alkohol u ní, že bol cítit. No a tady práve na té pláži som ho cítila také. Miel tam potom takovú tú frustračnú náladu. A zároveň, ja neviem, tak neviem, jak tomu prišiel, ale podľa mňa ďalší motiv, kromě toho, že vlastne som ho tam, že tam hodíme, mňa hledal, což bolo to nejvíčšie naštvánie, tak neviem, jestli říkal pravdu, ale že vlastne sa k ňomu dostalo, že mňa na ostrovie videla s nejakým mužem, s nejakým, a tam mial vlastne kamaráda v hlavním mieste. ktorý ho som mial hrozný blízk, takou čistou duši, mladý kľučina. Takže teoreticky to mohlo byť, ale my sme spolu, ich som vlastne nezmiňovala, úplne nic, keďže to řeknú, vztah nemeli, pretože ja som ho pořád držala od tela, což bola možná tá dalšia frustrácia. A ja mám pocit, že ten večer si to všechno potkal. O jeho alkohol, že mne hodinu hledal, to, čo všetko miel sobe nahromadený, že ho úraň nerespektujú. Pak, že jestli mňa videl niekde s nejakým iným, kamarádem, netuším. Možná to ani nebola pravda. Proste bola v ňom taká asi obrovská frustrace toho všeho a zároveň to, že ho pořád odmítam. To bola možná asi tá nejväčší, že to nepouštím, že ho pořád od seba odtahujem. No a toto vlastne všetko zmiňoval pořád dokoľa a šiel do takové postupne, zvyšoval hlas a šiel do takové väčšie agresie a bol také dominantný. A už pre mňa to nebolo príjemné. a začal zvyšovať hlas. Začal sa mne ptáť... To boli dvie zvážne vieci, ktoré boli pro mňa ťažko uchopitelné. Jedna bola v takvej agresívnej naštvanosti a možná i pod tým blivom, tak jedna bola vlastne, ktorú na mňa tlačil, ať mu odpovím. Jedna bola behem té jogové lekce, kde ja vedu ty meditácie a potom vlastne ideme do tý jogový praxe a pak je zase relaksácia s nejakou vedenou meditáciou a aromaterapie tam dávam. Tak on vlastne behem té vedené meditácie tam miel nejaké svoje vizualizácie. A pro mňa to bolo ťažko uchopitelné. Začal vlastne na mňa kričiť, jestli som ho nejakým spôsobem očarovala, že vlastne, neviem, jestli to bolo pod tým mľvem alkoholu, že pořád na mňa myslí, pořád mne vidí, pořád musí psáť, že nedokáže vydržiť vôbec bezemne. A jestli som s ním niečo biehem výpraxe udelala, jestli som ho nejakým spôsobom očarovala a začal tam mluviť nieco o nejakej spolupráci s diáblem. Uplne mi prišlo, ako kdyby sa, nechceli spomátla, ale prišlo mi to úplne ako stresný. A asi neviem, jestli to bolo tým, že bol pod vlivem toho alkoholu. Netuším ani, netuším, jestli miel nejaké psychické problémy. To úplne netuším. Vlastne späť niečo niekto naznačil na tom ostrove, ale úplne to nedokážu posúdiť. Tak to bola jedna taká zvláštna vec, kde na mňa začal přičať, že mu odpovím nieco. spolupracu s diablem, nebo nejaká taková úplne iracionálny viec. A druhá viec, jestli tam mám nejakého muže, nebo jestli tam mám nejakého muže blíž, s ktorým neco mám, nebo nieco v tom smyslu, jestli tam nikoho mám. A bolo to strašne zvláštne, ale v podstate bola celá táto frustrácia dohromady a pořád okolo opakoval o tom na respektu.

Ja.

Už som sa práve zvedala, pretože ja už som cítila, že to nikam nevede a to teď možná říkam hrozne zlouhavie, ale ono to bolo akoby v krátky dobiad akurát asi, jak to nemám povedať. naplánované, tak to ríkam takhle hodne do detajlu, ale v podstate ono v túto chvíli, on už otevŕal len z tých viecí, čož bola třeba otázka, neviem, niekoľká minút, možná 20, ja teď úplne neviem presne. A už to nebolo prijemné pro mňa, tak ja už som sa vlastne zvedala v tú chvíli, kdy on sa vtal na tie odpoviedi a zvyšoval hlas a ja som sa vlastne už zvedala z té pláže. ale on už tam čekal na ten západ slunce, takže už potom zapadlo slunce. A když som sa k nemu dostala, a on toto z toho otevŕal, tie frustrácie, tak my sme týma 23 minútkami asi prošli tým, co sme si tam vzájmne nieco sdelili, tak vlastne oni už na tej pláži neboli žiadné lidi kolem nás. Tam už sa zavíral ten bar, tam bol nejaká tavernička, ten už sa zavíral, tam už ani nikto nebol z tých majiteľov. Takže ja som to brala, že to nikam nevede, že o tom nechce, pretože je to vlastne mimo. A toto bolo to stieženie, kedy vlastne ona mňa začala křitiť, ať mu odpovím. A ja som vlastne řekla, tak to ne, toto z toho ja odchádzam, pretože tady tá konverzácia a táto energia, všetko to nikam nevede. A proste byla som si veľmi istá, že odchádzam. Vôbec mne nenapadlo, že by to bolo inak. A ani mne nenápadlo, že tam nejsou ľudí v tu chvíľu, mne to bolo jedno, počítam, že odcházim, počítam, že sme se znali dosť dlho, hodne sme toho proste odžili, takže som sa vlastne zvedla a řekla som, že odcházim. A on vlastne v tu chvíľu nájduje, miel ten agresívny mod, tak mi řekol, že niekam neodcházim. A že steplá, že neodejdu živa. A ja som v tu chvíli, ako si ťa říkam, tak asi špatne slyším. Díkam, ne, ne, ne, to proste... A ja som tu mela tu skálu pevnú istotu, že proste úplne v pohodi odchádzam. Tak som sa vlastne zvedla a řekla som, ne, ne, ne, promiň, ale toto nás proste nikam nevede. Môžeme si o tom podpovídať indy, ale ja proste jedu domů. Zvedla som sa a že vlastne tam bolo mksa, a som nahoru, ako bych mela ísť po skále k autu, no. Ale on v tu chvíli mňa ani nenechal vlastne Jako zvednúť. Jak som sa zvedala, tak najednou v tu chvíli mi... Jak som sa zvedala, řekla som, že odcházim. A on na mňa kričil, že vlastne neodcházim, že z týhle pláže neudejdu živa a že vlastne budu delať, čo mi řekne. No a ja som teraz řekla, to ne. Počasom tam bola ta skála pred miesta, ale v tu chvíli, ak som sa zvedala, tak vlastne on mi uhodil. On mi dal facku a ja som vlastne nejak upadla. A v tu chvíli som najedno úplne bola v šoku, pretože nevierala, že mi vôbec si toto môže dovoliť. Že mňa môže uhodiť. Takže to bolo pre mňa úplne také... Ježiši, mňa to úplne nejak zaseklo. Proste som si říkala, že dobre. Tak som sa i hneď zvedla a říkala, že toto ne. Že som mu řekla, že teď si už úplne prekročil totálne hranice tým, že mňa uhodil. Žíkala, že ani vo mnám s tebou nič riešiť nebudú a odcházim. A proste som sa zvedla až jedu a on proste šiel do takového obrovského agrese a začal křičeť a rozumia si, že som ti řekla, že neodcháziš. A ja říkam, ne, ty si teď prekročil veľké hranice a ja som ti nikdy fyzicky neublížila. A ty mňa proste teď razil od patku, že to ani omerne a odcházim domů. A on začal křičeť, že toto je prv začiatek. Že vlastne som si nemňala hráť, že uvidím, co je zač. že uvidím vlastne tu jeho agresivit, ktorú som z nej pořád cítila v plnej palbe, že toto není nic. A že je už moc pozdie z toho odejít. No a ja som mu říkala, promiň, to proste opravdu ne, toto už je za hranu, ja odkázim. A on vlastne to bol totálne nepříšetný a začal pořád dokoľa opakovať, řval, že z té pláže živá neodejdu, vyslumu, rozumím, že proste živá neodejdu. A že... Že vlastne řekol nieco potom v tom smyslu, že dneska večer zabije mňa, že navodí do stej pláže a druhý deň zabije kohokoľvek, jestli som s nikým niekde se videla, nebo niečo mňa tak druhý deň, že zabije toho muža. A bol úplne totálne nepričetný. A ja som si pořád říkala, to ne, ale měl tam úplne takú totálnu agresiu, takže som tak pomaličku, opatrne touvala, myslela som, že to nejak pôjde. odejít, ale vlastne najednou som tam veľmi rýchle vystřízivala, že bych nevierila, že toto dokáže udelať. A v tú chvíli pořád na mňa kričil, že neodchádzim, že vlastne, že už mi to řek jasne, že proste neodejdu živá, že proste taj ten večerstý pláži živá neodejdu, že som sa to mňa rozmyslela dřív, než som sa s ním začala hráť, že som sa s ním vôbec nemňala hráť. A vlastne ajťa ani neskúšim celúvať. A no a ja som tak ako skúšala chcecovať a v tu chvíli jeho to úplne ešte došlo do tých väčších agresívy, takže vlastne úplne začal byť totálne násilný vlastne, že mňa chytil za vlasy, hodil sa mnou vo zem, začal do mňa kopať, pak mňa chytil pod krkiem, v chvíli som vôbec nemohla dejchať, spadla som vlastne na zem a kopal do mňa, kričel vlastne. No bolo to úplne akože, že byla som v šoku no, vôbec by som nevierila, že toho len z toho vlastne je schopný, to bolo pre mňa úplne jenom to jako... No, to jako střebať, že sa to dieje. Tak to bolo težké, no a... A pak v tú chvíli človek asi šiel do takého módu toho prežitia, že som sa tak nejak z té zemny zvedla, pořád som sa ako kdyby kryla, že som v podstate preto vydávala ruce. No, a nejak som sa vlastne zvedla a... a snažila som sa to trošku uklidniť. Jakoby on miel úplne totálne nepříčetnú Nepričetný mód. A najednou prišlo takový, to úplne si mi stáhal žaludek, stáhlo si mi srdce a už ako kdyby som viedela, že tady to už je ako fakt blbie, že už som si už koukala kolom sebe, nikde nikto nebyl, bola tam tmá, on měl takúto totálne nepričetnosť a pořád okolo opakoval vás mnie, že živá nevodejdu. Takže už ako kdeby úplne, úplne sa ve mňu všechno stáhlo a bola som v takomto vlastne módu, akože prijetí tý smrti bohu, akože nejakým skúsom som už akože príjimala, že vlastne asi to tak bude. Ale zároveň vlastne tam bol tak obrovský strach, že ešte jako to skúsim nejak jako inak, ešte to skúsim nejak proste vyriešiť, nejak tie situáce odejít. A vedia som, že to nejde soubojem, nejde útikem, nejde únikiem. Že on už tam mňa nikam nepustil. Už tam bol opravdu v takovej extrémnej agresii. A tým ešte, co mneli za sebou, tak asi ani nebola moc šance nejakým spôsobem skúšať to fyzicky s ním. To asi nebolo vôbec. Ani nemám to kľúvo, ani by mi to nešlo. No, tak ja som sa vlastne v tu chvíli, ako kdyby, kdežto tak spätne, ako spätne znova celý vyhodnocujem, som sa vyprepala do role terapouta možná, že v tu chvíli, kdy vlastne on miel tady ten totálny nepříčetný mod. Tak vlastne ja som šla zase opatrne k nemu a snažila som si ho sklidniť. Říkam, že všetko je v pořádku, je to dobrý, poď sa obejmúť. Môžeme sa obejmúť na chvíličku. A najednou vlastne úplne z toho, ja neviem, proste si to by mne vzalo, a on bol pořád nepříjemný, ale už trošičku, vlastne tým, jak tam asi miel celú dobu hodný takový ten tlak na mne, tak som si řekla, nebo nejak tá duše si to asi řekla, že proste to zkusím, že to inak nejde, že už nemám čo stratiť. A vlastne tak som postupne šla blíž a vlastne on teda potom sa nechal obejmúť a jenom biehem toho objetí sa vlastne sklidňoval. A to je vlastne, čo som si uvedomila, co mi vlastne biehem toho celého našeho Zetkávanie, nebo proste pseudovzdaho, jak to říct. Říkal, že vlastne, proč mňa nechtel pustiť, že ze mňa cíti obrovský klid, že on má vlastne v sobi obrovskú dynamiku, agresiu, tu hrubosť a že málo v komu sa podažilo v ňom vybudovať takovej ten klid, že on je taký hodný hyperaktívny, že proto má přiatbie práce, že neumí proste byť v klidu a že je jediný, ako s kým sa cíti v klidu, neviem, jestli je to pravda. Takže to som bela ja a proto vlastne i pseudovzmenuval, že mňa nechce takú klidnú, milú energiu, ktorú vlastne on nemá. Takže možná i v tu chvíli, vždycky práve i při teoze, kdekoľvek říkal, že cíti obrovský klid a že vždy sme třeba sedeli vedľa seba, ležili, tak práve tam miel to obrovský klid. a v tomto chvíli, kedy tu bola dramatická situácia na té pláži, jak som išla jemne ho obejmúť, tak v tomto chvíli som sa cítila, že jeho organizmus sa sklidňoval relatívne oproti tomu. Ešte v tomto chvíli nadával, že teď si ke mne poprvý v životi milá, že mne neodtahuješ a nadával, že to je strach, že ze mne mluví len strach, že jednám jenom preto, že mám strach. Ale že on je devil, nebo že řekl, že to vlastne mníma. Takže zase cíti ten klid. Takže sme boli v tom objetí. A on sa biehem toho objetí trošičku splnil.

Ako sa ti podarilo potom z té pláže odísť?

To bol dlhý proces. To bol proces, ktorý bol zhruba, keď zapadlo sluníčko. Třeba po osmé hodine začala táto agresivita. a trvalo to zhruba do jedné do rána. Takže on mňa tam držal zhruba od osmy do jedné do rána a týto fáze, ktoré teď popisujú, tak tí sa tam striedali pořád okolo vlastne. Když sme boli v tom obejtí, on sa relatívne uklidnil, si sa tam trošku nadával uklidniť, ale vlastne asi v tom obejmutí bol relatívne vyklidnený. Zase sme sa postupne usadili. A ja som zase čakala, až to šlo do toho klidu a chtela som sa zase do vás vednúť, že teda už odchádzame. A on sa zase vrátil do té stejné agresie, že jak som ti živá, nebude ideš. A zase začal byť. Takže ja som zase vlastne se vracela, že som šla zase k ním ublíž a zase ako by do takovéto, do lásky, kedyž to řeknú. Čiže som šla i presto, že tam bola proste obrovská fyzická agresivita. Už som vierila, že to možná nepřežiju, že sa stejne z toho nedostanú, ale i presto vlastne, ako kdeby sa tam niečo přeplohlo, že proste i presto pôjdu do tý lásky. Že vlastne přes tú lásku, přes to srdce, přes tú lásku, som to tam vždy vlastne vrátila do toho objetí, do toho vlastne bytí u sebe, do toho, do takové to je, nechce říci nechy, ale v spôsobom jo, vlastne v podstate, to je vopravdu obejmutie a to bolo vlastne takový dlhá mód, trval zhruba do tej jednej dorána. Zrád Tako, ako by vraceli. A ja som sa vlastne i v té roli trápol. To som třeba pak pustila nejaký písničky. Čiže on pak začal vlastne, tam i trošičku sa to vstřídalo, ty fáze jeho emoční, kde tam vlastne pak nadával, vlastne, co zase udelal, že myslel, že už to má za sebou a co ja som s ním udelala a i se mu podajem, čo teď mám delať, že vlastne neví, ako z toho ven, že pořád vlastne na mne myslí, přemýšlí, čo má udelať. Tak som vlastne zase pojela tú roli toho trepouta, že mne pomáha sa proste vypsať, napsať si, že ja si píšu hodne let, třeba denní vďačnosti, vypisujú sa hodne s emocií On řekl, že nechce na to psanie. Říkal, že miluje vodu, mne hodne pomáha voda. A když sú proste stresy, tak skočí do moře. Je slaná, proste, to je najväčší očistná stíla vlastne prírodní. Tak som řekla, tak proste je do moře sa vykoupať. Miel rád hudbu, že tam tak si pustí nejakú hlubokú hudbu, proste pustí emóce ven vlastne. A vlastne ve finále som tam pak zašla radiť tiemu, jakým spúsobem proste sa dostať aj z týchto teškých emócií. Takže sme to tam takto ako proste balancovali a prehazovali sa v rôznych.

A tebe sa teda ako podarilo dostať z tej poláže? To mňa zaujímalo, lebo keď sa to opakovalo o tých X hodín, tak to musel byť náročný proces. Ale ako sa to nakoniec podarilo?

No, zhruba pred tú jednou hodinou ráno, ja som zase pouštila nejaký písničky a začala som sdíleť viac, to mi pomáhalo a vlastne išla som takto ako do té hloubky taky. A on sa potom úplne uklidnil biehem, že už sa mu tam nevracili tie agresívny módy, když už som vlastne ja otevřela, čo mne sa tčepam udialo, čo když som sa smežovala so smrti, čo som posloukala zajakú hudbu, třeba v minulosti, myslím, ne teďko. A akú hudbu mám ja ráda? Vlastne som sa, dostal som sa do toho zdieľaň, kde on sa vlastne potom úplne uklidnil po tieh nekoľká hodinách. Možná i vyspříjzlivil i fyzicky podľa mňa a i vlastne emočne, že som tam bola v té blízkosti a ktorý ode mne vždy potreboval, ktorý on nemá. No a vlastne, no a potom teda, potom na mňa v závieru zase začalo sahať a tak jako intimne, no. Takže ja som tak brala, že to proste nejak musím prekonať. Že vlastne, že som sa bála, aby sa zase nevrátil ten agresívny mód a že som tam tak asi navnímala, že proste jakmile dojde tady k tomu, že možno aj tá jeho agresie úplne akože se dostane prič z toho jeho dela. Takže on tam vlastne... On sa tam sám potom nejak zrušil a proste neviem... Říci. Takže vlastne mám pocit, že i tady po tomto aktu Miel pak úplne klid a my sme sa pak společne zvedli. A z té pláže sme odcházeli společne. Ja som tam šla k tomu autu. A už to bolo v tom klidu vlastne, v tom uvolnení. A on tam šel k té motorce. A ja som odjela.

A potom to pokračovalo ako? Ty ďalšie dny si sa s ním ešte videla? Alebo si to úplne neukončila? Ty si hovorila, že to bolo nejaké 3 týždne, zhruba 2-3 týždne pred koncem?

Ukončila som 3 týdny pred koncem.

Takže bolo tam ešte niečo dramatické?

Jo, jo. Bolo to hodne dramatické, bohužiaľ, a nečekala som. Ja som proste brala, ja som prijela do úmy a som z toho také všetko také, ako obrovské trauma. Takže som bola spoustu hodín ve sprše, druhý deň sa mňala zase ako schúsky, takže som si říkala, že som celý deň bola ráda, že som musela mýt, jakoby, fokus na tý klienty a vísť spoustu, spústu rozhovoru, ale potom som si říkala, že večer, jak to telo bolo v klidu, už tam neboli iný viemy, tak sa to zase vrátilo. A zase som potřebala ísť do moře, tam som pouštila, plakala a proste snažila som sa to ako akceptovať. Samozrejme, že to skončilo, týmto úplne u mňa o tom žiadna. Tady v živote som nikto nepokusil fyzicky zabít, ani som takovýto brutálny všetký napadeň nezažila, takže pro mňa to bolo první obrovský. No, takže... Takže to som si musela spracovať, ale spracovala som sa s tým, že pokorák života bude, keď nájdeš tady ešte seš, že si to prežila, že máš tady asi ešte čo predať. A preto si to prežila. Snažila sme sa to sama v sobie pustiť tou pokorou k životu, že mám ten dar tu ešte byť a užiť si to a že to vlastne prekonám. Toto trauma, ktoré sme zažili spolu, to fyzické napadenie a všetko, čo tam ten večer se udalo, tak som si říkala, že to vlastne prekonám, že to musím prekonáť a vzít to ako dar, že tady znova som. Nicménne, jak som sa vrátila z tej vody, z toho moře, kde som bola hodný hodin, tak už som tam mela práve zase volání od nej a zase zmeškaný číslo, tak som to číslo zvedla nejaký cizí, pretože som tam pracovala s klientami, takže som musela brať telefóny všem, kde by sa cokoliv delovala. No a to bol zase on, ale volal z iného čísla. Začalo tam zase, že toto sa ešte neskončilo, že sa musíme vidieť. A ja som řekla, ať sa nezlobí, že to, čo sa stalo včera, pro mňa je no-go zone a že už ho v živote neuvidím a že tým proste je to pro mňa uzavřené. Počkej, počkej, ja som to položila vlastne. No a on pořád nám to volal, což vlastne na tú mojí psychiku, kde ja som sa dostávala z toho traumatu a vlastne som tam měla zase třeba 50 zmeškaných hovorúk viehem toho večera a šlo to do té gradácie, že zase tam posiel nejaké video, kde vypol, že je zase nalitý, kde psal, že jde pro mňa, že ví, kde bydlím, že toto neskončilo, že mu neúteču a proste šlo to do takýchto extrému. No a ja som sa zase chytla trošku v paniku a úplne taký ten stres, že som mela pocit, že sa z toho dostávam. a nedostala.

Povedala si o tomto incidente niekomu? Alebo celkovo zdoverila si sa s týmto čo sa deje alebo dialo niekomu? Že vlastne mala si niekoho kto to vedel?

Jo, jo, jo. Mela som vlastne... Do Čech som vzdílala... Tady ten incident teda přímo nebožete, bolo čerstvý. Ale mela som tam také kamaráda jednoho vlastne ze zevernej části ostrova, ktorý... My práve také sme často spolupracovali. A paradoxne, práve myslím, že nic, není náhoda, že ten večer, když mi bolo tako zle, tak on mi volal vlastne, že... A byl, řek, také vlastne místní teda. Niečo tamto bol Srb, ale mluvil taký Řecký, ten agresívny muž. Ale môj kamarát z Řecká zrna volal a ja som mela práve znáť takovú tú paniku, že som nevidela, čo mám delať, tak som mu jenom řekla, že neviem proste, čo mám delať, že som na jeho ostrova a že mám nejaké problémy. že nemyslím, že sa môže vrátiť domům spátky tam, kde bydlím, tak on mi řekol, ať počkám, kde som, a počul mi lokácie a prijal za mnou, a jemu som to pozdielala ve stručnosti. Nešiel som do detajú, len obecne som řekla rámcovi, čo sa stalo a co teď ten muž je pořád volá. Čo sa deje? No a tady ten vlastník kamarát z Řecka řekl, no zablokoval to jeho číslo, řekl, ať mňa to nestresuje, ať tam pořád nevyskakuje, že volá, tak to zablokoval, řekl, vôbec to neřeš. A řekl, že musíme ihne na policii, že to musíme nahlásiť, že vlastne... No, řekl mi vlastne, že ten čiak je asi psycho, že to není normálne, toto len stojednánie, a že musíme ihne to, jako, nahlásiť na policii, že se mnou klidne na tú policii pojede. A, pretože mluví i Řecky, tam tá polic Nebolo veľa, ale neúplne tak dobre. Takže vlastne som s ním a ja som sa bala, takže než sme hodne hodinu řešili to, že kde on mňa tlačil, že musíme, že toto nahlásiť. Vždy mohla byť mŕtva a vlastne mi potom i řekl. A pak vlastne on, jak to bol zvniešku z tých situácií, tak mi tam veľmi otvíral ty oči. Že mi i řekol, že... Řekol mi niečo, že vieri, že mám kvôli sebe vlastne andeli. Že som to prežila a že už chcela bych tady zůstala. A potom mi vlastne i řekl, že ať si uviedomím, že toto proste neskončí a že to v lepším prípade skončí, že skončím v nemocnici a horším, že opravdu skončím mrtvá. No, takže vlastne mňa tak nepřímo řekl, že na tú policii v podstate musíme společne. S tomu som rozmyslela, že inácta si nemyslí, že je. Takže sme boli ten večer ešte na policii v Řecky vlastne to nahlásiť. Ja som sa chtiela informovať, pretože som mala strach, že v tu chvíli, kdy vlastne tá policie by volala tomu muži ze Srbska a tým, jak je taký nekontrolovatelný a agresívny, tak som si rýchla, že by som si tým ešte sepsla úplne totálny oltář. I ešte spätne ďalšia vieta, ktorá sa možná nezmenila, ale som si to spätne neboli. I potom, biehem toho vztahu, ktoré sme se nebo znali, toho přátelstva nebo setkávania, tak vlastne som zistila, že i on mi svieřil, že má neúplne dobrú minulosť. bol tam na falečné doklady bulgárskej, kdeži bol ze Srbska a nemohol sa vrátiť do Srbska, takže měl tam aj neúplne optimálny background za sebou, což vlastne mňa úplne moc neukryňovalo i z hľadiska toho, či ho by bol schopný toho, čo som vlastne zažila. No, takže som vlastne mial aj obrovský strach, že on stejne nemá co stratiť, že v podstate na tom ostrovi je asi niekoľko let ukrytý, nemôže sa vrátiť do Srbska a má asi za sobou takú minulosť. a hodne násilnú a asi nejaký umrtý možná. Takže to bolo pre mňa takové, že som sa vlastne bála, že to úplne nechce nahlásiť, pretože tá policie říkala, že funguje tak, že oni informujú toho agresora, že ho takto niekto reportoval. No a říkali mi, že celý ten proces vytrval vlastne, že to musí nahlásiť na pevninu a celý ten proces trvá zhruba od päti miesícu do dvou let. A ja som vedela, že vlastne za dva týdny necelý 3 odísť im spátky do Čech, že mi tam končí ten úhlazek. Takže vlastne mne sa jednalo jenom o to, dostať sa v pořádku do Čech a nejak zvládnuť závier vlastným pracovným sezóny. Takže síce som tam dala doklady, bola som sa s tým kolegou, nahlásila som to, ale vlastne, keď bych to chtiela oficiálne nahlásiť, tak tam je taký procedure, nebo taková procedura, že sa musí zaplatiť 200 eur a oni potom vlastne rozbiehnú celý ten proces, informujú toho človeka, pošľou to na pevnínu a teď ide celý ten administratívny, bydokratický proces, ktorý vlastne sa táhne tých pět mesecov až dva roky. No, takže tak ja som teda oficiálne se pak rozhodla, že ho oficiálne nereportujú, nebudú platiť tých 200 eur, pretože vlastne 5 miesícu až 2 roky pro mňa opravdu byli v tú chvíli, že by to bolo pro mňa asi väčší stres a väčší riziko. tie nejaké poslední dva týdny, necelé tři týdny tam zvládnúť. A v tom prílede, kdyby ho ešte informoval, kde je informácia toho agresora, k nim bude i hneď v podstate, coho ten človek reportuje. Takže to som sa bála, že vlastne i viedel, ako by kde, sice nikdy u mňa nebyl, ale takýto malý ostrov a videl prvkou pracu, a presne ten kolega, ty kolegové ze Srebska vlastne, ak sú s námi, tak u mňa byli kolegyni i kolega. Takže viedel, kde bydlím a nevidel som, kam by to mohlo dojíť. Takže ten záviar sezóny bol, že sme na té policii byli, ale bohužiaľ, nebo bohu dík, potrebovala som sa dostať zpátky do Čech ve zdraví. Takže som potom poslední dva týdny... Bela som v kontaktu s sestrou z Čech, ktorá mňa hodne podpojovala psychicky. A mňa som tam hodne dobrýho ešte kamaráda celú sezónu, s ktorým sme spolupracovali, u ktorej som vlastne potom zůstala do konce sezóny skoro spáť na jihu ostrova, aby som vlastne nespála u sebe doma, pretože som nevedela, ak je to tam nebezpečný. Informovala som svého vlastne majiteľa toho bytu, pretože som nechtela ohroziť, že vedľa mňa bydlala jedna pani nahoře. Vlastne bydlal jeden muž, taký z Takže som vlastne druhý deň i kontaktovala vlastne majiteľa toho domu, ktorý bol i vlastne majiteľ té cestovky Řecké. A jenom som mu vlastne zdiela v obecnosti, co nastalo. A že mám vlastne strašne, nechci nikomu ovroziť. Ešte aj deň, čiže mne neustále kontaktuje, vyhrožuje, že přijde vlastne do toho bytu a že vlastne, že to neskončilo. Takže, takže som tak...

Keďže to neskončilo, tak čo sa tam ešte udielo?

A týmto vlastne, takhle som to, takhle som to, ako kdyby som sa snažila v podstate v sobie uzavriť, zároveň akoby eliminovať nejakýto riziko, takže som vlastne informovala tie strany, kde som bydlala, aby náhodou všichni o tom viedeli. Ten vlastne majitel toho domu, mi psal, že informoval policii, že policie o tom ví taky a že poslal mi i číslo na tú policii, ktorá bola v tom hlavním mieste a řekol mi, že kdyby som ho videla kdykoľvek v blízkosti, mého domu, takže mám zavolať na tú policii, na to číslo, čo mi dal, že do 5 minút budú u toho domu a nechodím nikde sama v podstate. A že si myslíš, že u nej v tom dome je to bezpečne, ale nicmenej to číslo na tú miestnú policii mi poslal. Ale ja som v tú chvíli po konzultácii so sestrou a s tým vlastným kamarádem, nesýtila úplne i bezpečí to, že za 5 minút príjde policie v tú chvíli, čo som vlastne s ním zažila a co měl i za svou, takže že som biehem pár vteřin vlastne prišla z toho odech, kdežne chytila mňa prstoma pod krkama a ja som vlastne spadla na zem, že tam by to tých 5 minút asi by stejne úplne nehráli roli to, čo som si zažila na vlastní skušenosť. Takže som potom eliminovala to riziku s tým, že sestra, teda i ten kamrád mi presvedčili, že se tam nemám vrácať. Takže som vlastne zúrtovala na juhu, tam som spola u toho kamaráda až do konce sezóny a jenom som každý deň proste dojišťala do tých hotelov trošičku dál. než som mela a pak vlastne s tým kamarádem som si tam jenom mela zbaliť vieci zase postupne a takto som vlastne uzavřila sezónu, když to řeknú v podstate. Nechcu rieť ako unikávaniem nebo schovávaním sa, ale v postredí som bela.

Už si sa na posledný kontakt nestretla?

Ne, od ktorýho by sme sa nevideli. On mi teda, musím řieť, že on mi potom vlastne nahrál hlasovú správu, kdež som odejdela z toho ostrova, pretože ja som vlastne zablokovala tie tísla, aby mňa to nestresovalo, to volánie a to vyhrožovanie. On mi potom vlastne nahral hlasovú správu na mé súkromé číslo. A bolo to zhruba den predtým, než som odeštila. Mám pocit, pretože ja mám vlastne Instagram, kde zdieľam nejaké príbehy a neuvedomila som sa, že mňa vlastne môže sledovať skres tie príbehy, což teda sledoval. A videl tam ešte nejaké video, že ešte na tom ostrove sem a viedel, že nikdy plus, minus budú odešťať. No a nahral mi vlastne hlasovú správu. takú pomierne zase hlubokú, empatickú. V uvozovkách nahrál tam vlastne, že sa stalo, čo sa stalo, že sa za to veľmi omlouvá, že toto nikdy nechtel, že nikdy nechtel, aby to takto skončilo, aby toto nastalo. Nahrál tam, že sa modlí k Bohu, aby mu odpustil, že každý deň sa modlí k Bohu, aby mu odpustil, čo udelal a že prosí Boha, aby pomohol i mne vlastne to vzprevať. v túto situácii a že se modlí, aby mu ten Búh odpustil a že chce, aby sa mu i ja odpustila. A že sa týmto také omlouvá. Takže mi nahral takú dlhú správu. Poslal mi tam pak fotku nejakého vycházejúceho slunca a napsal tam pod tú fotku toho vycházejúceho slunca, pretože viedel, že mám ráda východy a západy slunce. tak mi napsol, že mi přeje, aby toto z tu vycházejúcej slunce mi svytilo na moju novú životnú cestu, aby mi dalo co nejvíce sil. Takže ja som mala pocit, že to třeba končí hezky, ale samozrejme som nechtala na to reagovať, pretože som tam ešte byla a nechtala som riskovať. Ale říkala som si, že třeba až sa vrátim do Čech, tak třeba potom až to nacítim, že omôže pobiehnem a hnevu zprávu, že odpuštenú tam mám. ale v podstate tým, že ja som nereagovala, pretože som tam ešte byla, což on asi neviedel, tak vlastne to by bolo také pomerne hezké, ale druhý deň sa to vracilo do normálu, že začal ďalšími SMS-ky. Možná by si mohla odpoviedieť, ignorácia není úplne v pořádku, možná by si aspoň na to mohla niečo řítiť a teď postupne začal zase vlastne takú tú jeho intenzívnú komunikáciu. A ja som pak odjela.

A keď si potom už prišla naspäť do očiech, tak ako si sa po takto intenzívnej skúsenosti z toho spametávala? Čo ti pomohlo nejak sa upokojiť alebo nejak očistiť, uvoľniť takto veľmi traumátické záležitosti? Možno to je práve niečo, čo môže pomôcť aj niekomu ďalšiemu, kto tento podcast počúva, že keby si mohla dať nejaký tip, čo tebe pomohlo, čo si robila, pretože prešla relatívne krátka doba od toho zážitku, takže...

Musím řieť, že to bolo hrozne težké, že som si myslela vlastne, ak už nekoľko let, přes deset let, pracujú na seberozvoji, jedu rúzny proste meditácie, redworkingy. všechno, tu možný, vacuterapie, NLP som si vystudovala, neurolinktistický programovanie, tak som si myslela, jak mám všetko tohle, hezky zmáklí, práce s telem, práce so všim. No, ale dobyhlo mne to, prijela som do Čech a myslela som, že to všetko také hezky striebám, že zase pojedu tie svoje techniky. A nestriebávala som to. A vlastne ta frustrácia narústala, pretože najednou som mala pocit, že akoby deset let na ničom pracujem, niekam som sa posunula. A pak vlastne za jeden večer sa to ako všechno zhroutí. Jak krabička z karetnou. Takže akoby to prvý týden bol taký intenzívny, když som bola ináctvená štvaná, že to vlastne je úplne vlastne nejde propustiť, i když jedu všetky tie techniky, jedu si meditácie, jedu si odpuštenie, jedu si proste přes fyzické telo, jedu si proste spoustu očistných rituáľov, koupaní ve vode, vacu-terapie, viedomá masáž, vlastne a rúzny, mám kamarátky, co tak jedú, viedomý třeba masáže skres to fyzické telo, propuštenie, rúznych emočných blokátov, takže vlastne všetko možné, čo šlo. a bola som podásenne frustrovaná a vôbec to nepomáhalo. Takže som bola trošku na sebe našťvaná takovým zaufalstvím a frustráciou, že by to človek vyriešil za týden a uzavřel to, než vlastne som išla do tý jemnosti, že ten proces bol obrovský a bolo to složitý a že to ho nevymizí za týden nebo za dva týdny. Že to bude proste konstantný proces, kde to postupne a budú nejakým spôsobem práve z prestvidlenství techniky poušťať postupne, ale proste netlačiť na sebe a přijímať to, že proste hod, niekdy tam budú tie sny, v ktorých sa vrátim, niekdy tam bude tá frustra, takže proste budú chtieť vlastne, ja neviem, plakať a nebude to chtieť zastaviť. A takže som sa snažila ísť spíš do toho prijetí, že ten proces proste je, aký je, že má proste svoj čas. a že proste nemôžu, keď bych chtela, tak proste mne to musí naučiť tie trpelivosti. Zároveň mám vlastne ešte jednu mentorku energetickú, ktorá vlastne se mnou bela biehem celého toho paradoxne vlastne procesu. Už ako na tá, s ktorej sme sa vlastne spojili a už som mela nejaký program už v minulosti, kdež mne moje duše vede a už s ním trocujú díl. Takže s tou vlastne mentorkou, tak tá bola také jedna z ďalších všech viecí, ktoré pomohli, že máme vlastne taký devítimesečný program. kde jedeme hodne do hľubky, s tebou rozhovorujú vieci, ale zároveň vlastne prvý mesec mi ona krásne intenzívne pomáhala i čisty toto trauma. Takže vlastne to bolo hodne nápomocné a zároveň vlastne i tie moje blízky, s ktorýma som to mohla pozdieľať. Takže i to pozdieľanie, že človek vlastne řekne ven i tie vieci, ktoré proste třeba nevypadajú dobře, kde človek by tam mohol byť jako zablbce, jakam som sa trostal, co som to udelal a neumiem sa ve svojom veku postaviť za sebe, neumiem. Tak vlastne i říci svoje slabosti na hlas a i to svoje selhánie v úsovkách na hlas. je taký osvobozujúci, že to proste nedržím sama v sobi. Ja sa to nekryjú, že nič sa nestalo, ale proste du s tým otevřenie, což je aj dôvod, prečo vlastne o tom mluvím. Pokud by to mohlo mýt dôpady na niekoho ďalšieho, tak to proste má obrovský smysl. I kdyby jeden človek třeba toto slyšel a pomohl mu to, tak to má obrovský smysl i pro mňa. Takže hodne práve i lidi mi pomohli a zároveň som tam mala i taký hodný radikálny krok, kde ja som mala takú frustraciu, že som po dvoch tejnych to nemohla ako kdeby sa sebe profústit. A cítila som vlastne, ešte som mluvila s tým kamarádem, ktorý so mnou bol na polícii a že mám sobe takú frustraciu, že vlastne to, čo si čak ide toliko let, kam sa dostane, že mám pocit všechnový, tak ja vlastne vôbec nic nevím. A že úplne mám, že bych to potrebala říci tomu človeku, koho sa to týka. A on mi řekol, tak to třeba skús, ešte nefungujú týmľadci všetky tvoje proste techniky, co znáš, co ideš, tak mi proste třeba to zavolať, říci proste, čo sejtiš, pak to polož a zablokuj. Že ja ti to jako použijem, že neviem. No a ja som vlastne v tú chvíli si říkala, vlastne, proč ne? Jakoby som zbírala tú odvahu a proste, proč ne, říci proste všetko to, co sejtim tam, tomu, kdo to spôsobil a už som v tom bezpečí, no. Takže ja som vlastne ten večer sníla tak slabý večer, že som proste bola úplne naštvaná, že nič nefunguje, frustrovaná. Tak som sa říkala, že stane mi nemám co stretiť, takže som proste sníla ten telefon a zavolala som tady tomu vlastne muževi ze Zdravska, muži. A on tam bol hned, wow, no konečne, to sa deje v takovej pozitívnej energii. A ja proste som šla a říkam, hele, tohle úplne nebude príjemný telefon. Ja som chtela ti zavolať a řieť ti strašne hrozné vieci. Řieť ti proste, že jsi... Ja neviem. Že ti nesnášim, že si debil a neviem. Až takhle, ja neumiem mluviť proste úplne. Ale chtela som řieť, že som chtia řieť spôsobne nadávek a viecí, co spôsobil. Ale že viem, že to není cesta a že to nejsem ja. Takže som mu vlastne zavolala, že mu cítim, že potrebujú říci tie emócie a tú frustraciu. A řekla som mu vlastne, že že som chtia řieť proste všetky týhle hrozný veci a on soudovo říkal, že ví, že ví, ale že mu to proste neřeknú, že toto není cesta a že taková ako by nejsem, ale že minimálne mu chci, chci mu proste vyličiť to, že som na nej hrozne nazlovená a frustrovaná. Co spôsobil, že vlastne si jedu proste x let nieco a že vlastne behem jednoho proste blbýho večera, kde on sa nedokázal uhlídať a proste spôsobil takovýhle veci a že mne dostal do takovýhle situácie, kde mi nič nepomáha, kde už nemám to, čo som v sobi mela, tú istotu, ten klid, že som totálne rozložená, že som hrozne frustrovaná a že mu to potrebovala pozdieľať. A že som sa potrebovala vypovídať, že som mu řekla, že i presto som na ní obrovsky naštvaná. co spôsobil a že vlastne kam mi dostal, že vidím, že ten proces, z ktorýho sa budú dostávať, bude ďalší, že možná budú musieť, možná aj za nejakým psychologiem, možná budú musieť echte třeba nejakou odbornejšou pomoc, neviem, ale že vlastne že že som to jenom proste chtela pozdieľať, že i presto tohle, co sa všechno stalo a že mu přeju vlastne to nejlepšie do života. A že doufam, že vlastne, že to vnímam, že to bola skúška vlastne pro nás oba. Že sme si tam na úrovni duší meli nieco ožiť, mieli nieco zažiť.

No. A pomohlo ti to? To, že si mu zavolal, ako pomohlo ti to tú frustráciu nejako?

Musím řieť, že áno, pretože vlastne ja som šla do toho zase toho klidu a ne do toho, že som proste chtiela řieť úplne, jak tie vieci sú, jak cítim. A že tenu potrebujú proste řieť, co spôsobilo, že tú frustraciu chcete dostať, že on je ten človek, co ich spôsobil, že by to mnel slyšet. A ja som hodne hodne založená na ľudí, hodne empat. A mne to hrozne pomohlo, pretože ja som mu tam vlastne řekla i, že proč sa nemohol udržieť, proč musel ísť do takovýchto obrovských brutality, agresivity, proč vlastne som tam měla v tú chvíli tie svoje otázky, ktoré som potrebovala. A ja viem, že som tam proste mňala zavolať, pretože som sa tam prišla proti odpovedím, že v tú chvíli on vlastne reagoval tak, že všechno potvrdil, sypal si, když to řeknú, popel na hlavu, řekli, že víš, že to pokazol, Ví, že to proste bolo, že sa stalo, čo sa stalo. Že pořád prosí Boh, aby ma odpustil. Ale řekl mi zároveň, som ji i otevřel, že vlastne on to inak neumí. Že mi to jenom chtiel řieť, že toto len z toma už od detstvy. Že je od detstvy vlastne iný. a že všechny svoje frustrácie a všechny svoje bolesky a všechno, čo se mu nedá, že řeší obrovskou agresivitu a že už to udiale ako díti a že to inak neumí. A toto vlastne som tam prišla, pretože ja vlastne dokážu odpustiť skres to pochopenie. Dokážu odpustiť, ale ja vlastne potrebuju vždy mít práve i to pozadí. A v tom chvíli, kde ja tam vlastne mám takúto odpoveď, tak to pre mňa bolo takýmto stežením. Jo, proste, proto ja som tam prišla pre túto odpoviedňu. A ak by sme to tam snažili udržieť, ešte mám s tebou ten kvýt, ešte sa budem chytiť povídať. Žíkam, dobré, ešte nejakoby pár vteřin, ale toto už je úplne náš posledný hovor. Potom hovorujú, ja sa s tebou týmto úplne loučím, přijúť ti vlastne do života. Pre to, čo sa stalo, to nejlepšie, čo sa môže stáť, ať si vyriešíš vieci, ktoré potrebuješ a ať ti príde do toho života, čo ti príde dna. a že mu chcejú stejne to nejlepšie, přes to, čo sa stalo. A že je to jenom posledný hovor, ktorý viem, že je posledný. On skúšal zase, že ne. A ja říkala, že potom to zablokujú a tým je to vlastne úplne uzavrené. No a položila som to a zablokovala som to.

Takže keby sme tak nejak uzavreli toto naše dnešné rozprávanie, to o tvojom príbehu je niečo, čo by si chcela na úplný záver ešte povedať, alebo dodať, alebo odkazať ľuďom, ktorí počúvajú tento podcast.

No, toho je spôsob, stále je to težký, ak to sesumarizovať. Ale asi nejväčší správa pro mňa je, že všetko je nejaká skušenosť. A že i tie nejhorší skušenosti, i tie nejvíc bolestiví skušenosti, i tie nejvíc nepříjmy skušenosti, sú pořiad nejaké skušenosti, ktoré nám nieco dávaj. A v tú chvíli sú obrovsky bolestiví. Ale v tom dlhodobým horizontu sú obrovsky transformujúci. A v tu chvíli každý ten nás ten obrovský, obrovskou bolst, co si odžijeme, tak potom v kontextu času, v horizontu další doby nás zase obrovský vlastne transformuje a posílí. A zase, zase vierim, že z toho môžeme všichni vstúpiť. Zase oni sú skúšenýši, silnejší a viedomnejší možno.

Ja ti Blanka veľmi pekne ďakujem, že si sa takto podelila o veľmi náročnú skúsenosť. Že si bola tak otvorená a povedala tí rôzne detaily. A ďakujem aj tebe, že si si vypočula, alebo vypočul dnešnú epizódu. Keď sa ti páčila, tak sa prihlás na odber, nech si neunikne žiadna téma, vzdielaj ju na sociálnych sieťach a hodnoť podcast odcoca hviezdičkami, aby sa k jeho obsahu mohlo dostať čo najviac ľudí, ktorí môže pomôcť. A ešte viac inspirácia a odkazy nájdeš v popise tejto epizódy. Už teraz sa na teba teším pri ďalšej téme podcastu od srdca, tam, kde začína nová kapitola tvojho príbehu. Pamätaj na to, že si zaslúžiš to najlepšie.