#11. Nechala som sa chytiť do pasce

Vítaj pri ďalšej epizóde podcastu O CRCA, v ktorom sa narovinu a otvorene rozprávame o partnerských vzťahoch, narcistickej manipulácii a o tom, ako nájsť cestu na späť k sebe, prebudiť ženskú silu a otvoriť sa skutočnej láske. Dnes sa budeme rozprávať so Slavkou Klocknerovou, ktorá je vzťahová terapeutka a sprevádza ženy na ich ceste k sebapoznaniu formou terapii, konzultácií a praktických cvičení prostredníctvom spoznania svojho vnútorného sveta a vnútorných energií, vnútorné dieťa, vnútorný muž a vnútorná žena. Vítaj, Slavka. A asi by som začala rovno aj takou prvou otázkou, pretože ty si si narcistický vzťah v nejakej forme v minulosti zažila. Ako si sa vlastne do tohto vzťahu dostala?

Ahoj, ďakujem za pozvanie. Bolo to pred mojou 40-kou, keď som bola v takom celkom dlhom cíle, ktorý z môjho pohľadu v tom čase prestal fungovať. Právim z môjho pohľadu, pretože dnes po rokoch sa na to pozerám inak. A mala som pocit, že som v tom vzťahu nevidená, že nedostávam dostatok pozornosti a tak. K tomu sa možno potom neskôr dostaneme. No a sledla som muža, ktorý mi tú pozornosť začal dávať, ktorý mal na mňa čas, ktorý bol určite pozorný a mne to veľmi imponovalo, veľmi mi to vychotilo. V podstate mi dával to, čo mi chýbalo. Takže ja som ten svoj dlhoročný vzťahu končila a začala som ako keby naplnou fungovať v tom novom vzťahu. Ale tam už vlastne, keď som ja končila ten pôvodný vzťah, tak sa tam začali prejavovať, to som si uvedomila, ale len s odstupom času, nie hneď v tom momente, lebo v tom momente som bola zamilovaná, mala som pocit, že mi začína nový život, že fakt v tej 40-te som asi chytila nejakú tú druhú pubertu alebo niečo. a mala som pocit, že konečne mám to, čo si zaslúžim. Chlapa, ktorý ma proste miluje, obdivuje, nosí ma na rukách. Neuvedomovala som si vôbec, že je na mňa vydianý veľký tlak. Ja som v tom čase mala 14-ročnú dceru, teraz je už dcera dospelá. V tom čase som mala 14-ročnú dceru a dost si získával moju priazeň aj cez ňu, pretože vedel veľmi dobre, že to je moje slabé miesto, že keď dcera bude s ním ako keby Keď mi to kvázi potvrdí alebo cez ňu, keď to pôjde, tak to pôjde, lebo proste som veľmi dala ako keby aj na to, aby sa dcera cítila dobre v tom našom živote a tak ďalej. Takže vedela veľmi presne, kde sú povedzme moje slabé miesta a práve tie miesta vedela zaplniť. A ten vzťah ja som teda ukončila, potom my sme spolu začali hneď bývať a čím viacej a intenzívnejšie sme spolu boli, tým viacej sa začali prijavovať tie niektoré jeho vlastnosti, ktoré... pocitovala ako obrovský tlak na seba. Ja som človek, ktorý je veľmi slobodný aj vnútorne, aj naozaj ja potrebujem takú tú slobodu, že stretnúť sa s priateľmi, proste nikam vypadnúť. A nejde o slobodu typu, že idem zháňať iného muža, ale chcem si v klude s niekým zavolať, s niekým napísať. A on mi to začal dosť ako keby vyčítať. Až zase s odstupom času som si začala uvedomovať, že on ma ako keby chcel izolovať. Pohádal sa napríklad s mojou mamou veľmi výrazne. Najprv s ňou bol veľký Potom sa s ňou pohádal a tiež ako keby ja som mala neprijemný pocit z toho, keď som volala s tou mamou aj, že boli tam také tie tendencie, ako keby ma odtrhnúť od tých mojich blízkych, ktorými aj priateľmi, s ktorými som si ja vzťahy naozaj budovala od strednej školy. A naozaj si ja na tom dám vám záležať, pretože pre mňa sú vzťahy dôležité. A ako by tam bolo nejaké hodnotenie. Takže to boli také ako keby signály, ale na mňa ja som to pocitovala ako obrovský tlak, lebo som cítila, že toto sa mne nepáči. Že to, čo mi na začiatku imponovalo, to je to, že mám ten záujem, že mi tak veľa píše, volá a lichotí a všetko, že zrazu už, keď som to fakt mala reálne doma a ten pohár tej potreby pozornosti bol doplnený, tak zrazu toho bolo veľa. Zrazu mi to vadilo, lebo ja som fakt nemala ako keby priestor, slobodne si pozrieť film, alebo len tak čítať knihu, ako by... Ja tomu hovorím, ako by odo mňa potreboval, aby som mu robila animátorku. On pracoval z domu, ja som pracovala mimo domu, V tom čase som bola normálne zamestnaná a v podstate, keď som prišla, Hago do mňa čakal, že sa mu budem naplnovenovať, čo pre mňa nebolo reálne, pretože ja som prvom rade mala tamto dceru v puberte, ktorá tiež prechádzala s menou, lebo ja som sa rozišla s človekom, ktorý ho vychovávala, brala ho ako svojho odca a zrazu tu bol niekto iný a ja som prvom rade chcela pozornosť venovať jej a až potom jemu, lebo som to brala, takže my sme dospelí, my si ten čas vieme urobiť povedzme aj večer, ale moje diťa je tu a potrebujeme. A tak ďalej. Čiže to boli také veci, na ktorých sme začali sa ako keby dosť hádať. A treba povedať, že ja som bola celý svoj život a väčšinu svojho života v silnomužskej energii. Čiže my sme neozaj ako keby miestami balmi bojovali ako dvaja muži. S tým, že on neozaj ako keby udieral na tie moje slabé miesta a ja som sa aj nechala niekde ako keby zatlačiť do toho kúta, ale keď som sa otriasla, tak som ako keby zase vyštartovala po ňom ja. To znamená, že my sme väčšinu toho času, bolo to niecele 2 roky, bojovali. Lebo on sa snažil ma niekam zmanipulovať, niekam ako keby zatlačiť rôznymi spôsobmi. Vydieraním emočným, vydieraním finančným, proste cestu moju dceru, cestou o izolovanie od tých kamarátov a tak ďalej. A tým, že ja som chovala Bohu, Mala v sebe nejakú tú vnútornú silu. Ja som to nikdy ako keby nenechala zajść úplne do toho, že by ma odstrihol. Ale je pravda, že to ovplynilo tie moje vzťahy. Ja som sa menej zverovala, alebo som bola až príliš taká kritická potom, že som už ako keby nevidela v tom živote niečo také pozitívne, niečo také dobré. A mala som pocit, že ako keby som proste zatlačená do kuta a že už nikde ako keby nemám to bezpečné miesto. Nemám ho ani doma. a v podstate ani u tých priateliek, lebo v svojom spôsobu ma trochu naočkoval, treba povedať. Ja som si tie vzdahy držala, ale už tam bol taký ten červik pochybnosti, čo ak má pravdu, lebo on je nový, on to môže vidieť inak. Hej, je pravda, že nový človek vidí situáciu inak. Toto je presne aj ten terapeut. Vy tam prídete a on tým, že vás nepozná, on presne vidí, kde je problém. A to ja už nemám ako vidieť, keď v tom žijem. Boli tam nejaké tie pochybnosti, že mohlo to byť aj tak, ako hovorí a podobne. Ja som nejakú tú silu v sebe mala, že som to úplne nedovolila, aby ma až tak zatehol, ale musím povedať, alebo zmanipuloval, alebo ovládol. Ale musím povedať, že tam veľmi bol silný v tom čase pút matky. A ja vďaka tomu, že som potrebovala chrániť tú svoju dceru a on išiel proti nej, tak vo mne sa ako keby fakt taká levica zapla a ja som proste sa vyslovene ako keby postavila a prišiel proste moment, že som sa s ním rozišla. A on nejakú chvíľu tu ešte bol, nechcel odísť, tak sme to ešte nejako uhrali. A to je presne to, že on sa potom snažil byť dobrý a všetko mi vynahradiť. A tu sú, to právim, s odstupom času už vnímam, ako tú manipuláciu. V tom čase mi to až také veľmi dramatické neprišlo. Možno fakt aj preto, že ja som stále mala to zázemie v tých priateľoch, ktorí ma vedeli ako keby nejako podržať, aj keď som mala tam tie pochybnosti. Potom to naozaj ako keby prekročilo určitú hranicu tým, že veľmi ostro vystúpil voči mojim naozaj veľmi blízkym priateľom. A to som si povedala, že toto nie. Že tí priateľia sú tu pre mňa celý môj život, alebo ja neviem, proste istodukšie ako on. A budú tu určite aj po ňom, ale že on je tu teraz na nejakú chvíľu a že ja sa fakt necítim dobre, keď s ním niekam idem. Že ja proste nikdy neviem, čo z neho vylezie, keď je normálna zábava a povedzme si, vypije. Hoci nie bol to, že alkoholik alebo nič, ale normálne, proste Ja som nikdy nevedela, ako sa budem chovať. Čím viacej som s ním trávila takéhoto času, tým menej bezpečne som sa cítila. Ja som si uvedomila, že vzťah, ktorý som opustila, bol tým môjim prístavom, tým môjim domovom. Začala som naozaj veľmi výrazne porovnávať, čo mi tam síce chýbalo, tu mám, ale tam som mala oveľa viac dôležitých vecí pre mňa. To fakt bola tá sloboda a možnosť byť sama sebou. A to som v tomto vzťahu nemala, lebo ako vravím, on ode mňa neustal, ale chcel, aby som sa mu Benovala. Ja som človek, ktorý potrebuje byť sám so sebou proste. Ja mám rada také tie svoje chvíľky, keď si basadnem k oknu a hľadím, alebo si proste pozriem nejakú, možno aj reality show, ale som tak sama so sebou a nemusím ako keby komunikovať. Ja už vždy som pracovala v robote, kde som komunikovala s ľuďmi, čiže pre mňa ten domáci priestor bol aj o tom, si dovolím sa aj stíšiť, nielen kusera potať, a to je dodnes. No a v tom predchádzajúcom vzťahu som vlastne mala toto bezpečí, tú slobodu, aj ten kľud, a tu som to nemala. Takže ja som potom stále viac a viac sa snažila z toho vzťahu ako keby odísť a treba povedať, že ja som Bývala som v byte, ktorý bol môj a toho bývalého partnera, takže ja som nebola viazaná tým, že nemám kde ísť a podobne. A keby tak aj bolo, tak ja vždycky skáľať viac a bohu to mamu, ktorá by ma zobrala, aby som mohla bývať tam, ako boli by to opletáčky, lebo je to úplne iné mesto a tak. Ale že ako by mala som to východisko, keby bolo treba. Samozrejme, že tento muž ma finančne ako keby držal v kliešťach, istým spôsobom, lebo ja som nezarobila toľko, koľko bolo treba na chod toho bytu. Ale zase vďaka Bohu tým mojim priateľom som si mohla požičať, dať mu vyplatiť ho a proste sa nejako rehabilitovať v tom finančnom svete, lebo to boli ľudia, ktorí nepotrebovali tie peniaze do pol roka vrátiť. Hej, že naozaj to bolo také. Takže ja som mala fakt akože šťastie v tom, že mala som za sebou ľudí, o ktorých som možno na chvíľučku aj pochybovala, ale stáli pri mne, pretože ten vzťah bol pevný a ja som Naozaj mala v sebe, neviem, či to bola tá sila tej matky, alebo to, že ja som naozaj bola taká vnútorne všetky silnejšia, že ma až tam nezmanipuloval. Akože vedel ma dostať, aj veľa som pochybovala o sebe, aj som si veľa vyčítala samozrejme a naozaj tam boli také tie seba zničujúce tendencie, že ja za to môžem, ja ho trápim, ja ho ničím, lebo akože to samozrejme tu bolo predstierane, že kvôli mne čoho sa on všetkého vzdal a podobne. Ale ja som zase ako Amazonka, ten archetyp Amazonky, že ja som mu to nezostala dĺžná. Čiže všetkého som sa vzdala, ja ešte proste tak akože boli tie konflikty potom také vyostrané. Nebola som ja nikdy ten typ ženy, ktorá sedí v kuťa a nechá si nakladať. Akože nechám si naložiť, ale keď sa mi to rozloží v hlave, tak ja sa potom ako keby bránim. No a toto si myslím, že mi celkom zachránilo kožu, že som pomerne rýchlo z toho vzťahu, no rýchlo pre niekoho, dlho pre niekoho, krátko vedela vystúpiť. Nebolo to ľahké, lebo potom samozrejme prichádzali iné manipulácie, citové vytieranie, veľké prosenie. Ja nepochybem o tom, že mám mal rád, aspoň on to myslel si, že mám rád dnes, viem, že to bola závislá láska a potreba vlastniť. Ale naozaj bol schopný veľmi ponižiť, aby som ho zobrala späť. Bol ochopný vzdať sa všetkého, čo plánoval, mať dieťa atď. Ja som povedala, že v žiadnom prípade on už ani dieťa nechcel a tak len, aby som sa k nemu vrátila. A musím povedať, že toto bol jeden z prelomových momentov, že som dokázala vtedy povedať nie, aj keď naozaj mi srdce pukalo, lebo ja som žena a ja mám ten suicíd, je vo mne tá matka. Ja nemám rada, keď ľudia okolo mňa trpia, hej. A vidieť naozaj silného muža, ako kľačí, pláče, rúžuje sa, nebolo to mňa ľahké. Čiže ja rozumiem, že mňa nevedia ten vzťah opustiť vzhľadom na tejto okolnosti, ale ja som sebe nejakú tú silu proste pozbírala a ja som povedala nie. Povedal mi potom, že to bol pre ňa tiež taký moment, že vtedy sa ako keby začal dávať do kopy a potom ten kontakt ako keby postupne slabol. Je pravda ale, že ja som ešte mesiac a mala strach. Lebo ja som sa potom vrátila k tomu môjmu pôvodnému priateľovi, dnes sme manželia. A mala som ešte veľa mesiacov strach, že sa ozve, že príde, že urobí nejaký cirkuzál, lebo tak, lebo on bol naozaj nevyspýkateľný. Že ako vedel byť plný lásky a štedrosti, tak vedel byť veľmi neprijemný a agresívny. Nikdy ma neudral, to zas nie, ale v tom prejave my sme obidvaja v tomto boli podobný taký temperamentný, že naozaj Ja veľmi rýchlo vzblknem. Teraz už nie. Teraz je to iné. Už som prešla si svojimi vecami a tak, ale v tom čase som bola taká, že veľmi som rýchlo vzblkla a on tieští, že my sme boli akoby dve deti, ktoré si cajom nekradnú lopatku na tom ihrisku. Že ty mne lopatku, ja tebe formičku, ty mňa buchneš, ja teba viac. Že nič sme si akoby neboli dĺžni. Čiže dnes, keď o tom hovorím, tak si zároveň uvedomujem, že on manipuloval mňa, ale aj ja som manipulovala jeho. A toto sú veci, na ktoré som prišla a potom už len časom, že ten človek vás manipuluje preto, lebo vy sami to dovolíte. A druhá vec je, že my sami manipulujeme. Možno nie vedome, ale každý z nás to niekde robí. A toto veľa ľudí sa dotkne, keď poviem, že každý z nás je manipulátor. Nehovorím to ako poruchu, ako diagnozu, hovorím to normálne ako prejav, pretože Už len tomu diťačiu, daj si ešte jedno jablúčko, potrebuješ vitaminíky, to diťa nechce, aleby si ešte trošku daj. Už to je manipulácia. Za mňa je manipulácia to, keď mne niekto povie nie a ja to nerespektujem. Snažím sa ho prehovoriť. Mojho muža pod somnou do kina, aj mu sa nechce, a veď poď, a veď nebude taký, a už sme dlho neboli, a už to tam proste ide. A toto je presne to, že ja som mu dovolila, aby ma manipulovala, lebo mi sa páčilo, čo sa mnou robí, aké pocity to vo mne vyvoláva. A zároveň som manipulovala aj jeho, lebo používala som ženské zbranie. Nebudem tvariť, že nie, že som v tom bola nevinná a podobne. A on presne vedel, čo mne chýba a to mi dával. Že na toto zase oni sú veľmi zruční. Ale tu treba povedať, aj my ženy veľmi dobre vieme, čo tomu mužovi chýba, keď si ho chceme získať. Čiže dnes... naozaj po tých rokoch a potom všetkom aj tou prácou na sebe. Nemôžem úplne povedať, že som ja v tom bola nevinne, alebo že sa mi to stalo náhodou. Rýchlo do toho človek spadne, keď je emočne rozbitý, prázdny, keď nemá dostatočne rád sám seba, nemá nastavené hranice a hľadá šťastie vonku. Vtedy do toho rýchlo spadneme. Keď sa ukotvím v sebe a začnem si uvedomovať, že to, ako ja sa cítim, je len moja vec, moja zodpovednosť, tak v podstate ten manipulátor nemá šancu nejako dostať. A je pravda, že ja som sa potom vrátila k tomu priateľovi, teraz už máželovi, a pomerne rýchlo som potom naozaj začala so sebou pracovať, lebo vďaka tomu vzťahu som si ja začala uvedomovať, že niečo je zle so mnou. A toto bol pre mňa veľmi silný moment. Tam začala prichádzať taká silná transformácia, lebo som si uvedomila, že ja som sa vždy zamilovala do silného muža, ktorý bol akoby no mužom, mužom muž proste, že mal proste tú mužskú silu. A po pár týždňoch alebo mesiacoch so mnou sa z tých mužov stali ženy. Ženy v zmysle, že čo by si ty chcela, ty sa rozhodni, ty to urob. A ako keby mi dávali, dávali... Ja som proste vidla ten vzťah. A toto nebolo to, čo ja som chcela. Ja som sa chcela ochlapa oprieť. A pri tomto mužovi som si uvedomila, že ničo je zle so mnou, lebo nech si vyberem akéhokoľvek muža, v každom vzťahu začnem byť nešťastná a že to nie je o tých mužoch, že to je o mne. No a tam sa začali ako keby otvárať potom aj tie možnosti tej nápravy, začať na sebe pracovať a tak ďalej. Ja som potom rýchlo začala na sebe pracovať, to bol v takom rýchlom slede, no a tým pádom som sa z toho ako keby aj vyhrábala. Veľmi dlho mi trvalo odpustiť sama sebe, že som sa do takého ničoho dala zaťahnuť, lebo som roky predtým tvrdila, že poprvé neverá je proste prúser strašný, že to normálny človek neurobi také. Ale som tentenciou posudzovať tieto veci a tak ďalej. A posudzujeme, dokým do toho nespadneme. Takže vďaka tomu som naozaj veľmi veľa veci začala chápať inak. A ten proces toho ako keby prijatia seba, že ja som omylná a ja proste mám sebe, tú horšiu časť, nejakú tú temnú, alebo tú, ktorú nechcem vidieť a nechcem ju ukazovať, nebolo ľahký. A najdlhšie v podstate, čo mi trvalo, bolo odpustenie. Že som fakt ublížila viacerým ľuďom. Sebe, jemu, partnerovi ďalšiemu, mojej dcere a tak ďalej. Plus k tomu náveznosti iných ľudí, jej rodiny a podobne. Že nie bolo to ľahké odpustiť si. Hoci si teraz ľudia myslia, že no, ty si odpustíš, že máš to. Nie je to tak. To akože pozrieť sa Nie je ľahké. A najťažšie je sa odpušťať sebe samému. Takže tak.

Ja by som sa vrátila ešte k tej manipulácii, pretože je jasné, že každý človek na svete nejakým spôsobom, buď nekedy manipulovaný, nepriamo manipuluje, alebo už malé dieťa manipuluje, dospelých a podobne. Čiže ako v tejto rovine je to všetko zrozumiteľné, si myslím. Tam ešte keby sme povedali k tej zraňujúcej manipulácii, pretože tá narcistická manipulácia je extrémne zraňujúca, je to extrémne toxická forma nejakej vzťahovej dynamiky. A tam je práve veľký rozdiel, pretože nedá sa to akoby zovšelbecniť, že každá manipula... Ano, manipuluje každý jeden človek, ale nie každá manipulácia je zraňujúca. A to možno sa vyjadríme ešte k tomuto, Lebo pre mnohé ženy, ty si to malá, ty si silná a proste tá tvoja osobnosť je taká ako má to také ako máš to inak ukotvené, vedela si sa z toho dostať úplne iným spôsobom ako mnohí iní ľudia a celkovo mala si iné akoby to východisko. Lebo veľmi veľa ľudí, veľmi veľa hlavne žien, ktoré sa cítia v tom extrémne oslabené a nevedia sa postaviť za seba a nechajú sa ponižovať, nechajú si ubližovať mnohé ženy, tým tí partneria aj fyzickým ubližujú. Čiže ako to ešte nejako tak uchopiť, aby to bolo dostatočne zrozumiteľné, že aká tá narcizická manipulácia je zraňujúca.

Tam ide o to, ak sa prestávam cítiť bezpečne v tom vzťahu a ak nám pocit, že akákoľvek odpovednosť v takém vzťahu je hádzana na mňa. To znamená, toto mi nevyšlo, lebo ty... Ja som tebe taký, lebo ty... A snaží sa ma ten partner ako keby naozaj stále obviňovať z niečoho, aby zo seba robí toho lepšieho. A toto je to, čo som rávela, že my máme v sebe ten silný archetyp matky, teda každá žena ho v sebe má, niektorého máme výrazne silnejší. a my naozaj máme tendenciu postarať sa o to, aby sa ten človek vedľa mňa cítil dobre. A keď sme tak zalúbené, tak si vôbec neuvedomujeme, že aj nám je manipulované. Ale zase je to preto, lebo my sme už z takého prostredia prišli. A toto je to, že my si tu... Vieš, lebo nie každý zažije manipulátora v živote. Sú ľudia, ktorí nikdy neprídu do kontaktu s manipulátorom, sú ľudia, ktorí nikdy neboli šikanovani a sú ľudia, ktorí sú šikanovani neustále od jaslíčiek po proste dôchodok. A to je preto, lebo oni v sebe tú energiu majú. To znamená, že už si ju priniesli a oni sú vyslovene terčom pre takýchto ľudí. A naozaj, ja musím povedať, že ja vďačím mojej mame za to, že ona ma vychovávala tak, ako vychovávala v takému nejakom prijatí a v tom, že ja som mala tú slobodu, že ja som naozaj tú silu nejakú v sebe mala, že som sa nenechala viacej zmotať, ako som sa dala, aj keď to bolo dosť. Hej, na mojej pomere to bolo celkom dosť. Ale pre tí ženy, ktoré s tým prechádzajú, tak naozaj tam sa to prejavuje fakt tým, že oni veľmi začnú o sebe pochybovať. A ja som to mala tiež, len ja som to nemala mesiace. Ja som to mala môžno dve, tri hodiny alebo dva dny, že som si tak, ako že naozaj asi má pravdu, ale potom prišlo nejaké také, že no nemá. Lenže títo ženy, a ja s nimi aj pracujem, tak viem, cez neviem, že oni naozaj začnú pochybovať o všetkom. Oni sa boja čokoľvek povedať. čo by ten partner nemohol schváliť. Oni sa bojá kúpiť si, ja neviem, oblečenie alebo ísť na kávu alebo čo. A toto už je znak, že niečo v tom vzťahu dobré nie je. Pretože tí partneri majú si byť rovní. A nie, že môj partner nie je môj rodič. Ja sa nemám čo pýtať, či idem vonku na kávu, či môžem ísť. Ja sa nemám čok. Áno, keď si chcem kúpiť tisíc eurový kožuch, tak sa spýtam, je to OK, lebo proste máme nejakú nízku. Jasné. Ale neexistuje, aby ja som si pýtala povolenie, či môžem si zavolať s kamarátkou alebo niečo. a tie signály sú naozaj pomerne rýchlo viditeľné. Lebo to, čo ja sa s tými ženami stretávam, a toto bol u nás tiež začiatok, že on vás naozaj začne tak obímať, ale teraz aj slovne proste, v kuse píše, v kuse volá, nevie byť bez teba proste a v kuse mu vonia až, a ja neviem, a sniva sa mu s tebou a všetko, a nám to líhotí. Ale prečo? Lebo je tam nedostatok tej lásky k sebe. Ja to potrebujem zvonku, mne to vyhovuje. a pomerne rýchlo tieto vzťahy začnú na zahe, že to z toho rádenia prejde do toho spolužitia. A tam už ťa má, už si v pasci. Hej, ak ty nemáš vlastný byt, ak si sa nasťahovala k nemu alebo ťa vytrhol z nejakého prostredia alebo čokoľvek, tak si v pasci a ťažko sa z toho vychádza. Ale ja práve vím, poď začať od seba, poď sa na to pozrieť a dovol si aj výsť do nekomfortu, to znamená, že možno budeš chvíľu u kamošky alebo niečo, ale poď sa na to, dať, poď na tú cestu, on bude skúšať, bude. Ale teraz už je toľko aj podporných skupín, aj terapeutov, aj všetkého možného, že naozaj tie ženy vedia si dať pomoc, ale treba to vedieť, ako keby odhadnúť. A zase Belažen ani nevie 10 rokov, že je v takom vzťahu.

A ešte pri tom napadá, ak môžem do toho vstúpiť, že vlastne ešte, aby som nezabudla k tomu jednu dôležitú vec povedať, že keď si ten človek, či už žena, muž alebo ktokoľvek je v takomto vzťahu, uvedomuje, že sa bojí, že tam je to, ako ste hovorili, o tom nebezpečí, ale že normálne aj pri hádkach, ktoré sú, tak ja som sa napríklad uvedomila v tom, že z hádok s týmto typom človeka som mala vždy strach. Tam bol vždy za tým strach. A ja som sa to vedomila na tom, že som sa pohádala s nejakým iným človekom. Okolo nejakej blbosti sme sa iba pochytili nejaká drobnosť proste doťahovačky a ja som strach nemala. Čiže vlastne tam bol extrémne vidieť rozdiel, že ako non stop je človek v strachu a stále v takom alerte, v stále stave pohotovosti. Čo sa stane, ako ten človek bude reagovať. Jednoducho Zobudzanie sa každé ráno s tým, že celý deň môže byť v pohode, ale že čo sa môže stať? Lebo sa vždy niečo mohlo stať len tak ako zmenou nejakého tónu hlasu, iné slovo človek povie, ako by mal povedať. inak sa pozrieš, alebo pohyb, proste je to niekedy tak absurdná drobnosť, ktorá sa môže stať, že je to tak nevyspýtateľné a je tam prítomný strach. Takže to som iba k tomu chcela dopovedať, aby to bolo také zrozumiteľné pre ľudí, ktorí možno toto nezažili, alebo možno ani nevedia, že sú v tom a to by som teraz nechala tebe ten priestor, aby si to povedal, lebo ty robíš so ženami tiež. a mnohé ženy vlastne ani nevedia, že sú v takomto type vzťahu, len sa cítia nešťastné. Ako to vyzerá?

Áno. Im to príde normálne, opäť preto, veľakrát, lebo oni fakt nič na ne zažili. Buď mali oca takéhoto a tým pádom oni len ako keby prešli z detskej izby do spálne, dá sa povedať, k nejakému inému mužovi a sú na to prirodzene zvyknuté. Ale teraz, vďaka tomu, že sa robí táto osveta, jer vôzne sú videá, proste plný YouTube toho a tak ďalej, tak oni prichádzajú na to, že toto asi nie je v poriadku. Tie ženy často naozaj sú také osamotené, že oni ani v tej práci nevytvárajú nejaké vzťahy, alebo s tými kamarátkami ten človek ich pomerne rýchlo odstrihne. Oni ostanú same a boja sa aj v tej robote nadviazať nejaký kontakt, lebo presne ako skvala, nikdy nevieš, čo bude zle. A ten strach je tak silný, že ja radšej budem sama a je na tých ženách aj potom vidieť. No a teraz sa okolo toho veľa hovorí, takže po ním sa to nejako dostane a začnú nad tým uvažovať. Veľakrát sú to zdravotné problémy, ktoré ich dovedú k tomu uvažovaniu nad tým, že čo vlastne. A tam je to presne ten strach z toho, že ten človek ti očkuje informáciu, že ty by si bez neho bola nič. Napríklad. A to zase súvisí s tou sebáhodnotou a sebáľaskou. Už od malička mi hovoria, že musím byť niekým a musím niečo študovať, aby som niečo dosiahla. A keď stretnem človeka, ktorý mi povie, že bez neho som nič, tak ja tomu verím, lebo ja som na toto zvyknutá. A oni sa proste boja, že keď by som od neho odišla, čo so mnou bude. Veľakrát je to finančné hľadisko. Teraz majú deti, dve, tri. Minulé mi jedna pani písala, má len základné zdelanie, Takže má takú prácu, že proste ledva, ako keby ani nevie si vyplatiť sama nájomné, alebo čo, a má 3 deti a žije s takýmto človekom, ktorý pije, manipuluje, bije a podobne. Ona nemá východisko. Som je napísala, že fakt ako nejaký asylový dom alebo niečo, lebo ja teraz budem krutá a veľmi sa ospravedľujem, ale práve možno tou krutosťou preberiem niekoho, keď je to fakt také veľmi zla, tak mi jednoči s tým podmostom. kým som schopná tam vydržať, ešte sa to vydržať dá. A tu ide zase o tú, o ten pod seba záchovy, o tú lásku k sebe. Chcem si toto nechať. Prečo dovolím cudziemu človeku, aby toto so mnou robil? Že ja skôr tej ženy sa snažím vyburcovať k tomu, aby sa nebáli postaviť. A ja viem, že mne sa ľakšej hovorí, lebo ja som na druhej strane toho skla a podobne, hej. Nebať sa toho postaviť sa a aj možno dostanem facku, aj možno mi príde rozbiť okna a aj možno bude sa vyhražať mojim rodičom a neviem čo, áno. Ale zvládnem to, ono to prehrmí. Lebo to netrvá, netrvá to roky.

A pri tom a napadá, že ako si spomínala, že aj tá pani má deti alebo že aj v tebe sa prebudila tá levica, týkajúca sa tá súvisiaca s tvojou dcerou. Ja si to takisto pamätám, že pre mňa to bol tiež významný moment, keď mi môj syn povedal, že mami, ty si nezaslúžiš, aby sa on k tebe takto správal. Čiže to sú... dosť silné momenty, kde tie ženy, ktoré majú deti a boja sa z toho odísť, by si mohli vlastne aj uvedomiť, že to robia aj kvôli sebe, ale robia to aj kvôli tým deťom. Lebo ich jednak v podstate zachránia z veľmi toxického, extrémne toxického prostredia a zároveň im dajú aj taký impuls, si toto nenechajú a že jednoducho nemusia tie deti sledovať ten model správania až do dospelosti. Samozrejme to závisí od toho, v akom veku sa tá žena rozhodne, že odjde. Ale toto je veľmi dôležité, že cez tie deti sa na to pozrieť, že ako im sa ubližuje v takýchto vzťahoch.

Tam je napríklad veľmi dôležité, že my naozaj nie sme naučení ako keby mať seba na prvom mieste a milovať sami seba. Ale ja tvedy tým, že nám položím otázku, chceš, aby tvoje dieťa žilo tak, ako ty? A to je presne ten moment, o ktorom ty hovoríš. To im tak ako keby cvakne. Lebo to je zase to, čo som teraz hovorila. Keď to dieťa v tom vyrastá, ono bude žiť takisto. Lebo to je pre ňoho v úvodzoch bezpečné, lebo na to je zvyknuté. Takže tam naozaj je veľmi dôležité, ako keby fakt... výsť z toho komfortu, aj keď ono to nie je komfortné, ale je to komfortné pre to ego, pre tú myseľ, lebo on si celý taký, aleby tak máma spončoliť s mamou, kde býva, tie deti si majú čo oblízať a podobne. Ale ja potrebujem, ako keby výsť do toho nekomfortu, že naozaj možno budem pár dní po kamerátkach alebo niečo, nájsť nejaké cesty a postaviť sa sama za seba, lebo ja nevidím z toho inú cestu. Nie sú ani zákony, ani nič. Nedá sa to dokázať, že ten človek je takýto. Že kvôli nemu trpím. Čiže mňa neochráni nikto, ak ja sa neochránim. A celá táto doba, trochu teraz ako keby pôjdem do také šeššej témy, ale celá táto doba nás vedie k tomu, postarajme sa o seba sami. A ja naozaj by som každej žene chcela dopriať, preto robím veľa tých videí a všetko, aby sa postavila sama za seba, aby uvidela svoju krásu. Aby začala vnímať, že ona je jedinečná. A je jedno, či má len základné vzdelanie alebo matrie vysoké školy. Každá sme jedinečná a zaslúžime si žiť v láske, v radosti a nebať sa. Nemá ten strach zobudiť sa. Lebo naozaj ten človek vás zbeh zahrnúť takou pozornosťou a takou láskou, že sa nám ani nesnívalo. Ale je to na chvíľu, nedostane do spárov alebo neobála mutí a potom to zase ide ako keby postupne menej, menej, menej a už som zase len horšia, horšia, horšia a zrazu zase sme tam. A čím sme staršie, moje pozorovanie, tým rýchlejšie to ide. Že tá frekvencia toho, keby je dobrý a keby to upadne zase do toho, že je na mňa zlý alebo sa ku mne správa takto, je oveľa kratšia. Predtým to možno boli týždne až mesiace. Zrazu sú to dni, A to je to memento pre tú ženu, že halo, už sa zobuď, už ťa ten život vykopáva z toho vzťahu, proste choď niekam. Sú aj ženy, ktoré urobili tak, že nechali tí deti tam, kým sa im nepodarilo, lebo im išlo o život. Že nemali čo iné urobiť a ušli proste v úvodzokách holebose a potom sa pre tí deti vrátili. Ale ako som začala hovoriť, ten manipulátor má len určitý dosah. On vás nebude naháňať 5 rokov. Keď vy sa postavíte do svojej sily, tak on... Lebo tu ide o to, že ja keď už to vnútorne nedovolím, tak on už nedostáva ode mňa tú energiu a tým pádom ho to prestane baviť. Toto bolo napríklad aj u mňa. Ja, kým som sa ho bála, tak ja som naň ho narážala však v jednom meste a boli tam nejaké pokusy o kontakt. Ale neboli také, že by má vyslovenie, že nejak oddusila alebo čo, ale proste bola tam tá snaha. Ako právim, vedel, čo na mňa platilo, takže to proste používal. Ale ja keď som sa vnútorne vysporiadala s tým, čo sa stalo, a som sa fakt začala stávať do tej svojej sily, právať sa s tom vnútorné díta, o ktorom si hovorila, že s ním robím, a cez takúto sebalásku, tak naozaj on by zo života odišiel. A ja som potom zistila, že už ani nie v tomto meste. Asi po dvoch rokoch. Hej. Ja opäť chcem povedať, ja viem, že mi sa to ľakšej hovorí. Ale ja som ten príbeh nemala taký silný. Ale vždycky je to o tom, dať, seba na to prvé miesto a dovoliť si žiť naozaj plnohodnotne a uvedomiť si, že ak ten vzťah nenaplňa to, čo ja by som si predstavovala, tak to nie je pre mňa dobre. Teraz ale nemyslím, že keď hlavne robí, čo ja si zmyslím, tak to nie je OK. Ale ak sa v ňom cítim nebezpečne, ak sa cítim ohrozovaná, ponižovaná, ak som odstrihávaná od kamarátov, ak som stále dávaná do pozície, čo by si bola bezomňa, kým by si bola, alebo proste neustále ponižovaná, tak toto nie je OK. Nie je. A toto je vzťah, ktorý treba ukončiť. Lenže chcem povedať aj druhú stranu. Teraz, ako sa o tom veľa hovorí, tak nebeľažiem príde s tým, že ja mám toxický vzťah. Ale keď sa rozprávame, tak je to len vzťah, kde sa pohádali a nerozumeli. A tá hátka sa ťaha dva týždne. A rovnako toxická je aj tá žena. Lebo čo je toxicita? Že sa vedľa mňa cíti niekto zle. Menejce ne. Odmietaný. Hej, toto je toxicita. A opäť, ja to robím. Ja viem, že to robím. A toto sa mi proste stane. Ak je to naozaj permanentne, dlhodobo, roky, rokúce. Ja vždy začínam cez seba, kde ja manipulujem, kde ja som toxická, kde ja nie som. Taká, ako by som chcela, aby boli ostatní. Kde to robím sebe, kde to robím ostatním. A väčšinou tá manipulácia nepríde od človeka, ktorého vy manipulujete. Príde z inej strany. Ja manipulujem svoje dieťa, ale mňa manipuluje partner. A áno, je rozdiel tá manipulácia, ktorú takáto v uvodzovkách bežná a je rozdiel tá, tá chorobná, ktorá naozaj toho človeka ničí, toho, ktorý je manipulovaný, samozrejme. Ale potrebujem ísť cez seba a vďaka tomu sa ja viem postaviť do tej sily a uvedomici, že môže to byť aj inak. Nemusím v tom vzťahu byť. Žiadny vzťah nemá byť väzený. Ja sa mám cítiť spokojne, naplnená, šťastná a mať tam... Každá z nás potrebuje v tom vzťahu niečo iné. Ja som potrebovala tú slobodu, na to svoje naozaj aj rozmýšľanie, aj proste také tie veci. Každá potrebujeme niečo iné. a každá z nás to môže mať, máme, zaslúžime si to. A zase sa potrebujem na to aj pozrieť, či si to ja sama dovolím takto žiť. Lebo jedna vec je, čo chcem vedome a druhá vec je, čo ide z mojho podvedomia a to podvedomie je to, čo my sme prežili ako deti. A tam sa to bije.

Čo tebe pomohlo, keď si z toho vzťahu odišla? Pretože človek sa potrebuje spamätať. Nie je to len o tom, že ako odidem do videnia, zavrdala sa nejaká kapitola, pretože tento typ vzťahu je naozaj, myslím si, že ten rozchod je extrémne odlišný ako rozchod bežným človekom, keby som to tak ako veľmi zovšede ocenila. Myslím si, že by to mohlo pomôcť ako nejaká inšpirácia mnohým ľuďom, keby si sa podelila o to, čo vlastne si ty spravila a ako aj dlho ti to napríklad trvalo, lebo aj toto je veľmi rôzne. To závisí od veľmi veľa faktorov, ako rýchlo sa človek z toho spamätá alebo aj čo teda hlavne pre seba spraví. Keby si mohla povedať, čo pomohlo tebe a ako tá cesta k tomu nejakému uzdraveniu po tomto type vzťahu u teba vyzerala.

No ten rozchod bol fakt ťažší a tým, že ja som mala ako keby v krátkej dobe dva rozchody za sobou, tak som to mala aj s čím porovnať. A teda bola to nálož. Ale ja som vlastne, ako som povedala, ja som v podstate v zápäti sa začala venovať tomu osobnému rozvoju. Lebo ja už som si fakt bola vedomá, že niečo so mnou nie je v poriadku, keď ja proste takto v kuse žijem, proste že v žiadnom vzťahu nie som spokojná. A tento bol taký ako keby posledný klínček aj do toho uvedomenia. Takže ja som sa začala venovať tomu osobnému rozvoju. Objavila som to vnútorné dieťa, bola som na jednej terapii, ktorú teraz robím aj ja. A mne vďaka tomu sa naozaj ako keby... Ja som sa začala vnímať inak. Ja som si zrazu uvedomila to, čo som hovorila, aj tú temnú stránku svoju. Ale začala som sa mať rada aj taká, že prestala som si dávať ružové okuliare, že ja som iná. že som lepšia, alebo že mi by sa to nemohlo stať a podobne. A tak mi to oveľa viacej otvorilo srdce. Musím povedať, že ja keď som ho potom asi rok na to, alebo tri čtvrti roka na to stretla, ale on ma nevidel, ja som normálne cítila v srdci, že fakt lásku, ale takú už ako človeka k človeku. Nie lásku za milovanosť, ale práve tým, že som začala pracovať so sebou. Takže mne pomohlo toto. Každá tá žena by podľa mňa potrebovala mať vedľa seba človeka a to jedno, či je to kamarátka, chodzi kamarátky podľa mňa na toto úplne nemajú čas ani nie sú dobré, lebo kamarátka je osobne zaangažovaná. Ale potrebovali by mať človeka, ktorý by im naozaj v uvodzokách držal ruku a povzbudzoval ich a ukazoval im, ako sa začať mať rada a prestať veriť tomu, čo je ten človek očkoval. Keďže ja som v tom žila krátko, ja som fakt bola vychovávaná len mamou, sice, ale v láske, tak ja som ako keby sa nenechala tak zmotať, že som nikto a že bez teba budem nič. Hej, ja som to tak proste nemala, ale ja viem, že tie ženy to majú. A oni fakt potrebujú niekoho, kto im pravidelne bude pripomínať, kto sú, kým môžu byť, že na to majú. A postupne, krok za krokom, ich naozaj ako keby dostane z tej bolesti a z tej milnej predstavy o sebe samej. Lebo tie ženy majú nulové sebavedomie, takmer žiadne. nulovú seba a lásku. Oni sa dokonca bez toho človeka, hoci z toho vzťahu, chceli odísť. Cítia ako bez pravej ruky. Lebo oni fakt boli na to zvyknuté. Lebo ten človek im hovoril, čo majú robiť, ako sa majú cítiť. A oni zrazu majú rozhodovať samé o sebe. Je to veľmi ťažké. Potrebujú vtedy pri sebe niekoho, fakt psychologa alebo kohokoľvek. bude dávať možno aj nejaké úlohy a proste rozprávať sa o tom s nimi. Veľa, veľa podľa mňa potrebujú o tom rozprávať s niekým, komu môžu veriť a kto to nebude hodnotiť a súdiť, lebo oni sa cítia menejcene. Oni sa cítia, že ja som blbá, že som do toho spadla. Nie sme blbé, je to náša lekcia, je to náša skúška. Proste si tým musíme prejsť, aby sme ako duše vyrástli, aby sme zosilnili. Aby sme potom mohli aj iným ženám byť napríklad oporov a povedať im, aj ja som tým prešla a toto mi pomohlo. Čiže nie sme blbé ani jedna, ktorá v takom vzťahu bola. Proste bola to náša cesta, aby sme sa dozvedeli aj o sebe niečo nové. A v môjom prípade aj, aby sme prestali súdiť. Lebo ja som mala tendenciu súdiť ľudí, ktorí nežili tabulkovo alebo niečo. Teraz viem, že to proste tak nefunguje, že ten život je pestrý a prináša rôzne varianty. Takže naozaj potrebujem začať beriť v seba. A tých spôsobov je veľa. Fakt aj na tom YouTube je veľmi veľa videí. Lebo ja viem, že aj tej terapie, ono to stojí peniaze a pod. Ale sú aj možnosti zadarmo na tom YouTube, keď sa chce vyhľadať nejaké ženské krúžky, teda kruhy, nejakú podpornú skupinu. Aj na tých Facebookoch je toho veľa, kde sa vedia tej žene prepojiť, že si aspoň píšu, že sa necíti v tom sama. Tak to by som z toho išla von, pretože ja som mala aj to šťastie, že ja som sama nebola. Ja som tie kamarátky udržala, chvála Bohu. Takže my sme sa mohli o tom rozprávať. Plus tam bolo to, že ja som na sebe začala pracovať, takže poviem tak, že tá cesta bola možno ľakšia. A ako som vravila, najťažšie bolo prijať to, že ja som takáto svina, že som ja toto urobila proste ľuďom, ktorých mám rada. Lebo aj jeho som mala rada, že proste to nebolo z nelásky, ale ubližila som mu tiež.

K tomu by som ešte chcela doplniť, že tam je veľmi dôležité, že keď ženy vyhľadávajú nejakú terapiu po takomto type vzťahu, ty si to už tak naznačila, že je veľmi dôležité, aby to bol človek, buď to môže byť teda niekto z blízkych ľudí, ale aby sa mu dalo naozaj dôverovať, to je veľmi dôležité. A ďalšia vec je, že aj keď vyhľadá ten človek odboru nejakú pomoc, tak je veľmi dôležité, aby ten terapeut alebo psychológ mal s touto narcistickou manipuláciou buď osobnú skúsenosť, alebo veľmi dobré odborne zdátmy. To je extrémne dôležité, pretože sú rôzne formy pomoci a počula som to od Vela Žien, kde im niekto poradil úplne opačne, alebo vlastne zastal stranu tomu manipulátorovi, pretože nechápal ten aj akoby odborník, nechápal, že vlastne aký ten vzťah má, ako to vyzerá vnútri toho vzťahu, nevedel si to vôbec predstaviť. Čiže veľakrát tie ženy odchádzali ešte viac traumatizované po takýmto stretnutiach s psychológmi, ktorí vlastne to nepochopili, alebo naozaj, že zastávali viacerý aj stranu tomu manipulátorovi. To si myslím, že je veľmi dôležité pri tomto povedať, lebo tým toho človeka môžeš ťa viac zničiť. Takže vyberať len takú pomoc, kde naozaj to je s človekom v súľade, rezonuje to s tebou, môžeš dôverovať naozaj a je to človek, ktorý tej téme rozumie.

Musím povedať, že ja som sa potom stretla už v praxi. so žienkou, ktorá bola vo vzťahu s manipulátorom a ja som ho neodhadla. Teraz by sa mi to už nestalo, myslím si, ale vtedy ja som naozaj bola presvedčená, že on ten manipulátor nie je. Naozaj je to veľmi ťažko rozoznať, aj pre tú ženu, ktorej sa to týka, ale aj pre toho terapeuta, a to ja som tu skúsenosť za sebou mala. Len ja som s ním nebola v kontakte, ale z toho správania, ktoré on vykazoval, ktoré mi ona opisovala, Nehovorím, že nebolo manipulatívne, ale som sa ju stále snažila nasmerovať do toho, aby išla sama za seba. Že to, čo dovolí, to sa jej udeje, to, čo nedovolí, sa jej neudeje. Hej. A tam to naozaj bolo pochybenie. Čiže to úplne súhlasím, že ten človek, to boli moje začiatky vtedy, ale ten človek naozaj musí byť zorientovaný v tejto veci. A dnes napríklad, keď s tými ženami pracujem, tak v prvom rade sa ich snažím dať do kopy a až potom sa ideme pozrieť na to, čo mohla ona urobiť inak. To je to prevzatie z odpovednosti. Hej. Že naozaj, lebo ja to už teraz vravím naozaj zo svojej skúsanosti, že ten človek by to neurobil, keby ja som to nedovolila, keby som ja bola pevnejšia. A do tej pevnosti musím dorast. A to sa nedá za deň, dva, tri. Hej. Ani mne sa to nepodarilo hneď. Čiže naozaj oni potrebujú pracovať s niekým, kto ich bude nežne, poviem to tak, biesť.

A koľko to tebe trvalo? Lebo aby sa to dalo aj do nejakého kontextu ešte, že keď si mala ten dvojročný vzťah, to koľko si sa z toho spametávala? Ako dlho to trvalo?

Asi rok. Hej. Lebo ja som si tam potom začala fakt uvedomovať tieto aspekty, tej manipulácii a toho všetko, čo ja som to priamo v tom vzťahu nevedela vtedy pomenovať. Ja som sa o to nezaujímala. To bolo fakt pred tými deviatimi rokmi. A ja som sa o to aštervne zaujímala. Mne to len proste bolo čudné, že sa správa inak a tak. A potom keď mi aj toto došlo, tak tam naozaj, ako keby na mňa ešte aj padla taká ťažoba, že do keľu to ja som čo v čom bola. Do čoho som sa ja zavrtala a také, že taká sme z tej úľavy, že som z toho von a zároveň toho, že čo všetko sa mohlo stať, keby som ja z toho nevycúvala. keby som napríklad otehotnila a zostať s takýmto mužom a proste všetky tieto veci. Ale ja sa dnes na neho vôbec neviem. Ja naozaj, keby som mala možnosť, ja sa s ním rada aj porozprávam, lebo fakt moje vnímanie a uvedomenie je úplne iné. Ale že v tom nastavení, v akom som bola vtedy, keby som s ním zostala, otehotnila alebo niečo, tak tu dneska nesedíme. Lebo ja neviem, ako by som dopadla a mne to zrazu došlo. Čiže zhruba rok to trvalo, mne, hej. Ale ja viem, že tým, že nám to trvá aj dlhšie a je to v poriadku. Ja zase nechcem povedať, že keď 15 rokov žijem vo vzťahu s manipulátorom, tak 15 rokov sa liečím. To nie. Ale nemôžem ani chcieť, aby to bolo za pôl roka. OK. Hoci doba je úplne iná, ako keď ja som s tým začínal. A aj to, čo my sme kedy fakt drog riešili, tak teraz je to za 2-3 mesiace, lebo už kolektívne vedomie je úplne iné. Ale aj tak tá žena potrebuje čas. Fakt, lebo to je... kým sa aj to fyzické telo z toho spamätá, že ona proste len vidí podobný typ človeka, alebo počuje podobné slovo, ako on používal hneď je v strese. To sú ťažké veci, to sa z toho nedá dostať proste z noci do rána, alebo za 3-4 terapie nedá. To naozaj proste sú mesiace. A aj tak sa ešte v noci zobudí s tým, že má pocit, že na nim pozerá, alebo že je niečo robí. Čiže to naozaj proste, treba byť voči sebe láskavá a tolerantná. Proste dať si ten čas a priznať si, že možno aj vždy tam nejaký ten kúsok strachu zostane, že ma nájde a bude pre nás sledovať a podobne. Ale zase, keď mám okolo seba skupinu ľudí, ktorá je podporná, čože to odborná skupina, alebo tí priatelia, alebo ničo, tak sa viem z toho, ako keby lepšie dostať. Netreba zostávať sám. Netreba zostať sám. A netreba sa za to hambiť. Toto je zase ďalšia väčšia. My aj máme blízkych priateľov a nepovieme si úplne všetko, ale mnohí si prechádzajú ťažkými vecami vo vzťahu. Nemusia to byť rovno manipulácia, ale sú to ťažké veci a nehovoria o tom. Ale práve tým, že ja sa otvorím a poviem, čím prechádza, tak otvorím dvere aj tomu človeku, aby aj on mne možno povedal, že sa tiež nemá úplne dobre, že to je len pozlátku a podobne. Čiže vzájomne si vieme byť oporou a nebať sa o tom hovoriť, nehambiť sa za to, že sa mi to stalo alebo čo, lebo to nie je hamba. Nie je to. Proste ten život to priniesol a pre niečo to priniesol. Nie preto, aby sme sa hambili.

Pritom ma ešte napadá, že vlastne to čo si hovorila, že prečo to aj trvá dlhšiu dobu, nie je len kvôli tomu, že človek si to potrebuje všetko uvedomiť a nejako spracovať, ale tam je ešte aj tá fyzická stránka toho, že ten nervový systém je úplne rozhodený. U každého, kto prešiel takýmto vzťahom, je nervový systém úplne rozhasený. A je len teda otázka toho, že ako ten človek s tým pracuje a vlastne aj aké terapie vyhľadá, alebo aké cvičenia spraví a čo všetko, teda ešte raz sa opakujem, ale to, čo všetko pre seba spraví, aby mohol upokojiť ten vlastný nervový systém. Lebo to je jeden taký prepájujúci element u všetkých, Té nervy sú úplne v kýbli, jednoducho pomukané.

A to je presne aj to, že ty už môžeš byť vnútorne aj celkom isporiadaná, ale ako som reávala, stále ťa mykne, keď počuješ nejaké slovo, že to telo ešte reaguje.

Alebo aj triažka rúk, alebo proste celého tela, že to sa prejavuje fyzicky. Že to nie je len ako slovná hračka alebo proste slovné spojenie, ale to sa môže prejavať rôzne. Ale je to ako na ten systém obrovská záťaž. Je to tak stresujúca skúsenosť, že to nejde zo dňa na deň. Ešte je možno rozdiel v tom, že keď človek s tým druhým žil 24-7 a je rozdiel, keď niekto s tým človekom žil tak, že niektorí ľudia povedzme chodili tie partnery na týždňovky alebo sa stretávali, lenže neboli v tom vzťahu úplne ako namočené až do tej miery, že by boli non-stop spolu. Čiže aj v tom je rozdiel, ale to je jedno. Tam ide o to, že ten nervy system sa potrebuje upokojiť.

Áno, určite, určite.

Čo by si odkázala ženám, ktoré Povedzme ešte, dajme to asi tak, že pre ženy nejaký odkaz, ktoré v tom vzťahu sú a pre ženy, ktoré už sa im podarilo z takého vzťahu odísť. Čo by bolo pre ne ideálne spraviť, aby sa teda mohli čo najskôr otriasť a spametať z tejto skúsenosti?

Ja poviem, pre obi dve skupiny v podstate to platí rovnako, ale bude to veta, ktorá je tak strašne sprofanovaná, že mne samej ide na nervy, ale je jediná platná. A to je to, naozaj sa začnete milovať také, aké ste. A vy ak sperte sebe, a nie tomu, čo vám hovorí okolie. Lebo len vďaka tej láske k sebe, dokážem tie zmeny robiť. Pretože keď milujem sama seba, tak dokážem nastavovať hranice, dokážem hovoriť nie. Nemanipulujem seba. a tým pádom ma nemôže nikto manipulovať, lebo to sú tie nenápadné veci. A toto je dobré si povedať, že nechcem ísť do toho kina, ale idem, nech som za dobrú ženu. Nechcem sa my s nim milovať, ale pomilujem sa, lebo však nech mám pokoj, nebude krik. A toto je samomanipulácia. A potom sa nemôžem čudovať, že ma nikto manipuluje. Bavme sa len o tej bežnej možno manipulácii, ale tak toto začína. Ale ja keď už mám ráda sama seba, mám tú hranicu nastavenú, ja naozaj dokážem mať ráda aj tých druhých, ale zároveň, nepustím to tam, kde nechcem. A tým pádom mi ten človek ako keby nemôže ublížiť. A čo je ešte veľmi, veľmi dôležité, ďalšia taká vec, ktorá sa teraz toľko točí, ale je to prijatie toho, čo sa stalo a nesúdenie seba za to, že som niečo také dopustila. Prijatie je neľahké a zrobíme to skôr cez to odpustenie, ale aj to odpustenie je len taký koncept, premysel, ale my potrebujeme odpustiť sebe ľuďom, ktorí nás ublížili a možno nás do toho dostali, lebo my máme v tom čase tendenciu ako keby niekoho obviňovať a najčastejšie seba, ale potrebujeme naozaj aj poodpúšťať tieto veci, aby sme sa na ne dokázali na ten život pozrieť inak. A za mňa toto bolo to, čo mne veľmi pomohlo. Tak mať rada seba. To som si myslela, že ja sa rada mám, Tá láska k sebe je naozaj o tom, že si všimám svoje pocity a naozaj dokážem povedať nie, keď to nie cítim. A nie, to nie je trucovité. Nie, lebo ty si bol proti mne, tak ja teraz ťa nechcem. Ale proste ja ťa teraz nechcem nabrať, lebo ja som teraz prišla. A poviem to z lásky k sebe, nie z nelásky k nemu. Je to veľký rozdiel. A tým, že som začala naozaj aj odpušťať sebe a odpušťať tým druhým, tak sa ten život začal otáčať. A ja som prestala žiť v nejakých tlakoch, posudzovaniach a odporoch. a určite by si mali nájsť čas pre seba a robiť veci, ktoré ich naplňajú a bavia, aj keby to malo byť len pol hodiny na deň. To jedno, či je to tancovanie, alebo kreslenie, alebo to je jedno, niečo, čo naozaj ich vyživuje, prechádzka alebo tak. A dovoliť si to, čo mali zakázané tým manipulátorom alebo v tom vzťahu. Aby sa vracali k tomu, čo ich vyživovalo, lebo to je to, čo im začne dávať tú energiu. a stavať ich do ich vlastnej sily. Ako cílom napríklad aj tých mojich terapií je, že postavíme toho človeka do jeho vlastnej sily. A preto to aj hovorím, lebo je beta, beriem si späť svoju silu, ktorá ma stavia do svojej sily, uzemňuje ma a zároveň mi nedovoluje podceňovať sa alebo ponižovať sa. To je pre mňa veľmi dôležité. Zostať si rovný v akomkoľvek vzťahu. Ale zase k tomu sa vieme dopracovať len v porčitom čase. Nedá sa to hneď. Lebo naozaj, ako sa ja ty povedala, Nori, je to tak, že tam je tá psychika tak zničená, ale aj to fyzické telo, že to sa proste nedá hneď. A ja napríklad, čo by som im odporučila, také možno cvičenie, nech si každý deň napíšu tri veci, ktoré majú na sebe rady. Čo majú na sebe rada? Môžu to byť obyčajné veci, vlasy, zuby, myhalnica. Ej, že to nemusí byť teraz nič veľké. Ale tam napríklad aj vidno, keď s tými ženami pracujem, že oni berú samé seba ako samozrejmosť. Ja napríklad nešoferujem a obdivujem ženy, ktoré šoferujú. A žena, ktorá šoferuje, povie, že to je nič. A pre mňa je to veľa, hej? A oni mi povedia, že no ale ty vieš toto, a to je zase pre mňa nič, hej. A to je presne to, že ako my si nedokážeme uznať, že koko, ty si v tomto dobrá, veď sa za to pochvál, lebo my sme naozaj neboli naučení sa pochváliť. Toto je tá láska k sebe, že si uznám, v tomto som super, v tomto som super zvládla, som na seba hrdá za toto, aj keď to je len to, že som nebola dva týždne von, lebo som mala úzkosti a zrazu som dokázala ísť za poštárom. Veď to je veľká vec, Pane Bože. Ale nie, my sa nedieme chváliť, lebo kamarátka beha 10 kilometrov každý deň, tak ja toto za 2 metre sa nepochválim. Chápeš? Toto je odsahovanie, že vyzdvihnem aj takéto drobnosti. A ďalšia vec, napíš 3 veci, za ktoré si v živote vďačná. Že máš teplú vodu, že máš stále kde spýnkať, že si máš stále čo obriecť, že máš zubnú kevku. Nemusia to byť milióny na účte, o to tu nejde. Ide o to, že ja sa ráno zobudím a nič ma nebolí. Čo dneska som si, keďže ma bolela kručná kropica, povedala, že ako dobre mi bolo včera, keď ma nič nebolelo, hej. Že toto sú presne tie veci, my všetko berieme ako samozrejmosť a preto máme pocit, že sa nemáme až tak dobré. Ale keď sa začnem na to takto pozerať, tak vidím, koľko tých vecí zvládam, že nie som len tak hocikto a že naozaj v tom živote mi stali aj pekné veci. Lebo ja môžem byť vďačná aj za to, čo sa mi stalo pred 5 rokym, že som zmaturovala, spravila výšku, Ja neviem, porodila dieťa a tak ďalej a tak ďalej. To nemusí byť len to, čo je teraz, ale aj to, čo bolo. A uvedomiť si, že každý z nás prechádza transformáciami a proste niekto si tým prejde, keď má 20, niekto keď má 30, niekto keď má 50. Je to v poriadku. Úplne v poriadku. Je jedno, kedy sa to deje. Keď ku mne prídu ženy a povedia mi, že sú v 25-ročnom mážolstve, ktoré sa práve skončilo. Oni sa zalúbili do nejakého mladého chalana a ten ich potom opustil. A oni sú z toho v šoku. Ako sa mi toto mohlo v mojom veku stať? No mohlo, lebo keď si o 16 ich do 45 s jedným mužom, ty si si neodžila to, čo mi ostatné v tej 20, že tu a tam niečo vystriedám, tak jasné, že sa ti to teraz mohlo stať, lebo ťa to počkalo. Ale je to v poriadku. To patrí k životu. To nie je nič proti tebe, nie je to nič zlé. Len sa otraz a poď ďalej, lebo ty si už zvládla iné veci. Vedieť sa pochváliť, to je to. Toto je pre mňa láska k sebe. Nie samochvála, ale vedieť si uznať, čo som v živote zvládla. A my ženy toho zvládame dene. To je strašné kvantum. Keď si zoberete, o koľko ľudí sa okolo seba staráte, koľko ľudí vyživujete svojou energiou, to nie je málo. Keby tí ľudia mali za to platiť, tak by ste boli bohaté. A my s tobou to je normálna vec. No nie je. Nie je do keľu. Každé ožehlené tričko, každá naváraná večera si zaslúži uznania a pochvahu. Ale v prvom rade odo mňa. Ja sa musím pochv že som mala ťažký deň v práci a ešte som navarila a ešte som sa učila s diteťom. Nie je to normálne. Nie je. Kokoz nie je. že sa rozohnila na záver.

Áno, ale presne to je tak. A asi aj s takýmto krásnym odkazom sa s vami rozľúčime. Ja ti veľmi pekne ďakujem, Slavka, že si sa mohla rozprávať o svojom príbehu, že si sa s nami oň podelila, že si dala plno konkrétnych typov, že ako jednak z toho vona, lebo čo teda hlavne robiť, keď už človek stadial, odišiel. Je ešte niečo, čo by si na úplný záver chcela dodať?

Ďakujem veľmi pekne za tento prístor a naozaj všetkým, že nám posílam veľa, veľa sil a energie a hlavne, aby si začali viacej veriť.

Ďakujem ešte raz. Kontakt na Slavku bude v popise tejto epizódy. No a ďakujem, že si si vypočula dnešnú epizódu. Keď sa ti páčila, tak sa prihlás na odber, nech ti neunikne žiadna téma, sdieľaj ju na sociálnych sieťach a ohodnoť podcast o crcach hviezdičkami, aby sa k jeho obsahu mohol dostať čo najviac ľudí, ktorí môže pomôcť. Ešte viac inšpirácie odkazy, o ktorých sme tu teraz hovorili, nájdeš v popise tejto epizódy. A už teraz sa na teba teším pri ďalšej téme podcastu o trca, tam, kde začína nová kapitola tvojho príbehu. A pamätaj na to, že si zaslúžiš to najlepšie.