#19. Epidémia narcizmu?

Zažila si alebo zažil si vzťah s narcistickým partnerom a chceš sa o svoj príbeh podeliť v podkaste o CRCA? Klikni na odkaz príbeh pod touto epizódou. Chceš znovu objaviť svoju vnútornú silu a dôverovať sebe, láske a životu? Prečítaj si moju knihu Znovu sama sebou. Nadežne je aj seriózny dotazník, ktorý ti pomôže odhalieť viac ako 50 skrytých varovných signálov narcistickej manipulácie. Je vytvorený tak, aby si mohla identifikovať prípadne aj iný ako partnerský vzťah. Kniha tiež obsahuje aj viac ako 40 overených typov, ako sa z toxického vzťahu spametať, ako upokojiť svoj nervový systém a znovu sa rozžariť. No a z kniho získaš aj dva bónusy, meditáciu na uvoľnenie napäťa a tlaku a meditáciu na posilnenie sebavedomia. Odkaz je pod touto epizodou.

Vítaj pri ďalšej epizóde podcastu o srdca, v ktorom sa narovinu a otvorene rozprávame o partnerských vzťahoch, o narcistickej manipulácii a o tom, ako nájsť cestu naspäť k sebe, prebudiť ženskú silu a otvoriť sa skutočnej lásky. Volám sa Nora Šlíková a sprevádzam ženy na ceste k sebe. Ako certifikovaná koučka im prostrinistom emočného detoksu pomáham uvoľniť emocionálnu záťaž, oslobodiť sa z toxických vzťahov, hĺbšie sa napojiť na intuíciu, prebudiť vedomie sebahodnoty a znovu otvoriť s Dnes prijala pozvanie Lucie Kolaříková, psycholožka, lektorka, kočka, ktorá vo svojej práci používa predovšetkým techniky systemické terapie, KBT a transakčnej analýzy. V práci s ľuďmi využíva tiež prirodzenú.

Spiritualitu človeka a múdrost východných ved.

Od roku 2012 stvorí tiež transformačné online programy, ktoré zmenili život tisíckam žien a je zakladateľkou a mentorkou kluhu ultimátne spokojená.

Sebavedomie a sebaláska patrí medzi jej každodenne.

Návyky, ktoré s radosťou posúva ďalej. Vítajúci.

Ahoj Noro, ahoj všichni, zdravím.

Tak ja sa veľmi teším na tento rozhovor pretože by sme chceli trošku tak viac zaponoriť do tej tajnej narcizmu ktorá je v súčasnosti veľmi často diskutovaná stále viac a viac sa hovorí o narcizme a až mi to niekedy tak príde že je to ako taká epidémia narcizmu. Tak sa chcem takú asi prvú otázku spýtať že je to iba niečo čomu lepšie rozumieme teraz alebo to tu bolo vždy. A čo ešte k tomu príspelo, že sa to tak rozširuje?

Určite to tady bolo vždy, ale tak ako je to s všemi ostatními fenomény v psychológii, v lidskej komunikácii, tak my máme vlastne väčší informovanosť. My sa dostávame k informáciím, k faktům, a to dřív nebylo, dřív sa práve o týchto tématech nemluvilo, nebyli vlastne tie informácie tak dostupné, nebylo to ani tak proskoumané, nebyl vlastne ani ten zájem týmto smerem, celkový zájem tej společnosti možná, nebo nebyl možná ten zájem tie informácie toľko šíriť, nejsem si úplne jistá, ale Ja to vidím ako psycholožka, že řadu viecí, ktoré som sa treba učila na vysoké škole pred 20 lety, tak sú teď treba hodne moderní a dostali sa mezi lidi a hodne sa s tými tématy pracuje. A to znamená, z toho uzavřeného viedeckého prostredí a terapeutického prostredí sa tá témata vlastne dostávajú ven mezi lidi a lidi to proste zajímá. No a narcizmus je takové téma, že nám pomáha kdež ho začneme chápať tak nám pomáha vlastne vidieť že pokud sme byli třeba objetí narcistické manipulácie takže sme nejsme divný nám to konečne prinášajú informácie konečne nám to dáva to pochopenie že sa mi to opravdu delo že som sa nezbláznila a že že som to opravdu zažila že na to dokonce existuje popis že to dokonce celé má nejaký název a dokonce k tomu patrí nejaké znaky, ktoré, ktoré sa pořiad a pořiad opakujú a že to treba, když to pak sdílim ešte s dalšími ľidmi, tak slyším, že oni majú vlastne sice iné situáce, ale vlastne podobné scénáře a pořiad si to opakuje, opakuje, to znamená, je to vlastne nejaký obraz osobnosti, a tá osobnosť tady je, a je vlastne ťažké říct, aké procento to je, pretože taký čistý narcista si rozhodne nemyslí, že je s ním niečo špatne, takže ten nejde na tú terapii, spíš se terapeuticky pracuje pak s obieťmi toho narcizmu, takže s těmi, ktorí byli v tom vztahu, s narcistickým manipulátorem, to znamená, máme spíš malý přehľad o tom, jak vysoké je to procento, ale tiež nediagnostikovaných poruch osobnosti, ke ktorým narcizmus patrí, by mohl byť až ke 20% populáce, to znamená, Každý pátý človek by sa dalo říci, že by mohol byť psychopat, sociopat, narcista, alebo treba i iné poruchy. Takže je to tady, vždy to tady bylo a víc se o tom mluví a taký čím víc sa jako společnosť osvobozujeme, mluvíme třeba o svobode žen, o tom, že máme mít rádi sami sebe, máme si navstavovať hranice, tak to zákonite ukazuje i na to, když to v tech vztazích nefunguje, když nás ten druhý vlastne v tom omezuje. a najednou to začne byť nápadné dokud sme vlastne my třeba jako ženy mluvim teď za nás za ženy pretože som žena, takže dokud sme my ako ženy proste meli držet pusu držet krok viedeli sme kde je naše místo co máme delať kam patríme, a přesto nejel vlak, tak vlastne do té doby by sa dalo říci, že bolo chováni našich protiežkú v pořádku, když nám omezovali tú naši osobní svobodu a kde je naše místo a kde nás kritizovali. Ale ve chvíli, kdy sa ve společnosti šíří to, že môžeš sa mýt ráda, môžeš ísť za svým srdcem, za svým posláním, máš právo na to cítiť sa dobře, môžeš si nastaviť hranice, tak najednou už to proste nefunguje a zviditeľňuje sa práve i to, když s námi niekto zachází týmto bezohledným spôsobem. Takže sa pak najednou začne mluviť i o tom pozor, sú tady i narcisti a je dobré to rozeznať a je dobré s takovou vztahou odejít, pretože je to práve jeden z tých vztahov, kde vlastne není šance na to, aby sa to zmienilo.

Ja by som mala k tomu takú otázku, že aký je rozdiel medzi narcistickým zneužívaním a bežnými partnerskými problémami? Lebo toto si myslím, že sa pýta veľa ľudí a samozrejme, že tam sú tie narcistické črty, dosť zrozumiteľné várovne signály a tak, ale ako by sa tak zjednodušene iba opísala, že aký je medzi týmto rozdiel?

Ja bym vždy rekla, že když začneme vnímať ve vztahu, že tá pravda je u toho partnera, tak nejak vždy sa to stane, že v rozhovoru dojdeme k tomu ani nevíme jak ale dojdeme k tomu že vlastne ten partner miel pravdu že vlastne zároveň chyba byla na našej strane že tak nejak více povinností na našej strane a více práv na strane toho partnera. Zase že on si ako více udrží ta svá práva a my máme víc ty povinnosti kdež zažívame ve vztahu že sme vlastne nejak špatne že ten partner vždy dojde k závieru že s náma nieco špatne a dobře nám to namluví. kdež začneme cítiť že nejsme vlastne svobodné ve svojom živote že cítime že toto nejak nejsem ja ja som taková nebyla nieco sa zmienilo ja tady na jednou to už nejsem ja už nejsem taková ta spokojená už nedelám vieci, ktoré mne baví a teší, cítim sa vlastne nejak omezovaná, bojím sa, strach, strach je častá emoce, pricházi partner domů, stáhne sa mi žalódek, začneme sami vlastne přemýšľať, čo řeknú pred ním, čo neřeknú a nechám si radšej pro sebe, omezíme kontakt so svými blízkými, tohle sú vlastne takoví znaky a ešte by sa našlo určite víc, ale z tiehle jemných znakov už môžeme najúť Je ich celá řada, vidíš, že som vyjmenovala celú řadu, už môžeme zistiť, že nieco není v pořádku, že se nejedná o vztah, kde sa cítime videné, cítime sa slyšené, máme pocit, že môžeme říci svoj názor, že je uznávan a slyšen náš názor, že máme svobodu, že sa môžeme setkávať s kým chceme. Sme v pohode a uvoľnené, pretože tam prevažuje práve ten strach. Takže týhle jemné náznaky, tie tam sú.

A čo spôsobuje teda také dlhodobé fungovanie v blízkom vzťahu s narcistom? Ako to ovplyvňuje sebahodnotu, psychiku, aké to má následky? Lebo má to veľmi veľa rôznych potom popadov na človeka, ale mnohé si možno ľudia neuvedomujú, že čo všetko to môže byť.

Hele, dá sa říct, že cílem narcistického manipulátora je si ťa tak nejak uhnietať k obrazu svému a do té podoby, aby si mu co nejvíc slúžila a aby si mu dávala toľik energie, koľik potrebuje. Dokud môžeš, tak ťa bude vymačkávať ako citrón, když už nemôžeš, tak ťa treba vymiení už za niekoho iného. a pôjde dál svojí cestou to býva taký častý príbieh to znamená ako když si vezmeme jaký je cíl vlastne toho narcistického manipulátora tak tam není cíl nejaký rovnocený lásky plný vztah ktorý budeme rozvieť a na ktorém budeme pracovať ale cílem je tohle to som řekla předtým to znamená když si popredstavíš co to udelá se sebevedomým človeka který do toho jde s otevřeným srdcem s vírou v to že on to se mnou myslí dobře ten môj partner ale se snahou napravovať konflikty tak vlastne vždycky sa dostáva pak do té pozice že sa cíti špatný že sa cíti nejak hloupý že má pocit že jeho názory sú k ničemu najednou vlastne zistí vedľa toho narcisti veľmi často že že je proste neschopný že vlastne do teď jak vôbec do teď mohol fungovať bez toho úžasného človeka vedľa sebe který mu teď řekne co všechno je správne, jak sa vieci delají, konečne ho stáhne ze stromu a civilizuje ho ako človeka v vozovkách, proste na jednom si ako človek pripadá ako nula, takže to rozhodne hodne pomačka a poničí to sebeviedomí. problém je jenom ten, že ve chvíli, kdy už rozeznáme, že sme v takovem nerovném vztahu a ve vztahu, kde je to naše sebeviedomí nejak pošlapávané a nič s tým nedeláme, tak tam vlastne začína tá část té sebedestrukce. a to je nieco co nám taky ešte potom ničí sebevedomý to znamená my zůstávame v niečem co nám obližuje víme už o tom pořiad zústávame tžeba kvôli detem nebo preto že si namlouvame že to bude dobrý nebo preto že sa bojíme odejť že sa bojíme tžeba samoty bojíme sa finanční neistoty a tak dále a tam vlastne ešte sami si muchláme to sebeviedomí ešte víc a to všechno potrebuje potom následne lečení. Takže delá to na jednu stranu ten narcistický partner, že nám ničí to sebeviedomí cílenie. Možná to nemá viedomne, ale je to cílenie i třeba neviedomne, cílenie proto, aby chom mohli doslúžiť a pak to deláme i my sami, takže rozhodne tam docházi k veľkému úpadku sebeviedomí, k pocitu, že nevíme, kdo sme, strácime taký ten vnitřní kompás, napojení na svojí intuície, môžu tam príjť i nejaké psychické problémy, zdravotní problémy, takže psychosomatika, že sa to projeví i na tele, proste nás to kompletne ničí. Zničí to naše vztahy, môže to zničiť naši kariéru. Je dôležitý vlastne si uvedomiť, kde sme práve v tomto vztahu, jak dlho ešte a co všetko si nechám zničiť. Upravdu uvažovať nad tým tak, že čím dřív z toho odejdu, tak tím mieň se toho v môjom živote zničí. Tím rýchlej ja mám šanci sa uzdraviť, ale není konstruktívne uvažovať nad tým tak, že ešte když chvíli zústanú, tak ono sa to zmiení, bude to lepšie. Tohle to ne, tohle nedoporučujú nikomu. Jakmile rozeznáme týhle znaky, ktoré som třeba řekla, a ktorý určite sa zazneli v iných podkástech ešte v iných slovech, tak jak my to rozeznáme, tak okamžite jednať, znamená okamžite ukončovať ten vztah, okamžite sa akoby distancovať, emočne sa distancovať, znamená přestať byť zdrojem pro toho narcistického partnera.

To je možno taká veľmi častá otázka žien, že ako prestať byť emočne závislá na tom človeku, lebo po nejakom čase si vypestuje vlastne to traumatické pripútanie, emočnú závislosť a veľa žien práve vie, že aké sú tam tie znaky vedia, v čom sa nachádzajú a čo počúvam tie rôzne príbehy, tak radi by z toho odišli, ale sú veľmi emočne závislé, že vedela by si im nejako možno poradiť čo s tým.

Obykle je to tak, že když sme v tomto vztahu, tak jak strácime tú sebehodnotu, sebeviedomí, tak si nedokážeme moc pomôcť, nedokážeme sa úplne opečovať, to znamená, my vieríme, že v tomto vztahu potrebujeme zústať, pretože nás to nejak vyživuje a zdrojuje. Takže my potrebujeme nájdiť tí náhradní zdroje, my sa potrebujeme vlastne začítať zabývať tím, co mne posilní natolik, co my pomôže natolik a co mne vyživí natolik, abych mohla odejť, abych tohle zvládla celý. Takže začítať vlastne uvažovať nad tím, dobre, tak mám pocit, že my nikto nedá tolik lásky a náklonosti, ako tenhle partner, tak začítať si vzpomínať v minulosti, kto tady pro mňa bol, kto mi dával lásku a náklonosť, klidne skontaktovať tí lidi. Veľmi často tí ľudia i budú rádi, oni třeba neviedia, proč sa tá obieť toho narcistického manipulátora od nich odvrátila, proč zmizela z jejich života, neviedia, že byla třeba odseparovaná tým partnerem. Takže skontaktovať klidne tí ľudia, říci s tým, v jaké sme situácii, požádať o podporu, o pomoc, začítať si vytvážať vlastne záchranú síť vztahov, abychom videli, že láska je i venku, je i tam, niekde jinde, a prichází od tých ľudí, od ktorých sme slyšeli, že, nebo od ktorých nám bylo namluveno, že už to tady není, že nás tčiba nemají rádi, že si u nás myslí, že sme úplne neschopní. Pokud sa deje tčiba to, že ten narcisítsky manipulátor nám ako třeba zmanipuloval i naše okolí, to sa také často dieje, že poštve proti nám rodiče, sourozence, pšátele, tak pokud sa nieco takového stalo, tak je možné kontaktovať psychoterapeuta, je možné se skontaktovať s nejakou skupinou, třeba přes nejaký seminář, proste skontaktovať lidi třeba z osobního rozvoje, psychoterapie, a nebo klidne i nejaká krizová centra kontaktovať a nechať sa jako väsť, nechať sa navésť. Ja viem moc dobře, že tohle, čo říkám, vlastne vyžaduje vlastnú aktivitu. Vyžaduje to, že tá obieť narcistického manipulátora v tú chvíľu je ducha přítomná a jde jednať ve svém zájmu, cuž není jednoduché sa do toho dostať, do tohodle stavu, že teda sa zasoustredím, uviedomím si, že tohle není v poriadku, uviedomím si, že potrebujú pomoc a du si pro tú pomoc cílene. Nicménne býva to vlastne ten nejdôležitejší krok, tá nejdôležitejší současť toho celého. Opravdu, aby bolo možné odejít, tak je dôležité si začítať uviedomovať, čím sa môžu zazdrojovať, abych bola schopná odejít. Kto mne môže podpožiť finančne? Jak budú řešiť bytovou situáciu? Jak to budú řešiť s detma ve škole? Môže mi niekto pomôcť na vstave péči o deti? To znamená i nejaký právnik. Opravdu sa na to vlastne chystať, pripravovať sa na to, záleží samozrejme na tom jaký je ten narcistický manipulátor ale je veľmi pravdepodobné že tam bude sa snažiť mstíť že sa bude snažiť manipulovať přes deti používať je ako páky a že to bude bolet takže je dobré sa na to fakt co nejvíc pripraviť, ako reálne sa pripraviť, že to totiž celé sa neodehráva jenom na emoční úrovni, ale my to potrebujeme prakticky vyrešiť, my sa potrebujeme prakticky opravdu odstiehovať, prakticky rozvesť, prakticky zajistiť nový život, takže opravdu sa předem zabývať těmi otázkami a vytvážať si síť vztahú, síť kontaktu a chystať sa na tú situáciu, chystať sa na ten krok toho odchodu, aby nás to potom nezastihlo nepripravené a dokonca třeba i v domnence, že tomu partnerovi řekneme, hele, ja bych sa chtela rozejít a v domnence, že sa domluvíme. Je dobré s tým len počítať.

Ako je to s deťmi? Ako sa narcistický rodič podpisuje na svojich deťov a aké sú tie dlhodobé následky? Lebo aj to býva často to, že ženy sa boja odísť, lebo majú s ním deti a chcú udržať rodinu, nechcú, aby to deťom ubližovalo, keď nebudú s obidvomi rodičmi, ale práve tam vzniká veľmi veľa ďalších následkov takéhoto správanie.

Ne, ako když je tam ten narcistický rodič, tak naopak to nejdřív odejít. Jakmile si to uviedomujeme, tak proste odejít, pretože tam aspoň trochu môžeme ten vliv nejak zmírniť, ve smyslu, deti s ním nejsou vždy, ale samozrejme, naprosto to chápu, pretože práve narcistický manipulátor veľmi často ktorý de na tú svojí partnerku, pokud si ho dokonca ešte i dovolila opustiť, tak na ní jde práve pres deti, snaží sa třeba deti vzít, soudne dosáhnuť vlastne toho, aby deti byli v jeho péči, třeba i odstrihnúť kompletne od matky, to se proste deje tohle. Ale nedieje sa to vždy a ve všech scénáriích a neznamená to, že by tá obieť tohoto vztahu nemela udelať správnou viec, proste tam je vždy o to, udelať to, čo víme, že je potreba udelať z dlouhodobého pohledu, že i když třeba bude to náročné, i když třeba bude nejaká nejaké přetahovanie, i když tie deti budú vtažené do toho dramatu, tak presto jít udelať tú viec, ktorú cítime, že musíme udelať, pretože dlouhodobie sa vypláci vlastne jedine tohle a ja viem samozrejme, že sú opravdu objety narcizmu, ktorým sa fakt stalo, že tí deti im byli odebráni, že tí deti s nimi nechtiejí mít kontakt. Áno, to sa deje, ale není to ten standardný prúbeh. Veľmi často je to spíš na té úrovni, ako na schválu výhružek, manipulácií ze strany narcistického manipulátora, manipulácia tých detí, třeba proti tomu druhému a tak, takže tohle tam třeba probíha, to býva taký ten častejší prípad. Čím viac my se emočne, ideme emočne do odstupu, vlastne neživíme emočne ten vztah, to znamená, nejdeme do rôznych rozhovoru a vysvietľování a konfliktu. a snahy vlastne čokoľvek dosáhnuť, ale jenom vlastne racionálne, viecne, řešíme tú situáciu, tak tam vlastne nepřilévame ten olej do ohne a čím ďalšie distancujeme a vlastne o to viac, my prestávame byť zajímaví do toho manipulátora. On si vlastne začne hledať niekoho iného, nebo už pravdepodobne i niekoho iného stejne má, od koho chce čerpať tú energiu a kdo sa stáva tým jeho hlavným zdrojem. A přestávame to byť my tým, že sme viecní, tým, že sme klidní, tým, že sa nedohadujeme, tým, že jenom viecne jednáme, tým, že vidí, že máme zdroje, že si nenecháme třeba vieci jen tak líbiť, že jednáme přes právníky, jednáme přes súdy. Jako tým, že vidí vlastne tohle, tak to pro ní není zajímavý. My pro ní nesme zajímavým zdrojem, ze ktorého by mohol čerpať tie emóce a svoji sílu.

Ako vlastne vzniká narcizmus, alebo kde to má ten svoj pôvod? Pretože to je možno tiež taká zaujímavá teraz otočka, lebo veľa ľudí vlastne sa tiež pýta na to, že kde to vzniká, čo sa v detstve muselo stať, aby ten človek vlastne potom sa stal z neho tento typ manipulátora, psychopata, čiže kde to vlastne vzniká a ako sa to ten človek do takéhoto nejakého profílu osobnosti dostal.

Lenoro, to je strašne zajímavá otázka, na ktorú bych také chtela znáť odpoveď a myslím si, že i všichni ostatní, ktorí sa tým zabývajú, ale ono to vlastne není jednoznačné, pretože u niektorých narcistov sa najde opravdu ten bolavý príbieh, že matka zlá, otec nepřítomný, proste nejrúznejšie dramatické príbiehy sa tam najdú, kde môžeme říci, že teda ten narcizmus je určitá ochrana pro toho človeka, aby cítil nejakou svojí integritu, aby se cítil aspoň nejak dobře, tak si proste vystavil túto úsobnosť a vtedy sa mu, jakož tak, dobře funguje. Takže áno, sú tam niekde bolavé príbehy, to zranené sebeviedomie, zranené ego a tým pádem neschopnosť vlastne, nebo nemožnosť nejak dospied a nemožnosť pečovať i o druhé, pretože když o nej nebolo pečováno, bolo tčia zanedbávané, tak pak není schopen pečovať o druhé. Tyhle príbehy tam sú, Ale sú tam i príbehy, kde sú narcistickými manipulátory lidé, kteří vycházejú naopak z veľmi pečujícího prostredí, kde i třeba rodiče meli celoživotne krásny vztah. Ja som třeba mela klienta niekoľko let a bol to narcistický manipulátor, ktorý za mnou párkrát prišiel so svojimi partnerkami, že je potřeba je nejak opraviť a z nejakého dôvodu mal ve mne dôvieru, ale bol to práve človek, ktorý pocházal z prostredí, kde maminka a tatínek spolumili celoživotne krásny vztah. On bol jedináček, bol veľmi hýčkané díte. a taky sa stalo, že bol nedospielý. Takže to, čo majú společné, každopádne, se nedá říti, že je treba ťažký príbeh, kde neboli zohľadňováni ich potreby, ale společné majú to, že nedospieli. To je to podstatné asi. A nedospieť sa dá vlastne z rúznych dúvodú, treba když je tam ako príliš nápäče, když sa u toho diťa nerozvíjí dospielosť, zodpoviednosť, žiadné dúsledky za to, když prekračuje hranice, když nepečuje také o potreby druhých ľudí, to znamená rozmazlené díte môže byť narcista a také opravdu totírané díte môže byť narcista a opravdu ten společný znak pro všechny je, že vlastne nedospieli, že sú to nedospielé osobnosti, ktoré si prosazujú svoje, řekneme, detské potreby, vlastne nevidí, že sú dospielými a k dospielosti patrí ohľadu, plnosť, empatie, upozadenie svých potreb, akceptácia toho, že vieci nejsou, ak ja chci, akceptácia toho, že i druzí sú svobodné bytosti, ktoré proste chtieji delať vieci podľa sebe, takže tohle, to tam všechno chybí a říka se, že ten viek u narcistických manipulátorov, ten vnitřný viek býva asi tak 3 roky. Takže ego 3 letého diťatele, tým že je to dospielý človek, tak samozrejme má tú dospielú inteligenci, dospielé nástroje, schopnosti, je veľký ako dospielý človek, takže vlastne pak tie svoje detské 3 leté potreby prosazuje dospielým spôsobem. A to je To je vlastne na tomto zrádne, že je to pořád ešte díte, ale vlastne používa k tomu tie dospielé nástroje, ktoré sú mnohem mocnejší. Takže, jak říkám, to společný tam za mne je to, co vidím, je ten, tá nevyzrálosť, tá emoční nevyzrálosť, ale tie příbyhy fakt môžu byť rúzne.

Je možné podľa teba, že aby sa narcista zmenil, alebo nejakou v odzuvkach vyliečil, alebo aby sa s tým niečo dalo spraviť?

Hele, ja rovnou řeknú ne, rovnou řeknú ne, pretože obieti strašne sa rádi na tohleto ptají, že by sa ešte nieco dalo a ešte ho budú zachrániť. A on to tak přece nemyslel. A není tak špatný, alebo třeba není tak špatná, když je to tak oprávne, tak proste všetci nejak musí ísť a tá bolesť sa dá vylečiť takže ja rovnou říkam ne hlavne nic nelečete hlavne si o nic nesnažte nejste terapeuti a to je to podstatný my nejsme terapeutem druhého dospielého človeka my bychom sa nemeli do tohle role staviť nemeli bychom na sebe bráť tú roli záchranářu a tie kto tady ako tomu příjdou na kloub a svými silami to vyřeší zatímco ten druhý se väze nesnaží sa podkopáva naše sebeviedomí takže tam je to opravdu je opravdu dôležitý proste si uvedomiť že pokuď sa to podaží tak sa to podaží veľmi málo malo kdy malo kdy a ja som to zatím nezažila ale proste, dobre môžeme říci nadia umierá poslední ale opravdu málo kdy a vy to rozhodne neskúšajte u sebe doma.

Prípad, že by ten narcista išiel do terapie, že je možné to pohnúť? Ako je možné tam niečo zmeniť?

Tohle je zajímavý. Ja som, jak som říkala, ja som mela toho klienta, privedla takto čas od času vždy nejakú partnerku, nebolo možné s ním pohnúť, je moje zkušenosť. I som k tomu četla aj iné prípadové studie a v podstate ten narcisták veľmi často pak v terapii udelá ešte viečší problémy, v tom že se mu i třeba môže podažiť terapeuta nejak stáhnuť na svoju stranu poštvať dokonce proti té obieti takže tá obieť ktorá vynaložila toľk energie a úsilí do záchrany toho vztahu dokonce ho dovedla k tomu psychoterapeutovi všechno to zařídila tak ešte nakonec z toho třeba odchází a vlastne jenom dochází znova k tomu potvrzení že s ní je nieco špatne tohle sa třeba die a nebo sa ten narcista na oko tváří že bude spoluprácva že áno samozrejme jeho chyba ale v reálu to potom není. To je také ešte taková tá zdrádná stránka, že sú i narcisti, ktorí vlastne pôsobí tak, že sa s nimi dá mluviť, že tú zmienu chtiejí udelať a že áno, budú spolupracovať, pôjdú do té psychoterapie. navenek na povrchu v tom jednání vypadají veľmi kooperatívne ale uvnitř sa absolútne nic nezmenilo a dlouhodobie poznáme že sa nic nezmenilo že ten človek o tom smýšľi pořád stejne rozhodne on má pravdu práva sú na jeho strane a vy ste špatne a takto to proste má takto to zůstáva a je opravdu dobrý Protože dejme tomu, že možná nejaká pravdepodobnosť té zmieny u nej je, ale je tak malinká, že vôbec ní nikdo nepočítejte, vôbec. Je proste dobrý, proste na tohle sa vyprdnú, poznám to a musím sa začítať starať sama o sebe. A tam opravdu vypnúť city, vypnúť co nejvíc vlastne sa citovie začítať chrániť. Opravdu to brát tak, že rozeznala som, že žiju s nepřítelem. Fakt si to pojmenovať, pojmenovať si to tak jak to je, ne si to pořád delať hezčie. A to je totiž to, že vlastne těmi obyťmi sú veľmi často ľudí, kteří sú empatiční, kteří sú optimističní, vidí v lidech to dobré, chtiejí vieci napravovať, majú třeba nejaký dobrý morálny základ, takže vlastne vierí v to dobro, to přece musí klapnúť, to přece by mňa niekto tak nechtel oblížiť, ale ono to tak je, zlo existuje. A takový narcistický manipulátor, to je zlo. To je zlo do vztahu a do života.

Ja som niekde aj čítala, už si nepamätám kde, že narcista, aby vlastne mohol zmeniť niečo na sebe, on by musel rozbúrať celú svoju identitu. A to vlastne nie je akoby ľudsky asi možné, keďže on si utvoril od detstva, žil v tých žiach klamstvá alebo rôznych ilúziách a vytvoril tak silnú tú identitu, že na to, aby to tam bolo tak nejako popísané, že na to, aby to vlastne sa dalo nejako niečo s tým spraviť, takže by sa to muselo celé rozbiť.

A to je z nej možné. No, vem si, jak je pro nás také težký, když si to prevedeme na sebe, jak je pro nás težký si uviedomiť třeba, že jednáme nejakým spúsobem, že třeba zraňujeme druhý lidi. Nebo když si uviedomíme, že nemilujeme svého partnera, třeba jo, chteli sme proste vztah navždy a zistíme, že nemilujeme svého partnera, že vlastne s ním nechceme byť, nebo když zistíme, že ten smier v živote, ktorým jdeme, že najednou nám nevyhuje, že chceme nieco inak, v tu chvíli vždy, když toho zistíme, tak sa nabourává naša identita, nieco sa dieje s našou identitou a my musíme vlastne akceptovať, že vieci sú inak, než jak s čím sme sa identifikovali, takže ienom takový kus našeho života, když začneme reflektovať, že má byť in tak je pro nás obrovská zátež. A tak, jak říkaš, u toho narcisty proste, když tam má ten sebeobraz na jednu stranu, jak je úžasný a tenhle sebeobraz celou dobu, celý život kultivuje a staví na ňom úplne všechno, tak jak je tam zároveň obrovská ta zraniteľnosť, když by to tak nebylo. Toto je proste, je to přesne, jak opisuješ, ta zraniteľnosť je tam obrovská a Jako to narcistické ego je na jednu stranu grandiózne, veľkážské, ale na druhú stranu nesmírne kŕehké a zranitelné. To zná zase každý, kto když žil s narcistou, tak zná to, když vysloví nejakú kritiku, vysloví nesouhlasť, to sa môže spustiť. Jakú agresiu to môže vyvolať, nebo aké manipulácie, obracení zase proti té objeti. poukazovanie na ní ako veľmi šikovným spôsobem znova ako zbavovanie sa té své zodpovednosti takže, jo je to tak to ego je nesmierne kŕehké a ta identita proste, jako nabourať si identitu je vždy težký v každej fáze života no a když když No a když je tam vlastne ako tá lež takhle od začátku, tak to proste bolí. Takže my si to môžeme i ako by přes sebe klidne predstaviť, že to fakt musí byť bolestivý proces a že vlastne ani nemôžem očekávať, že to ten človek udelá. Že by bol ochoten se takhle rozebrať na molekuly a skládať sa nejak znova nejakým spúsobem, kde bude mít nejaký dobrý morálny základ, kde začne byť empatický, začnú ho zajímať potreby druhých lidí, protože On vlastne má i návyky, my si v rámci tej identity vytvářime návyky, jak jednáme, jednám ohľadu plným spôsobem, budú sebe zajímať o potreby druhých ľudí, my sa učíme komunikovať tým spôsobom, používať vlastne slova určitá a spôsoby myšlení, to znamená my sme ako vlastne plní nejakých návyků toho, jak deláme vieci, takže on by musel úplne si kompletne rozebrať, vytvoriť si úplne nové návyky, bude u toho delať chyby, takže znova a znova nejaká reflexe toho, že delá vieci špatne, takže znova obrovská bolesť, proto ego, jako poskládať to znova dohromady v podstate nemožný.

A aký je rozdiel medzi narcistom a niekým, kto má ako vodzuka len veľké ego, ako sa v tom dá vyznať?

Hele, ona je tá hranice taková dosť plynulá. To se, jako pokud vím, tak ako když je to narcistická porucha osobnosti, tak sú na to určité diagnostické nástroje a nemôžu ti teďka říť úplné detaily, to bohužiaľ nevím presne, ale proste diagnostikuje sa to na základe nejakých jasných kritérií, a každý v sobie máme na druhou stranu taký kousek nejakého narcizmu, každý sme na nieco citliví, každý dokážeme zareagovať pod ráždenie, nebo sa nejak uraziť, tčeba nieco se nás dotkne, tak to je vlastne taký kousek narcisty v nás, v každém. A co je tam spíš podstatné je, a teď vlastne ty to ríkaš, ako to na co sa ptáš, je vlastne moc dôležitá viec a zároveň pro ty obiety vlastne není dôležitá vôbec. Protože ja som si všimla, že objety narcizmu sa vlastne snaží strašne identifikovať odsude a je to teda už narcista, anebo ešte není aj jenom egoista. A má teda tie znaku hodne, nebo málo, takže když ich je málo, tak sa s tým dá určite niečo ešte delať. Kdyby ich miel hodne, tak dobře, už bych s tým nic nedala. Jakoby, že pořiad hledajú tie polehčujúci okolnosti a pořiad hledajú tú cestu, jak to celé vlastne spraviť. A proto to vlastne není vôbec dôležitý. Tá hranica je proste plynulá. Všichni trošku narcizmu máme, ale pokud máme i sebereflexy a pokud máme empatia a záleží nám na druhých lidech, tak je tá míra narcizmu naprosto v poriadku a zdravá, ale to poznáme i na tom partnerovi, že to je u nej zdravé. Jo, nieco sa ho dotkne, občas sa s nimi nedá mluviť, pretože ego sa ozvalo, ale pak príde a řekne třeba, hele, promiň, poďme si o tom promluviť. A v tú chvíli víme, že nemáme doma narcistu. A takže, no to je moje odpovied, proste pokud vlastne niekto je objetí narcizmu, tak přestať to tak skoumať pod drobnohledem a zamieřiť sa hodne na svoje pocity a na to, jak my v tom je. naprosto upřímne, jak je mi v tomto vztahu. Co mi to dáva, co mi to bere. Začni si klidne zapisovať. Chováni, ktoré mne pozvedlo od mého partnera, zapsať si. Chováni, ktoré mne úplne stáhlo dolu, zapsať si. Všechno si to klidne zapisovať a pak sa dívať na tie svoje seznamy, jak to vypada a jak sa v tom cejtim. A podľa toho rozhodnúť, jestli to ego je príliš veľké, a možná dokonce je tam narcistická porucha osobnosti, anebo jestli je pre mňa OK ego toho druhého, jestli sa mi s týmto egem dobre žije.

Čo by si poradila ľuďom, aké sú nejaké dobré stratégie na ochranu pred takýmto narcistickým zneužívaním, respektíve ako si budovať nejaké silnejšie hranice?

Ja som zastánkené toho, že si môžeme vytvoriť ten život maximálne tak, ako chceme a potrebujeme. To znamená, Pokud to jenom trošku dá, tak nebýt v kontaktu s manipulaciou a s kýmkoľvek, kto zavání tým, že chce nás dostať tam, kde my nechceme byť, nebo chce nás príliš ovlivňovať, príliš nám mluví do života. Takže ideálne takového človeka proste ve svojom živote nemíť, nebo s ním veľmi omeziť kontakt. Pokud je to niekto, kto je třeba v našej rodine a my máme pocit, že vlastne ten kontakt tam být musí, musí zůstať, tak si tam dobře promysleť, třeba na jakou vzdálenosť si dokážu s tým človekem být, jakou frekvencii setkávania si dokážu predstaviť, ďakou intenzitu setkávaní, jaká témata s tým človekem chci probírať a takto si to fakt pojmenovať, promysleť si to a môžeme zistiť, že je človek, ktoré u ktorého, když je nám dobře, když proste bydlí 200 kilometrů daleko, když sa s ním vidíme jenom jednou v roce, když sa s ním vidíme, tak sa s ním sejdeme třeba na odpoledne, nebo dovedeme si predstaviť, že u nás prespí jednu noc a potom ráno už ho vyprovodíme. My si potrebujeme to nastaviť. My si často chováme tak, že když takový manipulátor a manipulátoři to delají, príde do našeho života, nebo je součástí našeho života, tak tam môže chodiť a válcovať, jak se mu zachce, na cokoliv se ptá, jakkoliv dlouho a proste je to podľa nej a my si tam potrebujeme promluviť, co je pro mňa únosné, co je pro mňa v pořádku. a podľa toho si to nastaviť a tým to vlastne řídiť, no a pak to normálne říkať, pak to komunikovať. Sejdeme sa v kavárne, dneska sa nesejdeme u mňa, sejdeme sa v kavárne. Jo, pretože si chci sejť s tým človekom jenom na hodinu v kavárne, jo, mám čas hodinu a sejdeme sa v kavárne, okej? A nedávame na výbier, proste komunikujem tohle. nebo předávame si deti, tak předáme si deti proste pred dveřma dole, nebudú te zváť nahoru. Jakkoli, cokoli nás vlastne napadne, že nám udelá dobře a že je pro nás v pořádku, tak to i komunikujeme, tak to proste řekneme a tak to i realizujeme. Ja viem, že je kolem toho spousta pocitú, ale tam ja bych sa teďka ani nechtela nožiť, pretože práve My často vieríme tem pocitu a nevieríme tomu, jak to říct, takovému tomu momentálne tomu prítomnému jednání. Proste ja teď proste ducha prítomne cítim, že mne to neudelá dobře sa s tým človekem potkať nadíl než na 5 minút, tak podľa toho musím jednať. A to, že tam mám pocity, ale to je blbý a on sa bude ptáť proč a bude to nepříjemný. Toto všetko, že tomu podleháme, tak vlastne tým následujeme tie staré programy, ktoré nám říkajú, že mňala by si vyhovieť, mňala by si to udelať tak, ak ten druhý chce, nesmíš si nastaviť svoje hranice, nesmíš to delať podľa sebe. Tieto programy nás vlastne vztahujú a my potrebujeme začítať jednať dôsledne tak, jak je to pro nás dobré a výhodné a vlastne s těmihle programy trošku zabojovať. A samozrejme existujú práve terapeutické metódy, jak sa s tým líp popasovať, jak ty programy oslabiť, tak aby chom byli schopní vlastne jednať tým novejším spôsobem. Ale je tam fakt potreba zabojovať vlastne s tými svými programy a s tým svým starým ja a začítať si fakt dúsledne nastavovať nové ja. A to ty konec koncu taky znáš, že jo, a určite o tom, se mluví také požiadokola. A veľmi často práve u objetí, ktoré sa nemôžu nejak vymaniť z toho vlivu, je to, že si v podstate neviedomne trvají na tom svém starém ja. Na tom, že ale ja přece chci vyhovieť a ja přece sa chci domluviť a ja přece, inými slovy, som tá hodná a milá holka. a ja bych zvala k tomu si říct, tak proste nevyhovíš, tak proste niekoho naštveš, tak nebudeš ta hodná holka, tak budeš třeba niekdy také megéra a proste si to udeláš podle sebe a a co sa stane, co, jo, nic se nestane, sviet sa nezboží, jenom tým niekoho prekvapíme a nastavíme mu hranice a on když ten narcista už pak nás nemá jako ten hlavný zdroj, nebo se nám daří z toho vymaňovať, z toho abychom byli tým hlavným zdrojem pro nej, tak on vlastne tyhle hranice veľmi dobre vníma viečinou. Neže by na ne nezareagoval třeba nejakými naschváli, to je možné, že zareaguje, že nám to ešte nejak vrací, ale my už sme to nastavili, už sme to tam dali a on to navnímal, on to cítil a obzvlášť pokud už má nejaký ten emočný zdroj niekde jinde, tak už to Už mu to nebude vlastne tolik vadiť, už nás vlastne postupne nechá na pokoji. Takže taková ten narústající odvaha v nás a zároveň to jeho vzdalovanie sa k inému zdroji tak môže hodne pomôcť v tom nastavovaní hranic. Je to odpoveď na tvoju otázku?

Áno, ja myslím, že určite, ale pri tom ma ešte napadlo vlastne téma strachu, lebo veľmi často vlastne obeď má extrémne rozhodený minimálne nervový systém, proste veľmi veľký strach, tam je prítomný stres a stále v takom alert móde, v takom tom, stále pripravené ako keby na nejaký impakt, že niečo sa stane niekde, niečo sa zase udeje, keď spraví niečo, čiže ako by si možno, ja viem, že to je taká komplexná téma, ale že ako by si možno, že nám, ktorí majú fakt, že veľký strach, alebo možno, že potom, ako odišli z toho vzťahu, tak sú ešte stále také rozšejkované a roztrasené, že normálne, že sa im klepú ruky, že čo vlastne robiť, aby možno zastavili takýto nakutný strah, alebo aby boli schopné vôbec jednať s takým človekom, aj keď teda na diálku alebo nejako v jeho prítomnosti.

Hele, vlastne všetko, o čem sa bavíme tady, tak je nejaký, ako řekneme, bieh na dlhú trať. Že to není nic z toho, i třeba to nastavovanie si hraníc, odcházení, není ze dne na den. Je to nieco, na čo často tá obyť zbíra odvahu roky, desítky let, pak to začne realizovať, pak sa behem toho rúzne sype, rúzne strácí tú dúvieru, odvahu, zažíva tiežkosti, takže je to vlastne dlhý proces. A biehem toho procesu je možné pracovať i se strachem. A ten strach je jeden z tých doprovodných ten bol súčasť už toho vztahu a pak je i súčasťí toho rozcházení. A co se týká sklidňovania nervového systému, tak tam je obrovské množství metod a co ja si myslím, co tam nejvíc pomáha, niekoho mít, nebýt na to sama. Hlavný je podľa mňa nebýt na to sama. Takže, co by tak mohlo pomáhať? Môže zase pomáhať nejaká psychoterapie. Môže pomáhať setkávať sa s ľidmi, kteří zažili nieco podobného. Ať je to treba ve forme nejakých internetových fór, nebo i osobne se setkávať s nekým. Zdieľať s nekým, kdo má tú stejnú skušenosť a má to už treba za sebou. Takže nám môže dávať nejaké typy, nejaké rady. Môže tam byť nejaká krizová centra, ale také třeba kamarádi, rodina, co nejvíc tej lidskej podpory. Pretože ja si myslím, že, nebo to, co vím, jak nervový systém reaguje, my máme samozrejme možnosti toho sebesklidnenia a ja s tým hodne pracujú. Ja som sama terpiala panickými a také úzkostmi, takže je opravdu spousta spôsobů, jak sebe sama môžeme sklidniť. Ale to, čo nás nejvíc klidňuje, a takto sme nastavení ako lidi, je vlastne druhý človek. Takže prítomnosť druhého človeka, objetí od druhého človeka, mocť sa nekomu vybrečet na rameni, mocť toto nekomu povypráviet a niekoho, kdo v nás vieří, kdo nás podporí, takže moc, moc doporučujú. A veľmi často vím, že zase i tohle je to težké, pretože tí objeti sú třeba odseparované od svých blízkych a vôbec od kontaktu s ľudmi, ale Tade bych řekla, že naštiesti internet a sociálne síte nám vytváří takovú berličku a že proti objetí je mnohem snažší dneska sa na niekoho obrátiť, práve přes internet a rúzná fóra, než to bolo dřív v minulosti. že si môžeme trošku zagoogliť, môžeme sa podívať přes umelou inteligencii, môžeme sa podívať na sítiach a existuje mnoho rúznych komunit a skupin, kde je možné alespoň nejak sdílať, což môže byť jenom začátek třeba, je dobré proste hľadať dál, ďalší kontakty, ďalší podporu, ale fakt to, ten druhý človek, to lidský teplo je to, co nám nejvíc reguluje naši nervovú soustavu a náš strach. Takže za mňa je takhle, ale samozrejme existuje spôsta metod, ktoré je dobré i praktikovať, rôzne meditácie, katarze, tžeba ventilovanie tých emocií, vyplakať sa, vykričeť sa, vypustiť vstek, práce s vnitrním dítetem, taková peče o sebe, každodenní sebeláska, peče o sebe. To všetko sklidňuje, pretože nám to dáva pocit bezpečí, že je bezpečno tady. Ale jak říkam, proste druhý človek je tá nejväčší záchrana. Ja bych tady prípadne doporučila ísť sa třeba podívať na moje nejaké programy, pretože hodne práve sa moje programy pohybujú kolem témat sebelásky, sklidnení nervové soustavy, práci se strachem, přijetí svého strachu. A práve pretože som tahle témata sama taky zažila ve svojom živote. Ale, jak říkám, proste nebyť v tom sama. To bych videla ako základ.

Tam je určite to najdôležitejšie, čo si hovorila, že byť s niekým v kontakte, kto ti verí. Či už je to ten blízky človek, alebo terapeut, lebo je veľmi dobré, aby sa človek obrátil na niekoho, v koho ma naozaj snu dôveru. Lebo práve po takom vzťahu je to extrémne dôležité.

Áno, áno.

Je ešte niečo, čo by si chcela, nejaký odkaz dodať na záver, alebo nejaké možno pouzbudenie pre ľudí, ktorí sa v takýchto vzťahoch nachádzajú?

Ja bych určite chtiela dať to povzbúzení, že dúvieřujte sobe, dúvieřujte svojim pocitom, a když vieríte, nebo vidíte, že v tom se nedá žiť, že to nejde pro vás, tak to nejde, tak to proste není žitelné. A sú situácie a vztahy, kde je jednodušší odejít, a pak sú takové, kde je teší odejít. A samozrejme podľa toho je potreba voliť určitou strategii, dáť si na to třeba čas, nejak sa na to pripraviť. Niekde to bude jednodušší, niekde tešší. pokud proste cítime nieco, tak tohle nieco má tú nejväčšiu váhu v našem živote. K tomu by chtela povzbudiť. A říkam to teď ako človek, ktorý taky zažil práve niekoľko takových vztahov v partnerstvi, v přátelstvi a taky som šla z místa, kde som proste necítila sebe samu. Nevidela som, že to, že nemám z niečoho dobrý pocit, tak je nejaká informácia pro mňa. a myslela som si také, že když nemám dobrý pocit, tak je se mnou asi niečo špatne a mňala bych to teda ten pocit v sobie predelať, pretože mi predsa ten druhý človek říka, že on je v pořádku a že ja som nejaká divná, tak dobre musím sa s sebou niečo udelať, abych nebela divná. Znám to, takovéto odpojenie od sebe. nechápaní té skutečnosti, že když mi moje pocity dávajú signál, tak mi fakt říkajú dôležitú, relevantnú informáciu o tom, čo mám delať dál. Tak ja bych vás moc chtela pozvať k tomu, začnite co nejdřív naslouchať tomu, čo cítite a vieriť tomu, čo cítite. Proste sa necítim v tomhle dobre, tady v tom nekvetu, Nejde to pro mňa, vidím, že to škodí i mým detem, musím najť cestu, jak z toho ven. A opravdu hledať a hledať a chtít to najť a chtít to vyrešiť a neoddalovať to, pretože sa to nezlepší. Cesta jde vždy jenom ven, tam to nebude tak, že vevnitř, když tam zustanem, že tam niekdy vznikne pocit bezpečí, pocit svobody, bude tam tá láska, po ktoré toužíme, ne. Vždy ta cesta vede jenom ven, z takového vztahu a ideálne co nejdřív a toho sa proste držať, nenelhávať si. Byť to samozrejme není zle myšlené, ale tak moc držím palce. Viem, že to vyžaduje veľkou osobní odvahu v ten daný moment a ešte i dlouho potom, že to léčenie po takových vztazích býva dlouhé.

Viete, Lucy, veľmi ďakujem, že si prijala pozvanie na toto naše dnešné rozprávanie, že si sa podelila o také skúsenosti a cenné rady. Takže. A ďakujem aj tebe, že si vypočula alebo vypočul dnešný podcast. Keď sa ti táto epizoda páčila, tak sa prihlás na odber, nech ti neunikne žiadny téma. Zdieľaj ju na sociálnych sieťach a hodnuť podcast od srdca hviezdičkami, aby sa k jeho obsahu mohlo dostať čo najviac ľudí, ktorým môže pomôcť. Ešte viac inšpirácie a odkazy aj na to, čo robil Lucia, nájdeš v popise tejto epizody. A už teraz ma teba teším pri ďalšej téme podcastu od srdca, tam, kde začína nová kapitola tvojho príbehu. A pamätaj na to, že si zaslúžiš to najlepšie.