#20. Nenápadne mi vymýval mozog

Zažil asi alebo zažil si vzťah s narcistickým partnerom a chceš sa o svoj príbeh podeliť v podcaste od srdca? Klikni na odkaz príbeh pod touto epizódou. Chceš znovu objaviť svoju vnútornú silu a dôverovať sebe, láske a životu? Prečítaj si moju knihu Znovu sama sebou. Nadežne je aj seriózny dotazník, ktorý ti pomôže odhaliť viac ako 50 skrytých varovných signálov narcistickej manipulácie. Je vytvorený tak, aby si mohla identifikovať prípadne aj iný ako partnerský vzťah. Kniha tiež obsahuje aj viac ako 40 overených typov, ako sa z toxického vzťahu spametať, ako upokojiť svoj nervový systém a znovu sa rozžariť. No a z kniho získaš aj dva bónusy, meditáciu na uvoľnenie napäťa a tlaku a meditáciu na posilnenie sebavedomia. Odkaz je pod touto epizodou. Vítej pri ďalšej epizóde podcastu od srdca, v ktorom sa narovinu a otvorene rozprávame o partnerských vzťahoch, narcistickej manipulácii a o tom, ako nájsť cestu naspäť k sebe, prebudiť ženskú silu a otvoriť sa skutočnej láske. Volám sa Nora Šulíková a sprevádzam ženy na ceste naspäť k sebe. Ako certifikovaná koučka in prostredníctvom emočného detoksu pomáham uvoľniť emocionálnu záťaž, oslobodiť sa z toxických vzťahov, lepšie sa napojiť na intuíciu, prebudiť vedomie sebahodnoty a znovu otvoriť srdce láske. Som autorkou knihy Šťastie na dosách, denníka snov, spoluautorkou knihy Ako pírko, autorkou knihy Znovu sama sebou, množstva meditácií, vzdelávacich prednášok, online kúzov a zakladateľkou školy Šťastia a konferencie sama sebou. Dnes sa budeme rozprávať s Vierou, ktorá vám povie svoj príbeh. Vítaj, Viera.

Ahoj, Naro. Ďakujem za pozvanie.

Tak ako už za každým začíname títo príbehy, tak by som sa chcela spýtať, ako ten tvoj príbeh začal?

Vlastne môj príbeh začal už je to dosť dlhá doba dávno. Bolo to pred 26 lety. Ja vlastne bola 20 letá mladá holka, žijúci tady v Praze, samá nejakou dobu, tak nejak som úplne nevedela, k akým smierem sa mám ve svojom živote vŕtnúť. Ja som vedela, že akoby vzpátku k rodiču sa mi nechce, v tomto prostredí nebolo úplne fajn pro mňa. A on ma vlastne vstoupil do života, prijal vlastne, on je cizinec, prijal som vlastne poprvé oblídnúť, že chtiel tady rozvieť svoje podnikání. a vlastne sme sa seznámili jeden večer, kde ja som ako studentka, prečo som sa ešte dodelala dálkovým maturitu, tak som si dodelávala školu a v jednom baru sme sa seznámili večer, kde on tam vlastne prišiel a zostal tam so mnou celý večer, pořiad si povídal, ale ja som to tak vrala proste... Ani bych nemohla neskoro, ešte keď si späťne nad tým přemýšľam, tak mňa vlastne nijak oni extrémne nezaujmul. Ja som tenkrát vlastne jen tak bola proste voľná holčina, ktorá sa ráda bavila, nikdy som to nenechala zacházať zbytečne moc daleko. No a ja si vlastne pamatujú, že on mňa pozval druhý deň na večeři a ja som vlastne zrovna měla voľno, pretože ten další deň som pak šla do školy a vlastne som mu na to kývla. No a sešli sme sa, ja si pamatú, že ten kráľ som ho chtia vzíť do jedné restaurácie, ale on proste nechtel, chtel jako inou, takže sme pak výbierali iný. A ja si dokonca i pamatú, že sme sa pobavili anglicky, on je teraz v Francie, takže ja už dneska ako s ním normálne komunikujem francúzski, ale tí pôvodních prvních 6 let bolo proste v tí angličtine. A ja si vlastne pamatú, že mi na začiatku, jako ten první, akoby tie hodiny, prípadá hrozne nudné, takové proste, že i ty Že i ten, tie řeči sa mu moc nerozumia, zvláštný prízvuk. Poď sme teda ešte zašli do baru. A vlastne, celý to období nejaký, ja mám trošku ako mlhavou, jak dlouho všechno to bolo. Ale i celé to období mi pripadal, možná taký necelý rok, že to vlastne, jak bych to řekla, nepripadal mi takýto wow proste. Bolo to spíš, že ja som vlastne nevedela, kam sa vrátim. Přemýšľal som, že pojedu tčiaľa do Itálie se bydlať, že tam nejakého známýho a pod. Človek bol takým rozceským. A ja si pamatujem, že som mu to jednou volal. Ja som mu vlastne dala aj telefónčíslo, ani neviem dúvod, prečo som to tak udelala. A on ma pořád uhánil. A ja si pamatujem, že som mu jednou řekla nieco ve smyslu, že asi pojedu prič. Ja sa budem stiehovať, utrídiť život. A on ma vlastne hrozne přemlúval, ešte počkám, že prijede. A on ma vlastne vykreslil Ten krásný život, ktorý by sme spolu mohli mít, a když sa to dneska až teplove späťne uvedomujú, v všetkom momente, čo človek neanalizuje, tak ja som mu určite naznačila, že si chcú mít veľkú rodinu, dúm. Vlastne aj mým veľkým snem bolo podnikáň. Milovala som predstavu, fascinovalo mňa nákup v rodeji, takže i to. A on vlastne ako podnikátel v uzovkách nabízne pripadol extrémne sebevedomej. takový to, co mi nejvíc úplne na ňem fascinovalo. Ale nebol tak otevřenie sebeviedomý, nebol to takový ten grandiózny typ, ktorý proste uau, niekam príde a všichni o ňem víte, že on prišiel. On mial spíš tendenci se chovať tak, akože nápadne, byť takovej, akože... Ja nechci říci skoro, ja som chudák, ale zároveň mial to sebeviedomí v momente, když z niekým mluvil, když si objednával, když si o niečo řekl, ako kdyby vlastne vnitri s ním vyzážoval takový ten pocit, že mu to patrí proste, že má na to nárok. Ja som bola hoľka z malého miesta, tým je francóz, takže som bola úplne z toho wow. Ale vzniklo to postupom. A pak som vlastne ano, tak som vlastne začala byť jakoby zamilovaná. Myslím, ja som mu vlastne z tom podnikání pomáhala. a on to podnikánie asi po roce a púl, po dvoch letech zabřel, pretože mu to nefungovalo, nebo tá časť podnikání mu nefungovala. No a tam sa vlastne on rozhodol, že sa odpívne zpátky do Francie. A vlastne ja som jako, som sa s ním o baltom bavila, jestli teda to ukončíme, nebo pojedu za ním. A on vlastne, ako sme sa dohodli teda, že pojedu za ním. A vlastne, než som za ním odjela, tak to trvalo asi nejaký rozmezí púl roku. tam som sa vlastne medzi tým som využila tých pôrukov, abych sa doučila ten jazyk, pretože ja sa mluvím francúzsky, proste neumela vôbec nic. A když som tam prijela, tak sme ešte vlastne, tenkrát Česká republika bola ešte v Schengenu, takže ja som vlastne narazila na problém, že nemôžu tam pracovať bez pracovného povolenia. Ja pracovného povolenia nebudú mít, pokud nebudú, nebudú mít proste, jakoby kartičku, jakoby pobytovú. No, takže nás to vlastne, jakoby donutilo v Fouzochách sa vzít, když to takto řeknú. Už som vlastne v tý dobe, myslím, že s ním dohromady musela byť nejakých mezi 4 až 5 let. Ja presne hlavne neviem, teď to rozmezí. No a že som si ho vlastne vzala a pak asi 3 roky na to som vlastne odtiaľ odmiela, bolo plánovaný s môjim, jako by prvním dítetem, mojou dcerou. Mám deti dvie a dva roky pak staršího syna. A v podstate takový ty Veľký ochladnutí z jeho strany, když ste ako obrovčiak, všetko probírá hrozne spätne, tak vlastne začalo v momente, kde on vlastne zistil, že sem ťahotná, když to bolo plánované.

Môže sa spýtať, že tam na začiatku, ty si hovorila, že on pre teba nebol až taký, že to nebol niečo wow, takže mal nejaké také prejavy, ktorými si teba chcel získať, ako to bežne v takýchto vzťahoch býva, že sú tam... Ty si povedala, že on nebol ten grandiózny typ, ale mal také... lichotivé obdobie, alebo správal sa k tebe veľmi pekne, alebo zahraňal ťa pozornosťou a ja neviem, rôznymi darmi, alebo čímkoľvek, čím by si ťa chcel získať, že bola tam takáto nejaká forma prejavu?

Bela tam určite forma projevu v tom, že on hrozne mluvil x hodin a pořád mi vykresľoval ten krásnej život, ktorý budeme mít, jak budeme spolu podníkať. Vlastne pro nej to bola aká mantra, že když spolu nebudeme podníkať, tak to nemáme vztah. A on presne viedel, že to podníkanie mne vždy fascinovalo a myslím si, že on to všechno postavil tady na tom. A na mňa i pôsobol takovým až skoro stedlivým dojmem. Ja si třeba pamatuji, keď som mu, akože ste pak miala chuť ho zachraňovať, nebo delať pro nej tie vieci ešte víc. Ja si pamatuji, když som mial narozenie, jak som mu upekla dort, nebo koupila, tenkrát neupekla, a on si proste rozestavil tie svíčky na ten stúl. A teď bylo ako jednačne, akýto decko a takýto, ja som ešte od nikoho nikdy dort nedostal. A tohle, aby vlastne, on to vždy dokázal všetko tak nenápadne nastaviť, že človek miel hroznú chuť pro nej delať ešte víc a víc. Ale ja si i tak pamatú na to období tých prvních trech let, že som tam mela niekoľkrát období, kde som chtela odejť, kde som mu říkala, že tam však chci ukončiť. A on mňa vždy premluvil, že začal mluviť nieco ve stylu, že to je o komunikácii, že my se musíme snažiť. Ja už neviem tie slova, ale v finále je to také opakované. Takže vlastne i na začiatku v tom období tých prvných 3, prvních 5 let, než sme sa odstiehovali vlastne prič, do cizemi, tak som tam mela niekoľikrát období, kdy som chtela jakoby odejť z toho vztahu, kdy som sa tam necítila dobre. Dneska už nejsem schopná počúvať, proč, čo sa tam delo. A vím, že mi vždy premluvil, vždy tam znova nastavil takovú hezkú predstavu, že my sa musíme snažiť. Je to možná, pretože nemáme stejný jazykový vybavení. A vlastne nejhezčí období, ja som si dnesko uvedomú, som s ním prožívala vždy, když on mal nejaký problém a potreboval mňa. To znamená, že když třeba sa stalo, jak zavŕal poprvý tú firmu, a vlastne on tú firmu vedl tak, že nakonec sme dokonca jeden čas nemieli ani peníze na zaplacení elektriky v obchode, ktorý sme tak k tomu meli přidružený. A vlastne nakonec sme teda sa rozhodli, že sa to popravu zavŕe, že už to není únosný. a on vlastne v tom momente bol takovej nejvíc pro mňa partnerem, že nejvíc naslouchající, nejvíc sem mala pocit, že tady je pro mňa. Ja vlastne dneska si vzpätne, když už všetko tú dynamiku znám a vím, tak viem, že vlastne to nebolo preto, že by som bol vdečný za to, že tam som pri ňom stojím a pomáham mu a nenechala som ho byť. Ale on mňa v tom momente potreboval. Týhle vzorky toho potrebovania sa potom na všem stahu opakovali ako dál. ako i v budúcnosti.

Čo tam boli ešte ďalšie také varovné signály, ktoré si možno vtedy nevedela, ale spätne ti dávajú zmysel?

Treba jeden opravdu veľký varovný signál, vlastne tady som si uvedomila, tčiau až teď poslední dva roky, co tu problematiku v studiu bolo. Ja som tčiau odjela, neviem, jak dlho sme spolu bude, možno roka púl, ja som odjela s kamarátkou na odvolenú do Tunisku na týden. Tenkrát boli také tie základní mobily, nebolo to ešte Wi-Fi na internet, neviem co všechno, nebola tá komunikácia jednoduchá, ale ja si pamatú, že som sa mu snažila celý týden dovolať. A on mi ten telefón proste nadral, nebolo to možný a som samozrejme začala mít strach, čo sa deje. A vlastne 90% dovolených som nakonec trábila tým, že som hľadala telefónní budku a utrácala peniaze za to, abych sa mu dovolala. V podstate som sa mu dovolala až na konci títo dovolení a on mi úplne s klidem, bez jakýkoľvek omluvy vlastne řekol, že ja mial hodne práce. No a vlastne dneska ja sa späťne uviedomu, že to bola neuvieriteľná manipulácia. Že ho som asi nelíbil, že som odjela, ho som vlastne postavila na druhú koleň a on mi vlastne vymlčoval a tím pádem vlastne mňa tím potrestal. a potom tie spôsoby toho vymlčovania a toho, že on nekomunikuje, tak vlastne pak sa opakovali v tom vztahu veľmi často. A čím dýl se to blížilo, že sme spolu vlastne byli díl, tak tým to bolo čím ďalšie, tým vyššie. A pak už sa to delovalo na deňnej bázi. A pak som tam mela ešte jeden takový opravdu... Áno, je pravda, že mial třeba tendencie, a to říkal třeba od začiatku, ja som bola na začiatku totiž toho vztahu, takový ten akoby veselý človek. Miela som ráda fakt společnosť, nebola vlastne až moc, že som nedokázala byť jakoby samá. A to možná bol trošku kámen úrazu, proč potom je človek vdečný vlastne za jakoukoľvek pozornosť toho okolí a nechá si vlastne na sebe pôsobiť i tí ledi, ktorí by si normálne do svojho okolí nevtáhli. a ja vím, že ja som od začátku od nej slýchávala, ty moc mluvíš. On zase to poučal, že vlastne nemluvil skoro vôbec, nebo takhle nemluvil vôbec. On mluvil hodne v momente, kde mne potrebovalo o niečom hrozne presviečiť. Vlastne mne chtiel, abych zmienil názor. Ja kdeže řeknú príklad, Ja neviem, chtiela bych a chtiela bych jesť niekam, nebo bych si môj život predstavovala inak, nebo kdež sme boli v období, kde už to opravdu mizináma nefungovalo, ja som opravdu chtela odejít. A tak on dokázal hodiny a hodiny proste mluviť o tom, jak musíme spolukomunikovať, jak je chyba na mojej strane, jak toto, jak bych sa mela zmeniť. A vždy to bolo hrozne subtilné. On nikdy sa nepostavil v prostrední miestnosti a nikdy by nebyl skúpený, ako na mňa nadávať. Otevřené. Takú taktiku nikdy nepoužíval. Takže ja ví Už od začiatku stahu od ním slyšela, že moc mluvím. A vlastne tak moc som to slyšela, že som pak i jako sa snažila mluviť mnohem mínň, byť taková klidnejší, nebyť taková tá veselá, taková tá rozverná, proste spontánní. Protože on, on, on opravdu jako moc navenek vzobil klidne. nejakoby rozumne, že on nebol taký ten spontánny typ, veselý, ktorý by sa dokázal baviť proste. Když sme třeba niekam šli ako za partou ľudí, na konci vždycky sedú do koutka, tvářil sa tam hrozne ako mučeník. No a ja samozrejme, pretože mi ho bolo líto, akože sa nebaví, tak som vlastne akoby šla s ním do toho koutka, že som vlastne postupne zišťovala, že sme pak už nechodili ani do společnosti. No, takže takoví ty nenápadný situácie tam byli. Jenomže v momente, kde začínáte s tom vztahom, za prvý ani o tom narcizmu sa nikde nemluvilo. A človek má mnízký sebevedomí a ten druhý, ktorý mám, pripadá, že ho má veľký, tak vás vlastne strašne jednoduše přesvedčí o tom, že tá chyba je vlastne ve vás. A ja som navíc pocházala z rodiny, kde bolo hrozne energie, hluku, všeho. On pocházal z rodiny, kde to bolo všetko extrémne na oko klidné. Dneska to treba vidím, že to tam je ploché, aby sa mocí, ale v tom momente mi to naopak pripadlo obdivné, jak je to tam takové všetko pohodové. Takže ja som mu hrozne vierila, že máme všem pravdu, že som moc upovídaná, moc všetko. Ale mial treba tie fáze, kde som videla veľký obdiv v jeho očích v účimne. No tých červených vláček si myslím, že když dnes to analizujú, tak tam bude prvý spôsob.

A že by si si nejaké spomenul, lebo tým, že on bol taký skrytejší typ, tak možno to niektorým ľuďom pomôže si tak nejako predstaviť, že ako to vlastne vyzeralo.

Když ešte nebudem úplne vstupovať do tej nejhoršej fáze od toho narozenia tých detí a takoj tým typickým vymlčovaním, ale vtedy dohádzam o tom na druhu, pretože tam to bolo, tamto to treba byť taký očidnejší. Aniž bych si to tak dlho uvedomovala, tak třeba my sme vlastne, jak sme sa přestojili do tej Francie a on přemýšľal, jakou by práci dá delať, on proste celý život chtiel podnikať. A on vždycky nieco vymyslel a ja som to musela ich udelať. On mial nejaký nápad a ja vždycky šla ako slíček a šla som to Jenomže ono do tý doby, než sa mi vlastne narodili deti, nebo než som dokonca byla tehotná, tak ten náš vztah pro nej byl úplne perfektne ideálny, pretože ja som sa opravdu chovala jak stafordská panička, jak sa říka. Ja som opravdu kolem nej biehala, mela som ráda, vlastne full service, když to řeknú na rovinu. A ja som to dala s takoutou radostí proste, a on mi vlastne nikdy, když si to dneska späťne uviedomujú, tak mi vlastne nikdy neřekl otevřenie, ja si toho vážim, ale vždycky tam bolo také ako, jo, třeba u nejakého jídla, to je super, ale pak třeba za desať minút pozriešť, třeba řekl, ale tohle bych třeba udelal líp, nebo inak by, nebo kde by to bolo víc takový, nebo makový. No a človek samozrejme je tak, jak tá myška v tý kleci a strašne sa chce zavdečiť a chce mu dať ešte viečší radosť, tak zase bieží dál proste. Tak vlastne takto fungovala tá naša dynamika. Ja si pamatuju, když som v Franciušeku mohla pracovať, tak som mela voľnu nedeli a futery a on pracoval pondeli až pátek. Ja som celý úterý, kde som mela voľnu a mohla som si vlastne dať svoje vieci, tak som uklízala, prečo sme byli ve starým baráko, že som uklízala venku, vevnír šla som nakoupiť, oblíkla som sa, aby mne to slúšalo, asi som vožila večeře a čekala som, až vlastne on príde domů, což je hrozný paradox proste. a môže si to udielať jednou, ale nebudete to udielať každý týden, nebo budete očakávať, že ten druhý partner buďto nejak ocení, nebo vlastne vám to udiela a vlastne oplatí príštie. No takže takováto dynamika vlastne nastala po tech šesti a pôl letech akoby v tom našem vztahu. Ja som vlastne kolem nejemňalé krále proste vo svých očích. A on mi vlastne házal takové akoby drobky, a pak tam boli treba i takové drobnosti, ako když sme třeba vymysleli, že budeme niekam navíjať, A ja som třeba to vymyslela, tú trasu, jak sme ji šli. A stejnak po nejakých kilometrech vždy došlo na zmenu. Vždy tam bolo, že on řekl, ale pôjdeme radšej tady. Ale vždy nikdy to nešlo, podľa mňa. A nebo když už sa pak stalo, že by to šlo, tak tam vždy začalo byť takový, že sa pak, ja neviem, nieco stalo. Že třeba sa mu nieco nelíbilo, začal to hatiť, začal třeba o tom hovoriť. A vlastne mám také tú náladu. No a toto bola taková ta jemná dynamika, ešte to nebolo natolik hluboký. A vlastne všetko sa dosť razantne zmienilo v momente, kde som vlastne otihotnila. Kde som zistila, že som otihotnála svojí první dcerou. A vlastne on začal byť strašne chladný, odtažitý, nikdy se mnou nevšel na žiadny lékařský vyšetrení, nedotýkal se mne ani večer ani nic. Ja som vlastne celý coť joutenský prožila vlastne strašne izolované. Ja som vlastne dneska bych to dokonce mohla jakoby analyzovať s Tylem, že mám poci, že vlastne on akoby ve svých očích, nebo v mých očí má poci, že šiel doľu z toho pediastru, v ktorým som ho mela. Vlastne už to nebolo o nem, bolo to vlastne o mne, že o to tieho Tomství, že i jeho rodina, že o třiatety a podobne. Když mne videli, tak už to nebolo, nebolo to proste ahoj, ahoj, jak sa máš, ale bolo to, jak sa mám ja, jo, jak moj, jak miminku, jak toto. Ne, no tam proste bol ten na tý druhý vedlejší akoby kolej, ale je to priro Vlastne, když je žena dôhodná, tak väčšinou tí ľudia sa vienujú viac dní. A další problém potom vlastne nastal, když sa mi narodila dcera, tak tam vlastne som na všechno zostala sama. Ono to akoby dalo i na jednu stránku, to bolo i logické, pretože do tý doby som to všechno delala sama, on vždycky jenom prišiel z práca, leh si na gauč a tým to skončilo, bol vlastne pořád unavený. No ale vlastne, tam v tom tehotenství, ja když som potrebovala pomoc, nebo nieco, tak vlastne sa to vždy otočilo proti mne ve stylu, že si pořiad stižujú, že po ňom nieco chcí, dokonce prohlásšoval takový tie vieci, ja po tebe nic nechci, tak ty po mne nic nechtiej. Takže vlastne, takže vlastne, ako by na ten, Tam to začalo byť, ale požal som si samozrejme, vôbec som tam necítila nejaký, jako manipuláce, nebo nieco, požiaľ som to nebola schopná nejak žiadnym zpôsobem, proste spíš to bolo... Ja som ho vlastne omlouvala, ja som ho omlouvala s tým, že som si říkala, on vlastne není pripravený byť otec, on na to není schopen, jo, on hodne pracuje, pretože to bolo jednoduchého řeče, ja hodne pracujú proste, a ty seš to. Ja som teda také behem tehotenstvia, behem všeho pomáhala s firmou, takže nikdy som nebola vyložená na maters probiehne den. No a pak si pamatu, že som ho vlastne po dvou letech narodil druhý díte. A když som vlastne zistila, že som tihotná toho druhého, tak som sa strašne rozdrečila. Ja som vlastne toho druhého díte nechtela takto rýchle. Ja som si vlastne uviedomila, že... Protože pak sa to tak nejak, jako ten náš vztah, bych mela pocit, že si trošku srovnal s tou dcerou, že tak nejak to zabierol tie koli. Ja bych to dneska bela schopná asi spíš nazvať, že som proste tú nejhorší, jako by, preklenula. Našla som si nejaký ten rytmus. On mi vlastne nezačal pomáhať víc. Jenom ja som si proste na tú zátež pracovní a na to všechno vlastne zvykla sama. No a pro mňa to bol vlastne šok, pretože ja som začala mít strach, že když se budú po druhý tehotná a zase druhý dítie, že on sa zase úplne odsizí a zase ten náš vztah bude takový akoby vlastne odcízený. A ani v tý dobe to pre mňa nebol vlastne žiadna jako vládečka, že bych si mela říci, ale to predsa není normálne, abych, abych sa takto cítila vlastne v tom vztahu. A teď vlastne ešte spomínam na jednu situáciu, ktorá sa stala, kdy sme spolu pracovali na začiatku a žili spolu ešte bez detí v Českej republice. Tak tenkrát on odjel niekam preč na tři týdny a ja som tam vlastne mela tú jeho firmu na starostie. že tie jední zamiestnanci nám tam odsizovali spožíj. A ja som vlastne jednoho propustila z minúty na minútu. A ja si pamatú, že ja vlastne som sa strašne bála, až sa vráti, jestli mňa podrží, nebo nepodrží. Ja som sa bála, že mňa vlastne nepodrží, že bude na mňa naštvaný, že som to takto vyřešila. Takže ja si myslím, že tam neviedomne byli proste tie vieci, ktoré som mela v sobie, zafixované z nejakého dôvodu, ale nebola som schopná v týchto dobi ešte to pojmenovať, ani to pocledať vlastne dohromady. No a ja som vlastne v momente, kdy som mela mého syna, kterýmu bolo deviet miesíců, od mňa vlastne umřela moje mamka. A tam bolo třeba obdobie, kde vôbec mňa nepodržila, ale vôbec. A ja si třeba pamatujem, že som odejela, že to som to měla skoro 700 km, že som vlastne odejela za ní. Ona bola proste doma, ako by fakt, fakt hodne nemocná. A ja som nejak odejíždila a večer mu pak volám, nebo druhý deň mu volám. Vlastne, deti byli malí 9 miesícu a dcera byla necelé 2 roky. A on proste takový, ako a kde se vrátim, že to s detma nezvládá. A to boli jenom dva dny, proste ani ne, deň, deň a púl. A ja říkam, hele, ja proste teď nemôžu, moja máma je proste na tom fakt špatne a tak dále. A ja mu proste druhý deň zavolám znova a říkam, hele, tak som si to zařídila, ja proste prijedu zítra. Aha, ty už prijedeš? je úplne proste odpoviedť mimo proste realitu a vlastne nikdy mi vlastne nedokázal mi v tomhle vôbec, nebo nemiel vôbec nahomňu v tým mojí situácii nejak podržeť. Takže to bola vlastne pro mňa tá první rána, úplne taková tá nejväčší, nejenom, že som prišla o mámu, ktorá bola pro mňa jako dôležitá a zároveň som vlastne si tam uviedomila poprvý v živote, že som s partnerem, ktorý není schopen mi vôbec podržeť. Ale ja sa to počas odlova.

A to sa spýtam k tomu, že to nápadá, že mala si taký nejaký pocit v priebehu toho obdobia, že sa veci môžu zlepšiť v tom vašom vzťahu?

Celou dobu. Celou dobu som pořád vierila tomu, že sa vlastne tie vieci mohou zlepšiť. A ja som ho vlastne pořád omlouvala ve stylu, že som si říkala, on proste hoľcu tak netýká. Nemá to tak vyvinutý ten vním v určitým potrebám ostatních, ale v reálu je hodný, není zlý na deti, nebie mne, nekričí. Vlastne on delal všechno inak, nebo nedial všechno inak, ale vlastne ja som mela vzor mňaho otce, ktorý bol akoby agresívny, ktorý mamce zahýbal, doma s ničím nepomáhal. A vlastne ja som ho srovnávala svojho partnera, vlastne s otcem ve stylu, že mňa môj partner nezahýba, nebije mi, keďže mi doma tolik nepomáhal. Ale zase pracoval hodne, takže som ho omlúvala, že vlastne, pretože hodne pracuje, tak preto mňa nemôže pomáhať. Ale... Miel som tam celú dobu, to bolo vlastne to, čo mi hromadu let drželo v tom vztahu, vlastne tá predstava, že sa to musí zlepšiť. On vlastne celou dobu pořád opakoval dookola jednú samú vietu, že je to vlastne z dôvodu tej komunikácie. Že nemluvíme s teným jazykem, že kdybych proste pochopila, nebo kdybych mu tie vieci řekla inak, kdybych to formulovala inak, tak by ten náš vztah mohol lepšie fungovať. A ja vlastne celý život bojovala za to, že když mu to konečne správne vysvietlím, tak on to pochopí. A ten náš vztah vlastne bude fungovať skviel. Ale ono to vlastne dneska si uvedomil. Ono to s ním vlastne nešlo vôbec. To proste nešlo. Ja si pamatujú, když nám začali opravdu tie veľké problémy, kde som sa v tom vzájmu začala cítiť opravdu jako samocená. Vlastne začalo to v momente, kde ja som asi, když synovi bol rok, začala podníkať sama na sebe, začala som opravdu malinkatý a postupne som to rozčírala, som vlastne prodávala veci na pečení a delam to teda do dneska. A on ma vlastne v tom podpořil a nepodpořil. On mňa vlastne v tom podporil v momente, kedy on nemiel svojí práci a potreboval mít nejaké zázemí, tak vždycky mňa hrozne presvedčoval o tom, že nám vztah nebude fungovať, pokud spolu nebudeme pracovať. Ale nikdy sa vlastne do tej firmy nezapojil úplne proste do detailu. Jakože by řekl, OK, tak ja si vezmu na starosti túto časť, ty si vezmu túto časť, poďme do toho prvý, ako tým. S ním to vlastne nešlo. S ním to bolo vždycky hodinové debaty a muselo byť po jeho. Když nebolo po jeho, tak zase ľašie A vlastne pro mňa to tenkrát bolo strašne unavující všetko, ale ja som vlastne jela jak motorová myš, do toho dvie deti, ktorí mami nepomáhal, z toho som sa snažila nejak rozvíjať firmu, pretože som chtela pracovať, chtiela som delať neco svého. A vlastne dál sme žili cizinne, on mi pořád presvedčil o tom, aby sme sa vrátili zpátky do Čech. A to som vlastne udelala. I nakoniec som mu teraz z toho povedala, A tam si potom myslím, že tá dynamika našeho vztahu sa hodne zmienila v momente, kde ja som začala díky tý mojej práci byť vlastne víc spôbodná. a on začal vidieť, že tá moje práce nejakým spôsobem funguje a vybíjí sa, tak tam došlo k extrémne veľkému zlomu aj mého pohľadu. Ale pořiad som nebola schopná říct, že má narcistické sklony. Pořiad som vierila tomu, že když tú komunikáciu nejak zlepšíme, když ho presvedčím, že problémy nie sú jednostrané, že to nie je všechno len moje chyba, že to je jeho částečná chyba, že sa to zmení, že konečne... Ja neviem, prečo som bola tak zapnutilá. Ja si myslím, že to bolo i tým, jak mi to vlastne on prezentoval. Ja som celý život bojovala s tým, že on mi pořád říkal, ne, chyba je na tý strane, ja tu nemám žiadnu chybu. Tak po x letech řekl, dobře, no tak možná 20%. A ja bojovala o tých ďalších 30, aby ho presvedčila, že proste je to 50 na 50. A ja si pamatovala, že som ho pak donutila, aby sme teda konečne... Když konečne pristoupil na to, že pôjdeme na nejakú párovú terapii, tak on sa no pak po tý párový terapii potiaľ týden nemluvil. A ja toto samozrejme nesnášala, takéto vymlčovanie, pretože to je vlastne to nejhorší, že když vás niekto ignoruje zámierne. No a vlastne tým okomžením...

No mňa iba napadlo, že keď on bol stivou na tej terapii, zmenilo sa u ňoho v jeho správane niečo? Mala si nejaký dojem, že niečo sa zmenilo?

Nie, to je první rozhodnené. Naopak, my to vlastne... My sme tam boli třikrát, nebo dvakrát a po každým vždycky mi udelali hroznú scénu. Išli sme přímo od terapeútky a udelali mi hroznú scénu, dokonca na ulici, nieco ve stvu, ako to je všimnutú aj chyba proste. Vlastne ja sa snažím tými pořiad... Protože je pravda, kdykoľvek som sa ja dostala v tom vztahu už opravdu do bodu, kde už som nemohla, tak som proste chtela odejíť z toho vztahu a ja som to vlastne vždy řekla, ale ja už proste nemôžu, ja chci fakt odejíť. Ale on mi vždy presvedčil, že ne, že tomu zvládneme, da, da, da. Ale pak mi to vyčítal, že kdykoľvek máme problém, místo aby ho ja konstruktívne řešila, tak chci vždy z toho vztahu odejíť. No a vlastne, kdy sme odešli po tých dvou, akoby to v párových hodinách, po tých posledním sezenií, ako by bolo to jenom dvie schúsky, tak znova proste, ja som to vlastne neunesla, ten jeho nátlak, kde mňa vlastne hrozne vyčítala, ak za to všechno mohu ja. A vlastne sama som to ukončila, tú schúsku. Už som pak sme dať ďalší a potom nešli. A vlastne... Ano? Nejen som chtela ťať, že on bol na mňa tak zlý slovama, ale ne slovama, že by mi nadával, ale tak vyňoval, že som to neunesla. Ten jeho spôsob mluvy ke mne a som to nechala býť. Vzala som to.

A keď ste sa potom presnuli náspäť do Čiech, tak tam sa niečo zmenilo v nejakej dynamike? Lebo ty si hovorila, že niečo tam nastalo, nejaká zmena?

To potom začalo byť mnohem horší. Vlastne on dokonca dneska by dokázala spätne řieť, že tam začali byť opravdu takové tie naschvály nepomocy, nenápadný zhazovaní. Vlastne vôbec sme nefungovali ako tým, pretože ja mám totiž pocit, že v momente, kde ja som začala vlastne pracovať a začalo to mít nejakou formu a ja som vlastne začala byť finančne, nechcu říci, že ešte v tý dobu úplne nezávislá, ale byla som mnohem na to líp, než když som vlastne žila predtým v tý panci. Tak áno, tam vlastne... Boli to takí nenápadný viac, keďže priete domov úplne večer ráno, hrozne unavená proste a pak skoro brečíte únavo, říkate, už som pak unavená, už nemôžu. Tak on vám začne nadávať, že pořiad jenom si stežu a pořiad jenom brečím a že on je taký unavený. Vlastne podpora nulova, tam bola podpora úplne jako nula na nula. Ale pořiad som nebela schopná, ešte tam rozeznať žiadnou manipuláciu. Vlastne som to mu pořád nedávala, vlastne žiadnej nálepky. Ja som pořád jenom mela pocit, že ten vztah nám nefu... Ano, že mám partnera, ktorý mi není schopen podporiť, že som na všechno sama. Vlastne my sme sa oddáleli fyzicky. Vlastne to začalo už tým, když som bola tihotná, on přestal spáť ve stejnej místnosti, vždy si vymýšľal, že to je tým, vedle mňa, pak když som kojila, že kvôli detem, že nemôže vedle mňa spáť, pak zase když mne chtia, ako pak som si zvykla, že spím sama v místnosti, kedy bych chtiel vlastne naštvať, nebo ako by proste tak řekl, no a teď ja teda tady budú spáť, pretože ja mám na to právo. Jo, boli to takoví, nebo když som uklízala, pretože on bol hrozný nepořádný, tak mne vždy s takým tým posmieškem říkal, a ty už zase uklízíš. Jo, boli to takoví pořád, Hrozne nenápadný veci, ktoré by s lidem, ktorý o tom vlastne nic nevie, mohlo pripadať ako proste normálne neschody v partnerstve, ktoré vlastne u pořiadku, nebo sa diajú každému. A ja vlastne v celou dobu v tom slovo som sa čutila strošne osamocená. Opravdu hrozne osamocená. Ja som vlastne pak zistila, čo sa čutila toho podniklania, že som s ním vlastne nemohla nic ani sdílať cez svým životem. Ja som sa pak vlastne naučila chodiť aj z práce domů, ale vlastne človek nemohol nič s ním sdílať, pretože kdykoľvek som s ním cokoľvek sdíla, tak to ve finále sa určitým spôsobom otočilo proti mne v jeho slovách, ktorý třeba použijel, nebo otočil. Ja som třeba vyprávil o mým nejakým snu pracovním, a on to otočil na to vlastne na náš vztah a o tom, jak ten náš vztah nefunguje a jak ja bych k nemu mela mluviť líp a húr. A ja si dokonca pamatú, když mne bolo nejhúr, tak som si vlastne začala psáť beník. Po takýto rôznych háce som si napísala, že už to nevydržím, ja od neho musím odejít. A pak vlastne nastal taková tá fáza toho lovebombingu, kde ja mu som řekla, že ja opravdu končím, a on cítil, že asi budú končiť opravdu, že už ten staktý ukončiť. A najednou začal dejť milí a da, da, da. No a pak si pamatuji, že v jednom dejničku som si po takýto fáze napísala, že áno, on má pravdu, ja bych sa nad sebou mela zamyslieť, mela bych mu to říkať proste inak, aby mňa lepšie pochopil. budú viac přemýšľať, budú sa snažiť byť viac taková a maková. Ja som vlastne i doceľa dosť dlhou dobu, vlastne po celou dobu, co som žila tady v Tichách, což dneska už je to 10 let, som vlastne chodila na terapie. V zvedomení, když vlastne tenkrát po tý první párový terapii vlastne to nevyšlo, tak som začala k tý pani nakoniec chodiť sama v domení, že když nieco na sobe zmením ja, tak sa vlastne zmiení dynamika našeho vztahu a bude to všechno fajn, že ja sa mu naučím lepšie poslouchať, lepšie ho vnímať, chápať jeho potreby, lepšie sa umieť vyjadrovať, aby on vlastne pochopil to, čo som chtela říci. To bol vlastne jeho taký nejväčší na začátku nástroj. Jak vlastne tú mojí Ak bych to řekla, tú pozornosť v účinním utáče bylo, kdy pořád mi tvrdil, že ja vlastne nie som schopná ho pochopiť. Ja nie som schopná to vysetliť správne, aby on tomu rozum.

A kedy nastal potom ten zlom, že si si povedala, že takto to už ďalej nejde a že naozaj už končíš?

Ten zlom nastal, kde ono sa stalo v roce 2019. Niekedy na konci roku sme zistili, že on je vážne nemocný. Veľce vážne. On nejaký byl ten cizinec, tak ja som mu vlastne, on česky sa nikdy nechtel naučiť, vždycky tvoril, že ho čeština nezajíma, že Češi sú hlúpi a proste im ja k tomu vždycky hromadu výmyslú. A ja som mu teda s ním obyhávala veškeré doktory a snažila som sa, to bola taká takovidová doba, aby na tú operáciu mohli ísť dřív a tak dále. A vlastne to se nám v červenci povedlo, takže on vlastne v červenci nastoupil na operácii, to všechno bolo v pořádku, on sa začal opäto lepšiť, ale ja asi 3 týdny, 4 týdny na to, lebo ešte řeknú jednu dôležitú vec. Vlastne biehem tej doby, kde už sme ziskili tú jeho nemoc a než sme, teda než mial tú operáciu, tak náš vztah bol úplne iný. Na jednú chvíľu mela pocit, že mne rozumí, že si spolu môžeme hodiny vypráviať. Sme sa meli k sobe hrozne blízko. Ja som si cítila, jako... Ja som si i říkala, brala som to z húry z nebe, že proste teď nám tá nemoc ukáže, že konečne máme nechať stranou tie naše šarvátky. a máme vlastne konečne sa jako semknout a byť ako rodina. A vlastne ja homňa aj on to tak ako říkal, říkal som si, tak je to super proste. Tohle nám ukázalo tú správnú cestu. No a ja som vlastne, když mial po tý operácii, tak som pak asi miesíc na to musel ísť na svojí operácii ja. Jednou. A on v tomto období najednou začal byť na mňa akoby zlý. A zlý ve z toho, že treba moc pro nej dělám. Moc toto, moc ho utiešu. Pořád bolo nieco moc. A začal byť taký taký slovne znej, taký štiplavej proste. A ja som nechápala, proč. A ja som si říkala, dobre, tak možná som moc, ja se bojím o tebe, že už vidím, že si smutný, nebo nieco. ale je nás to precie říci inak. A najrôj som cítila, že tá naša dynamika je vlastne niekde úplne jindé. A je tam zase, kde to bylo. A ja som zase chodila proste s brekem, jakoby vnitřne. A pamatujú si, když som takto sedela v aute a jela som do svojej práce, že som z niečoho nič začala vrčať a říkala som si, že to už není možný. Proste ja potrebujem nejakú pomoc odbornú, ja už to fakt nedám, ja to nechápu, to se deje. A opravdu som si našla pres takú aplikáciu ako by kouček a druhý deň som za ním šla. Teď mu to vyprávim všechno, co se mi dielo ohľadne té nemoci, tý dynamiky v tom vztahu. A on mi řekl jednu pro mňa vlastne dneska fatálnú vietu. Řekol, jestli vím, co je narcizmus a ať si o tom zistím co nejvíc, že sa mi to nebude líbiť. A ja si pamatám, že som od nej odešla, šla som do kancelářia, tam som si to vlastne začala studovať. a bolo to proste strašný šok, pretože vlastne to nejhorší na tom, samozrejme všetky veci, ktoré do toho nezapadali, pretože on to nebol taký ten grandiózny typ, ktorý by proste na vás otevřenie nodával, nebo otevřenie vás schazoval, ale vždycky tam boli takoví ty nenápadný zhazovania slovama, ktoré vám vlastne, ať to bolo ohľadne šatníku, ať to bolo ohľadne vašeho chovánia, nebo podľa toho, jak vaříte, nebo jak uklízíte. Nebo že vás hazoval pred detmi, pretože na deti mu skričíte, když syn opravdu strašne zlobil a vy už sa to nezváma. No a ja si pamatujú, že vlastne tá nejdôležitejšia informácia, ktorá mi vlastne probleskla tou hlavou, tam bolo, že všetký odborníci psali, že sa to nikdy nezmiení, toto je hlanstavová, že to vlastne sa nedá zmieniť. A ja si myslím, že to bol pre mňa ten první nejhorší šok, to uviedomenie. Ja som vlastne celý ten náš vtah bojovala za to, že když mu konečne vysvietlím, že tá chyba nie je len na mne, ale je to i na jeho strane, že sa to konečne ikon pohne. A vlastne tam je to otevřené oči, že sa to vlastne nikdy nemôže zmeniť. A pak som teda začala to hodne studovať. Posluchala som rôzny videá, podcasty, knižky a všude říkali, ať si všichni pripravíme na tajno ten odchod a tak dále. Takže ja som si začala nejaké věci pripravovať. To je vlastne bolo v období od dneška pred 2, 2,5 lety. Takže tá doba vlastne finální, tá poslední fáze bola vlastne hrozne dlouhá. A když už som mela čas, a on samozrejme na mňa tlačil pořiad, že jo, pretože cítil, že sa nieco deje. A ja som to vlastne nakoniec týho tlaky a týho řeči nevydržala. Říkal som mu to, že proste končím a že je to opravdu definitivní. A ja si dokonca i jednou pamatujú, když som takto říkala mu, že mu končím, tak on tak ako s úsmieškem na mňa podíva a říkal, ty na to nemáš proste odvahu. On to řekla trošku víc vulgárne, ale nemáš na to odvahu, aby s ňa upustila. No a tam v momente vlastne on pochopil, že je to opravdu, to bolo niekdy kolem Řína, září Říjen, že to je proste pro mňa jako definitívne. On to asi cítil a začala zase takýto lásky plný, proste začalo byť strašne milý, takový ten spolupracující, naslouchající. On nikdy nebol dárkový typ, takže ako tam nešlo, že by mne zahrnoval extrémne lásku nebo ničím. Ale spíš to bolo nieco v takomto smyslu, Ja tak doufám, že si budeme konečne rozumieť, že to všetko bude fungovať, že sme rodina. Protože ja kdybych, to je vlastne hrozne dôležitá vec, on mi vlastne celý život držal tým, když som mela deti, když sa s ním rozvedú, tak on vlastne buď se bere deti a odstihuje sa do zahraničí, kým my vyhrožoval často, alebo my vyhrožoval tým, že když potom zistil, že to také není úplne snadné vzniziť deti a odstihovať do zahraničí, tak tým, že on sa odstihuje sám. a vlastne už deti ho nikdy neuvidí. A ja samozrejme, ja som vždycky chtiela hrozným zachrániť tú rodinu, že ja si myslím, že on nekou detom se choval v mých očích hezky, nebol to žiamej násilník, nebol proste taký typ, ktorý by potreboval, aby som ja tí deti pred ním chlánila. Jakoby na první pohľad, dneska vím, že som mela chrániť víc, než som chránila. Ta dynamika v tom skrti narcizmu je proste jiná, je taková nenápadná. A ja som si samozrejme bála, že to proste udelá, že on odjede a budem si tieť tam vysvetľovať, ať on to tak nemusí. Takže ja vlastne som pořád bola v tom točí, bláznivým, emočním. A vlastne on behem toho mesece úpravdu udelal takýto láskyplný a tak zase mne presvedčil o tom, že je dobrý to skúsiť. Ja si priznám, že som mu na to samozrejme kývla, pretože ešte to trvalo dalšie dve roky. Ale už tam nebolo to presvedčenie z lásky. mojí lásky vúčiňujemu. Tá láska sa myslím už byla ako u mňa úplne vlastne docela dosmrtvá. Bolo to spíš kvôli detem, kvôli tomu, abych udržila tú rodinu. Ale už to nebolo o tom, že ja vnitřne chci. Protože ja som na sobe třeba i fyzicky cítila, bolo mi hrozne na hrudi pořád. Často som bola plečťivá. Náladová. Miela som pocity úzkosti, depresie. Pořád som nechábala, z čeho to proste je. Z čeho mám taký levý, kivinála. vlastne a trvalo to hrozne dlho. Takže ja si myslím, že i to moje telo už mi dávalo dlho na evo, že tam není v tom vztahu nic správnýho pro mňa. No a pak sa vlastne nastala jedna situácia, To bolo niekedy kolem listopadu, kde on mi pomáhal v zahraničí instalovať stánky. A na jeden stánek začala sa instalovať sám. Ja som na nej prišla k nemu, akoby pozdieji, a on začal hrozne, pretože s ním bolo to složitý to, že pro nej vždy všetko bolo hrozne problém. Ani nic nikdy nešlo s úsnevem a vždy to bolo hrozne dramatické. A tam taky zase začalo, ja musím tady to udelať, aj to som musela cej rozebrať, a tady to nešlo proste udelať. A ja na nej kúkam a říkam ma, proč si neprotávaj ten kabel proste tady a tady a šlo a on začal hrozne, že so tva prídu, hned ho buzerujú, hned mu dávam instrukce, hned podle. Strašný drama to bolo, proste extrémny drama, že ja som vlastne nechápala, ako z čeho. Když mu řeknete tú jednu vietu, ja, jako, dej ten kabel víc do prava, bude ti to líp. A vlastne pak sme jeli cestou o jakých 700 kilometrů a tam som to celú tú cestu poslúchala, jak vlastne ho pořád jenom poučujú, že sa s mnou nebá pracovať. Tak to vlastne vám udiala slovní saláč, že ja som vlastne vystoupila z toho auta a ja som vôbec neviedela, ak se menujem. A pak to vlastne toľko má sa agresivita slovní vlastne dál pokračovala ve skladu. A ja som sa strašne naštvala a řekla sama, ale víš čo, tak ty to iď do postavy a ja sa postaram o ten zbytek. A tam mi znova v tý hlave vlastne docvaklo, že to není úplne zdravý, že to není normálne. A zase som začala teda čísť ty videa, nebo dívať sa na ty videa a viac to studovať. A dostala sa mi do ruky knižka, ja neviem, čo s tým môžu rieť, ale bola to proste o skrytých narcistech a jakým čelit. A tam môžu rieť, to bol totálny emočný šok, pretože tam to teprve do seba začalo strašne zapadať, ale opravdu ako hodne. Treba takýto sabotování Vánoc a Narozenie. Ne, že on vám udiela nieco očividne zlého, ale začne se tvářiť, že ho to tam hrozne nebaví, nebo že ho to hrozne nudí, nebo vám vynadá, když sa syn rozbračí pri prvním dárku, že nedostal to autíčko, čo chtia, pri tom bolo zabalené v iný krabici a on vám začne strašne vyčítať, že nakupujete hrozne množstv dárků těm detám, že to není normálne. Strašne nenápadné vlastne takové nuance, ktoré ktorý vám mne dneska niekdy i pripadal ešte donedávna, že to není nič zlýho, myslela som to tak opravdu. No tak tá kniha mi opravdu teda otevŕala hodne oči. A tam som viedela, že ja budú musieť proste odojíť z toho vzpahu. A i som sa potom v lednú únoru dostala fyzicky do takového vzpavu a vlastne i psychicky. A on samozrejme cítil, že se nieco die, pretože tlačil ešte víc. Tam som sa vlastne začala, som si i, abych, pretože vy nemáte poci, že sa vám, takto, vy víte, že sa vám dieje nieco zlého, máte to nastudované, víte knihy, víte všechno. Ale pak, když sa vám to dieje a viete, ak ste v té dynamice, že sa vám tie veci diejú, tak vy vlastne máte poci, že to je normálne, že vám třeba řekne, čo vám řekne. A ja som si začala vlastne ty scény psáť. a začala som sa to snažiť vnímať ako rozumovie, nedávať do toho tie emócie. Ale opravdu som si psala proste, když on prišiel a videl, jak uklízíte, myjete linku a on takým tým úšklepkem, to bol takovej ten, víte, jak namlastaný kocor, ktorý príde a ty zase uklízíš. A takýto píchnutí vás, kde svalne, aby vás popudil, pretože víš, že vlastne toto bolo naše väčšiné téma, že on uklízí málo, ja hodne proste. No a ja som sa vlastne ale dostala do takového psychického stavu. Ja som sa mu samozrejme snažila žiť, ale poďme to ukončiť. Fakt ten vztah náš nemá smysl. Zkusili sme cokoliv. Mezi tým probeli ešte dvie párové naše společné terapie, ktoré také nikam navedli. A on pořád ne, že nemúžeme, že musíme kvôli tým detám. A ja som pak i hysterický brev čele, mňa pustí. Ja som mela pocit, že som ve viezení, že ja nemôžu z toho stavu odejiť. Že on mňa nenechá. Ja som pořád doufala, že sa domluvíme, že on pochopí, že ten vztah už je mrtvý. A buďme rozumní, buďme sa domluviť, buďme to ukončiť. A ja som vlastne niekdy leden únor už bola v takovem psychickém stavu, kde som si říkala, že asi by bolo lepšie, kde bych na tom sveti už opravdu nebyla. a už mi nič netešilo, ani takový ty radosti, ktorých som si dělala ako příroda, knížky, nejaké koníčky, tak to vlastne pre mňa prestalo mi dávať tú sílu vlastne íť dál. A ja som vlastne dostala jako strach z toho, jak sa cítim. A pak bola taková tá opravdu pomyslná kapka, jak sa říká, ktorá vlastne přetekla tú vázu. A to bol deň, bolo to vlastne pondielík. a ja mu den 3. nedel, ešte naposledy, teda ako odkývala, poďme teda, dobře, tak poďte, to poďme. My sme naprochlášali, my dva, všetko bolo tak nejak normálne. Počítaľo také, ako co se týká detí, všetko v pohode. A druhý deň a ráno, on vyšiel z obývacího pokoja. Neřek ani slovo, ale ten pohľad, ktorý som zahlídla v tých jeho očích, takový to, jako ten styl toho víteství proste. Ja som ťa zase dokázal pritáhnuť. Tak proste v tom okamžiku som viedela, že je konec, že to nemôže, že proste musím odejsť z toho stavu, že sa musím zachrániť. Nebo proste umžu. Že opravdu skončil niekto v blázenci. A od té doby vlastne to bolo pro mňa definitívne. A pak samozrejme niekedy konc 30. června som mu to řekla, ako opravdu definitívne. A pak samozrejme nastali takoví tie... On vlastne totálne odhodil masku a tam pak to začal. On s náma pak ešte bydla do 1. října. A bolo to strašne složitý vlastne. A tam už som potom videla takové tie manipulácie, lovebombing a ja neviem, a gaslighting, všetky títo veci, ako třeba v deseti minútach. To už potom bolo ako kolotoč úplne totálne šílené. A som bola emočne úplne roz... A vlastne to dodneška pokračuje teď. Skúší to pořiad pre deti, ale ja už chápu dnes tie veci lepšie. Ale není to úplne jednoduché. Je to strašne nenápadné. On dokázal by vás, vytvoriť tak strašne silný pocit viny a odpoviednosti za to všechno, vlastne za ten vztah, za tú rodinu, za tie deti, za to naše šťastie. A diela to vždy takým tým nenápadným stylem, ako ja chci přece pro tebe a pro nás to nejlepšie. Ja to myslím dobře, ty mi nerozumíš. Jo, ty seš moc impulzívny, ty mluvíš moc. Ty mňa nakápeš. A vlastne je to, ja bych řekla, i horší, než kdyby mi třeba jednou dal po hlave, když to také řeknú. Tí slova dokázali byť tak, jako... Niekdy, no... Vlastne, nedokážu to úplne říci, ale to, jak kdyby vás ja, neviem, xle do jednoho místa nenápadne pořád niekto píchal, a pořád do stejného. Na konci to proste už nedáte, to už takým stavom.

Mala sa podporu od rodiny alebo priateľov? Alebo ako reagovalo okolie?

Mala som určite podporu, nejvíc asi od mojej neteře, ktorá vlastne viedela o tom celým od začátku. A pak sa mi teda řekla i o tom narcizmu a tak, takže od mojej neteře z českej strany. A mela som i podporu ze strany jeho strany, ale tam som sa svieřovala jenom jeho sestřenici. Ale tam to bolo spíš takýto svieřovanie, že v tom vztahu sa necítim dobře a toto tak, a človek to řešil. A v podstate akorát, když som teda prišla na svietlo s tým, že som ťa řekla, že si myslím, že je proste skrytý narcista, tak ona mi to neuvierila, lebo proste bol to pro ní šok. A ja ju chápu, nechtela sa postaviť na žiadnu stranu. Ale mne to tenkrát sklamalo. Ja vím, že som od ní čekala podporu mnohem väčší. Doufala som vlastne, že mi podporí víc. Ja som sa pak s ní trošku na dva roky odmlčila. Ale vlastne nedávno sa nám stala jedna situácia, kde on za ním prišiel a začal jí strašne vypráviť, jak chtiel všechno pro tú rodinu, jak všechno pro tú rodinu delal, jak sa snažil, aby to všechno fungovalo. A on mu vlastne na to řekla takovú vietu, ale ja si to takto nepamatujú. a on ji pak tam udelal strašne v obrovskou scénu, využil proste jedné situácie a udelal tam hroznú scénu, nieco ako ve stylu, ty si nepožádala tvého partnera o prosimu zavření okna a udelal tam hodinové vymývanie moskú. A my sme si to vlastne pak vyprávili, ja som sa vlastne začala i smáť od toho telefónu, pretože som říkal, ale nebolo to zlé, bolo to v takýmto úlevným smychu, že říkam, no tak to je presne to, čo som zažívala. Jakoby hromadulat, takový ty vymývanií, jak se říká v mozgu, hodinový, tie dialógy, že on sa zamierí na jednu miniatúrnú viec, ako ja neviem, ty si mi neřekla děkuju, nebo ty si mi neřekla prosím, a teď to tam bude x hodin vám omýlať. A ona říka, ja som s tobou úplne hotová. Ja som potom na konci vlastne začala o sobe pochybovať, jestli sa vlastne jednám vôbec dobre. A tam mi vlastne došlo, že žiju opravdu v niečem, co není zdravý. Ale inak áno, ja som vlastne... Ja vlastne som mela dokonca i pocižiť celý môj vztah, ktorý trval 26 let, tak minimálne tých 17 let, čo sú na svete akoby moje deti. Že som si vlastne pořád niekdy stižovala, že som nešťastná. Prac mňa potrebuje, ako to řešiť, ten náš stav. Že som si říkala, že ja jednou budem ozrieť z ľuďom a ja si cítim dobre, že to bude proste rovne neuvieriteľný. Že ja nebudem vidieť, čo som si s týma ľuďma mal vypráviet. Ja som vlastne celý život bývala nešťastná v tom stave. Ináč som nebola schopná to pojmenovať, proč.

A čo ti pomohlo prekonať takéto najťažšie obdoby, potom ako si sa teda rozhodla to definitívne ukončiť?

Co mi nejvíc asi pomohlo, nebo nasnadnej to šlo, když on odešol. My sme potom akoby mieli dohody a bolo to teda složité tie dohody ukážiť notářsky. On teda tú dohodu o detech napadl u soudu, že mu to nevyhovuje, takže mu to ešte pořád v tých prázich soudní. Ale nejvíc mne vlastne pomohlo, když potom on sa odstiehoval. když on odešiel, tak to bola první fáze, kde ja už ho nemela denne, proste pod očima, denne sa nebola vystavovaná tomu vlastne tlaku. On treba dela to, že sme teda sedeli u snídania, on prišiel a ja som už videla, že už je ten konec, že ja som už se s ním nechtela baviť. A on začal tak ako nenápadne, a jak se máš a toto, ale začal ako dialógie a začal ako diskúze, že vždy to skončilo o našem vztahu, o vyčítaní, o tom, jaká som, taková som, aková som. A ja som vždy od tý snídania odchádzala úplne rozložená. Ja som tak nebola schopná celý deň pracovať, niečo delať. A vlastne tohle bolo strašne úlevné. A ja si pamatujú, když som ten deň po sedela na zastávce a jela sem domů z práce. Ja som mala poci, že mi niekto umřel. Človek potreboval asi prožiť takový ten strašný smutek. A pak tí další dny sa dostavovala strašná eufória. A som mala pocit, že mám křídla ohromný a že vlastne lítam niekde, že som to vôbec dokázal. No, ale samozrejme, mňa celú tú dobu doprovázali strašne, ja bych to řekla, nevyčitky, ale pochybnosti. Ja si sem to vlastne všechno... nevidela špatne, jestli som pred sinou nemala nieco udelať líp, kde bych sa k nemu treba chovala inak, kde bych mala inú povahu, jestli som to treba nemala ešte ako jak zvrátiť. Nebo treba taký pochybností, jestli som si situácia, ktorých som cítila, že boli hrozne emočne, pro mňa náročne, jestli som to zbytečne moc emočne nepřehnala. Na to mi treba práve pomáhalo čtenie späťne všech denníků. kde som si tie situácie vlastne pročítala a tamto do mňa znova mi vpadlo do očí a řekla som si, ne, ty si to opravdu cítila správne. Pak mi samozrejme pomáhali i rôzne skupiny Facebookoví, kde třeba... Ne, že by sa to dielo často, pretože práve skrytý narcista je človek, ktorý je hrozne nenápadný a vôbec celá tá manipulácia je strašne nenápadná. A když sa tam práve niekto rozepsal a měl spodobný příbeh ako ja, tak to mi vždy pomáhalo v tom, že som videla, ano, dielo sa ti to, je to pravda, nevymyslela si to, nejsi na tom sama. Bolo to zlý, bolo to horší než si smysla v tom momente, pretože človek otupí, človeku začína pripadáť spôsob vieci normálnych. I když vám teda okolí mojej netršiny často řekla vietor, on ti řekol tady to? Nebo on ti udelal tady to? A ja som sa v tom momente vlastne zarazila a řekla som si, aha, to asi nebolo jako... Ja som to prijmula jako niečo normálne a mne vlastne dala jakoby zrzadlo, že to bolo vlastne mnohem horší, nepřijatelný. Pak mi samozrejme pomáhali knihy, studia, videa a vlastne som pak začala chodiť k psycholožci, ktorá sa zamieruje, lebo som stále u ní, ktorá sa zamieruje prímo konkrétne tady na tú problematiku. Vlastne tých viecí delám strašne moc, hrozne mi pomáhalo práce sama se sebou, so svojím vnitřným ditem, takový to hodne nahlídnutí do minulosti, odkud to pramení. Proč som si vlastne nechala tohle všetko dovoliť? Tam to bolo hodne bolestivé, pretože človek pak musí projíc celú tú svoju rodinu, svoje vztahy, niektoré vztahy ukončiť. S niektorýma ľuďma i z rodiny proste ten vztah udelať minimálnym, pretože zistíte, že tá dynamika je tam pořiad stejná. Vlastne sa pak i stane, môže vám stáť, že nakonec sa tčia ocitnete znova sama. Ale má to strašne veľkú výhodu, pretože v tom momente už sa necítite osamocená. Ste možná sama, ale už nejste osamocená. Už tam nie je taková tá... Takže vlastne týma všema fázama, čo si človek musel projít. Do toho samozrejme čilíte i detem, že jo? Protože syn ten to bere tak nejak, Ho to nezajíma a nechce to nejak rešiť a ja si myslím, že on to má snaží, pretože on na nej tú dynamiku také nepoužíva, tú manipuláciu. Ja si myslím, že horší to miala moje dcera. Ja som si celou dobu myslela, že on sa takto chová špatne, jenom ke mne, třeba to vymlčovanie, že vás svalne ignoruje, nebo on přijal zahraničným cesty na deti, bol strašne usmievavej a mne je jenom dal takovú, ako buf, lupnul pusu na tvář a delal, že mňa nevidí proste. Ja som cítila, že sa niečo dieje a co sa dieje. A když som sa optala, tak mám řeknúť, že ja som jenom unavený, Ale ako vy ste cítila, že tam je nieco víc jak unavený a vlastne vám to bolo strašne líto. A pri tom hodinu pri tým do telefónu s váma mluvovala ako nadšenie, takže takovýhle vlastne vieci se my deli. A ja som třeba zistila, když už to bola fáze toho konca, že on takovýto vymlčovanie delá moji dceři taky. Kej vlastne zámierne ignoroval, pretože ona sa vlastne nepostavila ani tak na jeho stranu. Takže ja som si pak späťne uvedomovala vieci, že naivite som si myslela, že deti chránim, když držím tú rodinu pohromadne, tak som si vlastne uvedomila, že som ju vlastne nechránila. Že vlastne dcera bola vystavovaná tým našej dynamice rodnení i jeho manipuláciím skrytým takýmto. A ja som pak vlastne musela čeliť i emociím tých mých detí, ktorí chodili od odce, hlavne moje dcera, ktorá potom u mňa bola plná emocií. Ona si to pred ním nedovolela pustiť ven, nedokázala, nebo nechtela, nebo neumela mu to říci. Halé, proste tati, ja sa necítim s tebou, dobře, deláš toto, deláš tamto. On miel samozrejme tendenciu umiemoviť špatne, negatívne. hráci na toho otce roku, ktorý proste všechno dovolí. On teda nikdy díti nevychovával. Nebol to takovej tam, že vydával zákazy, príkazy. On vlastne se mohlo všechno u nej. A ja byla tá, co deti posíla do postele, pretože je čas spáť, nebudete tak dlho na internetu, je třeba dieľa úkoly, ale bude to taková tá role proste tí policajtky. No a dcera vždycky prišla, začala strašne brečeť, začala strašne kričeť, že nás nenávidí proste, že toto, tamto hodinový diskuze som s ní vedla. kde na konci z ní vlastne vypadlo, že to není kvôli mne, ale vlastne to třeba, že táta ji říkal, že ja som taková maková, že som toto udelala, tamto udelala. No a moje psycholážka mňa vlastne, akoby dodala sílu v tom, že mi řekla, že vlastne je to pro mojí dceru, akoby ja som jej bezpečný prístav, že vlastne u mňa si ona dokáže, dovolí tie emócie vypustiť ven. Ale To bolo pro mňa jako snaží to akceptovať, ale bolo to hrozne náročný. Do dneška je to, pretože vlastne, když ste v emočním vypietí hromadu let, tak sebe menší vlastne výkif a sa znova hodí zpátky do toho, že sa pak necítite dobre. Ja som sa vlastne v dobie, kde som s ním ešte žila, začala strašne izolovať ľudí. Ja som už nechtela o niekam chodiť. Ja som potrebala úplnou samotu proste. som to pričítala tomu, že stárnu a neviem, co všetko. Pak som zistila, že to nie je týmto viekem. Že to je opravdu tým, že už toho na mňa bolo môcť. Takže to je celý balíček všeho. Podpornosť skupiny, terapie, svoje vnitřní nastavení, odhodlenosť, že sa chcete z toho dostať ven, pochopenie, čo sa to deje. videa, rôzny podporní skupiny. Je rôzny takový to, že som znova, jo, cítim na sebe, že mi třeba není dobre, že nebo o mne rozhodí niečim, pretože pořiad řešíme ešte tie deti. Tam opravdu vidím extrémne tie manipulatívne techniky, ktoré opravdu sú teď úplne... Jak černé to tam na mňa vychází, už to úplne vidím, môžem medzi týma řiadkami učiť. Ja som sa vlastne teproval teď, nedávno naučila s ním komunikovať úplne bez emócií, ale dělám to pouze písemne, pretože inak je to samozrejme, ako když ho bych mohla vidieť osobne, tak je to pre mňa strašne náročné, to sa rozklepne. Neumím byť ešte bez emócií. Je to asi všechno. Je to takový ten souhrn všetkoho. Nedá sa podľa mňa delať jen jedna viesť. A hlavne si myslím, že je potreba byť v tobe strašne zhovývavá a hrozne trpieliba. Človek sa neuzdraví z jednodenným. Vlastne treba i nedávno. Jo, pretože sme museli na ospod, museli sme k sôdu, že jo, teď on tam vtiaľ vlastne v uvozovkách. On mienil tie dohody a to sú tkne ve finále. Samozrejme, chce byť nestraná, ale to mám vynádať ako rodičom obom, že se máme domluviť, že se máme dohodiť, domluviť a byť jako, jako na společnou péči. A tam si vlastne, a ja, a ve mne tam pak vstupovala tá frustrácia, ja ako, že som si osobe říka, okej, ale ja všetci dělám to maximum, že jo, chránim deti, snažím sa s nimi domluviť, vstupovala sem mu. Ja říkam, ale ja proste nemôžu byť, no když mám takovýho neprítela proti sobie. A vlastne pri tej poslední schúsce som si vlastne uvedomila jednu strašne dôležitú viec, ktorá mi zase posunula a kousek dál, kdy som si řekla vlastne, deť ja nemám už, ako proč, komu, co dokázovať. Deť ja nemusím dokázovať súdu, nemusím dokázovať ani osporu, jestli som, nebo nejsem dobrá matka. Ja som proste dobrá matka dosť. Tomu, že nejsem perfektní, udelal som spôsobu chyb, spôsobu chyb ešte udelám. Ja ríkam, ale ja ako viem, že vždy som kolem tých detí delala to maximum. Bela som to ja, kto je vodil doktoru, kto je hlídal, aby miali úkoly, aby tohoto. Proste taký ten základ, co každá proste milující máma dela. A ja som si vlastne uvedomila, že mňa vždy hrozne rozhodilo, že som mela potrebu každému dokazovať, že to delam dobře, že mi na tých detách hrozne záleží. A vlastne pri tý poslední skúse, ktorá bela pred týdnem, k som si vlastne uvedomila, že nepotrebujú nikomu toho. A to bol zase ďalší krok, ktorý mňa zase o kúsek posunul výš, k tomu uzdravení a k tomu vlastne nastavení hranic, pretože s ním sa hranice opravdu nedajú nastavovať. Nedajú. Ja viem, že u toho osporu, on tam prišiel taký, čekali sme na chodby, ja som sa s ním obrov nechtela baviť, chtela sa mít klet. A on začal tak nenápadne a pak začal agresívne, ako a co. A jak to, že predseda k nemu nechce chodiť. Takže ona k nemu vyčula, i když má, ale vždy si nieco vymyslí, že to je z iného dôvodu, než je to pravda. Ona, ja jej chápu, nechce mu zriesť na rovinu, ale proste tati mi vadí, že mi říkáš tohle, tohle. Ja ju rozumím, že ma říka, ja už som to niekoľkrát řekla, ale táta na to nereaguje, vždy to otočí proti mne. No a vlastne ja som mu tam snažila niekoľkrát říct, hele proste nezlob si, ja sa to teď nechci řešiť, sme tady kvôli detém. Ja som jí klid. A vlastne som sa dostala do fázy, kedy som řekla, hele no, zlobce, ty proste nerespektuj, že si o tom nechci baviť, tak ja si proste musím odsednúť. Tak som si fakt odsedla a za 5 minút on za mnou znova prišiel a zase začal, hele, ja ti nechám ten prostor, ale musím ti říct tohle, tohle. A to proste, a úplne, to, to, to, jako znarcisem, áno, všichni říkajú, no stavte si hlavníku, ríknete mu ne, ale vy víte sama, že když človek řekne proste ne, tak to bude miliónkrát porušený a zase, a zase, a zase A toto je strašne unavujúce. Pre mňa je záhraná, že mu skoro nezvedám telefóny a všetko s ním řeším písemne a dávam si úpravu na čas, abych mu odpovedela vlastne s rozmyslem a bez emócií. Na to je výborná umiela inteligence, nechcí nejak propagovať, ale strašne pomáha, že odpovídá bez emócií a že vlastne on nie je živený tým. Jemu to vlastne v finále dobře, když vás vidí rozhozenou No, je to onavojícia, ja neviem, kde sa to zastaví, jestli sa to vôbec niekde zastaví. Ja osobne myslím, že sa to nikdy nezastaví. Že on to vždy bude skúšať, niekde mít nade mnou nejakú tú moc. Ale myslím si, že ja časem sa dokážu dostať do takového stavu, že už sa mne to treba nebude tolik dotýkať, nebo že už sa dokážu na tým pouzmať, že si aha, no jasne, proste. Vlastne človek bude viedeť, že má co došiňiť s človekem, ktorý proste... Je to vlastne, to narcizmus, ten plakuje v opravdu nemoc. No, ja to vnímam dneska ako opravdu nemoc, ale to neříkam, pretože bych leko chtia litovať. ale uvedomnosť si žive, opravdu sa to nezmiení u ní. To neviem, co by musel on chtieť. On vlastne má nulovú sebereflexiu. Nulovú. I u tech terapeutú, kde sme byli, tak třeba po hodinách, ktorým sme pak šli ešte k jednomu, nakonec tá pani si ho nechala, že nejžív to bude bráť ho jako sama a pak teprve párovou. Nakonec on u ní skončil asi po 5 sledzení. Pak sme šli teda asi po... Vlastne v tom období tých dvou lat, kedy on viedel definitívne, že bude konec, tak tam on navrhnul tú párovú terapii sám. A tam sme vlastne byli na tý párový terapii a ten terapiút asi po deseti sezneních na náma zlomil húl, pretože on vždycky ako manžel, jo, když tam niečo, tam ako ho říkal, bavili sme sa, vždy sme říkali tie veci, oklovala vždycky na konci týhodníka. No takže je to všechno moje chyba. Takže za to všechno môžu ja. Takže vy mi tady osočujete. A proste, jo, nebola tam úplne nová sebereflexa, nejaký takýto... Ten terapeut môže čítať miliónkrát. Ale to není o vás. My vás tady nekritizujem. A vlastne dneska v nem vidím malýho kluka, ktorý si musel vedle sebe postaviť takovou nejakou zeď a všechno takou tú svoj osobu. Čiže vlastne, kdyby on si priznal, že má nejaké procento viny, tak jemu sa tak zboží život, že myslím si, že on by to vlastne nemohol ani uniesť. A vlastne tohle z tú dynamiku, když to všechno človek víc chápa, tak se mu to pak víc snáši, líp sa im spaví. Mien do toho dáva tie emoce. v komunikácii s ním, tak to myslím. Ale zatím, teda u mňa je jen píseň. Zatím nemám tú odbohu dokázať mu čeliť úplne takto v klidu osobne. On vždy si najde cestu. On ví, kam píchnuť. On ví, že sú pre vás deti, pre mňa deti sú hrozne dôležití, takže on ví, akým smierom to smieřovať.

Čo by si poradila ženám, alebo povedala ženám, alebo odkázala? keď sa boja odísť z takého vzťahu alebo sa cíti v takom vzťahu uväznené?

Co bych im poradila? No samozrejme úplne tá nejzákladnejšia vieta bych im řekla, samozrejme, nejlepší je... Takto, ale ja bych to řekla inak. Samozrejme, všichni by sme im řekli, biežte prič. Ale no, to není tak jednoduché. Ja bych im určite nejdřív poradila, když sú niekde na začiatku toho rozhodnutia, kde majú pochybnosti, neví, ať si o tom opravdu nastudujú co nejvíc môžu. Aby opravdu chápali tú dynamiku. Aby si psali ty situácie, co sa im dejú. Jak to vnímajú tvíma a svojí intuícii. Aby do toho zapojili ten svoj první, prvotní pocit, ktorý tí v situácii majú. Pretože tá intuíce nám toho vlastne řekne hrozne moc. Ale my sme sa naučili vlastne hrozne potlačovať v tom vztahu učiňajú. A myslím si, aby se nebáli, pretože samozrejme strašne záleží, aký ten typ narcizmu to je, jestli to je ešte nejaký fyzický násilí, jestli to je nejaký opravdu jako kalkulátor patologicky, nejaký násilník. Toto sú potom všetko samozrejme úplne iné dynamiky. Ten třeba môj partner bol spíš takovej, ktorý hodne říka, čo udelá, vlastne tím vám strašne vyhrožuje, ale on to ve finále neudela. To už je hrozná výhoda. A on není ani jako kalkulátor, že by si dokázal to všechno naprogramovať, jak ja sa jí pomstím a udiam dadadadada. On je hrozne impulzívny. To už je vlastne trošku výhoda. Je to vlastne o malinko snažší, pretože on to nedotáhne dokonce na štestí, jo, tie veci. Ale určite bych si o tom hrozne moc nastudovala. Určite bych, pokud je človek na to sám, tak si k sobe našla nejakú podporu. Ať sú to nejaké skupiny, ktorí si tomu zabývajú, nebo psychológ. Chápu, že niekto treba nemá finanse na psychológa. Vierim, že sú i rúzny zdarma pomoci. Ja si myslím, že postupem času si pak človek vlastne uviedomí, co se mu de. Vlastne začne to opravdu chápať a začne získavať takovú tú sílu. A pokud už je niekto v takovej tý fáze, chce odejít, tak bych doporučila, ať si to opravdu všechno dopředu pripraví, do detaju. Ať sú to účty, ať sa finančne zabezpečí, ať majú všechny doklady svoje, ať ja neviem, jestli majú firmy, nemajú firmy. Všechny věci majú ošetřený a maximálne možný. Pretože i když vám ten človek bude tvrdiť, jak sa chce domluviť, tak sa opravdu nikdy nedomluví. Ja viem, že som vždycky utopila v najvite, že se domluví. Anebo mít aspoň nejaký ESA v rukávu, oni sú hodne pre peníze, pokud tam má niekto tady tie vieci, tak určite proste mít vždycky nejaký väčší ESA v rukávu. Oni vám pôjdú na ruku pouze v prípade, že ví, že by mohli nieco stratiť. Takže určite za mňa bych poradila tady tie dvie vieci. Neřísi o tom strašne moc nastudovať. aby človek proste, a obklopiť sa ľidma, ktorí ho môžu podporiť, aby to bol jeden jedinej človíček na svete. A psáť si to všechno, aby človek tam se v tom vlastne ako... Prečože vy ste utopená v tom. V tých emóciích, v tých vecech, v tom, jak oni to dokážu tú vinu ve vás strašne vzbudiť. A vy vlastne tým, že to hodíte na ten papír. A ešte si to spätne prečtete. Tak tam vlastne mám to pak, môže začítať i líp docházať. a pripraviť sa proste na odchod a pak odejít, pretože vierte každej, že když sa to dneska zdá byť strašne težký odejít proste, tak vlastne ve finale to jediná záchránce nikdy nezmiení, nikdy proste. A vždy je to horší a horší. Ja som videla třeba, že opravdu sa to zhoršovalo a zhoršovalo. A on potom vlastne z ní cítite, on si vás vôbec neváži, on si vás nikdy neváži. ale on to vždy umiel nejakú dobu strašne maskovať a na začiatku vás potreboval. Nebo na začiatku bych dokonca řekla, že si z vás vytvoril nejakej ten imaginárny obraz, tí dokonalosti, tam som to opravdu cítila. Tak si to samozrejme niekde zlomí, vždy to vždy zlomí, ale on si vás, proste ten človek, naprosto neváži. A tí deti, ať chcete, nebo ne, ja mňa predstavujem, jak je chránim, jako samozrejme pred nimi, že jo, ale vlastne v finále dneska som zistila, že sa mne vôbec nechránil. Pretože oni žijú v tom stavu, oni nejsou hlúpi, oni to cíti, že sa niečo deje. Moja dcera to cíti, ví, že sa to deje, akorát, že chtiete po 16-letí holce, aby řekla, môj táta je narcista, môj táta je takový, proste to se nedá. Mne trvalo 46 let, než som si dokázala priznať, že môj táta je taký narcistickýho typu a dával před nóm vzdycky nič cizím liedám, pŕed náma detma. 46 let to trvalo. Ale i kdyby mi zítra on zavolal potrebujúťať, tak ja si inak pribehnem. Proste toto máme v sobi zakořenie.

Je ešte niečo také, čo by si chcela na záver dodať?

Asi mne napadá pouze jedna vierša. Chcem popriať, ktorí sú v podobných situáciách hodne, hodne odvahy a hodne síly. A vlastne přeju všem, aby sa dokázali tady z týhle vztahu proste dostať ven. A aby si to hlavne nevyčítali, že v tých vztazích sú. Protože to vlastne není ich chyba. Vždy je tam niekde proste nejaký vzorac, ktorý si vzali z detství a ktorej proste neviedomky znova zopakovali. A ty ženy, ktorí sú v narcistickým vztahu, sú obvykle veľce silné osoby, pretože on by si proste nevzal nejakú chudínku, ktorá sa roztŕese pri prvním bahu. Takže asi tak. Snesilný jenský.

Ďakujem ti, Vera, za to krásne silné ukončenie tohto tvojho príbehu. Ďakujem aj... tebe, že si si vypočula dnešnú epizódu alebo vypočul. Keď sa ti páčila, tak sa prihlás na odber, nech ti neunikne žiadna téma, sdieľaj ju na sociálnych sieťach a ohodňuj podcast o crca hviezdičkami, aby sa k jeho obsahu mohlo dostať čo najviac ľudí, ktorým môže pomôcť. Ešte viac inšpirácie a odkazy nájdeš v popise tejto epizódy. A už teraz som na teba teším pri ďalšej téme podcastu o crca, tam, kde začína nová kapitola tvojho príbehu. A pamätaj na to, že si zaslúžeš to najlepšie.