#21. Vysoká škola manipulácie

Zažila si alebo zažil si vzťah s narcistickým partnerom a chceš sa o svoj príbeh podeliť v podkaste o CRCA? Klikni na odkaz príbeh pod touto epizódou. Chceš znovu objaviť svoju vnútornú silu a dôverovať sebe, láske a životu? Prečítaj si moju knihu Znovu sama sebou. Nadežne je aj seriózny dotazník, ktorý ti pomôže odhalieť viac ako 50 skrytých varovných signálov narcistickej manipulácie. Je vytvorený tak, aby si mohla identifikovať prípadne aj iný ako partnerský vzťah. Kniha tiež obsahuje aj viac ako 40 overených typov, ako sa z toxického vzťahu spametať, ako upokojiť svoj nervový systém a znovu sa rozžariť. No a z kniho získaš aj dva bónusy, meditáciu na uvoľnenie napäťa a tlaku a meditáciu na posilnenie sebavedomia. Odkaz je pod touto epizodou. Vítaj pri ďalšej epizóde podcastu o crca, v ktorom sa narovinu a otvorene rozprávame o partnerských vzťahoch, narcistickej manipulácii a o tom, ako nájsť cestu naspäť k sebe, prebudiť ženskú silu a otvriť sa skutočne láske. Volám sa Nora Šulíková a sprevádzam ženy na ceste na späť k sebe. Ako certifikovaná kôčka im prostrednícom emočného detoxu pomáham uvoľniť emocionálnu záťaž, oslobodiť sa z toxických vzťahov, hĺbšie sa napojiť na intuíciu, prebudiť vedomie sebahodnoty a znovu otvoriť srdce láske. Som autorkou knihy Šťastie na dosah, Znovu sa na sebou, denníka snov, spoloautorkou knihy ako pírko, množstva meditácií, vzdelávacich prednášok, online kurzov, a zakláteľko školy Šťastia a konferencie sa na sebou. Dnes sa budeme rozprávať so Zuzanou Štepánkovou. Zuzka je výhľadávanou lektorkou jogy a hormonálnej jogovej terapie podľady na Hrogriges. Život na cestáju od technického odboru zaviedla k tému emocií, ktorým sa venuje a šíri osvetu o tom, aký vplyv majú na naše zdravie, vzťahy a ako celkovo ovplyvňujú náš život. Je producentkou filmu Emotion, ktorý aj z tohto dôvodu do Českej republiky priniesla. Pracuje ako terapeutka bachových kvetových esencí podľa doktora Eduerta Bacha a behom terapii s klientami nachádza súvislosti ich života na emočnej rovine. V Trebíči, kde teraz so svojim mužom žije a pôsobí, spolu založila Zónu dlouhoviekosti Trebíč a usporadúva tak celú radu udalosti súvisiacich so zdravím a kvalitou života. Vítaj Zuzi.

Krásny den, ahoj Noro.

Ja by som ste chcela hneď tak na úvod spýtať, ako ty máš skúsenosť s narcistickým vzťahom? Alebo ako ten tvoj príbeh vlastne začal?

No, když si mi napsala, jestli bychom ten rozhovor udelali, tak ja sa priznám, že som chvíľu váhala, jestli a vlastne už, jestli k tomu ešte mám co říct, pretože mám pocit, že už je to hodne dávno a že už vlastne niekdy mám pocit, jak kdyby to žil vlastne niekto iný a ja už som třeba vôbčas jenom vyprávila ten příbieh, ale už tam nemám vlastne v tom žiadnej emocie, mám pocit, že už to mám jako doprožitý. Takže som chvilku si říkala, jestli vôbec ešte sa k tomu vracet. Na druhou stranu, Ja, když som v té dobe vlastne tenhle vztah prožívala, tak to boli práve rúzne rozhovory, rúzná videa, možná i prednášky, ktoré mi práve hodne pomohli v tom, abych to asi prekonala, abych sa z toho vztahu nejakým spôsobem dostala. Protože človek, když v tom je, tak to zkrátka nevidí tak čistie, jak to vidí třeba to okolí. a je v tom samozrejme emočne nejak zatáhnutej, takže myslím si, že ten nejakej objektívnej, proste nejaká informácia z toho vníjšieho sveta a od niekoho, kto to prožil, pretože si myslím, že vlastne vzorce u tých narcisov, prípadne narcisek, pretože sa to netýka samozrejme jenom mužu, ale týka sa to samozrejme i žen a v niektorých prípadech tak vlastne tie vzorce, ja mám pocit, že sa tam opakujú neustále podobne a ja som si chvíľi z toho dala srandu, že tí lidé, tady s tou, môžeme to nazvať ako diagnózou, nebo nejakou poruchou osobnosti, tak že na to mají školy, kam sa to chodí učiť. Protože ja sa vedenujú vrchovým esenciím, takže pracujú i s klientami a klientkami a jednodobu, a to už bolo vlastne po tom, čo som si ten vztah prožila, tak za mnou chodili ženy, ktoré mi popisovali vlastne témne štutočné příbiehy, akorá vždy tam bolo nejaké trošku iné, třeba prostřední. A ja som si říkala, že je to neuvieritelné a vlastne, že je opravdu a sa tam opakujú neustále stejné vzorce. A vlastne to bolo asi to, čo mne tak nejak pomohlo sa z toho vztahu dostať. A teď nemyslím, že som odpovedená na otázku.

A tá otázka vlastne mala dve časti a teda to bola tá prvá, že vlastne ako s tým narcizmom si sa ty nejako stretla a teda ako ten tvoj príbeh začal. Môže začnúť takto.

No, ja teď neviemem, jestli sa to úplne zařadím do toho roku, ale tuším, že to bol rok 2018, 2017, nieco takového, takže ono to není tak dávno, ale zároveň mi príde, že už to dávno vlastne je. Ja som vlastne, co si pamatujú, začala som si toho vnímať už niekdy, kdežme bylo třeba kolem 21, 20, tak som si začala uvedomovať, že úplne nemám zdravé partnerské nastavenie. A vždy tie partnerské vztahy sú nejaké výústie ve zlomené srdce, čo často býva nejen v týchto prípadech. Ale som si začala uvedomovať, že tam niečo správne nastavené nemám. A často som potkávala vlastne, budú mluviť o muži, když sa bavíme o tých partnerských vztazích, a ja aj v mým živote, tak to vlastne prevážne byli muži. kde som sa setkávala s manipulací a s nejakým niekde až zastrašováním, výhruškami třeba. Dokonca si pamatujú jeden muž, tak ja som s ním šla na rande a on asi po prvním rande čekal, že teraz z toho nieco bude víc. Ja už som vedela, že to rozhodne nebude. Takže som ho s laskavostí odmítla. Řekla som mu, že to úplne tak necítim. A on mi pak vlastne volal a v podstate mi vyhrožoval, že bych si mela dávať pozor na to, jak se chovám, že dávam faležný signály a tak podobne, i když ja som to třeba tak nevnímala. A třeba môj nynejší muž, tak on říkal, že v mým prípade často si asi muži pletli vlastne laskavosť s nejakou viečší nákloností. A ja som vždycky byla považovaná za takú hodnú holčičku. Myslím si, že i tamto niekde v tom detství začalo, pretože vždycky nás detství ovlivní a ať chceme nebo ne, proste to prostredí nejaký vzorce z rodiny, od maminky, od tatínka. To, jaký vlastne to detství bolo, tak ja dneska už viem, kde proste tí kořeny nejakým zpôsobem sú toho príbehu. No a vlastne nejvíc to vygradovalo práve, řekneme, v tom roce 2018, až niekedy 2020, 2021 tak nejak, kde to vlastne skončilo. A myslím si, že to bol takový standardný vlastne príbeh toho, kde mne osonil muž, ktorý bol veľmi charizmatický. Když sme sa setkávali, tak sa mela poci, že sa jako nesmírne rozumíme, taková úplne spríznená duše. A umiel to, umiel hodne dobře povídať. Takže ten příbih jeho také bol nesmírne zajímavý. A my sme sa potkali vlastne v práci. a on bol za začiatku mým klientem. A vlastne to přešlo až do práve partnerského vztahuj, když ja se účimne nejsem jistá, jestli sa to tak dá vôbec nazvať, To bolo takový neustálny on and off, že nejprve ste ve vztahu, potom ne. On sa neviem, pár týdnú, niekdy miesícu neozve. A vlastne to bolo takový, jak na houpačce, taková horská dráha, takovej cukr a byč, kde v jednu chvíli je to nádherný, úplne snovej vztav, a v druhou chvíli je to vlastne, že by človek nejradši skočil tčas z mostu.

A prečo si vlastne v tom vzťahu zostávala, keď si toto videla, túto nejakú opakujúcu sa dynamiku v tom on and off, alebo že raz tak, raz tak? Čo ťa tam držalo, alebo prečo seš v tom bola?

No, z dnešného úru pohľadu tak vnímam, že som si to potrebovala prožít a že tam bolo potreba nejakých určitých mojech dozrání. Bolo to i, každopádne to souvisí so sebehodnotou a nejakou sebeúctou, protože ja som tú sebehodnotu ani sebevedomí v té dobe určite nemela, takže pro mňa to, že som byla ve vztahu s mužem, ktorej sa mi vlastne v tú dobu líbil, i kdež dneska, kdež si to uvedomím, tak vlastne tomu vôbec nerozumiem. Takže na nejaké fyzická rovina a vlastne to, jak on mluvil o tom svým životu, co všechno dokázal, proste pro mňa symbolizoval takovýho snovýho muže a ja som si nechtela pripustiť, že bych o nej prišla v tý doby. Na druhú stranu ja som si uvedomovala veľmi dobře od začátku, že tam nieco nehraje. a že to, jak on vyprávia o tom svým živote, tak postupem času sa začalo ukazovať, že to úplne není tak, jak vyprávia. A rôzne sa to začalo nejakým spôsobom skládať dohromady. Každopádne ja som... Vlastne to odmítnutie, vždycky když on sa mi treba neozval, tak samozrejme ve mne vyvolalo, čo sa mu udiala špatne. rôznej i pocity viny, že vlastne ja nejsem dosť dobrá. A to si myslím, že je takový ústredný téma toho, když žena, nebo i muž třeba, práve v takom narcistickým vztahu je, že tam není tá sebedúvira, sebehodnota, sebeúcta, že nemáme sami sebe na prvním míste. Protože ja dneska viem, po tejto skušenosti, že ja už bych tohle nedopustila niekdy. kdežby se ke mne niekto takhle choval, jak se ke mne choval tento konkrétny muž. Ale je to práve daný tou skušeností, nejakým mým vývojem. A ja si i trúfnu říci, že som tam mela takovej spasitelskej komplex. Protože my samozrejme potom sme si vyprávili, že odkud pocházime, jak to vypadá v našich boudinách. A on mi vyprávil vlastne ten svoj příbeh, kde vlastne v tom detství to měl veľmi težký. Jestli je to pravda, tak jak mi to vyprávil, nedokážu říct. Nicméne, pravdepodobne jo. I když to môže byť nejakým súsem dokreslený. Každopádne ja som vlastne mela takový ten pocit, že ho chci zachrániť. A že když mu ukážu tú lásku a to, že teda môžeme bejt šťastní spolu, tak si všechno zmiení a budeme oba šťastní a budete mieť proste taký ten pohádkovský happy end. Což víme, že to tak úplne není. Takže tohle byla určite také jedna časť toho příbehu, proč tak dlho som setrvala v tom vztahu. Na druhú stranu, vlastne to byli, žeknime, nejaké asi 3 roky, čo ten příbieh si tak odehrával. Což není až tak dlhá doba, oproti třeba, co som sa setkala i s klientkama, ktorí práve v tých vstezích byli třeba 20-30 let. Tak to už je potom zase iný kalibr. A ja som si to postupne, ja som vlastne cítila, hodne na svým tele som cítila, že tam je nieco špatne. A vyhlávala to ve mne obrovské emoce, emoce žádlevosti, pretože ja som i tušila, že pravdepodobne nejsem jediná, s kým v nejakým vztahu je. A byli tam vlastne takoví zvláštne okolnosti rúzny. No, bolo to vlastne hodne zvláštne a nebol to takový ten vztah, kde si vklidujú, si proste spokojená. Ono v každým vztahu vždy niečo je, kde sa musí tie hrany nejak obrúsať. Ale tohle boli docela extrémy a vlastne výkyvy opravdu jak na horských drázanoch. Jednou fantastický a po druhý to bola totálna katastrofa. A ja si uvedomujú, že moje telo mi to vlastne dávalo najevo. Ja som vždy mela takový zvláštny pocit proste v břiše. Akorát som si to možno nechtela pripustiť, možno som to nechtela slyšať v tý dobe a nemňal som informácie.

A čo boli ešte iné várovné signály? Lebo tým, že tá manipulácia je dosť taká subtilná alebo veľakrát aj neviditeľná a nastupuje postupne, tak keď to teraz tak spätne... sa na to pozrieš, tak čo boli, okrem toho, že si mala nejaké tie pocity v tele, alebo že sa neozýval, čo ešte tam bolo, čo si možno vtedy nevidela, alebo nechcela vidieť, ale teraz ti to dáva nejaký zmysel.

No, my sme sa třeba často domluvili, že niekam pojedeme, nebo že on priede. nebo proste nieco podnikneme. A často sa stalo, že vlastne treba hodinu nebo dvie predtým, tak mi zavolal, že nemôže, že sa stalo nejaká nieco, nieco, nieco. A ja som vlastne tušila, že to úplne není pravda a že je to takový zase zvláštní okolnosti a práve v jednu chvíli som si říkal, tak ja neviem, jestli nejsem jeho milenka, jestli třeba nemá doma nejakou ženu, deti, jo. A vlastne vôbec som si nebela istá, pretože to boli opravdu takoví zvláštní okolnosti. A takže to boli ďalšie vlastne vieci. Nikdy mňa ani za tie 3 roky neseznámil vlastne so svojou rodinou. znala som nejaký kolegy z práce, i když potom to bolo i tak, že pomerne dostmenil práci, čož bylo také takové, že som si toho začala všímať. A ze začátku on zase říkal nejaký príbeh, jak on je chudák, tie ostatní sú špatní a on všechny zachraňuje. Ono sa tam prolínali neustále. Vlastne, když si to teď uviedomím, tak to bola neustále tá stejná písnička. Oni sú špatní, ubližujú my a ja som ten, ktorý to myslí dobře. A takže my sme ani za tie 3 roky vlastne třeba spolu nestráveli víc, ja neviem, 2 dny, pretože vždy musel niekam odjet, vždy tam bylo nieco. Takže vlastne tam byli takoví ako rúzny útrvky, rúzny takoví ako nenápadný vlastne signály, človek to, lebo ja som to neustále omlouvala, A neustále som si říkala, jo, tak príšte. A pořiad som bola vlastne taková trpelivá. A nechtia som vyvolávať žiadny konflikty. No a postupne to tak ako dozrávalo, kdy už Už som cítila, že sa z toho chci dostať, tak som bela v fázi, kde už som chtiela. To bolo zrovna, když sme spolu neboli, když sa zase přestal ozývať. A to bolo ešte také zajímavé. On sa vždy, fakt pár týdnú, niekdy to byli dva týdny, niekdy to bolo pár dní, třeba jenom. Niekdy to bolo niekoľko miesícu, kde sa vlastne neozval. Ale nebolo to ukončené. Bolo to pořiad otevřené. A ja už potom som cítila, že ja už si to chci v sobe zavriť, ale že to nejde. a snažila som sa vlastne na nej úplne zapomenúť, úplne proste vôbec na nej jako nemysleť a vlastne zapomenúť na nej. Tuším, že som si ho i zablokovala v telefonu a chtela som to už mít uzavřený. No a najednou zase prišla vlastne buď nejaká správa, nebo sme zavolala třeba z iného čísla, a vždycky tam vlastne, vždycky sa ke mne nejakým spôsobem dostal. A často to bolo, kdež my sme sa i za tú dobu niekoľikrát rozešli, že sme sa vyloženie rozešli, ale bolo to za docela teatrálnych okolností, nebo takých dramatických. Potom on viečinou bol ten, ktorý prišiel a často to bolo třeba, že prišiel za mnou do práce a prinesla obrovitánskou kytici rúži, takový ako veľkánský gesta. A teď, že tie lidi, pokud neznajú tie souvislosti, tak i když u mňa v práci to bolo iné, ale když by neznali tie souvislosti, tak vlastne je to, ježiš, no to je úplne úžasný muž. a to přece musíš ešte jednou skúsiť, ale ono to tak nebolo. To boli vždy také obrovské gestá, kde človek, ako si říkal, Ešte tomu dám šancy, ale stejne som tušila, že to nedopadne. Takže sme sa asi 3-4 krát takýmto spôsobem rozošli, kde sme si to vyloženie řekli, ale on potom zase prišiel nejak zpátky. Vždy do toho života nejakým spôsobem se mi dostal, ale bolo to také, že ja som to dovolila. Ešte som to nemela úplne uzavřený. A bolo to pro mňa vlastne hodne težký to uzavřiť, pretože som neviedela jak. I když som sa mentálne o to snažila a pokoušala, tak niekde na tý emočný rovine to uzavřený nebylo. No, bolo to takový emočný peklo, bych řekla, pretože sa tam odehrávali uvnitř mne vopravdu emóce, ja som brečela, bolo to fakt tiežký. A zároveň som niekde cítila, že by ho chtela třeba i zpátky. A on potom zase prišiel. Takže to bolo vopravdu takové neustálé rozcházenie a vracenie sa zpátky. No a potom kdy to vlastne, ja možno na tej trošku preskočím a pak sa ešte k tomu třeba môžeme vrátiť, ale kdy to vygradovalo. Kdy ten vztah, som viedela, že je konec, tak to bolo nesmírne zajímavé, pretože my sme zrovna od nekud jeli a to sme sa už k sobe vrátili asi po čtvrtý nebo po kolikátý. Zrovna to vypadalo v tý doby, že sa to fakt vyvíjí nejakým smierem, ktorý má nejaký potenciál. My sme sedeli v aute a bolo vlastne všechno skvielý a najednou mne jak kdyby prišla správa, ne ako SMS, ale správa proste myšlenková a najednou tam bolo je konec. A teď ja som sedela v tom aute a říkam, Jak je konec? Teď je konec? A úplne to bolo, no, bolo to neskutečne zaujímavé, ale ja som viedela, že je konec. No a pak to ešte bolo uvnitř mňa minimálne. A pak to ešte muselo následovať, to ukončiť reálne.

Ešte ma napáda sa spýtať, že keď si hovorila, že si mala také zvláštne pocity, či ty nie si náhodou milenka v tom vzťahu a či on nie je ženatý alebo podobné nejaké situácie také rôzne, zatajovania alebo utajovania, tak konfrontovala si ho s tým?

No, konfrontovala som ho a samozrejme na tom mel rôzne argumenty. Tým, že bol hodne výřečný, tak vždy dokázal nejaký argument si najiť a nejak to okomentovať. Ja nemôžu říci, že mi to stačilo. Mne tam proste vždy hlodal taký červík a nebolo to, že bych mu vierila, ale vlastne ja som mu na to nemela co říci, pretože som nemela žiadnych dúkazí. Jednou říka, že bych chtiela ho třeba najíť s niekým, nebo ho s niekým vidieť. No a vlastne to sa jako nestalo, pretože myslím si, že to by bolo nieco, když bych mela nejaký konkrétny dúkaz, takže by to bolo to, tam kde bych to opravdu mohla uzavriť hneď teď. Pretože to viem, že to by pre mňa bolo totálny konec.

A ako sa k tebe správal, keď si ho konfrontovala, buď s takouto nejakou situáciou, alebo aj s nejakou inou? Aké boli ty prejavy?

Ja som sa u nej vyložené ako s agresí nebo nikdy mi neublížil, takže tam nebolo žiadny fyzický násilí. To si myslím, že když by tam niečo takovýho bolo, takže to by také okamžite, to by pro mňa bolo ako konec. Ale spíš tam bolo na té emočnej a mentálnej rovine. No vlastne to Teď keď si nad tým premyšlím, tak občas tak jenom vijel, ale pak sa uklidnil a vlastne prišli tie argumenty nejaké. Jo a neviem, jestli na to už bolo nejako priprevené, jestli už nikto, ako kdysi tčia, nikdy konfrontoval s tým, ale nedokážu to říct, ale on bol veľmi inteligentný, takže si myslím, že proste dokázal vždycky najít to, jak z toho vybrúsleť.

A mala si niekedy v tom vzťahu aj nejaké také obdobie, že si si myslela, že sa to môže zlepšiť? že môžete nejak tvoriť nejaký harmonický pár alebo šťastný pár?

Ja vždy, keď sme sa k sobe nejakým spôsobem vrátili, tak som v chvíli menila ten pocit, že by to niekam mohlo výsť. s mým súsem ono to vždy bylo o nieco lepšie, ale pak sa to vrátilo do tých starých kolejí a zase sme sa rozošli, zase vlastne neplnil to, co slíbil, nebil na nej absolútne spolež. A takže určite myslím si, že i tohle mne vlastne v tom vztahu držalo, že som vždy videla, že je to o nieco lepšie, aspoň ako o trochu. A že som mela ten pocit, že sa to niekam posúva.

Ale.

Ja asi nemyslím, že narcisové sú schopní tvožiť zdraví vztahy. A za začátku ja som samozrejme neviedela, že je narcist, nebo že tam je nejaká manipulácia. To až postupem času si to človek nejakým súsem začne skládať. A vlastne spústu viecí mi tak doteklo i pozdiej, až když už som bela mimo ten vztah. Čo bolo teda ale zajímavé, nebo je? že i když je to tak dlho, tak on sa mi třeba jednou za rok, tak sa mi vždycky ozval. Že mi třeba zavolal. A vlastne sa tak ako pripomenul. Jo, ale bolo to třeba z iného čísla. No vždycky vlastne tú cestu si nejakým spôsobem našel a mne to Mne to dokázalo vždy prekvapiť, pretože pro mňa už to bolo uzavřené a on sa vždy ozval. A bolo to opravdu jednou za rok.

A potom s odstupom, aj keď sa ti takto ozvel, tak aký si mala z toho pocit, že bola si ako taká vyklidnená, alebo rozhodilo ťa to, alebo čo ti to jiholalo?

No mne to spíš hodne prekvapilo. Ze začátku ešte, kdež to bolo nejak krátce po tom vlastne posledním rozchodu, tak som si všímala, že když sa mi ozvel, tak mi ešte v tom nebolo dobře, necítila som sa dobře a vždycky mne to hrozne rozhodilo. Ale postupujem času, ak som si to nejak spracovávala, tak mne to spíš prekvapilo, pretože ja už som na nej kolikrát úplne zapomnila. Takže mne prekvapilo to, že on si spomnel a ja som si říkala, co vlastne po mne chce.

Keď si mala tam ten moment, že si hovorila, že ste boli v tom aute a mala si tú myšlínkovú správu, že už je koniec, tak koľko ti to ešte trvalo, kým si naozaj z toho vzťahu odišla?

No, pak už to nabralo vlastne docela rýchlej spát a myslím si, že to trvalo třeba tak týden. Ja som přemýšľala, jak to vlastne ukončiť. Musím říct, že som sa toho i bála. A když som mu to oznámila, už som nechtela ani, abych chodil ke mne do bytu, takže som sa s ním proste sešla ako venku v kavárne. A myslím, že vlastne som mu to neoznámila v kavárne, ale přímo ako na ulici donesla som ho ešte taškou s vecma. No a musím řieť, že to teda vôbec nebolo prijemný a v tú chvíľu som sa trošku i bála, aby mi vlastne niečo neudelal. Takže tam to bolo takové, že som z toho bola hodne nervózní a pak som bela chvíľi i taková paranóidní, bych řekla, pretože som mela pocit, jestli třeba mňa nesleduje z nejakého protiejšího domu, tam bol hotel, tak vlastne Pořiad som čakala niečo a ten strach tam bol veľkej. Ze začátku tam bol, že som sa fakt bála, jestli mňa niekde nesleduje. Protože tým, že bol veľmi inteligentný a umiel sa pohybovať aj veľkým biznisom, až v postupnom času som si uvedomila, že tam boli rôzne veci, ktoré Nemyslím si, že byli úplne čistí. Tak som vlastne si říkala, že človek poslouchá rúzny príbehy. Tak som v tom byla synejstá a byla se mnou taková paranojní. A on vlastne potom ešte, my kdy sme sa rozošli úplne, a pro mňa už to bolo ten definitívny konec, tak on i vlastne přijel... Ja som měla zrovna jeden víkendový kurz v iným meste. a on vlastne tam prijal a zase privezol obrobitánskou kytku a vlastne i tady potom, kdy ja už som viedela, že není cesty zpátky, tak on pořád vlastne sa nejakým zpôsobem snažil. Kontaktoval třeba mojí mamku a vlastne snažil sa nejakým zpôsobem ke mne dostať.

Pri tome napáda, že mala si podporu od blízkych ľudí, keď si bola v tom vzťahu, respektíve mala si nejakú butlavú vrbu, komu si sa mohla vyrozprávať, alebo ako to bolo v tom prípade. Veľmi často sú ľudia odrezaní od tých najbližších ľudí, pretože ten človek ich chce dostať pod svoju absolútnu kontrolu.

Ne, ne, ne, to ja som naštistí vlastne mela, ať už moje rodiče, i když, myslím si, že mamka treba to neprokoukla, môj táta, ten myslím, že všetký je jasný hned od začiatku. Vlastne moji kamarádi, tam to bolo takový pôl na pôl, pretože on tým, že sa vlastne umiel veľmi dobře ve spoločnosti chovať, tak on... A myslím si, že to takhle často ti manipulátoři majú, nebo ti narcisové, že oni sú vopravdu nesmírne charizmatičtí a ve spoločnosti sú vlastne obdivovaní, pretože sa umí vystupovať, umí jednať s ľudmi, a viečinou sú často opravdu oblívení. Ale pokud má niekto takový ten vnitřní radar, což ja som v tý dobe neměla, a myslím si, že ne všichni ho majú vybudovaný, i kdež všichni ho tam majú, nebo dostatečne ho neposloucháme, takovou tú červenú kontrolku, tak myslím si, že tí lidi, ktorí ten radar tam vnitřní mieli, nebo ho následovali, poslouchali, ti okamžite viedeli. A ti, kteží ho třeba, kteží ten radár skrátka neposlouchali, nevnímali, tak ti vlastne ho tak ako obdivovali. A ty gesta im prišli zajímaví, hezkí. Ešte to bolo tak pôl na pôl, ale ja som nebola úplne odřízla vlastne od kamarádu. Naopak si myslím, my tým, že sme sa třeba nevídali ako toli, a vždycky tam bol niekoľka týdení třeba prostor, tak ja som vlastne mela možnosť s týma kamarádama neustále být a tým, že som i bela pořád v obklopení ľudí. I to si myslím, že bolo obrovským prínosem, že som z toho vztahu odešla relatívne brzo, ale netrvalo to, nezhoplo sa to třeba ja neviem, tých 30, 20 let, pretože to si myslím, že to už bych možná ani nebyla na svete, uprímne, pretože ja už som ke konci toho vztahu bela tak hodne vyčerpaná. Moje telo mi to opravdu dávalo nájevo. Ja som ich hodne zhubla. Bela som ako, no mela som, myslím si, že nejmíň váhy, co som v dospelosti kdy mela. A bela som opravdu ako vyčerpaná. Už mi to potom začali ľidi i říkať. Moji nejbližší. Pamatuju si, když môj dedeček mi řekol, víš, Zuzanko, když máš hlavu viečší než tilo, tak je niečo špatne. A to boli vlastne i takoví signály, kde... Človek nechce slyšet, že je takovej a makovej. Ale vlastne to bol jeden taký z ďalších signálov. A mne už potom treba i nedialo problém ísť. A vlastne to telo mi to opravdu dávalo najevo.

Ja to som aj chcela nadviazať, že aké boli potom tie momenty po odchode z toho vzťahu, alebo ako sa cítila, alebo čo ti pomohlo prekonať to najťažšie obdobie. Možno začneme tým, že ako si sa cítila a ako sa to okrem možnošte tela prejavovalo na psychike. A potom, čo si vlastne robila, aby ti to pomohlo, alebo čo si robila preto, aby si to mohla prekonať.

No ja v tom období, kde som procházala tým vztahem, tak ja som mela hodne výkyvy práve psychiky. A mela som opravdu období, kde mi bolo extrémne špatne. A ono tam ešte sa na to navázalo víc viecí. To nesouviselo jenom s tým vztahem, ale zrovna proste som ešte rekonstruovala byt a byli tam dalšie okolnosti. A ja som fakt, myslím si, že tam bolo moje takové veľké psychické dno. A když som potom paradoxne odešla z toho vztahu, tak mne nejvíc asi pomohlo to, že mi prišiel do života nový muž. Ale to bolo jak lusknutím prstu, ja som to vôbec neplánovala. A s hodou okolností, to bolo ve stejnej den, i když to sme sa ešte neznali, to som od nej jen dostala správu, a bolo to veľmi stejný deň, kde mi prišla tá informácia, že je konec. A ja mám pocit úplne, možná pre niekoho to bude zniť teď ako hodne ezo, ale ja mám pocit, jak kdeby to bolo nejak božsky naplánovaný, nebo vlastne nejaká božská podpora. Protože, hele, ja neviem, jestli bych sa třeba k nemôj vte vrátila znovu, když by tam ten muž nebyl. Ale on mi vlastne ukázal to, jak ten vztah môže vypadáť. Nebo jak môže vypadať relatívne zdravý vztah. Protože ja som niekdy takovej predtým nezažila. A on mi vlastne nastavil... Nastavil mi vlastne novú úroveň, toho, jak ten vztah môže vypadať, a ne, že to musí byť neustálý drama, rozchody, príchody a vlastne takový jako toxický vztah. A tohle byl, no, takže mne hodne pomohlo to, že mi do života prišiel vlastne ten muž, i kdež my sme spolu dlho nebili, ale pro mňa to byla, opravdu si myslím, spása v tý dobe.

A čo ešte iné ti pomohlo? Lebo to môže zaujímať aj ľudí, ktorým sa už podarilo dostať z takéhoto vzťahu. Alebo možno plánujú, že odjdú z takéhoto vzťahu. Čo všetko ti pomohlo, aby si sa mohla znovu tak k sebe naspäť vrátiť, aby si sa mohla znovu rožiariť, nabrať sílu a celkovo naštartovať to uzdravenie po tomto vzťahu?

Určite to boli, ako som zmenila na začiatku, rúzny podcasty, rúzny rozhovory, informácie, pretože myslím si, že tie informácie sú vlastne veľmi dôležité, pretože když je človek v takovým toxickým vztahu, a to nemusí nutne být jenom s narcisem, ale proste když je človek v toxickým vztahu, tak sa dostane do takového bubble, kde začneš tie toxické vieci bráť ako normu. Jako že je to normálne. Takže mít tie informácie, že to normálne není. Ja, když som poslúchala rôzne rozhovory, tak tých má šnuro hodně, že jo. Takže, jenom když si človek poslechne, třeba u tebe, tie rozhovory, tak ono vyčinujú, když tie ľudia mluví o vztahu s tým narcisem, tak ono je to opravdu, ako preskopírák. A človek si v tom môže najúť patény a říci, aha, vždyť toto sa deje mne taky. Jo, niekdy to môže byť náhoda v niektorých vecech, ale dosť často sú tam opakující sa proste jako vzorce, opakující sa scénáře. A jak som zmienila na začiatku, mne to príde, ja som si z toho nejala legraci, že oni sa fakt chodí, že na to majú nejakú speciálnu školu, kde im říkajú presne, čo majú delať. Takže když sa človek poslachne nejakého rozhovoru, jak to probíha, tak aký majú skušenosti ostatní ženy, muži, tak si myslím, že to ľuďom môže hodne pomôcť. Takže to určite je první, první viec, získať nejaké informácie. A další viec je poslouchať i okolí, pretože to okolí často nám řekne, Ty nevypadáš v tom vztahu moc šťastná. Je si s tebou, seš nejak nemocná. To okolí si toho často začne všímať, ale my to nechceme třeba vidieť. A nechceme to poslouchať. A tak ako to zametáme pod koberec. Takže i poslouchať vlastne tí náznaky z toho okolí. Ja si trúfnu říci, že možná úplne to nejtežší na celý ty situácii byť ve vztahu s nejakým manipulátorem, narcisem nebo psychopatem je vlastne pripustiť si, že s takovým človekem nejakým zpôsobem nejaký čas fungujeme. Protože ľudia často majú pocit, a ja som to také slyšala, Jak ona, taková chytrá holka, môže byť proste s takovým... Doplňte si, jo. A nebo často i lidi říkajú o tých třeba ženách, že je úplná blbka, kdežto nevidí. Ale ono tamto nemá vôbec nič spoločnýho s inteligencií. Tamto nemá nič spoločnýho s hladinou IQ. Tamto proste funguje na té emočný rovine. A jak som říkala už drív, tak ja dneska viem, proč som sa do tohoto vztahu dostala. Proč sa mi opakovali to, že som potkávala, ať už ve vztahu, nebo ve vztazích, anebo i třeba na pracovní rovine múže, kteří byli toxiční, kteří byli manipulatívni. Je to z toho dôvodu, že človek není za prvý jistý si sám sebou. Není tam třeba i dostatečná sebeúcta, sebehodnota. Často je to, že nechceme třeba delať problémy. Chceme byť tá hodná holčička, nebo hodnej chlapeček, v prípade můžu. A nechceme vlastne ukazovať prstem na toho druhýho. Hodne si vieci stahujeme vúči sobi, že ja nejsem dosť dobrá, pretože to sebevedomí tam zkrátka není. A vlastne ona tá manipulácia, kdež k nám prichází, ať už od toho partnera, nebo od kohokoľvek iného, tak tam je dobrý si uvedomiť, že my často manipulujeme sami za sebou. A práve v tom smyslu, že třeba potlačujeme emóce, Deláme ze sebe niekoho, kým ve skutečnosti nejsme, jenom proto, aby nás ten človek prijal, aby sme boli dosť dobrí. A tamto môžem práve souvisieť i s naším detstvím, pretože tam sa utváři všechny vzorce. Takže je fajn se podívať na to. jakej vztah máme s rodičiama, jak oni sa třeba chovali k sobe. A vlastne podívať sa do té historie. Ja neříkam, že je nutný sa v tom úplne rejpať a rozhodne neobviňovať rodiče, že tak kvôli vám to je, kvôli vám ja som teď proste ve vztahu s manipulátorem. Protože je dobrý si priznať, že sme tam, pretože tam z nejakého dôvodu chceme byť. ale chceme tam byť na podvedomé rovine. Tá vedomá rovina tam samozrejme nechce byť, ale sú tam nejaké dúvody, proč ja toužím pod toxickém vztahou a potom vlastne si prožít takový dramata. A možná tá dramata, možná sme na ne zvyklí. Treba sa naši rodičia hodne hádali, lebo oni sami mieli ten toxický vztah, takže je to niečo, čo my sme neznali. V souvislosti s týmto viem, že tamto vodníkut také plynie. Moji rodiče sa rozvedli, kdežu mne byli 3 roky, takže z toho ja asi moc nepamatujú. Ale tak nejak postupne, jak som sa ponožovala do tých témat. Tak som si začala uvedomovať, že tam to plyne, že vlastne nemám správny vzor partnerských vztahov. Moja mamka je teď po tretí vdaná a vlastne tie vztahy v té rodine proste nebyli, žeknime, optimální. Na druhú stranu, zase ja to vnímam tak, že je to proste nejaká skušenosť, ktorú si treba potrebujeme v tom živote prožiť. Ja to hodne vnímam, omlúvam sa tiem, kteří to takto nebajú, ale ja to vnímam vlastne skres duši, že tá duše sa rozhodla si projít nejakú skúšku. Potrebuje tohle skúšenosť, naučiť sa i vidieť v lidech, nejenom to hezký, to je možná ďalší viec, že ja som mela tendencii ve všech lidech vidieť jenom to hezký. A vždy som lidi omlouvala za to, čo udelali a snažila som sa proste je vidieť v tom nejlepším svetle. A zapomnila som si uvedomiť, že ten stín máme do určitéj míry všichni v sobe. A že i když ho tam niekde uvnitr sebe máme, tak ho nutne nemusíme použiť. A ja sama vlastne, ja som sa bála toho bejt moc krátka asi zlá. A ja som si potom vlastne pripustila v nejaký moment to, že tú sáň třeba v sobe mám taky, ale že to neznamená, že ju budú používať. Ale už jenom to, že nahlídnu i na tie svoje stíny, na tie takzvané, môžeme to nozvať negatívny stránky, akkoľvek kdo chce, tak vlastne príjmuť to, že i ve mne je kús toho, té zloby, nebo no, asi té zloby a vlastne i ten vstek. Ten vstek nás často vede k tomu, aby sme si nastavili hranice, což je vlastne ďalší téma, kde my dovolujeme, ktorý si nám tam vlastne prolíná s tými manipulátory, pretože my dosť často neumíme nastaviť hranice. A to bolo, jak som říkala Noro, že dneska už bych to nedovolila, pretože moje hranice už mají nejaký konkrétny obzor, ale v té dobe ho určite neměli. A s týma hranicami tam samozrejme souvisí i vstek, což to bolo a do určitý míry pořád je moje téma. Vlastne dovoliť si, projeviť ten vstek, dovoliť si projeviť určitou agresivitu, ktorá tam niekde uvnitř každého nás je. A zase, do jaký míry nám bolo dovoleno, ako detem, projeviť ten vstek, tak do takových mír my sme dneska schopní nebo neschopní si nastaviť práve tie hranice. Mne to dovoleno úplne nebylo a ja som vstek mela hodne potlačený. A to bolo vlastne to, čo som si začala uviedomovať až pozieš, niekde medzi tou 20-tkou, 30-tkou, že je potreba, aby som s tými emociami začala pracovať a začala si dovolovať, když ten vstek cítim, tak ho nejakým zpôsobem projeviť. A dnes už viem, že pokud cítim vstek, tak je to jen informácia pro mňa, že si nechávam prekračovať hranice svoje. Takže my pokud ten vstek práve cítime, a to ja, když sa vrátim ešte do toho vztahu s tým môžem. Ja som ten vstek tam cítila hodne. a cítila som ho veľmi často, práve v tých momentech, kde mi tam nebylo dobře a kde on třeba začal mít rôzne výmluvy a tak podobne. Ja som v tú chvíli, ja som úplne cítila, ako ve mne prúdí tá agresivita, ale ja som tam potlačila a nechtela som delať problémy. Chtela som byť zase tá hodná holka, ktorá teda je chápající, dokáže porozumne, má soucit a ja neviem co, všechno. Ale to je práve ten signál, kde nejam niekto prekračuje hranice. Takže to je vstek, nejako nepřítele, ale naopak skvielý signál, skvielýho partiáka, ktorý nám ukazuje, jestli si tie hranice nechávame prekračovať a nebo ne.

A čo by si poradila ženám, alebo teda aj mužom, jednoducho ľuďom, ktorí sa boja odísť, alebo cítia sa uväznení v tom vzťahu a nevedia, ako z toho von?

U nás je každá situácia trošku iná. U nás to bolo mnohem jednoduchšie v tom, že my sme za prvý neboli manželé, za druhý, díky Bohu, sme nemieli spolu deti. Myslím si, že když tam sú deti, tak je to ešte o dosť komplikovaný. Tí muži, nebo ženy vlastne, oni potom často môžu vlastne tie deti využívať ako formu manipulácie. A u nás to nebolo, takže ja som v tomto mela ešte dosť jednodušší, ale také to nebolo úplne jednoduchý. Jak som říkala, mela som tam strach. My sme ani nebydlili spolu, což také bolo mnohem jednodušší, když potom už dva bydlí společne, ve společnej domácnosti a třeba tá žena i není finančne vlastne sobe stačná a je svým spôsobem závislá na tom partnerovi. tak tam je potreba vlastne si vybudovať i nejakú finančnú nezávislosť, to znamená odkládať si peníze stranu a vlastne si tak na to postupne pripravovať, aby pokud třeba nemá dostatečný zázemí od rodičov, pšátel. Ja som presvedčená, že pokud máme pšátele, tak oni nám vždy pomôžu. Ale pokud sme v fázi, kde nás ten partner odstrihnul od tých pšátel, čo sa veľmi často stáva, tak tam je dôležité najíci nejakou spríznenou duši, ať už navázať znovu vztah s tými pšáteli, ktoré sme mili a jenom im tú situáciu nejakým spôsobem nastíniť. A vlastne pokud to dé, tak aspoň trochu si vytvoriť nejaký zázemí mimo to, kde žijeme. To znamená mimo to, kde sme s tým partnerem. Pak je tam určite dôležitá tá finanční stránka, pretože spôsta žen, zvlášť pokud v tom sú už i deti, tak sa vlastne bojí odejít práve z toho dôvodu, že to finančne třeba nezvládnu. Ja som presvedčená, že vždy sa to dá nejak zvládnuť a mám i v okolí vlastne prípad, kdy vlastne tá žena už mela díte, ešte dosudovávala školu a vlastne vôbec nemiela jednoduchou výchozí pozici, ale ona sa tak rozhodla, že vlastne to zvládla. Počula si od pŕátel peníze a šla proste do nájmu do 1 plus 1 i s tým dítetem, i když nemiela ešte vlastne ani práci, takže začala chodiť na brigády, aby vlastne začala byť finančne sobestačná Dneska proste žijem úplne nádhernej život s novým partnerem. A je to vlastne krásne, pretože když si tohle uviedomíme, že v takovým vztahu, myslím si, že úplne to první, vlastne, čo by chomili, pokud niekto začína mýt poci, že v tom vztahu je nieco špatne, tak začítať vlastne pozorovať tie jednotliví signály, poslechnúť si nejaké podkázty, a začítať pozorovať, ako takový vníjší pozorovateľ, čo sa v tom stahu deje. Jestli je to zdravý vztah, ale ono sa v tej situácii nejak objektívne posuzuje. Ale hledať to, kde sú takové zvláštne situácie. A v každom tom stahu tie zvláštne situácie sú. Takže to by určite bylo za, aby chom byli vlastne takí pozorovatele v tých vztazích. Potom samozrejme, jak som zmínila, poslúchať to okolí. A v neposlednej řade rozhodne poslúchať svoje telo, pretože to naše telo nám vždy dá viedzieć. Pokud sa necítime vedľa toho človeka, ľudmi necítime, vlastne cítime strach, cítime takovýto úplne rozrušení obrovský, tak to už sú signály, že tam niečo úplne nehraje. Takže nejprve pozorovať a začítať sa vlastne postupne pripravovať. Ať už to, že si zaistíme zázemí u pšátel, zaistíme si nejakým súsem tú finančnú stránku, no a potom ťažko sa radí, jak to oznámiť potom tomu partnerovi. Tam si myslím, že by človek miel třeba i spolupracovať s nejakým odborníkem. Zase záleží, pokud už tam sú v tom deti a hrozí tam. Ten partner môže byť třeba agresívny, nebo tak. Tak si myslím, že tam je fakt potreba spolupracovať třeba s nejakým odborníkem, aby postupne vlastne i třeba s právníkem a zajistiť si určitý i třeba dúkazy a nejakou pomoc i třeba právni. Ja, když budú mluviť o sebe, tak zase u mňa Ja som na jednu stranu ten strach měla, ale zároveň som viedela, že je to proste ten nejlepší krok, ktorý pro sebe v tý dobi môžu udelať. Už som viedela, že v tomhle pokračovať nechci, že už tých dramat mi stačilo a že už zkrátka chci tvoriť vztah, ktorý je založený na ne na žárlivosti, na emočným nejakým zaháčkování, ale opravdu takovej zdravej, kvalitný partnerskej vztahy, kde tie partneri, ne že ten jeden je nahoře a druhej dole, ale že sú vedľa sebe, že stojí vedľa sebe. A to, když si človek uviedomí, a myslím si, že každý z nás v tom okolí má minimálne nejaký vzor, nejakého opravdu hezkého partnerského vztahu. A pokud my sa k tomu ani vôbec nepribližujeme, tak možná by sme meli tak zbystrit a podívať sa, jestli ten vztah není skrátka toxický.

A ako vyzerá dnes tvoj život a vzťahy už po tejto skúsenosti?

Ja som sa po týhle skušenosti ešte pár krát setkala vlastne s manipulací.

Lebo.

Človek sa s tým na nejaký rovine setkáva pořiad, ale kde sa mi to nejakým zpôsobem víc zasáhlo, tak to bolo i... Nebolo to už ve vztahu, ale bolo to vlastne pracovne. A tam som si také uvedomila, že som si vlastne nenastavila dostatečne hranice. A bolo to opravdu také zase toxický, takže ja som ten pracovný vztah musela ukončiť a bolo to veľmi nepříjemný. Ale zase, beru to ako skušenosť. A následne, ja už som vlastne tie vztahy mela, abych řekla, hezký. Už tam nebyla tá toxicita, ktorou som si prožila predtým. Ale pořád som sa vlastne v tých vztazích hledala. A zároveň som si uvedomila, že často som proti muže... Vlastne, že v tých vztazích ja som často stratila same sebe. že sa mi do určitéj míry ešte pořád se chtela tak jako prispôsobiť tomu muži a vlastne udelať to, aby on mňa vlastne miloval, aby mňa přijal a úplne som zapomnila na to, že ja nechci, aby mňa miloval za to, kto nejsem, ale že chci, aby mňa miloval za to, ktož som ať už to a vlastne tú mou pravou autenticitu. Takže ja som si nejaký moment uviedomovala, že že proti muže vlastne přestávam byť, nebo som niekdo, kto ve skutečnosti nejsem a vlastne tým strácim úplne samo sebe. Mial som tú tendencii, ja už som dneska v Dana a myslím, že mám hezký vzdech. i s mým mužem, tak vlastne i v tom vztahu som si uvedmovala, i kdež on to po mne nevyžadoval. Ja si myslím teda, že oni to muži všeobecne nevyžadujú, aby sme sa mienili, pretože oni nás proste chtiejí takoví, aký sme. Pokud ne, tak možno je fajn íť odúm dál, ale my ako ženy, tak máme niekedy tendenci skrátka sa tak vohýbať, A pretože nemáme pocit, že sme dostatečne dobré. A pretože sa treba často i porovnávame. Porovnávame sa s inýma ženama, ktorí to majú nejak. Ja teď budem mluviť o nás ženách, tak každá z nás má originálny príbeh. Ten náš život je skrátka originál, i když tam môžu byť nejaké prúsečíky, nebo nejaké podobnosti v našich životech, ale vždy je to originál. Nikdy nechodíme v stejných botách. A preto si myslím, že úplne to nejdôležitejšie je zůstať same sebou a netvoriť ze sebe niekoho inýho, kým vlastne nejsme. Jenom preto, že máme pocit, že nás bude mít ten dotyčný rači. Pokud nás nemá rád takovou, jaká sme, nebo jaký sme, tak poďme najít toho partnera, ktorý nás takhle bude milovať. A ja sa musím dneska smáť, pretože ja třeba vieci, ktoré som na sobe vlastne neměla ráda, ktoré som nepříjmala, rôzne atributy samé sebe, tak vlastne môj manžel nyní je šíj, tak on je vlastne miluje. A on mi vždy, třeba ja som mu třeba řekla, že nemám na sobe ráda tohle a tohle. A on mi řekol, Ježiš, co blázníš, vždyť to je úplne to nejkrásnejšie, ja to úplne milujú. A ja, dělá si ze mne srandu. A vlastne som o to nechtela vieřiť, pretože pro mňa, ja som si niekde zase, jo, v minulosti som si vytvořila nejakou, nejakej nejakej obraz same sebe, kde tohle není príjmané, tohle sa mužom nelíbí. A pri tom on to miluje. Takže vlastne, jenom když sa toho partnera zeptáme, tak nám môže dáť jako signál toho, že nás miluje takovou, aká sme. A že sa nemusíme kvôli tomu pretvážať. Protože ja dneska vnímam, že tá autenticita je vlastne úplne ten nejväčší dár, ktorý môžeme dáť sami sobe a vlastne i všem okolo a potom i našim detem. Takže dneska ja neříkam, že to mám spracovaný, to rozhodne ne, to je nejaká cesta, ale ráda by som vlastne takto poklepala na ramínku za to, jakou tú cestu som ušla, pretože dnes žijú vlastne spokojenej partnerskej vztah kde neustále proste vztahy sú o tom, že rosteme ideálne spoločne. Niekde sa tie cesty môžu rozejiť, ale pokud máme vlastne tú ochotu nejakým spôsobem sa co nejvíc dostávať sami k sobie, tak si myslím, že to je ten nejväčší dar, nejväčší úspiech byť opravdu autentičtí. a sami sebou. A pokud v nejaký moment třeba ten partner už s tým není v souladu, tak je to také v pořádku. A niektorí vztahy môžu vydržet do konce života a niektorí vztahy, skrátka, tady projdeme 20-30 let, 15 let a pak sa třeba rozejdú. A zase nájdeme toho ďalšieho partiáka, partnera, ktorý bude sovzniť s tým, kdo sme teď. A ja třeba ten svoj príbeh vnímam, pretože ja si uvedomil, že som spoustu let, mne je 35 a vlastne skoro do 30 ja som nemela pocit, že to som ja. Ja som mela vlastne pocit, že musím hráť nejakú hru a byť práve niekto iný, abych bela prijatá. A vlastne od nejakých tých 30 tak mám pocit, že vlastne dú blíž a blíž k sobe. Ešte viem, že tam nejaký potenciál je. Ale som vlastne nejbliž sama sobe, kdy som kdy byla.

V čom je teda tá sila také vedomej práce so sebou a ako to ty robíš vo svojom priestore so ženami, s ktorými ty spolupracuješ a v tom, čo tvoríš?

Ja si trúfnu říci, že vlastne tá síla sa ve mne tak ako vykřesala. My ju totiž máme všichni, my ju máme uvnitř sebe, ale niekde proste po té ceste tým životem, tak byla nejakým spôsobem niekde pohŕbená často. Ja si trúfnu říci, že ten vztah, kterým som prošla, tak tú sílu ve mne začala vykřesávať a že mňa tak ako probudil. Probudil z nejaký letargie, ve které som do té doby žila. A ja si pamatujú, ešte sa vrátim k tomu období, kde som sa s tým mužem rozešla. Ja si pamatujú, že v jeden moment ja som ležela jedno ráno takto v postele a ja som si uvedomila, jak som mu neskutečne vdečná za to, že mi nazrcadlil to moje vnitřní nastavení a že mi ukázal, aké hranice mám, nebo spíš nemám. jaký k sobi mám vztah, jakou k sobi mám tú účtu. Protože ja som predsvedčená o tom, že partnery sú vždy naším odrazem. To, čo máme uvnitř sebe, to, jak sme nastavení, tak to nám vlastne tí partneri ukazujú. A nikdy to není príjemné. Na druhou stranu, my im opravdu môžeme byť vďační za to, že sme meli díky nim možnosť to vidieť. A ja tohohle môžem konkrétne tak v ní mam obrovského učiteľa, ktorý mi do toho života prišiel, aby mi to zrcadlo nastavil a aby mi řekol, no, podívej sa, jak si sama sebe nevážiš. Podívej sa na to, co mi dovolíš všechno, abych s tebou delal, abych si k tebe choval. A my když začneme vlastne Ja to nazvú práce na sobe, keďže ja to v poslednej dobe nemám peň ráda, tohle označení. Ale keďže na sobe začneme vlastne nejakým spôsobem pracovať a deme si do tých témat, ktoré sa nás týkajú. A vlastne už bych sa opakovala. Hranice, sebeústa, sebeláska, sebeviedomí. Proste týchto atributov, my keďže začneme nejakým spôsobem piestovať a tak opäčovávať a uviedomovať si, jak to máme my, A čo proto ešte môžu udelať? Pracovať i práve s týma emocima, pretože emoce ja vnímam ako takové informácie našeho nitra, ktoré k nám promlouvajú a ktoré nám vždy prinášajú nejakú informáciu. Takže každá tá emoce nejakým súsebom k nám promlúva. Pak je jenom otázka na nás, jestli ich chceme slyšať, jestli ich dokážeme slyšať, A nebo, jestli to proste necháme byť a deme dál a neřešíme to. Ale pokud vlastne s tým nic neudeláme, pretože ja vnímam, že my sme sa sem prišli učiť na tohle zemi a že proste si potrebujeme procházať nejakými životnými zkúškami. potrebujeme sa vyvíjať, tá duša sa potrebuje vyvíjať. A pokud my stagnujeme, tak nám sa budú neustále opakovať tie stejné vzorce, budeme potkávať tie stejné partnery, akorát s iným třeba obličiem. Ale ten vnitre, to nastavenie bude pořádo stejné. Niekdy už to dojde do takové roviny, kde nás už ten, môžeme to nazvať život, Búh, vesmír, komukoli je príjemný. ale že ten život nás vlastne už v nejaký moment tak vymačká ako citrón, že padneme na totální dno a vlastne jenom z toho totálního dna my sme schopní sa zvednúť. Bohužiaľ sú i prípady, kdy to úplne nedopadá dobře. ale ja vierim, že viečina tiech prípadu je, že proste se padneme na to dno a z toho dna sa odrazíme a vlastne vystavíme ten náš ať už vnitřní sviet, lebo ten náš život potom na úplne jiných a mnohem stabilnejších základech. Takže za mňa určite je nejakým súsom pracovať s těma emociama a vlastne dostávať sa sám k sobie, k tým svým pravým podstate, k tým autenticite, nebáť sa toho, že mne niekto nebude mít rád, pretože ja si nemyslím, že sme tady od toho, aby nás všichni milovali. Proste budú liedi, ktorí nebudú mít rádi naše ať už názory, to, kto sme, ale to neznamená, že je to špatne. Pokud oni s náma třeba majú nejaký problém, tak to už je zase jejich viec, jo? Proč vlastne s náma nedokážu omluviť? Proč nás nemajú rádi? Vždy je tam dôležitá nejaká zdravá sebereflexe, ale nechodiť do takového, toho práve manipulatívneho. Ježiši, ja sa musím prispôsobiť, aby mňa meli rádi, abych bela hodná holka, abych bela dobrá zamiestnankyň a tohle. Ne, když cítim proste, chci nieco, tak si o to říct, ale říct si o to vlastne s takovou vnitřní dôverou, že je to moje právo. Že ja mám právo vyjádřiť to, čo chci. A mám i právo vlastne nieco vôbec chtíť. Takže určite práce na sobe, nahlížet vlastne na ten náš život trošku s odstupem, nebo s nadhledem. podívať sa na to, aký ľudí kolem sebe máme, jestli sú všichni takhle manipulatívni, tak je možná si načaste priznáť, že nemanipulujú ja sama ze sebou, nebo nemám tendenciu manipulovať i s ostatníma, prekračovať jej hranice. To naše okolí a náš vnítrní sviet, tak on pro nás má neustále nejaké informácie. A je to odraz nás samých. A o tom ja som fakt presvedčená. Že to, čo máme uvnitr, tak to se nám zrcadlí i venku. To vlastne my vyzařujeme, to si pritahujeme do toho života. Takže brát všechny lidi, všechny naše, ať už blízky, i deti. Deti sú fantastickí, takoví, ja tomu říkam, trenažiaři. Protože u tých detí je přesne vidieť, A veľmi rýchle sa to miení, pokud my si niečo uvnitř prenastavíme. A u tých detí môžeme i vnímať tie hranice. Pokud nemáme nastavených správne hranice, no tak tí deti je prekračujú, to je úplne jasný. Takže všichni lidi, nejvíc partneri detí, tak nám nejakým spôsobom vzrcadlí to, ak my máme svoj vnitřní svet nastavený. Takže určite pracovať na tom vnitřním svete a začítať sa hlavne obklopovať ľadmi, ve ktoré máme dôveru, kteří nám sú oporou. pro ktoré môžeme byť oporou i my, kdež možná zrovna v tej dobe, kde je človek v tom toxickém vztahu, tak do určitej míry je toxický trochu i jako sám. A ja sa to tčiaľ také uvedomňujú, že v tej dobe, kde som v tom toxickém vztahu byla, tak do určitej míry som byla toxická i sama, možno a proti ostatní, pro moje pšátele, pretože si myslím, že som o tom neustále vyprávila. a vlastne som to potřebala ze sebe nejakým spôsobem dostať. A oni boli tak úžasní, že to všechno ustáli. Takže vlastne to okolí, ve ktorým sa obklopujeme, je také nesmírne dôležitý. A ja som neodpovedela asi na tú otázku, na ktorú sa stala. Pre mňa bylo i hodne dôležitý vlastne tá práca s týma emocima. Tak ja som v tú dobu a my veľmi pomohli Bachovej esence, ktorými ja sa dnes vinojú. Často si ľudia predstaví bachové esence, že sa to čichá, že to sú nieco ako eterické olejíčky, tak ono to tak není. Tie bachové esence sa užívajú vnitřne. Sú to vlastne kvietové esence od doktora Edwarda Bacha, ktorý bol anglický lékař. On vlastne pracoval primárne so svými pacientmi, potom už ke konci života. Primárne vlastne pomocí tých bakových esencií vytvořil takový systém, kde každá tá esence, no ich je celkové 38, každá tá esence pracuje s nejakými emociami. Práve sa s nimi krásne dá pracovať s nestavováním hraníc, nejakou sebedúvierou a strachy rúznymi. Takže tých možností je tam celá řada. A tie bachovky mi neskutečne pomohli, fakt v tom nejtežším období, ktoré ja som prožívala, pretože už som byla zrelá a už som o tom reálne i přemýflala, že si pôjdu nechať napsať antidepresiva, i když som viedela, aký vedlejší účinky mají, co tam je vlastne za tie hrozby. Ale som bola v takovej situácii, že som neviedela vôbec, co sa má ze sebou a vedela som to jako jedinou možnosť. ešte z tých té doby, tak kolegova manželka sa bachovkám začala venovať. Ona mi namýchala lahvičku a tam mňa doslova spasila. To bolo až neuvieritelné. Mi sa do dvou dní tak neuvieritelne ulevilo, že ja som tak všude chodila a říkala, že toto je problém bachovky, na všechno bachovky. Ono to není tak, že bachové jesence vyřeší za nás tie problémy, ale oni nás práve dostanú do toho životního nadhľadu. pomôžou nám asi podívať na tú celú třeba životnú situáciu, nebo na to, čo konkrétne řešíme, tak nám pomôžou sa podívať vlastne z iných perspektívy a najít to řešení na iné rovine, pretože myslím, že Albert Einstein to všetko, že nemôžeme vyřešiť problém na úrovni, na ktoré vznikla, potrebuje sa dostať niekam trochu inám. a takto ja práve vnímam bachovky. Takže tohle je jeden z pôsob. Takto ja som třeba práve i s ženoma hodne pracovala. Trúfnu si říci, že je to veľký téma manipulácie, pretože často, možno je to tým, že to bylo a do určitých mírov pořád je moje téma. Keď som si tým vlastne prošla, tak si k sobie přitahujú vlastne často klienty a klientky, ktoré majú to podobné téma, pretože im mám k tomu, co říci a co předať. Takže Bachovky sú také jedná moje veľmi oblíbená část, jak s týma emociama pracovať. No a pro mňa je nesmírne dôležitá yoga, pretože tam vlastne behem yogy, tak my pracujeme nejenom s tým fyzickým telem, i když to tak viečinou na první pohľad vypadá, ale vlastne sa dostávame mnohem blíž sami k sobie a práve k té své pravé podstate. A tak ako si uklízime i v tom vnitřním svete, ona yoga ve skutečnosti také vlastne i práce z myslí. Takže i když to viečina ľidí považuje za práve v fyzické cvičení, tak Yoga je veľmi komplexný a môže nás hezky přivésť zpátky k sobe. Co sa týka zrovna toho našeho třeba sebevedomí, sebehodnoty, tak díky čakrovému systému, to už možná neúplne všechny to bude zajímať, ale tam je třeba hodne dôležitý takový ty čakri kořenová Teď si môže spomínať Manipúra, což je... Solar plexus. Takže vlastne tady tiehle čakry s tým hodne souvisí. A vlastne tá yoga, i když sa o tom třeba na tých lekciích tolik nemluví, tak ona s tým pracuje. A mne třeba ten čakrový systém veľmi zajímá. Takže yoga môže byť také vlastne ďalší spúsob, jak vlastne so sebou nejakou formou pracovať. Je to veľce jemná metoda a ja som dokonce videla i a teď asi nesúhom, kde to bolo, ale vlastne, že nejaký terapeut vyloženie říkal, že yoga má potenciál vlastne léčiť traumata. A ja s tým naprosto souhlasiem, pretože ja to vnímam za prvý u sebe a vnímam to často i u svých klientov, že opravdu ten potenciál je tam obrovský, že díky prací s tým telem i s tým uvnitř nás, tak my máme vlastne možnosť hezky poléčiť to, co je tam třeba bolavé.

To ma napáda, že ja s tým úplne souhlasím pretože mne tiež po takomto uzdravovaní pomohla somatická joga. Tam sa práve liečia a rozpušťajú takéto traumáty na úrovni aj tela, ale samozrejme aj mentálno-emočnej. A potom aj k tým bachovkám, to naozaj je veľmi vynikajúci spôsob, pretože tam človek ako stoty hovorila, že si to už po dvoch dňoch cítila ten nástup toho účinku tých esencií, tak ja som to mala tiež rovnako, že bachovky používam roky, ale zrovna aj v situácii, ktorá bola takto náročná. a o tom, čo sa rozprávame, tak mi to veľmi pomohlo, že okamžite, dá sa povedať, že do pár hodín som cítila nástup tých energií a tých esencií, tých rastlín. Ja tieto veci vnímam veľmi dosť intensívne na tej jednohmotnej energii a ja som to cítila úplne ako taký nášup, že tam, kde som tú silu už mala takú veľmi prítlmenú, tak mi to zrazu úplne boostlo, alebo úplne dobilo taký nejaký... pocit, že to zvládnem a že sa s tým dá niečo spraviť. A preto som to len chcela tak ešte zo svojej skúsenosti nejak tak potvrdiť a zvýrazniť, že toto, čo mu sa aj ZUSKA trenuje, že je veľmi efektívny spôsob ako s tými traumami a nejakými takými emočnými, usadenými a hĺboko zasunutými nejakými súvislostiami sa dá pracovať.

Ono zoteč často, my když pôjdeme k psychológovi, tak ono je to také fajn, jo. Ale tam sa väčšinou pracuje na té mentálnej rovine. A to trauma, tak ono, nebo i když máme potlačené emóce, tak oni sa potlačí v tele. Oni sa nepotlačí v té mysli v mozku, nebo jak to nazvať. Ale oni sú uložené vlastne v tých našich telech. Proto ja tam vnímam, že je nesmírne dôležité s tým telem pracovať. A to neříkam, že ísť psychologovi je špatne, určite ne. Ale sároveň pracovať i s tým telem. A tá yoga zrovna je opravdu veľmi jemná metoda, ktorá nám môže krásne pomôcť postupne. A zase úplne bych sa nehnala do takových kde vám slibujú přelomové, príjdete na jeden víkend a proste totálne transformácie. Zvláď, keďže máme nejaká traumata a myslím si, že traumata máme úplne všichni, tak je dôležité proste ísť postupne tam, kam nás to telo pustí a netlačiť to, nechtieť to všechno vyřešiť hneď a okamžite byť osvícený a mít všechno spracované. A nemyslím si, že je to správna cesta. Je fakt dôležité ísť postupne. Naše telo je nesmírne moudré, takže ono ví, a naše nejaké vyššie ja, kdežto tak nezoveme, tak to je nesmírne moudrá záležitosť. Takže ono presne ví, v jaký čas ísť kam. A pokud si vás nieco zavolá, tak proste íd tam. Ale pokud vám niekto říka, jo, tohle je úplne tá nejlepšia metóda, mne to strašne pomohlo, ale pokud my necítime, že je to tá správna metóda pro nás, tak tam proste nechodiť. Jo, možná to príde pozdiej, možná ne, ale vždycky ídť jenom tam, kde vlastne cítime, a my to víme, my to vnitřne víme. A zase je to o té manipuláciu, Často, když ešte tú manipuláciu nemáme úplne ukotvenú, ešte sa tak necháme zmanipulovať, tak často sme ochotní ísť na rúzne terapie, ktoré nám niekto doporúčí, pretože v ňom třeba vidíme nejakú autoritu, ale tá terapia nie je úplne vhodná pre nás. Takže vždy vnímať tam, kam si nás to zavolá. byť veľmi opatrní. To som možná vlastne nezmínala, teď som si na to spomnila. Ja som v té dobe vlastne v tom vztahu, ja som chodila i na regressní terapie. Byla som asi třikrát. Musím říci, že druhá regressní terapie ta mňa totálne rosekala. To vlastne potom sem mela to svoje extrémní dno. A z dnešného úhlu pohľadu, a neříkam, že ta terapeutka odvedla špatnú prácu, to vôbec ne, ale proste sa tam otevřelo nieco, s čím ja som si nebola schopná poradiť a bolo to extrémne silné. Ja som dneska veľmi opatrená na to, s kým za kým dú na tú jakoukoľvek terapii a opravdu si vybíram osviečení, terapeuty, ľudí, kteří proste s těma tématami umí pracovať. V podstate teď mám tak jednu, dvie osoby, ktorým naprosto dôverujem a málokdy už skúšam niečo nového.

Tam je myslím si, že veľmi dôležité, že pokiaľ sa niekto spamätáva z traumy tohto typu alebo manipulácie a jednoducho boli tam tieto rôzne okolnosti, tak to je veľmi taký proces, ktorý treba si citlivo vybrať práve človeka, s ktorým to človek spracováva. Pretože mnohí ľudia už sú sa s tým stretla veľmi veľakrát. čo som v rozhovoroch so ženami sa dozvedela, že keď aj vyhľadali psychiatra, psychológa, terapeuta alebo ľudí, ktorí sú odborníci, tak pokiaľ ten človek nemal skúsenosť s narcizmom alebo s manipuláciou, Dá sa povedať, že nedokázal zodpovedne poradiť, respektíve častokrát sa aj prís priklonil na stranu toho manipulátora a vlastne ešte viac rozhodil toho človeka, ktorý prišiel hľadať tú pomoc. Takže ja to opakujem relatívne často v týchto podcastoch, ale myslím si, že je to veľmi dôležité to, čo Sveti hovorila, že jednak, aby to s človekom bolo v souhladu, alebo aby to rezonovalo s tým, že áno, tak tento terapeut, alebo tento psychológ je pre mňa ten, k ktorému ma to naozaj tak volá. Ale zároveň, pokiaľ sa spametáva človek z manipulácie, z narcistického vzťahu alebo z psychopatického vzťahu, tak je extrémne dôležité vybrať si na terapiu ľudí, ktorí tomuto rozumejú. Pretože je to úplne iný prístup, používajú sa iné metódy, inak sa k tomu celkovo prístupuje ako v bežných terapiách. Takže to si myslím, že je veľmi dôležité počiarknúť niekoľkokrát, Toto je dosť dôležité pri terapii. No a ešte ma napadlo, že keď si hovorila, že niektorí ľudia berú ako takú spásu, že idú na nejaký víkendový retríd alebo na nejaký pobyt, alebo na niečo, čo si sľubujú od toho, že im to vlastne pretransformuje život, tak to môže byť spúšťač, to môže byť nejaký štarter toho, že sa k tej transformácii môže ten človek postupne tak nejako dostať, ale netreba takéto krátkodobé nejaké pobyty vnímať akože to mi zmení celý život, pretože keď človek bol celý život v nejakej manipulácii alebo v nejakom veľmi toxickom prostredí alebo má tam kopu rôznych poschovávaných emočných zaťažiť tráum a všetko možného, tak nie je reálne, aby sa to dalo spracovať za 2-3 dní, pretože keď si predstavíte, že koľko tie tráumy sa tvorili, alebo ako všetko sa na to nabalovalo, tak je potrebný aj nejaký taký láskeplný čas a priestor tomu dať, aby sa to dokázalo spracovať. A je to individuálne, u niekoho to trvá iný čas ako u niekoho druhého, pretože tamto zároveň súvisí s tým, aké kto má skúsenosti, ako ďaleko na tej ceste je už. Ale to som mala ešte potrebu k tomu dopovedať, že aby niekto nehľadal... Vlastne potvrdiť to, čo si povedala, že aby niekto nehľadal takú instantnú spásu v tom, že za 2-3 dní sa niečo môže zmeniť, ale dať si taký naozaj priestor na to zotavenie sa, lebo takto náročné vzťahy vyžadujú veľmi taký ako veľmi intenzívny, lasky plný priestor, ktorý si dáme predo všetkým my sami. A nespolihať sa na to, že za krátku dobu to všetko vyrieším a bude to úplne v pohode.

A ja možno k tomu bych ešte Noro dodala, že často sa s tým setkávam u žen, že vlastne potom si říkajú, ježiši, aké ja som mohla byť blbá, takhle blbá a vydržela som to v tom stahu. A vlastne si hrozne sypou popel na hlavu a nazývajú sa rôznymi přízvisky. Ale i v tomhle si myslím, že by sme k sobe meli byť láskavé. Pretože keď by sme to v té dobe viedeli, tak v tom vztahu už pravdepodobne nejsme. Ale je to, jak som říkala, je to nejaká životní skušenosť, ktorú sme si potrebovali z nejakého dôvodu projít. A vlastne byť láskavá k sobe v tom, že teď už vím, čo to je. A proste s tou nejväčší láskavostí k sobe budú pristupovať k týhle skušenosti sama k sobe. nebudu sa trestať za to, že som mela odejíť už pred 15 lety. Proste je to tak, jak to je, príjmuť to a byť vlastne vdečná za tú možnosť, že teď už to vidím a že už môžu teď z toho vztahu odejíť.

Je ešte niečo, Zuzi, čo by si chcela dodať na závier?

No na závier. Ja som zrovna teď, pred pár dny, tak jedna mladá žena a z jejich úscem slyšela, že tam, kde je vlastne ten strach, tak tam je ten nejväčší potenciál. A nebáť sa víc do toho strachu, podívať sa mu spríma do očí. objaviť ten potenciál, pretože tam na nás čaká tá síla a ten novej život. A myslím si, že v tých vstazích s manipulátory, narcesy, psychopaty je to to nejdôležitejšie, abychom si uvedomili, že díky vlastne téhle skušenosti, tak my sme byli schopné tú sílu v sobi objaviť. A možná to na začátku nebude jednoduché, ale vierim, že když sa potom podívame zpátky po tých pár letech, takže budeme opravdu s vdečností, a ne s takou tou, jo, som za to vdečná, ale s takou tou uprímnou vdečností. Vlastne si uvedomíme, co všechno nám to prineslo a jakou obrovskou sílu to v nás zbudilo. A možno už sa tomu i pousmiem, ale dôležitý je vlastne prekonať ten prvotný strach, a íť do toho s dúvirou v život a s dúvirou vlastne samy v sebe, že to vždy zvládneme.

Ja ti ďakujem Zuzi veľmi pekne, že si prijala pozvanie do tohto nášho dnešného rozprávania.

Ja ti moc krát, Noro, taky ďakuju a je super, že takové povídanie existuje a vierim, že to pomôže mnohá ženám a mnohám mužům. Dá im to vlastne možnosť, aby zažili ten skutečne spokojený vztah, ktorý ja vierim, že si všichni zaslúžíme. Akorát občas k nemu potrebujeme nejak dojíť.

Ďakujem aj tebe, že si si vypočula dnešnú epizódu. Keď sa ti páčila, tak sa prihlás na odber, nech ti neunikne žiadna téma, vzdielaj ju na sociálnych sieťach a hodnoť podcast od srdca hviezdičkami, aby sa k jeho obsahu mohlo dostať čo najviac ľudí, ktorým môže pomôcť. Ešte viac inšpirácia a odkazy aj na to, čo robí Zuzka, tak tie nájdeš v popise tejto epizódy. A už teraz som na teba teším pri ďalšej téme podcastu o crca, tam, kde začína nová kapitola tvojho príberu. A pamätaj na to, že si zaslúžiš to najlepšie.