16 Jun 2025 · 40 min
Slovak-language podcast episode (recorded 16 June 2025) of Nora Šulíková’s series about relationships, featuring guest Pavlína Kovářová. They discuss Pavlína’s personal experience with manipulatively narcissistic people across relationships, describe common tactics (gaslighting, triangulation, attention-siphoning), the psychological effects (chronic fear, loss of authenticity, lowered self-worth), and practical recovery approaches (contact-cutting, journaling, somatic/yoga work, EFT, craniosacral therapy, Bach remedies). The episode mixes personal narrative, concrete examples, and compassionate advice for listeners still in abusive dynamics.
Chapters
Zažila si alebo zažil si vzťah s narcistickým partnerom a chceš sa o svoj príbeh podeliť v podkaste o CRCA? Klikni na odkaz príbeh pod touto epizódou. Chceš znovu objaviť svoju vnútornú silu a dôverovať sebe, láske a životu? Prečítaj si moju knihu Znovu sama sebou. Nadežne je aj seriózny dotazník, ktorý ti pomôže odhalieť viac ako 50 skrytých varovných signálov narcistickej manipulácie. Je vytvorený tak, aby si mohla identifikovať prípadne aj iný ako partnerský vzťah. Kniha tiež obsahuje aj viac ako 40 overených typov, ako sa z toxického vzťahu spametať, ako upokojiť svoj nervový systém a znovu sa rozžariť. No a z kniho získaš aj dva bónusy, meditáciu na uvoľnenie napäťa a tlaku a meditáciu na posilnenie sebavedomia. Odkaz je pod touto epizodou. Vítej pri ďalšej epizóde podcastu o srdca, v ktorom sa narovinu a otvorene rozprávame o partnerských vzťahoch, narcistickej manipulácii a o tom, ako nájsť cestu naspäť k sebe, prebudiť ženskú silu a otvoriť sa skutočnej láske. Volám sa Nora Šulíková a sprevádzam ženy na ceste na späť k sebe. Ako certifikovaná koučka im prostrednícom emočného detoxu pomáham uvoľniť emocionálnu záťaž, oslobodiť sa z toxických vzťahov, lepšie sa napojiť na intuíciu, prebudiť vedomie sebahodnoty a znovu otvoriť srdce lásky. Sumator kokní šťastie na dosah, znovu sa na sebou, denníka snov, množstva meditácií, vzdelávacich prednášok online kurzov a som zakladateľkou školy Šťastie a Konferencie sa na sebou. Dnes sa budeme rozprávať s Pavlínou Kovářovou, ktorá sa na svojom Instagrame ze stínu narcise venuje problematike manipulácie a narcizmu. Na konzultáciách tiež pomáha ľuďom, ktorí sa stali obeťami narcizmu zorientovať sa v tejto problematike a aby sa mohli zorientovať aj sami v sebe. Tak ťa vítam Pavlína.
Ahoj, hezký deň. Ďakujem za pozvanie.
Ja som veľmi rada, že si toto pozvanie prijala. Veľmi by ma zaujímalo, ako si sa ty k tejto téme manipulácie a narcizmu vlastne dostala.
Dovedla mňa k tomu vlastnú skušenosť samozrejme. Vlastne začalo to pred pár lety, kdy som si začala uviedomovať, že som manipulovateľná. A proste som nejakým spôsobem prozřela, že niekto se mnou nejedná úplne férovie. A cítila som sa, že som asi snadno ovladatelná. A říkala som si, že musím s tým niečo udelať. A musím sa zajímať o to, proč to tak je. Čím třeba přitahujú ľudí, ktorí chcem mne chtieť dovísť nekam, kam oni potrebujú, proč sa to tak deje. Takže začala som si vyhledávať informácie o manipulácii. Nebo možná vlastne si pamatujú, že ke mne začali sami chodiť. Je to takovýto, jak sa říka, že když je žák pripraven, učiteľ sa vždy najde. Takže najednou som šla v knihovni a najednou som tam videla knížku manipuláce. Tak som po ní sáhla. A takto to ke mne postupne chodilo. Začala som sa tomu tématu viac otvírať. a jednoho dne na mňa vykouknul pojem Narcizmus, ktorý ja už som kdysi slyšala, ale myslela som si, že Narcizmus je o tom, že niekto má vysoký ego, snaží sa hezky vypadať, tak to som si myslela, že je Narcizmus. Ale vlastne teď ho slyšala v tom podání, že o tomto vlastne není, ale že je to o tom, že niekto sa snaží ovládať druhý, ľudí manipulovať s nimi tak, aby oni vôbec nepoznali, že sú manipulovaní a vlastne z nich vysávať všetkou energii. Takže to bolo pre mňa taký veľký wow, taký veľký uvedomnení, že aha, to je asi ono, to je to, čo som tady zažívala. Chci si o tom dozvedieť víc. Takže som začala sledovať všetky tyto weby, ktoré sa tým zabývajú, tenkrát ich ešte moc nebylo. ale snažila som sa o tom si vyhľadávať informácie a doslova som ty informácie hľbala, pretože som v tom fakt nacházala to svoje téma, že tohle, co to opravdu, tohle, co to se mi delo a tak o tom si potrebujú teraz zistiť, zistiť víc.
Ty si aj niekde písala, že tvoj život tak postupne sa ponárala do týto témy tak, že si zistila, že ten tvoj život bol popredkávaný rôznymi vzťahmi, ktoré sa takto narcisticky prejavovali. A čo vlastne si si všimla na tých rôznych vzťahoch? Pretože samozrejme, narcizmus sa neprejavuje len v partnerskom vzťahu. Môže to byť rodičovský vzťah, kamarátsky, pracovný. Čo si si na tých vzťahoch všimala, aké podobnosti?
No vlastne pak spätne som tam videla, že všude bolo stejný to, že ja som sa tam cítila v nejaký podřadný roli. Že som vlastne s tým človekem, ať už to bol kdokoliv, nebyla nikde na stejný úrovni. Bela som proste jenom nejaký maňásek, s ktorým si ten človek hrál. A ja som tomu človeku zhlížela. Vždy som k nemu zhlížela do výšky, že on bol proste nade mnou. A ja som sa furt snažila se tomu človeku ešte viac zalíbiť, ešte viac dielať tie veci, aby mňa bral, pretože vždy to pre mňa bolo nejaký človek, ktorý bol več a ja som sa snažila sa mu nejakým spôsobom vyrovnať, ale nikdy to nešlo. Proste bolo to nedosáhnuteľné. Tak to mieli asi společní všechny tie ľudiny.
Aký to malo na teba vplyv okrem teda toho, že cítila si sa, že oni sú vyššie na tebo alebo že majú ťa v nejakým spôsobom v hrsti, tak aký to mal dopad na tvoju psychiku alebo na tvoje každodenné prežívanie života? Alebo ako si žila v tom období ešte ten život?
Ja som sa vlastne neustále cítila, že nejsem dosť, že nejsem dosť dobrá. Ale myslela som si, že za to môžu ja, že je se mnou niečo špatne, že som nejakým spôsobem badná a pokažená, že se málo snažím, nebo že proste musím na sobe víc zamakáť, musím niečo delať inák. Takže ako bylo to takový neustálý hnaní sa za ničím, čo vlastne čoho ani nejde dosáhnuť, pretože vlastne tú lačku, ktorú ja som sa snažila dosáhnuť, tak to niekto úplne falešne tam nastavil. ale vlastne nebyla opravdová, takže ja som sa hnala pořiad za nejakým cílem, ktorej reálne ani neexistoval. A čím víc som sa zatím hnala, abych teda se nikomu vyrovnala, zalíbala a byla pro nej v pořádku, tak tým mín to bolo dosežitelné a tým ja som bola z toho víc frustrovaná a to moje sebeviedomí postupne víc a víc klesalo, pretože proste To mne postupovalo tak, ak bych si třála a dávala som si to za minu, že som mala niečo špatne.
A s akými rôznymi manipulatívnymi taktikami si sa stretla? U rôznych teda ľudí, ktorí sa prejavovali ako narcistické typy osobnosti. Aké taktiky používali?
No takým nejčastejším je, že ten človek si všetko vyargumentuje tým spôsobem, Sebe staví do tý role, že on všechno ví nejdý. Takže vlastne v tom druhém vyvoláva pocit, že on je nula. Že on na nic nemá. Tak další, co je úplne nejotresnejší taktika, tak je gaslighting, kde vlastne ten manipulátor z vás dĺla vyslovene ako blázná. Že vám třeba, nieco třeba mu řeknete a pak spätne on vám řekne, ale nic takového si neříkala. A vlastne snaží sa ve vás vyvolať úplný pochybnosti, že pochybujete sami o sobie, pochybujete fakt vyloženie o tý realite. To ve vás vyvoláva a cílenie tu realitu prikrucuje. Tak to je strašne zákerná taktika, kdy už si pak pripadáš ako blázen. Takže takhle, takovýto klasickej gaslighting. Tak takže jedna manipulatívna technika je triangulácia. To je technika, kde ten narcista do tej hry postaví ešte niekoho iného, aby ten človek vyžádlil. Nebo môže to byť aj viec, že sa viac zajímá o nejakou viec, než o tebe. Takže ty si pak pripadáš, že ho nezajímáš a o to viac sa zase snažíš. A je to proste všechno jenom hra, sú to takoví taktiky, kde sa s tebou hrajú.
Je ešte niečo, čo ťa napadá, že si zažila sama v tých rôznych vzťahoch? Lebo veľakrát ľudia tú subtilnú manipuláciu si nevšimnú a nevedia prísť na koren toho, prečo sa pri niekom necítia dobre, alebo čo im tam nesedí. Čo by si ešte vedela, tak nejak si spomenúť z toho svojho vlastného príbehu. Čo tam bolo také, čo možno na prvý pohľad nevyzeralo ako manipulácia, ale manipulácia to bola.
Určite takový pocit nesvobody. Takový, že si nemôžeš vyloženie dovoliť projevovať sa tak, jak chceš, delať si, čo chceš. Není to vyloženie, že by ti ten človek zakazoval niečo delať, ale on ti zároveň nedá ten prostor, preto to delať. Proste necítiš sa autenticky. To je asi to nejhlavnejšie, čo bych dokázala vyzvyhnúť. Proste nemôžeš sa projevovať taková, jaká doopravdy chceš. a to vede ke strašnej destrukcii tý osobnosti každého z nás, když nemôžeme žiť ten život podľa toho, jak chceme. A není to opravdu o tom, že by to ten človek zakazoval, ale spíš to, čokoľvek sa udeláš, tak on třeba ten narcista spochybní, nebo vysmieje sa třeba tomu. A ty pak třeba deláš niečo, čo ti je strašne baví, ale když ti pořád niekto do toho hází vydle, tak už to pak přestaneš delať. Nebo jde i o nejaké vlastné projevy, ako projeviť pořiadne radosť. To je naprosto přirozená viec, ale nervcesci to nemají rádi, když nikto iný projevuje radosť, pretože oni sú tí hlavní, nejviečší. A když má radosť nikto iný, tak oni žádli na to, že prožívá radosť. Takže mu to museli také skaziť. To je proste jej typická reakce, že druhým ľidem kazajú radosť. Je to i z toho dôvodu, aby odpoutali tú pozornosť, pretože oni nesnesú, když je na niekoho pozornosť upnutá, oni potrebujú pro sebe. Takže dejme tomu třeba typický príklad, čo nesnášajú, tak sú Vánoce, narozeniny, kde ten iný človek, než oni, sú proste, nieco prožívajú, nieco hezkýho a je na nich třeba pozornosť, tak to oni nedávajú. Takže vlastne tým pádem potrebujú druhí lidi hrodne srážet, aby tú pozornosť si vzali zase pro sebe. Takže Pak to vypadá tak, že človek, ktorej žije s narcistou, nebo má ho ve svým okolí, tak pořiadne nemôže žiť autenticky tak, jak chce. A to je asi bych řekla to nejvíc zraňujúce. A to pak práve i vede k tomu, že sami sebe strácime, že pořiadne ani nevíme, kto sme, pretože sa nemôžeme prirozene projevovať.
Pocitovala si nejaký výraznejší strach vo vzťahu s narcistami?
To je ono, vždy. Vždy tam ten strach je. To je vlastne takový strach, ktorej človek v tú chvíľu ani neumí pojmenovať. Je to strach Ja neviem, ak to říci. Je to strach práve asi projeviť sa tak, jak chci. Je to neustálý strach, že niečo řeknú špatne. Že za to príde nejaká reakce. Jo, pretože u tých narcistov reakce sú nepředvídatelné. A vy nikdy nevíte, co zrovna príde za reakcii. A tak se prakticky bojíte říci cokoliv. Protože všetko môže byť obráceno proti vám.
Taký nejaký alertmód, alebo také pomotovosti, ako keby. Čiže človek je pripravený na nejaký útok, alebo na niečo, že nevie z ktorej strany a kedy to príde a nevie, čo príde. A vlastne je to neustále také pripravenosť na niečo, čo nevie pomenovať.
Áno, áno, přesne tak. A toto, keď v tom niekto žije dlouhodobie, tak to je pre ten nervový systém strašne zatežujúci. Protože vlastne sa nikdy neuvolní počiat aj v tom napätí a to proste není zdravý vôbec.
Kedy si si ty povedala, že dosť, že končíš s takýmto správaním a s takýmito ľuďmi, ktorí vlastne ti spôsobujú alebo spôsobovali títo pocity.
Vlastne okamžite, když som na túto tému narazila, když som sa v tom poznala, že to je môj problém, tak to bolo okamžitá hranice, že si to už nenechám na sobe páchať.
A čo si začal robiť potom, keď si si toto uvedomila? Aby si sa buď z toho dostala, alebo spametala, alebo možno aj upokojila nervový systém, alebo čokoľvek. Čo sa ti vlastne dialo? Čo si potom robil?
Tak první krok bol, že som s těma ľudmi úplne omezala kontakt. Kde to šlo, tak som ho stopla úplne vždycky. Ke mne pak tí ľudí prichádzajú požiadne. Takže teď už to poznám a kdež už to na niekom vidím, tak okamžite končíme komunikáciu. Ja už to väčšinou se ani moc neotvíram tiemu ľuďom, takže ja si vždycky potrebujem niekoho ošaháť. Jestli zistím, jestli ten človek, jestli sa ho pustím do toho života, nebo nie. A u niektorých už to cítim ako hnedka, že toto nebude fungovať. Ale vlastne na tom začátku ten môj proces bol takovej, že som proste stopla tie kontakty a začala som sa víc zajímať sama o sebe. Ja som si treba psala denník, takže som si psala svoje pocity, aký treba s toho človeka mám, nebo co každý deň prožívam. zapisovala nejaké svoje pocity a to mne vlastne pomohlo sa orientovať v tej situácii i sama v sobe. a pomohlo mi to postupne sa nejakým spúsobem zase vracet k sobe. Abych zase dokázala nejakým spúsobem bejt autentická, pretože to vlastne bol ten následek po tom, že som i když už ten tý ľudí kolem sebe nemela, tak som sa i tak bála projeviť sa, projeviť tú svojí autentičnosť. Takže postupne som nejakým spúsobem sa zase snažila vracet sa k sobe. Snažila som sa vrátiť si to, čo mne bolo za to. A hodne teraz ešte musím říci, že mne pomohlo, když som práve prichádzala na to, kdo som ja, tak vienovať sa tým činnostem, ktoré baviaj mňa, ktoré som si třeba tak nejako nedopšávala, tak sa tým vyživiť, zasytiť, vlastne dopšáť si tú päči pro sebe a delať tý činnosti, ktoré mne baviaj. tak pro mňa je to hodne uplydňujúce. V rôznych pozíciách sa mi často niečo uvoľnilo a najednou som začala brečeť. Takže hodne si i dopřávať pláč. Když prišiel všetky tie emoce, ktoré chodili, tak sa je dopřáva. A to mňa asi tak postupne zase vrátilo zpátky k sobe.
Koľko ti to asi trvalo, ak by si to vedela v nejakom období, si tak zreflektovať, kým si sa znovu vrátila sama k sebe, pretože toto je veľmi individuálne u každého, ale ja sa zvyknem túto otázku pýtať, pretože niekedy to môže byť aj naozaj rýchlo, niekedy to môže trvať dlhšie obdobie, ale tak koľko to trvalo tebe?
Ja si myslím, že to ešte není uzavřený proces. Přestože už to trvá niekoľko let, tak pořiad sa nejakým spôsobem poznávam ešte víc a zišťujú, čo všetko ešte ve mne je. Myslím si, že toto úplne nejde říci, že jo a teďka už som redy a teďka už som ta Pavlína, ktorá ve skutečnosti som. Pořád sa nejakým spôsobem poznávam, pořád sa objevujú nejaké ešte rány, ktoré tam boli niekde hluboko a najednou sa niekde objeví a musím si je spracovať, nebo musím si s nimi pobyť, vytáhnúť je na to svietlo. Takže je to dlhodobá práce. Není to ako, že by to bolo za mesec hotové. Rozhodnené.
A mala si podporu okolia nejakého blízkého v tom celom najťažšom období? Lebo to väčšinou býva častý problém, že narcisticky nástavia ľudia vlastne tých druhých odpoja od toho zdroja podpory. Takže to ma zaujímať, že si mala nejakých blízkych ľudí, ktorí ti verili.
Jo, naštiesti. Naštiesti som mela určite niekoľko kamarádek. U nejakých sa ukázalo, že to neboli dobrí kamarátky, že jenom využili túto situáciu. Bolo to zase to stejné, čo som už znala. Ale určite jednu nejbližšiu kamarátku som mela. A pak třeba, jak som chodila na tú jogu, tak cvičiteľka jogy pre mňa bola veľkou oporou. To som si tak nejak rozumela, i bez zeslov. A proste nemusela som si jí sviežovať. Ona jenom videla, že prožívam nejakú bolest a jenom tam pre mňa byla. dala mi tú podporu, tak to pre mňa bolo takvý veľmi uklidňující a cítim, že niekto se mnou je, že na to proste nejsem sama. A to nebýt na to sama, si myslím, že je fakt zásadný. A mám pocit, že mne pak, když sa mi prožívala to dlhosto období, že mi začali chodiť i noví ľudí do života. a proste cejtila som u ľudí, ktorí fakt byli v tom môjom živote ako chvilku, tak som u nich najednou cejtila, že sa im môžu otevřiť, že majú to srdce také otevřené, že tam není žiadná falešná hra. A byli třeba v tom živote jenom na chvilku. Bolo to třeba jenom, že som si šla koupiť třeba nieco na uklidnení, myslím, bachové esence som tenkrát brala. A tá pani, ktorá jej mýchala, tak som od ní cejtila tú podporu. Boli to proste takové stríbky, takové andelé po ceste, ktoré som hrúzne potkávala. Boli tam třeba jenom chviličku, ale ja som z nich cítila, že nejsem na tom svete sama. Že tí ľudia hrúzni, ktorí pomáhaj ostatním, že tady proste sú. A bolo to pre mňa hrozne uklidňujúce.
Ty si niekde písala, že sa narceti na teba lapili ako muchy na mucholapku. Prečo to tak je? Prečo narceti vyhľadávajú určitý typ ľudí? A z tvojej skúsenosti, na akých ľudí najčastejšie si sadnú? Alebo k komu sa tak nejako čo najviac nasmerujú?
No, oni si dopředu vytypujú človeka. Oni skúšajú to na každýho. Ten jej chcíl je vysúsať z niekoho co nejvíc energie. Takže oni si vždy otestujú, u ktorých ľudí je to možný. u koho to bude fungovať, kdo je nejakým spôsobem ovladatelný. A mám pocit i, že potrebovali vidieť, že pritáhnú si k sobe niekoho, kdo je bude obdivovať. Takže když ten človek jeho cíti, ten narcista cíti, jo, tato stá, mňa bude tady obdivovať, ja sa líbim, tak je to fajn. Jo, pretože oni hrajú fakt takovú falešnú hru, Mne už teď po tiech letech, ja už to vidím úplne inak. A ja tie ľudia mám prokouknuté veľmi rýchle. A vlastne dieje sa to, že oni mňa obchádzajú obloukem. Protože tam už cíti, že im na to neskočím. A rozhodne nejaký obdiv tam absolútne není. Môžu tady delať kotrmálce, salta, cokoliv. Ale proste nula obdivu z mým strany. Takže proste dou inám. A skúšaj to na ľudí, kde cíti, kde im niečím zamachrujú. Oni si řeknú, wow, tak toto je skvielý človek. To je strašne nenápadný. Sú to ľudia, ktorí sa hrozne snažujú páchať nejaké dobro a vypadáť, jak hrozne pomáhajú ostatním lidem. Je to taková falešná maska. Takže když im kdo na túto falešnú masku skočí, tak tam vlastne smiežujú tú pozornosť. Asi týmto spôsobom vytipujú si, kto jim uvieží, kto jim bude poskytovať to krmivo, ten obdiech, vlastne to, co potrebujú tie reakce. v tú dobu, kdy sa na mňa najvícej lepili, tak ja som bola tenhle typ, že som často niekoho obdivovala a pleskala som mu a říkala som si, že to je skvelý človek. Takže to za mňa vycítili. A pak ešte možná druhá viec, že som treba nemala hranice. Asi som proste nemala hranice, takže som bola ochutná pro toho človeka udelať cokoliv. Takže tie hranice to je druhá vec.
K tomu by som sa ešte chcela dostať, ale ešte ma napadlo pritom, že vlastne ako si aj spomenula, že narcisti si vyhľadajú toho človeka, alebo zamerajú pozornosť na toho, kto je pre nich ten zdroj, z ktorého môžu sosať, tak v podstate sú jednými s typou energetických úpirov, by si dalo povedať, že?
Ano.
Ty sa tým asi tiež zaoberáš.
Jo, ja si myslím, že energetický upír, to sú proste ľudia, ktorí potrebujú, nemajú vlastne to vnitřní naplnenie, nemajú prakticky, ako proč žiť sami za sebe a tak potrebujú vytáhnuť tú energiu z niekoho iného. A narcisti sú jedni z nich, pretože tím jde práve vo reakcii, vo tú energiu. To je to, čo oni potrebujú dostať. Oni vlastne se nedokážu vyživiť sami. že by proste sami prožívali radosť, že by sami našli nejaké uspokojenie svého života. Proste pro ne ten motor, ten životný motor je dostávať z ľudí reakce. To je jej krmivo, to je vlastne celý narcizmus na tom založený, že potrebujú si tú svojú hodnotu dokazovať zvenší. Proto k tomu potrebujú tie ľudia, potrebujú k tomu tie obdivovatele, a potrebujú ľudí, ktorí na ne budú nejakým spôsobem reagovať. Ať už pozitívne, nebo negatívne, to je úplne jedno. Hlavne, kdeže proste reagujú a kde neustále má aj ten prísun reakcí.
Poďme teraz k tým hraniciám, o ktorých si už začala hovoriť. Keď sa na teba lepili, nemala nejaké pevné, tak čo si začala robiť, aby si si tie hranice vedela vymedziť a ústať? vedela, kde sú. Čo si preto spravila.
No tam vlastne to nejzásadnejšie je, že ja sem vždy ani zaprvé sem nevedela, čo to hranice sú. Vôbec to pre mňa bolo absolútne neznámý slovo. Ale vlastne tým, že ja sem pořádne se neorientovala sama v sobe, tak sem ani nemela dôvod si je staviť. Protože som vlastne pořádne nevedela, kto som. I pre mňa bolo třeba dôležité myť kolem sebe nejakých ľudí, ktorí si mňa nejakým spôsobem za všech okolností držajú. Byť to nebylo ti pravý. A třeba príjť o ne by pre mňa bolo hrozne ťažké. Takže ja som i preto, že mňa nejakým spôsobem brali energiu, tak som si tam tú hranicu nedokázala dať, pretože som ani nevedela, že jej tam mám myť, že to sú oni, ktorí mňa berú tú energiu. Takže asi první zásadní pre mňa bylo, kdež som práve našla tú tému narcizmu a videla som tú problematiku. Takže kdež som si uvedomila tú tému narcizmu, tak tam vlastne začala tá hranice toho, že nechci s tiamoľvek ľuďmi byť v kontaktu a vlastne začala som sa poznávať. a jak som sa začala poznávať, tak pak mohli pricházať hranice noví a noví a postupne si je vlastne stavieť.
U teba si nikde čítala, že si sa doslova rozobrala na kúsky a skládala si sa znovu a inak. Čo to znamenalo? Lebo vlastne toto je veľmi náračný proces, ako keď si to človek predstaví, že rozobrať sa na kúsky a to je podľa mňa aj ten a čo som sa aj rozprávala už s rôznymi odborníkmi na túto tému, tak to je zásadný Možno aj problém toho, prečo sa narcisti vlastne nemôžu zmeniť, lebo oni sa nie sú ochotní rozobrať na kúsky a rozbiť tú svoju identitu a potom sa znovu zoskladať, pretože je to veľmi taký bolestivý proces. Takže čo si ty robila preto, keď si sa nejako rozobrala na tie kúsky a ako si sa poskladala a ako to teda vyzeralo?
To je težká otázka, ja vlastne ani neviem, jak to říct. Ono sa to proste dielo nejakým zpôsobem samo. Ono to vlastne ani nešlo inak. Tam to bolo proste buď a nebo. A vlastne ja už som v ten moment, kdy som túto tému objavila, tak ja som videla, že už nechci zpátky. A to, že nechci zpátky znamená, že ja už nemôžu byť tá stará pavína, ktorá som bola. Už to proste nejde. To nebolo tak, že bych si řekla tak a teď sa naučím byť iná. Ono mne to proste už nepouštilo zpátky. Už mne to vedlo nekam inám. A musel som tie veci delať novie. A ja ti nedokážu říci, vlastne, ako, co som udelala. Ono sa to proste, to bol, jako, prirozený proces. Jako, když sa z housenky vyklube motýl, tak ona taky, jako, nesedí u počítače a nestuduje, jak sa z tý housenky má stáť motýlem. Proste je to nejaký prirozený proces, ktorý sa proste del. A stalo sa. Nedokážem na to odpovedať, čo som preto musela udelať. Jenom som vedela, že není cesty späť. To bolo celé. A pak už mne ta cesta nejak pricházala sama.
Áno, to je to rozhodnutie, že už nie je cesty späť. Ale vlastne, išla si do nejakých terapií, alebo mala si nejaké metódy, ktorými si sa z toho uzdravovala, alebo nejakým spôsobom liečila ty zranenia na duši, ktoré ti takéto vzťahy spôsobili?
Jo, to jo, to určite. Pre mňa asi to nejzásadnejšie bolo to psanie denníku, i to cvičenie yogi, rúzny seberozvoj. Nemôžem říci, že bych nejak extra chodila na terapie. To ani tak moc ne. Ja som sa hlavne v tú nejkritečnejšiu dobu potrebovala dočas sama pro sebe a delať tie vieci, ktoré mne bavili a naplňovali. A to bych řekla, že bola asi tá nejlepšia terapia. A určite som sa zajímala o rôzny seberozvojový metódy, ale nemôžu říť, že bych do toho bela nejak extra ponožená, že bych chodila na milióny. kurzu a k rôznym terapeutom. To zase ako až takhle ne, proste. Tak nejak sa to dalo prirozene. Tie veci mne prirozene prichádzali do cesty rôznej metódy, ktoré mňa uklidňovali, ktoré mňa formovali. Tak to ako nejakým spôsobom keď mne prichádzalo. Ale nemôžu říci, že bych to ako nejak aktivne extra vyhľadávala.
Ja sa na to pýtam aj kvôli tomu, že veľa ľudí, ktorí počúvajú tento podcast alebo aj čo sa celkovo tak rozprávam s ľuďmi, ktorí túto tému sami vo svojom živote zážili, tak veľmi často sa rozpráva o narcizme, aké sú jeho nejaké črty, ako to rozpoznať, ako sa chrániť a tak. Ale vlastne často sa nehovorí o tom, ako sa z toho spamätať, uzdraviť a vlastne zahojiť tie rany, ktoré takéto správanie veľakrát aj niekoľko desiatok rokov tomu človeku spôsobovalo. Takže máš nejaké možno typy, ktoré by ľuďom mohli pomôcť, ako tú vlastnú cestu k takému návratu k sebe započať, alebo čo vlastne spraviť, aby človek sa mohol upokojiť Viem, že si už hovorila o tých svojich typoch, ktoré si robila ty, ale či máš ešte nejaký ďalší, ktorý si myslí, že by mohol niekomu pomôcť?
Ja asi toto nechci rieť, pretože každému pomôže nieco inýho. Každý je pripravený na nieco inýho a každý ten príbeh každého človeka, ktorý si týmto prochází, je iný. A preto každému nebude fungovať stejná metóda. Proste myslím si, že každý by miel poslouchať sebe a to, čo jemu příde do cesty. Nevierim to, že máme tady nejaký príbieh a proste tá cesta, my když budeme poslouchať sami sebe, budeme poslouchať tú svojí intuície, tak ona nás povede. A pro každýho to môže byť fakt nieco inýho. Pro niekoho to môže byť třeba tá yoga, akú bola u mňa. Pro niekoho to môže byť třeba kundalínne aktivace. Pro niekoho to môže byť třeba nejaká meditáce. Proste pro každýho to opravdu môže byť nieco inýho. Ja třeba se svými klientami dĺgam metodu EFT, to je poťukávanie vody, ktoré vedú ke skvědneniu ich přepisu rôznych vzorcú, ale zároveň nikomu neříkame, že toto je jediná metoda, ktorou maj praktikovať. Opravdu si jako stojím za tým, že každému príde do cesty nieco inýho. A mám pocit, že ľudí, ktorí sú v týle fázi toho, že sa chtie uzdraviť, tak často strašne moc tlačia na pilu a chtieli to uzdravenie hneď. Ale to proste úplne neni možný. My když budete mať zlomenú nohu, tak vám také nepomôže to, že budete chodiť do posilovny. Ale my máme často pocit, že s týmto zlomeným srdcem my na sobe musíme strašne moc makať, aby sme sa uzdravili. Ale to až tak úplne nefunguje. Takže nejaká práce na sobi, áno. Ale v ten moment, kde sme na to pripravení a každý je na to pripravený v inou chvíli, v inou fáze. Takže spíš bych doporučila, poslouchať sebe, dielať to, čo mne naplňuje, to, čo mne baví, to, čo mne vyživuje. A kdež mi príde do cesty nejaká třeba metóda, ktorý si myslím, že jo, to sa mnou rezonuje, to je fajn, tak môžu to proskúmať a môžu do toho ísť. Ale kdež to bude, akože tady v rozhovoru teďka říkala, že toto, co to pomáha, tak ja to du skúsiť, tak to si myslím, že není tá správná cesta. Nebo môže byť. Ale když cítim, že jo, teďka som na to pripravená, ale nie když je to takové, že ja sa cítim strašne teďka ve stresu a som strašne bolová, tak už neviem, čo mám udelať. Tak idu vyskúšať tohle, pretože řekla, že to bude dobré, ale je tam ten strach. Když tam, ako když nieco, idu delať nejakú metódu ze strachu, tak to podľa mňa nefunguje. Že by to melo byť tak nejak jako prirozenie v moment, kde sme na to pripravení. Ale čím môžu byť určite začala, tak je cvičenie, ať už třeba ta yoga, nebo somatické cviky, pretože vlastne to trauma se nám ukládá v tele a tým, že sme žili nejakú dobu v tom narcísmu, kde vlastne pořiad máme zapnutý ten stressový nervóz, tu vitev toho nervovýho systému, ktorá je založená na tom stresu, tak my máme aktivovanú tú druhú vitev, ktorá taká sympatická vietev, ktorá je založená na klidu a práve cvičením se dá tento vietev, ktorá je založená na tom klidu, zase zaktivovať. Takže somatické cvičenie bych určite doporučila nejakou prostým práci s telem, jemný pohyb. Nejako drsný pohyb, ale proste jemný pohyb. Zase môže tú nervovú sústavu dáť do pořiadku. Tak třeba ja mám i dobrou skúšanosť s kraniosakránnej terapiou, s tou metodou EFT, s bachovými esencemi. To sú vlastne kapičky na uklidenie. Takže to sú treba veci, ktoré pomohli mne, ale opravdu pro každýho to môže byť úplne nieco iného.
Ja som sa na to zámerne spýtala, pretože práve to, ako aj ty si zdôrazňovala, že treba na svoju intuíciu, na svoje pocity nič nesiliť a nasledovať to, že čo mňa teší, mňa baví a že čo mňa robí dobre, tak práve možno niekoho pritiahlo zrovna toto vysielanie, táto epizóda k tomu, aby si vypočul niečo, čo to môže byť. Pretože veľakrát ja sa stretávam s tým, že mnohí ľudia vôbec nevedia, ako by si mohli ten nervový systém napríklad upokojiť. Nedostanú sa k ním tie zdroja, pýtajú sa na Nie je to z tojej pozície tej silovosti, že musím, musím, musím a hneď, hneď, hneď a musí to byť rýchlo. Ale sú zúfali, že vlastne nevedia, že sú tak stratené v takom chaotickom rozpoložení, už z toho vzťahu, ako keď sa dostanú, že nevedia vlastne čo. A mnohým ľuďom napríklad nehovorí nič ani meditácia. Čiže aj to, keď sa spomenie ako nejaká možnosť, tak je to vždy, si myslím, do plusu. Pretože niekoho to môže osloviť, niekomu to môže cinknúť. Aha, tak tu som niečo takéto počul, alebo počula. Možno ho to niekam zavedie, alebo ju to niekam zavedie. Takže to je vlastne, preto som tú otázku takto zverovala.
Jo, s tým sa zhlasím, takže pokud nikoho tady zaujme slovo yoga, nebo meditáce, nebo somatických cvičení, tak je to fajn. Jenom som chtela dáť úraz na to, že by to nemohlo byť hnaniť sa z pozice strachu za to, že musím na sebe makať.
Určite nie. To je úplne opačný princíp, pretože vtedy je človek v takom rozpoložení, že nemá energiu. Keď vidí z takého vzťahu, tak to energiu nemá, takže makať na sebe totálne sci-fi, úplne ale určite dobre. Ja teda môžem zo svojej skúsenosti potvrdiť, že nám nepomohla tiež aj veľmi somatická joga. To je vlastne spojenie toho, čo si hovorila, že nejaké somatické cvičenie a joga. Tak ja som vlastne robila somatickú jogu. A to je veľmi dobre práve, ako si aj ty spomínala na to, že tie emócie sú už potom usadené hlboko v tele a že tým sa to veľmi citlivo dá rozpohybovať a porozpúšťať. Takže tiež za mňa môžem len ako odporučiť. Čo tebe táto skúsenosť tohto typu dala? Čo si sa vďaka tomu naučila? Že si žila s narcissistami, alebo že si ich mala v blízkom okolí?
Mne to dala úplne nový život. Ja som úplne niekto iný, než som byla dřív. Takže ja teďka môžu říci, že som za to i vďačná. Pretože mne to posunulo úplne do inej dimenze. A no, neviem, neviem, co konkrétne. Je to asi radosť ze života, je to hranice, je to to, že dokážu vnímať sebe, dokážu vnímať své potreby, dokážu komunikovať. No, je to hodne. Teďka to nedokážu dáť do slov, ale som proste iný človek, než som bola dřív, to rozhodne.
A keby ti mohla niečo odkazať ľuďom, ktorí práve v takomto vzťahu sú a boja sa možno z toho vystúpiť, čo by to bolo? Čo by si odkazol?
Ja bych je asi navedla na otázku, když z toho nevystúpi, jaký ten jej život bude. Co bude za pár let, když budú pořád tam, kde sú. a zároveň, ať si skúsei predstaviť, jak by vypadal ten život, kde by mohol byť svobodný, kde by nemuseli sa upozaďovať, kde by nemuseli žiť ve strachu, kde by sa nemuseli pořiad z niečeho obviňovať, nebo byť obviňováni. Jaký by bol ten život, kde by v ňom byla svoboda? A tohle, ať si hrajú s týma dva predstavama, ať si tam proti sobie dávajú týmto dve predstavy a poslúchajú tú svoju intuíciu a tú svojí srdce. A vierim, že sa rozhodnú správne a rozhodne bych im chtela vzkázať, že to rozhodnutie za to stojí. Protože ten život tak môže byť daleko pestřejší, daleko barevnejší, daleko radostnejší. A myslím si, že je škoda ho promarniť v niečem, v čom mi není dobře.
Ješte niečo, čo by si chcela dodať na záver?
Asi žijte se srdcem a poslouchejte svoje pocity, potreby a nestrajte sami sebe. A zaslúžite si to. Zaslúžite si žiť v radosti a žiť podľa sebe. A ešte jedna mysľ. Ešte bych chtela všem tak zriemiť, že sú neubežitelne silní, pretože každý človek, kto toto prožíva, je v hloubi strašne silný človek. Takže i presto, že si treba myslí, že sú nuly, tak akým to je říkáno, tak opak je pravdu.
Veľmi pekne ti ďakujem za tento rozhovor a za toto veľmi pekné ukončenie.
Ja ďakujem, že som tady mohla byť.
A tebe ďakujem, že si počula alebo vypočul dnešnú epizódu. Keď sa ti páčila, prihlásta na odber, nech ti neunikne žiadna téma. Zdieľaj na sociálnych sieťach a hodnoť podcast o crcach hviezdičkami, aby sa k jeho obsahu mohlo dostať čo najviac ľudí, ktorí môže pomôcť. Ešte viac inšpirácií a odkazy, aj na to, čo robí Pavlína, nájdeš v opise tejto epizódy. Už teraz sa na teba teším pri ďalšej tajné podcastu od srdca. Tam, kde začína nová kapitola tvojho príbehu. A pamätaj na to, že si zaslúžiš len to najlepšie.