#24. Udrel tam, kde rástol nový život

Zažila si alebo zažil si vzťah s narcistickým partnerom a chceš sa o svoj príbeh podeliť v podkaste o CRCA? Klikni na odkaz príbeh pod touto epizódou. Chceš znovu objaviť svoju vnútornú silu a dôverovať sebe, láske a životu? Prečítaj si moju knihu Znovu sama sebou. Nadežne je aj seriózny dotazník, ktorý ti pomôže odhalieť viac ako 50 skrytých varovných signálov narcistickej manipulácie. Je vytvorený tak, aby si mohla identifikovať prípadne aj iný ako partnerský vzťah. Kniha tiež obsahuje aj viac ako 40 overených typov, ako sa z toxického vzťahu spametať, ako upokojiť svoj nervový systém a znovu sa rozžariť. No a z kniho získaš aj dva bónusy, meditáciu na uvoľnenie napäťa a tlaku a meditáciu na posilnenie sebavedomia. Odkaz je pod touto epizodou. Vítaj pri ďalšej epizóde podcastu o CRCE, v ktorom sa narovinu a otvorene rozprávame o partnerských vzťahoch, narcestickej manipulácii a o tom, ako nájsť cestu naspäť k sebe, prebudiť ženskú silu a otvoriť sa skutočne láske. Volám sa Nora Šuliková a sprevadlám ženy.

Na ceste na späť k sebe.

Ako certifikovaná kôčka im prostredníctvom emočného detoxu pomáham uvoľniť emocionálnu záťaž, oslobodiť sa z toxických vzťahov, hlbšie sa napojiť na intuíciu, prebudiť vedomý seba hodnoty a znovu otvoriť srdce lásky. Som autorko knihe Šťastie na dosah, Znovu sa na sebou, denníka snov, spoluautorko knihy ako Pírko, množstva meditácií, vzdelávacich prednášok, online kurzov a zakláteľkou školy Šťastia a konferencie Sa na sebou. Dnes sa budeme rozprávať so Zuzanou, ktorá vám povie svoj príbeh. Vítaj Zuzi.

Ďakujem pekne.

Tak spýtam sa aj teba, ako sa zvyknem na úvod týchto príbehov pýtať, ako ten tvoj začal.

No tak môj začal, keď som mala 19 rokov. Bola som v tom čase ešte dosť mladá a neskúsená. A popravde, mne sa ten muž fyzicky nepáčil. ale presne si ma získal tým, že pôsobil priateľský a bol taký charizmatický. Bol vtipný, takže celkom rýchlo si ma získal a začali sme sa vlastne stretávať. No v tom čase bol vlastne ešte ženatý, ale už v rozvodovom konaní. Čo mi oznamil tak možno po a keď som sa ho opýtala, prečo sa rozvádza, tak vlastne vravel, že dôvodom je.

Vlastne to, že to neklapalo a že.

Mu žena zakazovala koničky a kamarátov. A vtedy mi vlastne aj povedal, že v prípade, že mu to budem aj ja zakazovať, že to nebude pokračovať a.

Myslím, že už tam to bol taký.

Prvý znak toho, že to asi úplne v poriadku nebude. Aj vlastne potom, ešte keď sme sa stretávali, to bolo niekedy ešte úplne na začiatku, tiež sme boli spolu v bare a vlastne v tom bare mal takú dosť nevhodnú poznámku na moju osobu, kde som ja ostro zareagovala, že proste sa mi to nepáčilo, na čo sa on postavil a povedal, že keď sa s ním takto budem baviť, takže odjde. No len ja som vtedy nechcela, aby odišiel. No a myslím, že už to boli také tie prvé znaky toho, On si tam už vlastne hneď na začiatku určoval svoje hranice a chcel mi tým dať, no neviem, proste tam... Akoby tým, že chcel proste, že by som akceptovala aj tie jeho koničky aj vlastne to, že má niekedy nemiestné poznánky a že ho proste musím brať s tým. aký je, že taký je proste. Ale to už boli také, podľa mňa, red fleky. No ale tak pokračovali sme v tomto.

A prečo si v tom pokračovala? Prečo si v tom pokračovala, keď sa tam cítila vlastne? Keď si videla, že tam niečo nesedí, že čo ťa vlastne nejako držalo?

Tam ani niečo ma tam držalo. že som to takto ignorovala, keď som vlastne... Ja som si to potom až tak spätne uvedomila, že už vlastne toto nebolo v poriadku. Že to už boli také naznaky toho, len aj tým, že som vlastne nevedela, čo sa do budúcna udeje, tak neviem, proste som to odignorovala s tým, že zase jasné, nič také sa hrozne nestalo. Dobre, urazil ma, prekutnem to. No lenže sa to potom samozrejme už stávalo čoraz častejšie. A samozrejme už potom, že aj pred kamarátmi. A neviem, prečo som to vtedy odignorovala.

A bola tam aj taká výraznejšia fáza, kde ťa zahrňal pozornosťou, láskou, možno nejakými dármi, alebo taký ten love bombing?

No ten... Lovebombing z jeho strany nebol nejaký extrémny, ako bolo to také, že vlastne stretovali sme sa dosť krátko na to, keď mi povedal, že sa zalúbil, čo mi tiež prišlo také divné, že poznal ma fakt krátko a už takéto vyjadrenia. A nebol tam nejaký ten lovebombing, pretože on mne vlastne On si rýchlo všimol, že mne netreba dávať veľa. Takže nebol tam nejaký extrém, že by ma nejak zahrňal láskou, pozornosťou. Pozorný bol určite na začiatku najviac v oči mne, ale potom to už tam zrejme len bolo čoraz menej a menej pozornosti.

No a aké tam boli ešte nejaké varovné signály, ktoré si možno vtedy nevidela, ale teraz spätne, keď sa na to pozrieš, tak ti dávejú zmysel.

Tak napríklad hodnotil moje správanie voči ostatným ľuďom. Tým, že ja som... Keď sa mi proste niečo nepačilo, tak som to proste povedala druhým ľuďom. a jemu sa toto moje správanie nepačilo a stále mi vlastne rozprával, že sa nesmiem k druhým takto správať a že nesmiem byť taká papuľnata, že to sa nehodí a takto. A vlastne týmto ma začal tak utlmovať. No a ja zo mňa sa pomaly, ale iste stavala taká šedá myška, ktorá si už potom nevedela ani vyjadriť svoj názor. Takže toto bolo tiež jedna z takých vecí. Tam vlastne už bolo takéto... Tam už vlastne išiel po tej mojej.

Sebe hodbe, ktorú chcel proste, aby som o to prišla.

A čo tam ešte bolo také, čo si si všimla teda možno až spätne, že sa tak javilo ako varovný signál?

Tak tam bolo aj to, že ja.

Som bola vlastne pre viacerých mužov atraktívna. Tiež mi napríklad rozprávala aj to, že krása nie je všetko. Že to, že som pekná, nestačí. Že musím mať aj niečo v hlave. Boli tam aj takéto narážky napríklad. A to už všetko viedlo vlastne k tomu, že som ja pomaly stracala tú seba hodnotu. Časom to bolo tak, že voči mne bol čoraz menej pozorný a voči druhým ženám, keď sme boli niekde v spoločnosti, tak bol pozorný. Čo vedel, že sa mi nepáči vlastne a robil to v podstate schválne. pretože vedel, že ma to znervozňuje, čo samozrejme potom viedlo k Hatkam. A samozrejme, že potom to bolo o tom, že Hatku som vyvolala ja, že som zbytočne žiarlivá, že preháňam a takéto veci. A pritom očividne pred mnou flirtoval s inými ženami, takže aj takéto veci.

A tiež vlastne tam...

No ono to nebolo samozrejme s tými inými ženami, len o tom, že s nimi flirtoval, hej. S po niektorými to šlo aj vlastne k neverem. Ale to až vlastne neskôr, keď sme spolu boli už dlhšie. Na čo som mu aj prišla. Čo samozrejme, že potom aj poprel. Že to takto nebolo. aj keď dôkaz bol. No len najhoršie na tom bolo to, že ja som mu to v tej chvíli i tak uverila, aj keď som vlastne vedela, že to tak je, že ma podviedol, že bol s inou ženou. Ale v konečnom dosledku som mu vlastne uverila, že to tak nebolo, že ja som to celé zle pochopila. Lebo to už bolo vlastne v takom štádiu, keď som bola už ako dosť ovplyvnená tou manipuláciou.

A koľko to trvalo vlastne, kým ste sa dostali do takéto fázy? Lebo je rôzna dĺžka toho, kým sa vlastne začne prijavovať tak naplnúť tá práva podstata toho človeka.

Áno, áno, tak toto bolo v podstate len taký začiatok. My sme boli s sedem rokov spolu, čo vlastne tam bolo takéto odkopávanie mojej sebahodnoty a je vlastne to, ako mi rozprával, že ako sa mám voči druhým správať. A vlastne aj to flirtovanie jeho s inými ženami, ktoré robil schválne. Ale to trvalo vlastne 7 rokov a medzi tým tam bola aj tá nevera. A vlastne po 7 rokoch som vedela, že niečo nie je v poriadku. Vedela som, že nie je to jednoducho v poriadku a potrebovala som si vyčistiť hlavu. A vtedy som mu povedala, že potrebujem na chvíľu odísť a premyslieť si, čo bude ďalej. No a vtedy sme vlastne pár mesiacov spolu neboli. Teda nežili sme spolu, ale občas sme sa stretávali. Lenže ono to nakoniec dopadlo tak, že som sa náspäť k nemu vrátila. A ja som mala z toho taký pocit, že on bol v pohode s tým, že sa k sebe vrátime len z toho pôvodu, aby prišla taká akási pomsta, aby sa rozišiel on so mnou. Lebo potom sa vlastne stálo to krátko na to. Sa stalo to vlastne, že sa on rozišiel so mnou. Ale po nejakom pol roku sa nám vlastne opäť stretli cesty a vtedy som s ním otehotnila. a vtedy sme čakali prvé dieťa. No a vtedy sa to tak už začalo stupňovať, vtedy to už bolo také silnejšie z jeho strany. Tam už ako ten prvý rok, keď sa syn narodil, no necelý, tak možno pol roka, tam som nejak nevnímala tú manipuláciu ani nič, mala som vtedy iné problémy, ale potom Vlastne ako sa ten prvý syn narodil, tak som si tak začala rozprávať, že... Ja keď som ho videla, tak som si hovorila, že ja toho človeka asi ani nepoznám. Prišiel mi taký cudzí po tej polročnej páze vlastne. Mi prišiel taký cudzí a vtedy vlastne už som vedela, že to asi nevedie k ničomu dobrému.

No ale...

Stalo sa to, že som otehotnila znova do roka. A vtedy sa začal už taký dosť brutal... Lebo ja už... Lebo zase som mu došla na neveru, ktorú samozrejme, že zase poprel. A vtedy on už ma mal tak akoby v pasci, pretože som na ňom zavisla v podstate už aj finančne. Tým, že som bola na materskej s jedným synom, čakala som druhého a tam už boli úražky, padali tam facky. Zhnusil sa mi vlastne v momente, keď ma... To bolo vlastne v deň Vianoc. Ja som ráno vstala taká spokojná, tešila som sa na Vianoce a vlastne vtedy Oni nemajú radí spokojné ženy, takže neviem už ani ohľadom čoho tá hadka začala, ale viem, že začal sa hadať on. A vtedy vlastne tým, že ja som ho ignorovala, pretože som sa hadať nechcela.

Tak začal mi tam kresťa za krúkov.

Pretože chcel proste vyvolať konflikt a a syn tam začal plakať. A som mu povedala, že nech prestane, pretože syn pláče a je to bezvýznamné proste to, čo robí. A na to mi on vravil, že to bola vlastne v tom čase tehotna s tým druhým dieťaťom. A on mi na to povedal, aby som nepiskovala, lebo že proste mi jednu uvalí. No a tak sa aj stalo. Dal mi fácku. Čo mňa dosť vzalo, pretože jednak som bola aj tehotná. A samozrejme, že som mu tú facku chcela vrátiť, ale on bol pripravený, pretože on vedel, že tú facku mu budem chcieť vrátiť. Chytil mi vlastne ruky, tak sme sa tam chvíľu natiehovali. No ale tým, že som vedela, že som tehotná, tak som sa tam s ním viac natiehovať nechcela, tak som potom odišla. A vlastne v ten deň som aj zbalila seba syna a odišla som od neho preč. Že ma udrel, som povedala iba svojej najbližšej kamarátke, ktorá povedala, že som veľmi dobre urobila, že som odišla a aby som sa už k nemu nevratila. Išla som vlastne za svojou mamkou a jej som nepovedala nič, čo sa stalo. Ja som jej len povedala, že sme sa pohadali a že som odišla. a on na druhý deň prišiel k mojej mamke úplne ako by sa nič nestalo. On vedel aj to, že ja to nikomu nepoviem. A prišiel tam úplne ako taký frajer, že čo vymýšľam, že mám sa vrátiť naspäť, že vec som tehotná, jedného syna už tu mám ročného a že proste čo ja chcem, že kam by som išla a takéto veci.

No a...

Ja som sa vratila, pretože som mala vtedy vlastne dosť veľký strach, že ako by som to zvládla po tej finančnej stránke s jedným malým detaťom a druhé som čakala. Takže som sa dosť toho obávala, že aké by to bolo, či by som to vôbec zvládla. A tak som ostala, vratila som sa, ale ono sa to stupňovalo tam už padali výhrášky vlastne ohľadom toho, že... Samozrejme ohľadom financí, že... On vedel, že toho sa bojím, že budem bez peňazí, že ako sa budem starať o tie deti, tak mi povedal, že kam chceš ísť, ty nemáš kam ísť, z čoho chceš žiť a takéto veci. On ta ma už aj dosť urážal. Chcel ma aj fyzicky znova napadnúť, ale vtedy som sa mu vzoprela, som sa mu postavila a povedala som, keď ma chceš udrieť, udrij ma. Ale potom budeš nesť za to následky. A vtedy zcúvol. Nechal ma tak, ale... To, čo on mal vtedy v očiach, to už mal... Ja neviem, to už asi... To už bola aj psychopatia v tých očiach. A vlastne, on už aj... On vedel, že nemám rada, keď niekto uražá napríklad moju rodinu, tak už tam boli narážky, urážky na moju rodinu, na mojich rodinných príslušníkov a také. On ma aj nutil robiť veci, ktoré som ja nechcela robiť.

Čo napríklad?

Presne keď som bola tehotná s tým druhým synom, tak bola zima vtedy a nasnežilo veľa snehu. A ja som mu vtedy tak rozprávala, že sa bojím šoferovať, keď je veľa snehu. A on mi vraví, no veď poď, zoberieme auto a že pôjdeme sa povoziť. A poskúšaš si, že budeš brzdiť, aby ťa šmíkalo a takto, aby si vedela, čo robiť, ak by si dostala šmík. Ja som samozrejme, že ísť nechcela, pretože jeden syn spal doma malý a bola som tehotná. Mohlo sa stať čokoľvek, nechcela som ísť. Ale nejakým... nejakým spôsobom ma prehovorila, išla som aj napriek tomu, že som proste nechcela. A toto on vlastne pravidelne tak na mňa skúšal. Tiež viem, že raz ma skúšal prehovoriť, aby som mu naštartovala jedno staré auto, ale vtedy som sa mu tiež zoprela. tak asi ho naštartoval potom sám a odišiel a vrátil sa až na druhý deň ráno. Ale boli to... No on to takto... On to mal so mnou, by som povedala, že dosť také jednoduché v tej manipulácii. Lebo aj vlastne tých prvých sedem rokov bolo takých, že tam to psychické tyráne bolo oproti tomu, čo nastalo, keď sa deti narodilo ešte také. Nie, že nič, lebo tam tiež to nebolo úplne, že hej, jasné, že v poriadku. Ale ja som počúvala proste ako psík. Čiže on to mal jednoduché so mnou, až po tom prvom detati som si začala uvedomovať. A vtedy som, ako som sa mu začala vzopierať a začala som mu rozprávať nie, tak vtedy vlastne začal pritvrdzovať. a vyderal ma vlastne po tej finančnej stránke, že kam pôjdem, že on mi vyživné na deti platiť nebude a takéto veci.

A čím sa to ešte prejavovalo, alebo ako sa to ešte prejavovalo, tie rôzne manipulácie? Čím sa to vystupňovalo, alebo ako to vyzeralo? Keby si nejaký konkrétny príklad mohla povedať?

Tak to bolo také, že stalo sa raz tak, že ešte vlastne, keď som mala iba toho jedného syna, tak on pracoval v zahraničí a zvykol chodiť tak raz do mesiaca domov. A stále mi nechával peniaze tak, aby som na ten jeden mesiac vedela fungovať so synom. A tiež sa raz stalo tak, že zostal neplánovanie dlhšie v zahraničí, peniaze došli a mal obálku, v ktorej mal peniaze a z ktorej som si vzala peniaze, pretože už som nemala a som mu vlastne napísala vtedy, že vzala som si toľko a toľko peniazy, na čo na mňa vybehol dosť ostro, ako som si to mohla dovaliť, že to sú jeho peniaze, že keď nemám, že to je môj problém a že tie peniaze mu bude musieť vrátiť naspäť.

Mala si teda v tom vzťahu aj obdobie, keď si mala pocit, že sa veci môžu zlepšiť?

Ja som si to myslela, keď som vlastne otehodnila. Keď som otehodnila, tak som si myslela, že to bude lepšie. že tým, že už budeme rodina, že tam bude to dieťa, takže sa to proste zlepší. Ja si myslím, že veľa žijem asi tak v to dufa, že tie dieti to zlepšia. No ale ono sa stalo vlastne pravý opak. Ono sa to nezlepšilo, ale sa to zhoršilo a tam vlastne Tam to vtedy bolo najhoršie, keď sa tie deti narodili. Hlavne na tej financie on vedel, že tam má takúto istotu. Lebo on si aj myslel, že ja od neho neodídem. Že nebudem mať na to odvahu. Lebo vedel, že slobodná matka s dvoma malými deťmi bez práce, že to bude veľmi ťažké. a je vlastne nejaký mesiac a pol predtým, než som definitívne od neho odišla, tak tiež sme sa vtedy pohadali. A predtým, než odišiel do zahraničia a ja už som mu vlastne medzi tým viackrát už povedala, že od neho odidem. A vtedy mi povedal, že keď chcem, že sa môžem zbaliť, ale že deti mám nechať u neho a že od neho neuvidím ani korunu. No a on odišiel potom do zahraničia. Samozrejme, že peniaze mi nenechal vtedy žiadne. A ja som vtedy kontaktovala jeho mamu s tým, že či vie niečo o tom, že či má nejaké finančné problémy, lebo že odišiel a že mi nenechal žiadne peniaze. No a ona mi podala, že príde ku mne a že sa porozprávame. Tak prišla. A ja som jej vtedy začala vlastne rozprávať, ako fungujeme. A my sme vtedy vlastne fungovali tak, že v čase, keď ma vtedy udrel, keď som bola tehotná, tak ja som s ním vlastne preurušila akýkoľvek fyzický kontakt. Lebo mne sa v tom momente ten človek strašne zanusil. A my sme už len fungovali v podstate len ako rodičia, viac menej, no teda. A začala som jej rozprávať, že fungujeme asi takým štýlom, že on nie je doma celé dny, keď je doma, že je na Slovensku, takže nie je ani len so synom, že stále proste je preč, po nociach je preč. Rozprávala som jej aj o tom vlastne, ako sa ku mne správa. O tej facke som jej nepovedala. Ale bola vtedy tak trošku z toho prekvapená a sama mi vtedy povedala, lebo napríklad to, ako on vyvolával vo mne vlastne tú žiarelivosť, schválne, aby som napríklad žiarelila na tie iné ženy, alebo presne hej, za zatvorenými dverami ma s niečím vyprovokoval. A potom to zo mňa vyletielo napríklad niekde v spoločnosti. Tak tí ľudia si mysleli, hej, že ja som nejaká furia alebo niečo. A mali ten pohľad na mňa, že ja som tá zlá a on je ten dobrý. A vlastne takto to vnímala aj jeho mama. A vtedy, keď som jej porozprávala, čo sa deje a ako fungujeme, pretože ona nemala šajnu o tom, ako to vlastne funguje, tak mi sama vtedy povedala, že ona si myslela, že ja som tá zlá. Že to tak proste vyzeralo. No a vtedy ma ale zaskočila aj ona, lebo už vlastne bol vtedy na svete ten druhý syn, on mal pár mesiacov, A ona ma vtedy zaskočila otázkou, či spolu fungujeme ako partneri. A či máme spolu sex. Na čo som jej povedala, že nie. A ona vtedy zareagovala takým spôsobom, že ak nefungujeme takto spolu, takže nebudeme spolu ani žiť, pretože Pokiaľ toto fungovať nebude, takže nebudeme proste pod jednou strechou žiť ako kamaráti, povedala. Čo ma dosť zaskočilo. Aj vlastne môžem na to nadviazať, že aj v spoločnosti, keď sme boli veľakrát, kde nás napríklad nepoznali, Tak, mnoho ľudí ani nevedelo napríklad, že ja som jeho partnerka, pretože on sa vôbec ku mne takto nespraval. To bolo napríklad týždeň, čo sa mi nepáčilo. Aj som mu napríklad rozprávala, že nepáči sa mi, že prídeme niekam a ja potom niekomu poviem, že ty si môj partner a on pozerá na mňa, že to vážne, že vôbec to tak nepôsobilo. aj napríklad jeho mama ma predstavovala ako jeho kamerátku, čo mi tiež prišlo také trošku zvláštne.

No a... No, proste...

No a čo bol teda ten bod zlomu? Naozaj, že si spodla, že už odchádzaš a že to už ďalej nejde a že si naozaj odišla. Čo to bolo? Čo sa stalo?

Mne už vlastne aj moje telo dávalo znaky, že je to veľmi zle. On keď mal prísť domov, ja som už asi pol roka pocitovala bolestie hlavy a strašné krče v bruchu som mala. Ja som to na začiatku, ako jasne vedela som, že ma boli hlava. Vedela som, že mám krče v bruchu, ale neprosto som si to vôbec nespájala s tým, že on má prísť. Lebo ja som sa vlastne bála, keď on mal prísť domov, ja už som sa bála. A už na to reagovalo proste aj moje telo. A vtedy tiež som si po čase uvedomila, že vlastne tá hlava a krče v bruchu mám vtedy, keď má prísť on domov. A som si povedala, že už keď mi telo dáva takéto signály, takže to už je dosť zle. A vlastne on prekrucoval samozrejme realitu tak, jak to napríklad bolo s tými neverami, že už len výraz jeho tvare, keď som ho s tým konfrontovala, hovoril za to, že tam tá nevera bola. Ale jasné, vtedy som bola asi úplne stratená, tak som mu to uverila, ale potom mi to všetko tak začalo zapádať pekne do seba. A vlastne som si uvedomila, že on vo všetkom klamal. Všetko, čo povedal, že nerobí, tak v konečnom dosledku robil. Mne už bolo zle z toho človeka. Vlastne to, že som dostávala už aj tie... Že už tá hlava bolela a že prichádzali tie krče. Keď mal prísť on domo, som povedala, že to už je proste... Že to už nesmie. Nemôže to tak ďalej pokračovať. A vlastne tá posledná hadka, kedy som mu povedala, že odjdem od neho, Keď on povedal, že hej, že mu nechýdem, ale bez detí a bez peniazy, tak na to, jak som potom vlastne aj sa rozprávala s jeho mámou, tak v tom čase, medzi tým, ako on bol preč, tak ja som vlastne začala pomaly baliť veci. A kým on prišiel domov, tak ja som vlastne utekla od neho. Lebo vedela som, že to musím urobiť vtedy, keď nebude doma. Lebo raz sa už stala taká situácia, ešte keď sme mali len jedno dieťa a tiež vtedy sme sa pre niečo hadali. A chcela som proste z tej hadky odísť. Tak som chcela zobrať syna, že idem preč. A vtedy mi ho nechcel dať. Som sa tam s ním skoro pobila od dieťa, pretože mi ho nechcel dať. Aj vlastne potom, keď sa narodil aj druhý syn, ale už som s ním nežila, tak vlastne tiež som si musela ísť s policiou po syna, pretože mi nechcel dať dieťa. Tak no ono... Tých vecí je veľa, strašne veľa, ktoré sa udiali.

Keď si odišla, ako keď si už naozaj odišla od neho, tak čo sa dialo potom, ako aj v súvislosti s deťmi, alebo celkovo, ako si sa postavila na nohy, čo si robila, ako si sa finančne nejako spamätala celkovo, aký to malo priebeh.

No tak, toto bolo veľmi ťažké, pretože v čase, keď som od neho odišla, tak ja som bola vlastne už prachycky dosť vyčerpaná. Mala som vlastne ani nieročné dieťa a ani nedvojročné dieťa. Takže ostala som vlastne aj bez peniazy, lebo... Bola som na materskej, takže prácu som nemala. A ono to bolo tiež tak, že keď sa dozvedel, že som odišla, tak on mi potom volal s tým, že... Jemu ako bolo jedno, že ja som odišla, ale vravil teda, že vyživné od neho neuvidím. Na čo som mu ale povedala, že prebehne súd, Takže od toho sa vlastne nijak neoslobodí. Ono to bolo tak, že zo začiatku ako javil záujem o deti. Chcel s nimi traviť čas. Len skôr si myslím, že to bolo skres toho, že chcel tak akoby napriek robiť, že by bol proste aj v mojej spoločnosti, pretože v tom čase som napríklad ešte toho mladšieho syna kojila. Takže keď napríklad bol u neho, tak som tam chodila vlastne cez obed. No a samozrejme, že keď som od neho odišla, došlo aj k tomu, že začal ma ohovárať. On presne aj vedel, ktorým ľuďom čo má povedať a tí to už potom rozniesli pekne ďalej. Čiže samozrejme, že došlo aj k tomu, že ma dehonestoval moju osobu. A vlastne raz aj došlo tiež k takému konfliktu, kedy som sa... Kedy mal si zobrať deti k sebe, ale nakoniec som sa z nejakého dôvodu rozhodla, že mu ich nedám. tak ma vlastne fyzicky napadol vonku. Vtedy som tiež mala toho mladšieho syna na rukách. Vtedy chceli na ňou tam aj volať policiu, pretože stalo sa to vlastne na verejnosti. Ľudia to videli. Ja som mala aj malé dieťa na rukách, ktoré plakalo, takže... Vlastne došlo aj vtedy zase opäť... k nejakému tomu násiliu.

A potom...

Ja som si potom našla vlastne prácu. O rok neskôr nejak takto som si našla prácu.

Už pomaličké som sa začala nejak dvíhať na vlastné nohy.

A vlastne vtedy som prichla na to, že ma sleduje takým To bola taká náhoda, lebo on nevedel, že mám prácu. A ja som išla vtedy s kolegom, boli sme pri klientovi a ako sme išli od klienta, tak som ho vlastne načapala ako sliedi pred mojou bytovkou. Takže vedela som, že ma vlastne pokúšal samasledovať. Neviem, odkedy tam bol, ale proste vedela som, že ma sledujem. Aj vlastne tiež sa raz stalo, že jeden, sice známy človek, viem, kto to je, poznám ho aj ja, ale tiež si raz fotil pred bytovkou mojej deti. Ja si myslím, že tú fotografiu proste posielal jemu. Tiež vtedy som zostala taká zaskočená, ale vtedy mi aj došlo vlastne, pretože ten jeho známy býval oproti mne, takže vlastne sledoval ma určite aj cez neho. A došlo mi to vlastne vtedy, keď si fotografoval moje deti pred bytovkou. Na čo som ale ja tiež No ja som vtedy vôbec neragovala, nič som mu na to nepovedala a vlastne som to videla, ako to robí. Neurobila som to vlastne skres toho, pretože som sa bala. Lebo aj tým, že on sa mi vyhražal aj v tých financiách, aj proste... Takýto človek vyvolá Aspoň vo mne vyvolal obrovský strach. Ja som sa bala vlastne už potom asi všetkého. Bala som sa vtedy vlastne konfrontovať aj toho chlapa, prečo si vlastne fotí moje deti. Bala som sa mu niečo na to povedať.

A ešte sa spýtam, to ma napadlo, že aj nejaké ženy tiež napadlo, že keď si sa išla postaviť na vlastné nohy, tak ako si vyriešila bývanie? Lebo odišla si od neho a kam si odišla?

No ja som pár mesiacov bývala pri mamke. A potom vlastne, keď som si našla prácu, tak som sa prezťahovala. už potom vlastne už to bolo v pohode tým, že už som mala prácu, vedela som, že ja už nesom vlastne závislá na peniazy od neho, lebo on samozrejme, že aj s tým výžimným je dodnes problém, takže Tam sa stali aj také finančné veci, ktoré ma zatiahol do takých neprijemných situácií. Ale našla som si pracu, takže už som potom vedela, že mám pracu, mám svoje peniaze, takže už to bolo v pohode.

Mala si teda podporu od mamky a ešte aj od nejakých ďalších ľudí? Alebo ako reagovalo na toto tvoje okolie?

Verili ti, že čo sa ti stalo.

Alebo mala si podporu?

No toto bola pre mňa tiež taká bolestivá vec, pretože keď som od neho odišla a vlastne začala som rozprávať, že čo všetko sa dialo a ako sa dialo, tak mi nechceli veriť. Pretože presne tým, že on pred ľuďmi pôsobí ako príjemný, inteligentný, priateľský človek, tak nikto by nebol povedal, že je taký, aký je a že sa dokáže správať tak, ako sa správa. A vlastne aj tá podpora z ich strany. Jasné, mamka ma podporila napríklad tým, že ma vzala k sebe aj s deťmi. a nechala, že sme mohli u nej bývať. Ale nebola tam taká psychická podpora, či už od sestier, alebo od mamky. Oni mi povedali, že my sa do toho nechceme starať, lebo ty si tiež taká. To presne to, že som bola stále taká papulná. Takže... za niektoré situácie akoby, že môžem asi aj si sáma a takto. Neverili mi. A vlastne jediný človek, ktorý mi veril, bola moja blízka kamarátka, ktorá mi radila, aby som odišla už vlastne, keď som bola druhýkrát... No keď som vlastne druhýkrát otehotnila, tak vtedy mi povedala, aby som... že najlepšie, čo urobím ja, aby som teda odišla, ale ona vlastne vedela aj najviac. Aj jej som sa tak zdôverovala, od nej som mala takú najväčšiu psychickú podporu, ale zase ona žije v inom meste ako ja. Čiže tam bola len taká tá podpora. Taká tá psychická, ktorá mi vlastne chýbala u mojej rodiny. Mrzelo ma to veľmi, že mi neverili. A ono to bolo podľa mňa na tomto také najhoršie, že človek o tom nerozpráva. Necháva si to pre seba a potom keď s tým raz vyjde von, tak mu ľudia neveria. Pretože sú to ľudia, ktorí pôsobia proste priateľsky, inteligentne, že to majú v hlave v poriadku. ľudia proste neveria tomu, že niečo také sa deje. Lebo oni sú to podľa mňa aj presne také typy ľudí, ktorí veľmi nepoužívajú fyzické násilie, pretože to by bolo vidno. Ale to, že už duša trpí, to už nevidí nikto. Potom je aj ťažké uveriť tomu, že takýto človek, ktorý sa tvári priateľsky, že je niečoho takého schopný Treba stále o tom rozprávať, pretože ľudia potom neveria a stále sa to tak akoby otočí proti tým ženám, ktoré sú v takomto vzťahu, že vyzerajú, že oni sú tie zlé, že oni robia tie zlé veci a pritom je to presne opačne. A ľudia potom neveria.

Takže...

Treba o tom rozprávať. Ja mám napríklad taký jeden zážitok s ním, kedy mala som vlastne o slavu narodenín. A vtedy bola úplne super party. Bola taká spontána, nebola plánovaná, ale proste vyšla úplne úžasne. A skvelo sme sa vtedy zabávali, prišla moja rodina, smiali sme sa, proste bolo super, opekali sme. A ako odešla moja rodina, vtedy sa do mňa pustil, hej. A tiež vlastne potom ju pokazil celý večer. Lebo tí ľudia nechcú vidieť tých druhých spokojných, šťastných. Proste stále ich potrebujú dávať dole a idú si stále nejaký spôsob, ako to urobiť.

Takže treba o tom rozprávať s druhými.

Čo ti pomohlo prekonať tú najťažšiu obdobie?

Neviem, asi deti. Asi to, že som bola v tom kolotočí, že som proste mala dve malé deti a musela som s nimi fungovať. Asi to.

Lebo...

Ono to je tak, že ja som... Je to už vlastne 6 rokov, čo som od neho odišla. Ale ešte to nie je vôbec úplne v poriadku. Ešte stále, keď ho vidím, tak sa napríklad roztrasiem. Už je to síce lepšie, ale... Nie, nie je to ešte v poriadku. Ešte stále žijem aj v takom strachu. Neviem, čo si vymyslí, kedy si to vymyslí, či nejak udrie, alebo neudrie. On vlastne tým, že máme spolu aj deti, tak deti používa ako nástroj na manipuláciu.

To som sa chcela spýtať, že aký vzťah má k detiom, alebo že či ich používa takto.

No vzťah by som asi definovala takto, že presne je to vlastne, deti berie.

Ako nástroj, aby mohol mnou manipulovať.

To asi takto. Že tam vzťah, on odmala vlastne, odkdy sa tie deti narodili, nemal k nim nejaký extrémny vzťah. Zo začiatku on sa podľa mňa chcel ukázať asi aj pred inými, že je to starostlivý otec a mal si snahu ich brať k sebe aj takto, ale dopadlo to aj takým spôsobom, že som musela prísť s policiou, lebo mi deti nechcel dať. Časom ho to prestalo baviť. Už to berie ich podľa mňa ako nástroj, že vie proste, že sú tam tie deti a proste vie, že cez nie sa opäť ku mne dostane. A vlastne cez deti tiež urobil zo pár takých Ako to mám povedať, aby som to príliš nekonkretizovala?

Ako môžeš povedať niečo, ako čo môžeš povedať, tak aký príklad?

Tak tiež ma tam vlastne dostal do takej nefinančnej núdze, ale dostal ma tam vlastne tiež skres detí. do dlhu v podstate, ktorý som... kde som musela ja takmer šest tisíc euro vyplatiť. Lebo tam tým, že on pracuje vlastne v zahraničí, tak tam boli... Sú tam veci, ktoré... No teda, deti sa ma vedia dostávať nejaké peniaze tým, že on tam pracuje, ale tým, že o deti sa starám ja, tak tie peniaze som dostávala ja. A jedného krásného dňa si zmyslel, že zrobí problém, tak ho aj spravil. A vlastne stalo sa to, že skoro šest tisíc eur som musela vyplatiť. Tým, že ja som s tým zahraničem komunikovala, tak viem, ako sa to celé stalo, viem na základe čoho sa to stalo a je to vlastne dokazateľné, že to spravil schválne, aby mi zase opäť poškodil nejako. A vlastne aj to bolo nejaké... 3 roky po tom, čo som už bola od neho preč, tak pokusil sa o to, aby som sa k nemu vrátila s tým, že volal mi, že má nejaký byt v zahraničí, že mohla by som prísť aj s deťmi, že ten byt je trojizbový, že budem mať ja izbu s deťmi a že bude tam bývať aj on, že bude tam mať aj on izbu. Ale že my nebudeme vôbec fungovať ako partnéri, len aby videl svoje deti, aby mohol s nimi traviť čo najviac času, tak aby sme prišli naspäť do... Ja som predtým bola s ním v zahraničí, tak aby som prišla naspäť aj s deťmi, že tam budeme žiť. Mezi tými ešte volala aj vlastne tá pani, ktorá ten byt vlastnila. Skúšala sa ma aj ona tam prehovoriť, že to bude super, lebo že budú so svojim odcom, že neprídu o rodiča tým pádom, že ich budeme obidvaja vychovávať, že tam budeme spolu ako dvaja rodičia, že budú mať proste obidvoch rodičov pri sebe. A pokúšala sa to aj ona na mňa nejak zahrať. A vlastne on sa pokusil vlastne o to, že či ma opäť nevťahne do toho, aby mohol vlastne naďalej mnou manipulovať. A vlastne zás by to len dopadlo tak ako predtým, že by som... manipuloval by mňou, pretože vlastne aj na začiatku vzťahu to tak bolo, že som odišla za ním do zahraničia a vlastne odpojil ma ako od mojich kamarátiek, tak ma vlastne odpojil aj od rodiny. No a tam si ma pekne spracovával podľa seba. Takže pokusil sa o to vtedy. Ale už som samozrejme, že na to nenaletela a povedala som mu raz ne, nie. A možno aj toho vytočilo, že som povedala, že nie. A potom teda... Lebo vlastne krátko na to sa stála potom tá vec aj s tými peniazmi. Takže možno to bola nejaká pomsta za moje nie.

Aké nové hranice si si začala nastávať potom vo vzťahoch po tejto skusinosti?

Tak ja ešte som vlastne nemala možnosť nejaké hranice praktizovať v nejakom vzťahu, ale...

Ale aj v iných vzťahoch ako partnerskom, myslím, akože v rôznych vzťahoch, vieš, že ako...

Áno.

Áno, tak keď sa mi niečo nepáči, tak to poviem a stojím si za tým. Nemením to proste. Keď je to raz tak, tak to tak bude. A vlastne selektujem aj rýchlo napríklad, možno až príliš rýchlo, neviem, ale aj tým, že som si prešla týmto vzťahom, ktorý trval dlho, veď trval 12 rokov, takže bola to dlhá doba. tak aj u chlapov je to myslím, že dosť rýchle, že keď je tam niečo, čo sa mi proste nepáči, tak to ukončím. A neriešim už proste ďalej, že dobre, toto ti odpustím, toto ti odpustím. Nejak tam je niečo, cez čo proste to už nejde tak. Nie tak ako... To bolo predtým, hej, s ním na začiatku vzťahu, že napríklad bola tam nevhodná poznámka a podala som si javeť, to nevadí. Už napríklad cez to neprejde nikto, takže... Ale učím sa vlastne ešte, čo sa týka tých hraníc. Nie je to ešte úplne že dokonalé, ale určite je to lepšie. Viem si, s čím nie som spokojná, čo sa mi nepačí, cez čo viem, človek prejsť nemôže, tak už proste neprejde. Aj vlastne, aj s ním už je tá komunikácia taká, že predtým to tiež bolo čas po krat, takže on prišiel a ja chcem deti, vtedy a vtedy. A ja dobre, dobre, Tumaš, ber si. Teraz, proste keď viem, že príde s tým, že on si tutne, že on chce deti, ale ja napríklad viem, že nie, pretože nie je vhodný čas, alebo vidím, že proste Zase prišiel v inom stave a si tu vyžaduje niečo a je mimo tak mu proste poviem rázne nie. Čo už aj napríklad jemu viem jasne povedať. Takže je to určite lepšie, je to na lepšej ceste. Ale ide to tak pomaly.

Čo ti táto skúsenosť dala, aj keď bola takto bolestivá?

Tak dala mi to, aby som nikdy o sebe nepochybovala. Ak som o niečom presvedčená, tak to tak je. Jasné, človek je milný, ale... Keď aj my, ženy napríklad, máme veľmi silnú intuíciu veľa vecí vieme bez toho, aby nám niekto niečo povedal A naučilo ma to to, že nemám o sebe pochybovať.

No.

To, že nemám o sebe pochybovať a pomaly si navracať tú svoju sebá hodnotu vlastne. A nedovoliť, aby ľudia, múži prekračovali tie hranice.

Čo by si povedala ženám, alebo odkázala ženám, ktoré sa boja odísť z takéhoto vzťahu, alebo sa v ňom cítia uväznené?

Keďže som si tým prešla a odchádzala som niekoľkokrát z takéhoto vzťahu, tak tam je tá tendencia vracať sa vlastne späť do tohto vzťahu. tak ja by som poradila, aby tie ženy odchádzali vtedy, keď budú to 100% citiť, že teraz je ten čas. A bolo by fajn mať aj nejakú podporu blízkych ľudí. Myslím si, že je to dosť dôležité, lebo potom je tá Je ten odchod taký ľahší, podľa mňa. A vstať si za svojim, nepovoliť. A hlavne...

No, nepovoliť, vstať si za svojim a nevrácať sa.

A veriť si, že to zvládne, že bude určite lepšie ako bolo.

A je ešte niečo, čo by si na záver chcela dodať?

Možno by bolo fajné.

Tí, ktorí si prejdú takýmito vzťahmi, našli aj nejakého toho osobného mentora, ktorý by im v tomto trošku pomohol, lebo to obdobie po odchode je tiež dosť ťažké, zvlášť keď sú v ňom deti, že sa nedá ten kontakt úplne ukončiť. mať aj podporu u toho mentora, aj vlastne pochopiť aj seba, že prečo to človek dovolil. Prečo dovolil takéto zaobchádzanie so sebou. Aj, že by do budúcna boli tie ďalšie vzťahy už lepšie.

A ešte to, keď hovoríš o tom mentorovi, alebo teda nejakom terapeutovi, tak vlastne, ja by som k tomu chcela dodať, že je veľmi dôležité si vybrať niekoho, kto rozumie téme narcizmu. Lebo nie každý psycholog alebo terapeut je dostatočne vybavený tými ználosťami a to robí obrovský rozdiel, pretože človek, ktorý buď v takom vzťahu nebol, alebo nemá odborné skúsenosti, nedokáže úplne zodpovedne poradiť a počula som to už na mnohých príbehoch rôznych ľudí, ktorým práve takíto, ako odborníci poradili niečo úplne opačné, alebo zastali stranu tomu manipulátorovi. Takže to je len za mňa, že vlastne k tomu iba na doplnenie, že je to veľmi dôležité, aby keď hľadáte niekoho, kto by vás mohol podporiť, tak aby to bol človek, ktorý naozaj si to buď sám zažil, alebo té téme veľmi dobre rozumie a vie zodpovedne poradiť.

Áno, áno, to je určite dôležité, pretože ono aj napríklad Ľudia, keď sa niekomu zdôveríte, zdôveria sa ľudia tým, že v akom vzťahu sú, alebo boli, tak samozrejme, že ľudia to možno tiež neprijímajú aj z toho dôvodu, že nemajú šajnu vlastne, čo to je. A napríklad, tiež ja som nemala šajnu, veď netušila som, že niečo také existuje. A tiež vlastne v období, keď som si začala uvedomovať, že vlastne ten vzťah nie je v poriadku tak mne sa vtedy akoby schválne začali vlastne objavovať také články. Presne konkrétne o narcistoch. Tak som vlastne došla aj k tomu, že v čom som ja, v čom.

Žijem ja A je fajn, že si.

O tom nájde aj takého mentora, ktorý práve tomuto rozumie, aby vedela aj toho druhého človeka pochopiť správne.

Ja ti ďakujem Zuzi veľmi pekne, že si prijala pozvanie na toto dnešné rozprávanie, že si sa podelila o svoj príbeh.

A ďakujem aj tebe, že si si.

Vypočula alebo vypočul dnešnú epizódu.

Keď sa ti páčila, tak sa prihlás na odber, nech ti neunikne žiadna téma.

Sdieľaj ju na sociálnych sieťach a hodnoť.

Podcast od srdca hviezdičkami, aby sa k.

Jeho obsahu mohlo dostať čo najviac ľudí, ktorí môže pomôcť.

Ešte viac inšpirácie nájdeš v popise tejto epizódy. A už teraz sa na teba teším pri ďalšej téme podcastu od srdca, tam, kde začína nová kapitola tvojho príbehu. Pamätaj na to, že si zaslúžiš to najlepšie.