#25. Temnota za zatvorenými dverami

Zažila si alebo zažil si vzťah s narcistickým partnerom a chceš sa o svoj príbeh podeliť v podkaste o CRCA? Klikni na odkaz príbeh pod touto epizódou. Chceš znovu objaviť svoju vnútornú silu a dôverovať sebe, láske a životu? Prečítaj si moju knihu Znovu sama sebou. Nadežne je aj seriózny dotazník, ktorý ti pomôže odhalieť viac ako 50 skrytých varovných signálov narcistickej manipulácie. Je vytvorený tak, aby si mohla identifikovať prípadne aj iný ako partnerský vzťah. Kniha tiež obsahuje aj viac ako 40 overených typov, ako sa z toxického vzťahu spametať, ako upokojiť svoj nervový systém a znovu sa rozžariť. No a z kniho získaš aj dva bónusy, meditáciu na uvoľnenie napäťa a tlaku a meditáciu na posilnenie sebavedomia. Odkaz je pod touto epizodou. Vítej pri ďalšej epizóde podcastu o crca, v ktorom sa narovinu a otvorene rozprávame o partnerských vzťahoch, narcistickej manipulácii a o tom, ako nájsť cestu naspäť k sebe, prebudiť ženskú silu a otvoriť sa skutočnej láske. Volám sa Nora Šulíková a sprevádzam ženy na ceste naspäť k sebe. Ako certifikovaná koľčka im prostredníctvom emočného detoxu pomáham uvoľniť emocionálnu záťaž, oslobodiť sa z toxických vzťahov, veľkšie sa napojiť na intuíciu, prebudiť vedomie sebahodnoty a znovu otvoriť srdce láske. Dnes sa budeme rozprávať s Nellou, ktorá vám povie svoj príbeh. Vítaj, Nella.

Ahoj.

No, ja by som sa ťa hneď, tak ako zvyknem, na oboc a pýtať tú prvú otázku spýtala, že ako si sa soznámila so svojím bývalým partnerom?

Sme sa soznámili, když mne bolo 18, jemu už bolo tenkrát přes 30, A ja som pri strední diala brigádne hodne po hospodách, diala som servírky, diala som v kuchyních, pretože doma to nebolo úplne lehké, takže som to brala i ako takovej únik. A tam sme sa práve poznali, pretože chodil do místnej hospody a začal mi tam tak nejak nadbíhať. On sa mne z začátku vôbec nelíbil, ale vôbec. To bol takovej klasickej pro mňa vydlák, nic neříkající, ale postupem času, kdy bol vytrvalej a kde mňa uhánil, tak všetka čtyri meseci určite to trvalo, než sme šli na randé, tak pak som podlehla.

A ako ťa zlomil? Ako si vlastne podlehla?

Čím?

Čo sa stalo?

Tým zájmem. Zájmem, kterej nebol doma.

A keď ste začali spoluchodiť, tak aký ten vzťah, ako ten vzťah vyzerol na začiatku? Aké to bolo?

V začiatku to bolo pěkný. On sa ke mne choval hezky. Bol to starší chlap, čož mi tak imponovalo, pretože moja matka to mňa stejne. Oni sú, otcem je 18 let, takže pro mňa to bola taková normálna vec. A choval ste pekne. Predstavil mňa svojim priatelom, moje teda nikdy znáť nechtel. Ale začiatky byli pekní, dokud som neotihodnila. Což bolo docela kráce, po tom, čo sme spolu začali tvoriť nejaký vztah, tak zhruba čtvrt roku hned potom.

A čo sa teda začalo deť, keď si otihodnila? Čo sa zmenil v tom vzťahu?

Už si myslím, že myslím, že myslím, že myslím, že myslím, že že myslím, že myslím, že myslím, že myslím, že myslím, že myslím, že myslím, myslím, že myslím, že myslím, že myslím, že myslím, že myslím, že myslím, že myslím, že myslím, myslím, že myslím, myslím, že myslím, že myslím, že myslím, že myslím, že myslím, že myslím, že myslím, že myslím, A tam to začalo, tam začalo ponižovanie, že myslím, že myslím, my tam začali psychické hry, ale všechno akorát doma, abych venku ja vypadala ako to zlá a on bolo vždy ten nejlepší.

Čo sa za tými zatvorenými dverami dialo? Ako sa to prejavovalo, to jeho správanie v každenom živote? Keby si mohol nejaké príklady povedať.

Tak v tehotenství určite, vlastne i pak po tehotenství, se viečne obouval do mojej váhy, že tloustnú, ať sa na sebe podívam, že už nejsem tak přitežlivá. Dokonca to bolo až tak, že sme byli v léte so známymi na dovolené. My sme na Morave. A ja som bela v nejakým 6-7 miesíci. Bolo mne špatne, išla som si lehnúť. Pak som vstala a išla som tam na zahradu, kde sme boli ubytovaní. A on sa tam máhal v bazénu asi so 4 vysokoškolačkama. A pak vlastne prišiel na pokoj a ešte mne to dal... Jakoby zavinul, jak som se chovala, že som odešla úplne nafrnená, že ako co delám, co hrajú. že vlastne on vôbec nic nedial, že to je v pořádku, že... že si nic nestalo.

A ako sa to jeho správanie ešte prejavovalo v ďalších situátiach?

No... Viečinou to bolo tak, že mňa strašne rád vyprovokoval úplnýma banalitama. Vlastne ja som ani hátky nikde začínať nechtela, ale vždycky to vygradovalo tak, že som z toho vyšla úplne ako nejhorší. A viečinou to bolo predtým, než sme mieli niekam ísť, nebo když miel niekto príjsť. On hrozne rád ľudí hostil, hrozne rád dial grillovačky. ale s tým, že samozrejme všechno sa musela chystať ja, všechno nanosiť ja. On pak bol akurát za toho výbornýho hostitele, ktorý ze mne ve výsledku tam udelal ešte káču. A také sme žili s ním v dvougerenávčom baráku, kde žije i jeho otec. z kterého on zase má respekt. Takže co tam řekne otec, to platí. Nedej Bože odporovať ešte jemu. Což som udiala jednou a taky som na to tvrdie doplatila.

Čo znamená tvrdie doplatila? Čo sa stalo?

Oni u baráku tak maj svoju firmu a bolo zvykem, že ve 12 musel bejt objed na stole. Že sa chodili najísť vždy k nám. No a jednou takhle bol zase obied. Ceři bylo asi zhruba dva roky a potrebovala na nočník. A jak to byvalo, tak deti vymyšľali kraviny a ona si hrozne chtela nočník odnísť do pokojíčku. Ja som ale, bohužiaľ, musela chystať obietim, tudíž som na ní nemohla dohlížet a řekla som, že ne, že do pokojíčku si to odnášať nebude, že s tím bude v kuchyni, abych na ní pekne videla a nestala sa nejaká nehoda. v tú chvíli tchán úplne vybúchnul, že nebudú rozkazovať jeho vnučce, že když nieco chce, tak to proste si môže udelať, že ja to pak, když tak uklidím, a chytnú mňa pod krkem. Tak ja som sa načala klepať samozrejme, on pak si asi uvedomil, ako co udelal, neviem, asi si to uvedomil, každopádne mňa pustil a odešel. A místo toho, aby se mne tenkrát partner zastal, tak na mňa začnalo úplne príšermieŕať, čo si to vôbec dovolujú, odporovať jeho odci, že ešte môžu za to, že on si teď nenajde, že on bude bez obyda, že on bude celý deň protivný a akorát si to slízne, pak zase v práci on. Takže som to úplne všechno zase skazila ja.

Mala si niekedy v tom vzťahu aj pocit, že sa nejak tie veci môžu zlepšiť?

Miela. To prišlo vlastne po materske, kde išla dcera do školky a ja som nastoupila do práce, pretože do tý doby ja som nemiela žiadnej finance na to, abych mohla odejíť, i když tá myšlenka tam bola kolikrát. kolikrát som chtela, ale on nemiel pojišťanou tak, že moje celá mateřská odcházela na naše pojišťaní, na pojišťaní mojej dcery i jeho životka a tak dále. Takže sme žili z jeho penies a ja som nebyla schopná v tú chvíli si proste ušetriť vôbec nic. A on si bol tým pádem istý, že nemám žiadne možnosti, jak odejíť. Když sa nastavkujem do práce, tak Samozrejme tam byli i ostatní chlapi, ktorí najednou sa okolo mňa začali motáť. Byla som zase v kontaktu s ľidma, což samozrejme u nej nebylo po celou dobu materský možný. Moji kamarádi byli pro nej pôvl, byli to blbci, byli mladší, proč ja bych sa s nimi stýkala, takže ja som prišla o spústu kamarádek. A když som nastúpila do práce, tak znova trošičku poskočilo to sebevedomí, kde mne tam vlastne chlapi říkali, že vôbec nejsem tak hnusná, jak oni doma říkajú. Že vôbec to není o tom, že bych bela... Ja neviem, kdo ví, aká to o nie pořád vkládal do hlavy. A ja som zase cejtila o trošku líp. On to nejako vycítil a začlo takový hezčí období, kde mne sliboval, že to zase bude dobrý, že k sebe zase najdeme cestu. Ale to vydrželo vždy tak miesíc, maximálne dva.

No a aký vplyv mal tento vzťah na tvoje sebevedomie?

Příšerný. Ja som si v tú dobu pripadala jak nicka. No vôbec som to nebela ja, už i moje rodiče. I když jenom k nám jezdili kouknúť na vnúčku, nebo prijeli na otočku sa podívať, tak říkali, že bydlím v domne hrúzy. Oni moc dobře viedeli, co sa deje, jak ňa podvádia, že je to alkoholik. A říkali mne, že už to nejsem ja, že už sa ani nesmiju, že si ani nepamatujú, kde mňa videli naposled smát. A kolikrát mňa říkali, ať odejdu, ale nikdy nepomohli s tým, že poď, poď sa nasťahovať k nám, to bude dobrý.

No a ty si spomínala, keď sme sa o tom rozprávali mimo tohto nahrávania, že vlastne aj tvoj otec sa prejavoval podobným spôsobom, tak aké to bolo v tvojom detstve?

Tam to bolo snad ešte horšie, pretože... Možná proto ja som sa dostala celkem rýchle z toho vztahu s bývalým, pretože to už bola taková skouška pro mňa asi. Sice niekoľkáročný, ale skouška. Ja som si dlho, samozrejme, ako díti, neuvedomovala, že by bolo nieco špatne. Nebo hrubo od deseti let som Viedela samozrejme, že je niečo špatne, že naši podsoby pořád rvú, jak on se k mami chová. To všetko som vnímala, ale neviedela som, čo sa deje. A vlastne na toto všetko, ta skládačka ma začala zapadáť až zhruba rokem pred dvouma, pretože dřív nebyli názvy jako narcizmus, vôbec som nemala povedomí o niečom takovým. Proste som vedela, že je niečo špatne. Ale u nás, u nás doma to bolo snad ešte horší. Tam tá psychická šikaná byla opravdu na denním pořádku. Tam tátoj vyložení dialo dobře, když mohla mámu ničiť, když ji mohla úplne privíziť do amoku, kde ona řvala, házala s viecma. A on sa jenom smál. On si čet, což miluje, takže čet pořád, každý deň skoro, ale on ani nezvednul oči od tej knížky. On jenom koukal do knížky a pututelne sa usmýval.

A k vám ako, k deťom sa spravol ako?

Ja mám ešte dve nevlastní sestry. jeho predchozího manželství, kde už mu vlastne také nebyla dostatečná tá partnerka. Tu málem také tísky úplne zničil. A u nás, ako u detí, si vždy vybíral. Jedna z nás cestér byla, čo sa s ním nebavila. Ségra sa s ním nebavila 5 let. Druhá ségra sa s ním jednú dobu také nebavila, asi 2 roky. U mňa to teď bude už dva a pôl roku, čo sa spolu nebavíme. Ale i když sme sa třeba bavili, ako takto všichni, tak vždy byla aspoň jedna tá, ktorá byla v tú dobu špatná, ať udelala cokoliv. Vždy si tam proste niečo našiel. A dokáž, že ja som fungovala doma, pretože se mnou převážne života byl, tak bolo všechno v pořádku. Ale... Všechno v pořádku, víceménne. ale nedybo, že mu nieco říct. To absolútne neexistovalo. A kým som práve odešla z toho vztahu s ex-partnerem, tak som začla takú terapiu pohybem. Začla som hodne biehať, začla som sa hodne soustrediť na sebe. V tú dobu som zubla skoro 30 kg, pretože tie psychické problémy, ktoré som mela s ním tenkrát doma, tak sa na mňa samozrejme podepsali. Nebola som ze sebou spokojená. A i když som zubla tých 30 kg, tak tato oblíbená narážka vždy byla, když som k ním prišla, nepřibralas. I když k tú dobu som opravdu nepřibrala, když som hubla. A on sám má hodne, hodne nadváhu. A nedej Bože mu oponovať v tom, když som ho rekla, víš co, podívej sa na sebe. I když to bolo řečenou žertu. tak mu už začali lítať hodne sprostých slova, hodne urážky a třeba 14 dní sme sa kvôli tomu nebavili.

A v detstve to vyzeralo, ako ty si sa niekedy zastála mami, ako pred tým jeho správaním?

Skúšala som. Skúšala som niekoľikrát, ale to bolo to samé. Nedej Bože mu proste niečo říct. U nej platí vieta nejlepší obrana je útok. Takže, když on prišiel do nejakej pozície, kdy sme sa my dvie, ako by spolčili, to určite ne, ale když som sa zastala mamky, tak to bolo špatné. On vlastne umiel hrozne dobře používať slova. On když chtial, tak si človeka namotal. Takže ja som kolikrát fakt si i myslela, že mamka je blázen, že vyvoláva o nahádky, pretože to uňalo tak porad, takže kolikrát teď, když to vidím späťne, tak som šla i proti ní úplne zbytečne, ale to práve bolo to nevedomí a na jeho puput.

No a keď sa vrátime teda do toho obdobia so vzťahu s tým partnerom, s ktorým si mal takto náročnéto obdobie, tak kedy nastal nejaký taký bod zlomu, keď si si povedala, že to tak už ďalej nejde?

Ja som mela bod zlomu asi v dobe, kdy som bola schopná našetriť aspoň nejaký minimum, že som videla, že môžu ísť do svého. A tam som opravdu začala si žiť takovej svůj život, že už som nebyla zavřená s ním doma. Šla som si s kamarátkami na kafé, šla som práve behať třeba a jmu sa to samozrejme nelíbilo. ukázal mne tú pravou tvár, kdy vopravdu stopnul mňa veškeré peníze, rozdeľovali sme jídlo, tak to už bolo takové, ako som videla, že proste v tomto vejtem nechci, nechci byť s takýmto človekom. Ale pak prišlo zase období, kdy vystrídal túhle hnusnou povahu za tú jeho hezkou. A zase začala byť milej. Ale to trvalo miesíc. A ja som pak hodne rýchle poznala proč. Protože si našiel opäť zase jednu z milenek. Ale jeho bývalou nejakou lásku z dřívejška. A vypadalo to vážne. A tam ja som proste využila toho že je chvilku spokojený s nikým iným a musím preč. Takže asi v tú dobu to bolo tak to klíčový, to zlomový.

Takže si sa jednoducho rozhodla, že v tom období odídeš. A čo sa dalo potom?

Odešla som, predstavovala som sa vlastne na sídlište, kde bydlili rodiče. Počiat bydli. Kvôli hrídani. Lebo som si našla práci na tři smeny, abych bola schopná uživiť mne i dceru. Takže som sa prestiehovala a on mne samozrejme vždy dala problémy. Ale pak zhruba po roce, čo sme byli od sebe, zažívala som samozrejme od nej správy, telefóny, pri každej, pri každom předávanií, které tršlo úplne ako do extrému, do nadávek. Ale po tom roce, po tom roce sa to nejako uklidnilo a on vedel, že má pokoje, pretože ja som všechno financovala, ja som všechno zařizovala, on sa o nic nemusel staráť. Bolo pak spoko s tou svojím Elenkou, Takže v tú dobu prítelkyní už teda. Takže tam bol chvilku klid, dokáž si nerozešli a začalo to znova.

No a keď sa rozešli oni a začalo to znovu, to znamenalo čo presne pre teba?

My sme meli uňanou slovní dohodu o střídavé péči, pretože když sme išli od sebe, tak mi řek ať ani neskoušim žiadny, že bych mela dceru jenom u sebe, pretože on proste nechce paky a že má v našem meste konexe, což som poznala rýchle potom, kdy som šla na ospod, vyřizovala som si papíry, zajímala som sa, co všechno musím podstúpiť, tak pani z ospodu sa úplne hloupe prořekla a řekla jeho méno, že tam pár dní prede mnou bol taký. neřekla príjmení, řekla vyložene křesní méno a ešte tak jako zdrobnile, že mne došlo, že sa znaj a že on už si to zařizoval taky. Tudíž ja som nemela dovolání žiadný. A domluvili sme sa teda alespoň na tej střídavej péči, ktorá tak nejak fungovala. Ale potom, co se rozešli, tak znova začal bombardovať. A bolo to ešte horšie, pretože mňa vyhrožovalo, že sa holku dopéčem, že ja dám stejne na tři smeny, stejne na ní nemám čas. Přitom ja... Ja mám spredomien čistý v tomto, že som sa vinovala naplno. Ja som s mne nezařízený, takže když u mňa vždy sme mieli týden a týden, takže když u mňa dcera byla, tak som s ní opravdu ten čas strávila a vždy som si to nadelávala práve ten týden, kdy u mňa nebyla. A vlastne po tom, čo sa rozešli, tak dcera mela nastupovať do školy a Bolo peklo úplne o... o cokoliv. O zápis, na ktorou školu pôjde, na ktorou školu nepôjde, výhrušky, co sa ji bude pořizovať. Nakonec si nepořídil vůbec nič. Celú školní výbavu som zařizovala ja, kupovala, platila. Takže... Takže... Tak. A pak bol dlouho, dlouho zase klidno. Až vlastne do... No, před dvema lety.

Čo sa stalo pred tými dvomi rokmi?

Pred dvimi lety ja som sa strašne pohádala s mojimi rodičimi, pretože zhruba pred třemi a púl, no skoro čtyri roky, tak som si našla nového partnera. a tak trošku som sa osamostatnila od nich. Už som nebyla tá, ktorá na zavlánii pribehne, ktorá tam každý deň príde na kafe, ktorá sa bude hlásiť stejne ako tady ve dvanácti. Ale samozrejme, když oni pískli, tak ja som všechno zařídila. Vždy na mňa koukali, i kamarátky na mňa koukali, jak na blázna, proč okolo nich tak vítám, i když mne bude skoro 30, Čo taký píknej príklad byl, kdy máma jela z práce a ja som byla zrovna nejako ve vmieste u nás a ona mňa zavolala. Rozbil sa mňa dešník pri Vesminovej. Tak ja som okamžite letela, šla som koupiť dešník a v tú dobu som bola práve ve meste s partnerem a ešte s kamarádkou. A ty na mňa kúkala, ako co dělám, proč si nemôžeť vlastne do mesta ona, když přes to mesto jede taky, proč to chce po mne? Ja som nebola schopná im vysvietliť, proč to dělám. A v tú dobu mne jaký došlo, že to není úplne, úplne dobře. Začla som sa trošku osamostatňovať, začla som si žiť svoj vlastný život. Tak. Protože oni do té doby byli zvyklí, že mieli ode mňa servis. Mieli přehľad, co kde delám. A vlastne mňa meli omotenú hlavne kvôli tomu hlídaní. Takže... Takže tam prišiel taký taký bod zlomu u nich. A hrozne sme sa pohádali a doskončili sme sa. Táta ten mňa zablokoval na všech sítích, zablokoval si moje číslo, zablokoval mňa na Facebooku. Máma tá vlastne chvíľi ešte komunikovala, ale pak sa zachovala možná ešte húr, pretože tá si o mne teda nevymyšlela úplne neskutečný veci a spráhli sa práve s bývalým. A... Do tý doby to pro ňa byl alkoholik, človek, ktorý nemá žiadnu inteligenciu. Jednoduše řečené, ho nemohli ani cejtiť. A po tom, co sme sa my pohádali, tak neviem, akým spúsobom oni sa s ním skontaktovali, ale řekli mu, že už ňa celu hlídať nebudú. Takže ja som v tou chvíli byla bez hlídaní a mela som ísť na nočný smienu. Bela som domlovená so svojou dobrou kamarátkou, ktorá má stejne staré deti, ako je moja dcera. Nie je problém, aby mi je dceru přes noc pohlídala, ať jí privedú, že to bude všechno v pořádku. Nicméne dcera chtela tenkrát spáť u přítele, že už je dosť veľká, že to zvládne, že nebude žiadny problém. V tú dobu ji bolo devet. Takže my sme ji, samozrejme, vykoupali, dali sme väčeři a po devátej hodine sme odjíždili do práce, pretože sme diali na stejnú smilu s partnerem. A první noc bolo všechno v pořádku, my sme ráno prijeli, dceru sme probudili, ta šla do školy. odpoledne prišla úplne vysmátá, že ji to hrozne baví, ak je samostatná, že dojde i sama na nákup a všechno bolo v pořádku. Večerú si z nás zase diala srandu, ať už mažeme do práce, ak nepříjdeme pozdie a ja som mela za to, že je všechno naprosto v pořádku. Dorazili sme do práce a volala mňa policie. Volali mne, že im volal vlastne otec mojej dcery, že má o ní strach, že ji zavíram doma samotnou, že mu dcera volala, že sa strašne bojí a jestli bych sa mohla vrátiť do domu. Takže my sme sa s partnerem Smořenia okamžite sebrali, jeli sme zpátky domov a před barákem stal môj bejvalej s mojí matkou a s policajtami.

A potom sa dialo čo?

No, ceru si odvez bejvalej. Policéta s tým bola naprosto v poriadku, že nevidieš dôvod, že sa vlastne jako nic nestalo, že áno, 9 lety víte by nemelo byť přes noc doma ako samo, ale pokiaľ to zvládala, takže v tom nevidieť až takový problém. Sama pani policajtka mi řekla, že to tak diala s dcerou také, pretože nebolo zbytí a že na mém partnerovi, ex-partnerovi je samozrejme vidieť, že to bolo účelové. Že nevolal už ten první večer, pretože sme sa pak spätne rozvideli, že bol zase u nejakej milenky, ale volal až druhý večer, aby to melo opravdu poištený, že tá holka bude zase sama doma. No a vlastne potom tak ja som nechala dceru bejt, pretože samozrejme z toho bola také vykulená. Ja si myslím, že ona sama si ani neuvedomovala, čo se v tú chvíľu dieje, že si s ním mohla jenom psáť. Ja som sa pak späťne dozvedela, že oni už to meli takto pripravený dopředu na mňa. moja máma, tak to zas vypravovala. Nebo ona sa s tým vyložením pochlubila jednej svojí kamarádce, takže už byli takto s tým mým ex-partnerom domluvení a že jenom čekali, kdy to príde. Takže som dceru nechala asi dva dny, aby sa z toho oklepala, pak som tam za ní jela si promluviť, chtia som si jí zeptať, jak to vlastne bylo, pretože som si myslela, že není žiadny problém, A ona mi toho říkala, že už sa mnou byť nechce. Že sa tam strašne bála. Že chce byť teď u táty jenom a že už nemá ráda. Takže, no, takto to bolo asi mesec, dva, že som tam za ní jezdila. Sedeli sme pred barákem na schodech, ja som brečela, nechápala som, čo sa deje. Serata brečela taky, koukala na mňa a bolo to úplne, když som pro ní cizí. V dobu, v dobu jí museli, nebo teď už vím, že jí dávali do hlavy neskuteční blúdy. A dospelo to do fázy, že sme skončili u soudu. Chodili sme k psychológovi a dcera mňa byla soudne teda odebrána, nebo nebyla mne odebrána, byla svieřená do výhradníkovej čerbe.

A to tak už zostalo, alebo sa niečo na tom potom v priebehu času zmenilo?

Zmienilo? Zmienilo sa to, že týdla ľudí sa nevydržia pretvážiť dosť dlho. Takže po zhruba roce a púl tá konverzácia samozrejme tam nejaká byla, občas sme sa vydali, ale bolo to taký sporadický, akože na Vánoce, na rozeniny a tak. ale zhruba potom roce a púl, tak dcera začala znovu komunikovať, pretože si jej tam nikto nevienoval, nikto si s ní nepovídal. A teď to vlastne budú dva roky. A dcera sa normálne chodí. A chceme žádať znovu o strídavou péče zatím. Do budúcná jej chcí si dôvod výhradní péče, pretože Se tam cejtí nechtená. Cejtí sa sama. Nikto sa s ním neuční. Nemá tam tú lásku. Ona vždy, kedyž príde sem, tak opemžite po nás skočí, válí se po mne a vypravuje nám, že táta jenom pije pivo. Že tam nemá tú lásku, že sa s ním nikto nepomuchla, že sa s ním nikto nepovída. Takže, jo, zmenilo sa toho hodne, pretože už do ní nikto nehustí tie veci, ako do ní hustili. Dcera sa mohla znova nadechnúť a znova si utvoriť ten svoj obrázek a prišla na to, že to není tak, jak jí vypravovali. Tam už to šlo úplne do extrému a do úplne bizarných situácií, kdy on jí prej vypravoval, že Sem ji nepřebalovala, že to musel delať on, že chodil z práce koždou chvíľku ji prebalovať. Přitom to je absolvntní, že sem ji nechtela kojiť. Přitom ja, když ceři bolo 8 týdnú, tak som bola na operácii, na akutnej operácii s estrevama a díky narkóze som mlíko ztratila. Takže som nemela možnosť a on moc dobře ví, že som na tom psychicky nebola dobře, kvôli tomu práve, že som si vyčítala, že už dceru kojiť nemôžu. A on mi začal vyprávovať, že sa mi ani nikdy kojiť nechtela. A spôsob dalších takových viecí, nad ktorej ma neúplne rozum stále, jak vôbec to len z toho môže vyplodiť.

A ako si zvládala to obdobie, keď ona bola väčšinou času uňho, že vlastne ju zverili do tej výhradnej péče toho obca?

No, mne to v prvnej chvíli samozrejme položilo. Ja som sa psychicky sesypala. Ešte v tú dobu, ja som menila pozíciu v práci, kdy to nebolo úplne dobré. Takže tam tých aspektov bolo viac. A toto bola asi taková tá poslední tečka, že ji nemám u seba. Totálne mne to rozložilo, až vlastne to rozpilo do takovej fáze, že z psychického rozloženia som si pročla nemocí, kde mne potom našli nádory a rok a pôl som sa musela teď léčiť.

A čo ti pomohlo prekonať takéto najtežšie obdoby?

Mluviť o tom. Mluviť a podpora partnera. Podpora kamarátky, ktorá je zasvícená do tejto situácie, ktorá zná i naši, takže víčim som si procházela. A podpora, no. a viedeť, že sa môžu niekomu svieřiť a nebude mňa soudiť. Nebude to analyzovať z nejakej inej stránky, pretože ľudí majú rádi dramata. A ja som díky tomu prišla o spoustu, neviem, asi môžu říci, kamarádek, v tú dobu kamarádek, pretože taky videli v mýjho úhlu, nerechali sníci svetliť. Vlastne ani niektorí nechteli a ja nemohla potrebuji sa obahovať. Takže sa mi to také krásne vyselektovalo, kdo je a kdo není opravdu, chci říct, kamarát, ale... Proste sa mi vyselektovali ľudia v môjom živote, za čož som také späťne ráda.

No a čo ti táto skúsenosť dala, aj keď bola taká bolestivá?

Cílu? Asi hlavne cílu. Cílu, sebevedomí teď väčší, pretože vím, že když som zvládla toto s toho, tak si myslím, že ho už zvládnu úplne všechno. A vlastne strašne mi pomohlo i Teď, když môžu tie len tie viacej nazývať pravými jmény, nekoľko je narcizmus a podobne, manipulace, tak viem, že som to nebela ja, ktorý bol ten špatný. Ale oni, a oni si to nikdy neuvedomiaj. Což mne taky asi strašne pomohlo v tom bejt v pohode sama sa sebou. A vidieť, že I když som na nejakou chvíli, skoro teda na dva roky, prišla od seru, i když přes rok z toho som sa musela léčiť z nemocie, takže tam bych nebola ani schopná sa u ní starať, ale posunulo mňa to určite niekam dál a vím, že teďka už bych určite nenechala... Niektoré tie veci, čo my diali, už bych si nenechala líbiť. Když, musím priznať, že do dneška mne samozrejme z tohohle je špaťný, môžem o tom mluviť, zvírá sa mi ježerúdek a úplne v pořádku to také ešte není, ale pomáha na to. opravdu viedieť, že mám vedľa sebe nikoho, kto za mnou stojí, kto mňa vyslechne, kto mňa podpoří, pomáha mňa rozvíjať sama sebe. Dělám si teď úrzy na vlastne svoj seberozvoj, čomu sa chci v budúcnu vinovať. Pomáha mňa sa z toho vypisovať v knížce. pomáha mne malovať a takí malí drobnosti, ktoré ženu dělaj ženou, nebo na jenom ženu človeka. Sú to drobnosti, ktoré nám ukazujú, že sa máme myť, my rádi, hlavne my, aby sme sa z toho asi umeli dostať.

A čo by si poradila ženám, ktoré sa boja odísť takéhoto vzťahu, ale cítia sa v ňom uväznené? Albo že sa cítia uväznené.

Najít centra, nebo dobrú kamarátku, ktorá opravdu ale bude mieť pochopení, pretože nekaždá kamarátka je ten správny človek na to. Niektorí, čo maj spokojnej život, i když taky nemusí mít, jenom sa to zdá, nejsou schopní nás pochopiť, takže tžeba ty centra, terapeutky, ale mluviť o tom. Nebáť sa a mluviť o tom a začítať nieco delať, pretože vždy je tá možnosť. Ja teďka viem späťne, že už bych nečekala ani tenkrát, až si nieco uvidílam, až sera pôjde do školky, až támhle to jednala bych mnohem dřív.

A je ešte niečo, čo by si chcela dodať na záver?

Možná popšá cílu k týmto ženám. A nejenom ženám, ktorí sú ve vztahu vlastne s nejakým takýmto psychopátkem, ale i ženám, ktorí v tom vyrústali, pretože je to strašne težký a je strašne težký sa z toho vyláčiť, když tie rány začínajú už v detství. A je potreba začínať hlavne od toho detství uvedomiť si, čo tam bolo špatne a uvedomiť si, že oni nie sú ti špatní, ale že sme boli všetci vlastne jen objety.

Ja ti, Mila, ďakujem veľmi pekne, že si sa podielala o svoj príbeh, že si ho takto porozprávala.

Ďakujem.

No a ďakujem aj tebe, že si vypočula alebo vypočul dnešnú epizodu. Keď sa ti páčila, prihlás sa na odber, nech ti neunikne žiadna téma, sdieľaj u na sociálnych sieťach a hodnoť podcast od srdca hviezdičkami, aby sa k jeho obsahu mohlo dostať čo najviac ľudí, ktorí môže pomôcť. Ešte viac inšpirácie a odkazy nájdeš v popise tejto epizody. Už teraz na teba teším pri ďalšej téme podcastu O CRCA, tam, kde začína nová kapitola tvojho príbery. A pamätaj na to, že si zaslúžiš to najlepšie.