#26. Narcista v obleku pána Božského

Zažila si alebo zažil si vzťah s narcistickým partnerom a chceš sa o svoj príbeh podeliť v podkaste o CRCA? Klikni na odkaz príbeh pod touto epizódou. Chceš znovu objaviť svoju vnútornú silu a dôverovať sebe, láske a životu? Prečítaj si moju knihu Znovu sama sebou. Nadežne je aj seriózny dotazník, ktorý ti pomôže odhalieť viac ako 50 skrytých varovných signálov narcistickej manipulácie. Je vytvorený tak, aby si mohla identifikovať prípadne aj iný ako partnerský vzťah. Kniha tiež obsahuje aj viac ako 40 overených typov, ako sa z toxického vzťahu spametať, ako upokojiť svoj nervový systém a znovu sa rozžariť. No a z kniho získaš aj dva bónusy, meditáciu na uvoľnenie napäťa a tlaku a meditáciu na posilnenie sebavedomia. Odkaz je pod touto epizodou. Vítej pri ďalšej epizóde podcastu od Trta.

V ktorom sa narovinu a ochvorene rozprávame o partnerských vťahoch, narcistickej manipulácii a o tom, ako nájsť cestu nazpäť k tebe, prebudiť ženskú silu a otvoriť sa skutočnej láske. Volám sa Nora Šulíková a sprevádzam ženy na ceste nazpäť k tebe. Ako certifikovaná koučka aj prostrednicom emočného detoksu pomáham uvoľniť emocionálnu záťaž, oslobodiť sa z toxických vzťahov, lepšie sa napojiť na intuíciu, prebudiť vedomie sebahodnoty a znovu otvoriť srdce láske. Som autorkou kníh Šťastie na dosách, denníka snov, kníhy Znovu sa na sebou, množstva vzdelatých prednášok, online kurzov a zaklátelkov školy Šťastia konferencie Sa na sebou. Dnes sa budeme rozprávať s Léňou, ktorá vám povie svoj príbeh. Vítaj, Léň.

Zdravím.

Ja by som sa hneď na začiatok spýtala, ako začal tvoj príbeh. Ako si sa poznámila s tým svojím bývalým partnerom?

Ja úplne asi podobne, ako všichni v ostatní úplne romanticky. A na začiatek bych chtela říť, že bych nikdy neviežila, že tenhle príbeh budú vypráviť zrovna ja. A v tú dobu, když som sa s ním seznámila, som vlastne byla úplne iný človek, pretože tehdy som mela desetiletou dceru a partnera. Vlastne s dcerou som mela úplne úžasný pouto a s tehdyšným partnerem sme sa spíš míjeli, pretože sme sa rozcházeli, scházeli a scházeli sme sa spíš kvôli dveři. Ale oba si, myslím, že sme viedeli, že spolu neze stárnem, tak sme tak nejako i pokúkovali, bych řekla, po niekom iným. No a tehdy som potkala o 3 roky mladšího kolegu. Ja som pracovala v firme na logistice a on ve skladu. A když sa nám slúčovali areály, Tak sme spolu začali více spolupracovať a už od začiatku tam bolo pokúkovanie, úsmievy. On bol taký bezprostredný, flirtující, tak nazvala bych ho takým baličem, jakoby. Líbilo sa mi, že sa mu líbim, že vlastne mňa vníma, ale nejak som to neřešila, pretože, jak ťikám, byla som ve vztahu. Takže som to spíš brala takovej ako nejaký rozpílení a určite som si nepotrebovala tehdy nič dokazovať a určite som nikoho nehledala, pretože cizí zájem som brala spíš ako takovou tú milou pozornosť. Pak to začalo byť trošku častejší, takový povídani, všechno možný. A protože bydlel pár kilometrů ode mne, tak ja som si párkrát nieco zapomnila v práci a on mi to vezol na benzínku. To sme spolu komunikovali ešte ako pre sociálne site a vlastne jednou som našla v kanceláři jeho telefónní číslo. Takže už sme si začali psáť víc, probíhali konverzácie na benzínie, ty byli úžasný, pročže vyprávil o stazích, comu nevyšli, vlastne jak to miel doma težký s maminkou, vyprávil o svym desetiletym vztahu, po ktorým sa rozešiel a pak už vlastne mne začal motať. Protože som zistila, že má nejaký jako zmatek v tých ženských. Každopádne, jak o tom vyprávil, tak mi ho začalo bejt hrozne líto. A říkala som si, jak takovým mdlému úžasnému človeku se niečo môže takto díť. a vlastne som prišla na to, nebo sám mi řekl uprímne, že vlastne miel přítelkyni, ktorá po 5 miesícich za ním prišla, že je tehotná, takže teď s ním bydlí a vlastne jeho bývalá je drogovie závisla. A že furt má nejaké peklo a že s tou tehotnou byť nechce, pretože to bol jen úled a že to nemôže byť jeho díte. Každopádne, že ho rodina donutila s ním zústať Takže proste, jak vypráviel, jak sa otevíral, tak sa si říkala, wow, ako není možný, že proste takhle hodný človek, takhle hodný chlap proste má takovou dlesnú. No a schúsky sa začali vlastne byť časti. a s tým, že stále tvrdil, že díte není jeho a už sme vlastne začali tak trošku koketovať, už sme sa začali scházať víc. Boli to krásne večery, musím řieť, že pro mňa už to začal bejt pán božský. Pak sa stalo to, kdy ja som o tom doma přemýšľala a všetko, že sme neviedeli jiste, že je díti jeho nebo ne, tak sa říkala, že by bolo lepší, abych ten vztah ukončila a pamatujú si, že som vzala jednou auto, dojela sem pro večeři, roztáhli sme si piknik u Nalouce a vlastne ja tam jela s tým, že vztah ukončím, aby som mohol vienovať rodinne. Vôbec neviem, čo sa stalo, nevybavujú si úplne takoví detaily, ale najednou ja odiždila z toho pikniku, zamilovaná som byla ešte víc. Úplne zamotaná do nejakého príbiehu, jak on je skvilej, úžasnej a že celý sviet je proti nemu. A vlastne som to neukoňčila na konec.

A ako ten váš vzťah začal? Alebo ako sa to potom nejako zmenilo? Že toto boli tie úvodné nejaké stretnutia a čo sa potom stalo?

Potom sa stalo to, že když jeho tá tehdejší přítelky mne porodila, tak si mne zavolal do porodnice. Takže som za ním jela, pretože iako plakal do telefonu a ja som teda myslela, že to ukončíme, že vlastne ako i som si říkala, tak asi je to táta, tak sa mu narodilo díte. Přesto tvrdil, že furt nejde jeho teda. Tak som za ním prijela a vlastne místo toho, aby to skončilo, tak to vlastne mnelo dynamiku. Budem pokračovať dál a teď je díte na svete. Ja s ním zústanú do šesti nedelí a chci odejít, pretože když som choval díte, tak som nic necítil. Řeknú to blbie, proženský, nepochopiteľný. Díte mu údajne smrdelo a celou dobu pri porodu myslel na mne. a práve, že furt tvrdil, že díti jeho není. Takže som takto znala i tehdejší jeho přítelky mi, takže tam už opravdu tak nejak šuškalo, že by to mohla bejt. Pravda? Takže vlastne pro mňa toto bol takový začátek toho slybu, že zustaneme spolu.

A ako ste sa do toho vzťahu vlastne potom prehúpli?

Pak sme do vztahu hupli tým, že sme meli pracovní akci a tak nejak sme to začali říkať už veřejne, ale on to teda ešte tej techdyjší přítelke nie neřekol a ta sa to dozvedela, že usnul a nejak sa mu koukla do správ a vlastne už musel spraviť spravžou ven. Takže ja som teda byla už pripravená, pretože ja som sa s partnerem tehdy rozešla ešte než som za nim jela. do té porodnice, ale vlastne on už potom to začal řešiť v dobie, kde teda ona mu prišla na tí správy naše. Takže to bol takovej ten pôvodní, kdy sme řešili, co teď bude dál. Protože ja som bydlila u rodičí s dcerou a on vlastne bydlil u mňa, takže som musel odstiehovať. Odstiehoval som sa tedy k mamince. s ktorou nemiel úplne dobrý vztah, což som také nepochopila, pretože ona ho tam nechala úplne v pohode bydlet. A pak vlastne po tých třech mesecích nejakého toho scházení a po meseci toho, co sme vlastne vyšli na veřejnosť ven s tým, že teda sme spolu, tak sme začali hledať byt společne.

A aký bol ten váš vzťah na začiatku? Predtým, kedy ste boli v tom vzťahu, to bolo podľa toho, ako to popíseš, veľmi pekné.

Neuvieriteľný v živote. Proste ja som toto nezažila. Říkam, pro mňa to bol pán božský. Byla to... I to sám tvrdil, že proste mňa miel potkať dřív a že som skvielá, že som to nejlepší, co ho potkalo a že sme proste spriznení duše.

A ako sa to prejavovalo v každenom živote? To boli tie veci, čo hovoril a ako sa správal, ako čo robil, ako ti to dával na javo?

No dával mi to najevo, pořád mi psal, projevoval zájem. Přinášal mi drobné dárky, třeba keď sme jako niekam jeli, tak proste z ničeho nic v odbiech na benzínu. Přinesol mi rúži. Ríkam správy, psali sme si strašne moc. A tí správy vyjadřovali proste nieco, čo som v živote nezažila. Ani som jako tomu nevierila, že nieco tak skvielýho môže bejt. a hlavne sliby, čo bude dál. Jak spolu se stárnem, jak budeme mít tú rodinu, jak si pořídíme teda ešte miest po tom pobyte, jak si pořídíme baráček, jak se nám teda narodí nejaký syn třeba. A proste bolo to, pro mňa to byla taková vidieňa toho, že opravdu jednou, ako stará babička, budú naprosto spokojený človek.

A kedy si si teda začala uvedomovať, že niečo tam nie je v poriadku?

Začala som si to uvedomovať skoro hned na začátku, pretože když som třeba řekla, že by bolo dobré udelať testy DNA, jestli dcera je jeho, tak vlastne delal mrtvýho brouka. Začal obhajovať to, že snad by mu nikto nelhal a že precie nikto by nemohol byť takovej, ale Přesto tvrdil, že není jeho, proste mne strašne mátnul. A když práve melo dojít k těm testúm, tak zase delal, že nic. A když mohl a dceru miel u sebe, tak vlastne, když na mne bol tak trošku naštvaný takovej, tak miel takový pichlavý poznámky, že teta je zlá a tatínek si miel vybrať tebe a nemiel tady chodiť za tetou. Ja som ťa opustil." A vlastne tohle měl asi ešte se dviema ex-partnerkama, kdy vlastne si na mňa začal niekde stižovať a začali im zase spátky psáť, jak ja som strašná, ale to som sa dozvídala potom postupne. Ale nejaké takové náznaky toho, že vlastne si píše s niekým a že úplne asi není to takové. Ten pán Božský som začala fakt zjišťovať už na začátku a veľmi mňa mrzí, že som na tú intuici nedala. No.

A aké tam boli ešte ďalšie nejaké várovné signály, ktoré si možno vtedy nevidela alebo nechcela vidieť, ale spätne ti dávajú zmysel? Určite.

Žádlivosť. Kamkoľvek sem šla, tak mal štiplavý poznámky. No jo, ty zase za niekým deš, ty si niekde niekoho hledáš. Když sa na mňa nejaký chlap usmal, tak to bolo, ty ho znáš, viď? S tým si taky niečo mela. Každopádne v tú dobu ja to brala, akože se bojí, že by mňa stratil. a brala som to tak, ako proste žádlivosť, ako ten zájem o mne. Každopádne, niektoré vieci určite byli nezdraví. Tušila som to, ríkam, intuitívne som to určite tušila. Teď späťne to určite viem, ale v tú dobu som byla tak zamilovaná a tak proste v neuvierení, že som potkala niekoho tak skvielýho, že som vôbec na to nedbala. A.

Aké tam boli ešte ďalšie varovné signály? Lebo určite ich bolo viac. Tak aby si to tak ľudia vedeli predstaviť, že ako to v skutočnosti môže vyzerať. Ďalší.

Varovný signál, to som teda našla konverzácii spätne, kde som psala sestre púl roku po tom, čo sme spolu bydleli. Úplne si nevybavujú detaily. Viem, že tam docházelo v nejakým stretu práve ohľadne žádlivosti, ohľadne křievt a ohľadne našknutí třeba želžu. Tak vlastne asi 5 miesícu na to, čo sme spolu meli, teda společné bydlení. tak som psala sestre, že som úplne v high. Opravdu doslovne som jí psala, že som na dne. Že už neviem, čo mám delať, že je to samý obviňovanie, křivdy, že neviem, jak sa mám obhajovať, neviem vlastne, jak mu mám dokázať, že som taková, aká som a že nejsem to, čo vlastne ze mňa začne delať. a že vlastne ešte som si istižovala, že on má ty ex pořád na telefonu. A vlastne to bol takový ten hlavný signál, že hele, asi se seber a vypadni. Kdy na to konto sem navštívila i psychiatričku, pretože mi občas ríkával, že som blázen, že som hysterka. že furt všetko řešim a že ho furt chci niekam dostať, aby som ho nachytala. A vtedy si pamatujú, že mi pani psycholožka řekla, to bolo tiesne pred Vánoci, že jestli chci úžasný dárek Vánocom, tak ať sa seberu, zbalim a vypadnu, dokud je čas. Každopádne, láska byla láska. No.

A ako sa to jeho správanie takéto narcistické prijavovalo v každenom živote? Čo.

Všetko sa tam dialo? Vlastne oni byli takoví, ja tomu říkam sinusóida. Opravdu každotýdenní, nemôžu rieť deň, ale každotýdenní sinusóida. Viečinou sme byli v pohode, když miel dostatek sexu a dostatek pozornosti. Když potom ale už začali nejaké problémy, kdy sme mieli mít iný názor. Pro mňa nešlo ohádky, tak každý máme nejaký názor. tak proste sme sa vlastne z ničeho dostali do strašného, obrovského problému, ve ktorým ja byla ten iniciátor a tá zlá vlastne jako úplne monstrum, bych řekla. A nikdy vlastne potom neprišiel, neřek, hele, to sme přehnali, nebo bolo to takové proste, že myslím si, že dennodennie mi tam docházalo, že mňa proste skresloval tú realitu Začala sa si všímať, že přestávam vnímať, když třeba zvýšil hlas. Takže vlastne takoví ty typický náznaky gaslightingu, manipulácie. Ale bylo to v takových nenápadných proste viecech. A že i práve třeba, když som mu neřekla presne, kde som byla, on sa zeptal za hodinu. Ja mu neřekla presne tú samú vietu a presne tú samú chronológiu, tak už na mňa začal kričiť, že ľžu a že som ho niekde podvádala. Takže vlastne ono to bolo takové spíš tiché. On není grandiózny, on je skrytej. Takže tam to bolo takové, že som potom čekala jenom, kdy, co, kde zase príde a co bude špatne. A tak určite ešte bych k tomu dodala, že třeba som byla trikrát na operácii ruky a na docela vážnej operácii ruky. Vždycky mi řekl, že bych mela odpočívať, ale v živote som sa nedočkala toho, že by třeba opravdu mi udelal jídlo, pití, kdyby třeba za mňa niečo udelal doma. Nikdy. Proste naopak ešte potom říkal, že som lína a že nic nedelám. Takže takové tie proste vieci.

No a zaujímalo by ma, ako sa priamovalo to, keď si ho konfrontovala s niečím, alebo keď si na niečo jasne povedala nie, alebo keď si sa vymedzila. No.

To bol strašný boj. Ze začiatku som sa ani nesnažila říkať, pretože som si říkala, že to nejak zvládnu. A ešte on mňa tak nenápadne izoloval, ako od přátel, s ktorými ja som si díky vlastnínemu potom nevidela sedm let. a tak nenápadne štiplavé mňa vlastne izoloval i od rodiny, kdy třeba, neviem, som chtela jesť k rodičiom a on mi začal zase štiplavý říkať, no jo, ty za nekým jedeš a zase máš niekde nejakého chlapa. Takže ja som sa třeba i potom slíkla a říkala, hele, víš čo, tak ja nikam nejedu, ja tady budú s tebou. Přitúlila som sa k ňemu a on bol ten pan božský. A když už som začala vlastne akoby sledovať na tých ostatných lidech, že asi ja nemám vztah v pořádku, tak som sa začala trošku brániť. A když som sa bránila, tak byli to strašné boje s tým, že on mňa dostal do situácie, kde som neviedela, jak se menujú, co dělám, proč to říkám. A vlastne spätne mi to ešte všetko otočil, takže ja som vlastne vôbec neviedela, či som. A potom, když už som sa dostávala do fáze, kdy som sa chtela viac brániť, viac byť sama sebou, tak došlo i k fyzickýmu násilí.

No a to fyzické násilie, to vyzeralo ako? Čo.

Sa stalo? Vyzeralo to tak, že vždy sme sa pohádali. On teda 99,9% byl vždy v podnapilom stavu. Ja neříkam, ja popíjem také, ale tie jeho výkyvy potom byli šílen. A z hádky sme sa dostali k tomu, že vlastne ja som chtela nieco vysvietliť. Ja som potrebovala proste od nej slyšet, co se teda die. Proč je na mne takovej? Proč? Ja som pro ní špatná, když vlastne delám, čo môžu a nemôžu delať víc. Tak vlastne potom třeba šel, plyvil mi do obličeje. Ja som si stoupla a jak som stála proti nemu, tak proste mi třeba dal facku, pak mne strhnul k zemi, škrtil mne. Vlastne kolikrát mne tatínek ves na pohotovosť s podlitinama pod krkem. Dokonca mi i rošla pledvinu, kde mám sedmimilimetrovú izvu. Takže proste, pokud som mu začala říkať ne, tak to potom skončilo špatne. A.

Keď už sa prejavilo to fyzické násilie, tak nebol to pre teba v tom období, alebo v tom momente signál, že naozaj je tam niečo špatne a že proste by si mala odísť? Signál.

To bol určite a ja musím podotknúť, že ja som mala neuvieriteľnú a mám neuvieriteľnú podporu v rodine. Protože vlastne samozrejme oni mi dávali ten náhled toho, že tam není niečo dobře. Tatínek s maminkou vlastne spolu sú 45 let nebo byli. Takže tam vlastne ja som mela i náhled tých rodičiň a Samozrejme říkali, hele, uteč, dokud môžeš. Sousedka mne bránila, zuby, nechty, vysvietlovala, co je špatne. Ale ja som si potom to jeho násilí spätne, vydržela som to třeba 3-4 dny a řícal, a ja sa proste nevrátim a toto nesmí. A pak proste začalo takovýto... A co když ja som fakt niečo řekla špatne? Protože do toho sa odehrávali správy, kdy on ma začal vyčítať. Kdyby ty si tohle, tak ja tohle ne. kdyby ty si udelala tohle, tak ja bych tohle neudelal a skončilo by to inak. Takže vlastne byla som zamotaná do toho, že tak ja to skúsim ešte inak a on to už príšte proste neudelá. A.

Striedali sa tam tie vlny takého toho, ako na tej horskej dráhe, že ťa zahrňal pozornosťou, keď sa stalo niečo takéto, alebo ako to vyzeralo? U.

Nás to vyzeralo tak, že neže by mne zahrnoval, ale začali tam takoví, řekla bych, že skoušky, jestli ešte o nej mám zájem, jestli som ochotná a schopná sa ešte vrátiť. Takže spíš on mne dostával zpátky přes výčitky, přes vlastne pocity viny a přes lítost. Protože viečinou tie správy, ktoré mám uchované, zní, že práve ja som ťa milovala a ty si pro nás nič neudelala. A kdyby si sa snažila víc, to ja som ten, kto ve vztahu sa snaží proste niečo delať. ty máš furt nejaký problém. Proste mňa vykresľovali ako monstrum, že pro nás nedelám nic a on je vlastne ten obieť toho života. Ale určite to nebolo tak, že by sa mi niekdy omlovil. Nikdy. Vždy to bolo přes tú vinu a pres práve to vyčítanie. A.

Ako na to reagovala tvoja dcera, lebo ako sa správal k nej? No.

Moje dcera, ja som mela s ním úžasný, skvielý vztah práve když sme sa k sobie nastiehovali tehdy s ním, tak som ji nechávala u rodičiť, pretože rodiče nebyli pro, aby s náma šla hneď bydlet po tých dvoj misících, což som veľmi ráda, že sme ju ušetřili určitejch bojú. choval si k ní asi bych řekla taky manipulatívne, pretože když treba medzi náma bol nejaký problém a on treba videl, že sa nechce učiť, tak si ji začal zastávať a pak treba u ní sedel a říkal poď pojedeme tám a necháme mámu vydechnúť, pretože ona je zase nejaká naštvaná, nervózní. Takže vlastne som začala zišťovať, že i tomu díteti se to hodí, že vlastne mne takto trošku houpou. ale jí som to nedávala určite za vinu, každopádne to bolo nepříjemné. Teď zpätne, třeba vlastne dcera ho úplne prestala nejak brát, když sme byli na dovolenej. Protože to bola tragédia, to bolo šílenosť a vlastne dnes, když sa dcery zeptám na jedinú dovolenú leteckú, ktorú sme spolu meli, tak vlastne je ta jí úplne vytiesnila, ako kdyby tam ní proste nikdy nebyla. No.

A môžeš sa podeliť o to, čo sa tam stalo? No.

Tak my sme v práci, nebyli sme na tom úplne finančne nejlíp, ale proste meli sme, čo sme chteli a potrebovali a dostali sme v práci benefity na vybrániť dovolenú, takže sme si ta rozhodli, že využijem a že teda vezmeme mou dceru, že si proste udeláme vlastne skvielou tú dovolenou. Už od let byl takovej proste pro mňa zvláštny, ja som mela strašnou radosť z toho, že mám vedľa sebe dva lidi, ktorí milujú proste, pro ktorých bych umřela a vlastne U nej už byli takový známky, že on si dala pernamente selfie na letišti a spíš to vypadalo, ne že my letíme na dovolenou, ale hele, ty jo, koukejte, a ja teď letím na dovolenou. Takže to mne veľmi zarazilo. Nijak sme asi ani nezdíleli radosť, bych řekla, pretože mne to pripadalo, ako kdyby v tú dobu žádlili ako na dceru. No a když sme dojeli teda na pokoj potom na Malorce, tak dcera si hodila vieci na manželskou postel a proste řekla, že bude spáť se mnou, pretože vlastne my sme sa ešte týden predtým nevideli. No a jeho reakce mne teda veľmi zarazila, pretože na ní začal zvyšovať hlas a že tam rozhodne spáť nebude, že tam spím ja s ním a že ona tam má tú malú postel a Ja som sa jej to snažila vysvietliť a ja mám takovou proste, že dceru, že ta se zabejčí proste, jede si svojí, takže proste řekla, že tam aspoň bude spáť dva dny a on z toho udelal neuvieriteľný problém proste, no hrozn. A vlastne dokonce týdne se s dcerou nebavil, ja im delala vlastne tak nejak prekladatele. s tým, že v polovine dovolen ešte došlo k konfliktu, kde nám proste sebral klíče od pokoje. Nechtel nás tam pustiť, takže ja vo púlnoci som sa snažila sehnať Letenky zpátky, pretože som vôbec neviedela, jestli ho chci potkáť, nebo v jakom bude stavu, když ho potkám. A vlastne třeba musela som si ísť zaplatiť noví klíče na recepcii a když sme chteli ísť na pokoj, když už sme teda mieli svoj ten klíč, tak namieřval vlastne za dveřima, ať vypadneme, že sme tam skončili, ať táhneme do háje a takto všechny slova byli vulgárni. Takže to tady úplne nemôžu doslovne, každopádne vlastne niekoľk tisíc kilometrů od rodiny, vlastne ešte letecky. Nikto vám nepomôže, teď tam máte tú dceru a neuvierím, proste hrozn, hrozn, hrozn, strašná panika, šílená.

A nakoniec ste sa teda dostali naspäť v poriadku s ním? Áno.

S ním, pretože vlastne potom došlo k tomu, k čemu docházalo viečinou v pohádkach, kdy muselo dojít vlastne k sexu. A on to bral, podle mne, teď spätne to vidím, že to bral jako takovou tú kontrolu mocie. Hele, ja ťa pořád mám a ty seš pořád moje a ty mne proste budeš poslouchať. Takže samozrejme, jakmile jako potom viedel, že teda dobrý, ja sa přestala hádať, pretože teda, že teď som neviedela, co s ní. Protože ta se s ním nechtela baviť, ale potom třeba, když sa s ním chtela začítať baviť, tak on ji absolútne ignoroval. Proste to som nevidela, že toto niekto dospielý dokáže s dítetem. Takže znovu som dala prekladatelku. Pak vlastne dcera si tam našla kamarátku, takže sme sa střídali s tou druhou rodinou, kdo si je kam veme holky, takže my sme meli s partnerem tehdy čas i na sebe. A ja to brala, že vlastne ja som mu nedala toľk pozornosti, koľko potreboval a že vlastne dcera, když byla s tou druhou rodinou, tak vlastne on sa uklidnil a proste pak to zase bylo chvíľku kouzelný. Ale fakt jenom chvíľku.

No a ako u vás vyzerali napríklad rôzne sviatky alebo Vianoce alebo takéto obdobie keď ta pozornosť nebola úplne nasmerovaná na ňo? No.

Ja všem tvrdím a říkam, že vlastne od té doby, čo som bela s ním, som nezažila jedné hezké Vánoce, žiadny hezký svátek, žiadne hezké narozeniny, včetne cery narozenin, protože neviem, jestli to bolo načasované, schválne, proste nechápu. proste vždy predtým došlo ke konfliktu. Po každým. Tam vlastne nebyl jedinej takový slavnostný deň, kterej by sme nestrávili vlastne tichem. To trestáň tichem pro ní bolo vlastne takovej ten... Pro mňa i teď späť nejde ten největší signál, kde my sme si třeba pohádali. Ja som o ňom 3 hodiny potom neviedela, pretože odjel. Pak třeba doma v okolo mne chodil, vrhal na mňa šílené pohledy a oni vždy, kedyž mal túto náladu, tak mu zčernávali oči, což je zajímavé. A takže vlastne, svátky, narozeniny, všechno, proste sem buď sem musela vienovať tomu, že sem nás udobrovala, no anebo proste sme byli rozhádan, že sme sa ani nevideli. Jenom bych chtela podotknúť, že vlastne třeba jednou o Vánocich pro mne rodiče jeli k nemu do bytu, pretože on mi nechtel dáť klíčky od auta, abych sa odstiehovala sama. ale to byli Vánoce a to bol šílenej zážitek a ten bych tady možná chtela zmíniť, že přes to, že měl doma všechno, tak som dala večeri a to bol pro mňa hrozný šok a to viem, že rodiči, když pro mňa prijeli, tak řekli, hele, asi by si fakt mela skončiť. Nedošlo sice k fyzickýmu násilí, ale psychicky to pro mňa bolo hrozn, tehdy kde ja som ušla dáť koštnú trízek so salátem a otevřela som dveře do ložnica a on sedel úporná a samozrejme je chlap a když som sa zeptala, ako mu to příde, oštiedrim dnu v pořádku, když ja som vedle a když třeba môžeme bejt spolu, tak ako bejt takto zavřený a delať si dobře, tak vlastne pak som myslela, že se zboží sviet. Protože to, čo z toho udelal, to bolo neuvieriteľné a mne stačilo vlastne to jenom vysvietliť. Takže vlastne... A.

Čo z toho bolo? Čo.

Z toho správa? Tentokrát to nebolo fyzický násilí, pretože teda to som sa ubránila, ja som už potom občas, když som mela dobrý deň, tak som kličkovala, takže pak som si třeba i zamkla v koupelne, než sa vlastne vykričí a vyvsteká, ale je to moje chyba, kdybych mu dávala to, co by chtiel, tak tohle nedelá. že je všechno špatne, že je všechno moje chyba, že všechno vidím černe, že všechno proti nemu mám a že nikoho horšího nemoh potkať. Proste zase gulaš v hlave. Vlastne ja som z toho vyšla zase ako ten výnik.

No a kedy nastal taký ten bod zlomu, keď si povedala, že takto to už naozaj ďalej nejde? Bod.

Zlomu začal asi po devátym fyzickým napadení, kedy už som začala primejšleť, jak z toho výjť ven a hlavne ja už som v tú dobu začala sledovať podcasty, začala som si pročítať a začala som zišťovať, že proste ten človek se nezmiení. a začala som tak nejak plánovať odchod, ktorý mi trval, řekla bych, tak možná 3 čtvrtie rok, než som sa vôbec odhodlala, pretože som sa strašne bála toho, že se budú chtieť vrátiť. Takže taký to bolo na štedrý den v roce 2023, kdy on mi o štedrým dnu nejak odjel po hádce a napsal mi, jediným, čo máš udelať, aby ste sa s holkou odstiehovali. Ale ja už mela s holkou pripraveno pár viecí na strane, že kdyby k tomu dle došlo, tak proste se balíme. A když tohle napsal ešte o štedrým dnu, tak som řekla ceři, hele poď, šup, zavoláme auta a tak nám odstiehovali vlastne tie nejdôležitíšie vieci od nej. A to som se teda od nej s dcerou odstiehovala. Každopádne nenadlouho, pretože ešte rok sme potom udržovali vztah, kde ja som k nemu docházala, že som si říkala, když takto budem od sebe, bude to lepší. Vlastne nebylo, takovej ten majetek som byla jeho furt, on si mohl všechno. Ženský, akce v tohle, ale když ja potom, když sa dozviedel, že ja som niekde byla, tak to bola strašná tragédie. A vlastne ten úplnej závier se stal, když mi zemřel otec. Takže to už bolo pre mňa takový ten sliep tatínkovi, že si dám ten život do pořádku a že sa nechci už trápiť.

A čo myslíš, že ťa udržovalo tak dlho v tom vzťahu? Lebo vlastne to, že keď tam už bolo toľko fyzického násilia, že ja sa pýtam z pohľadu tých poslúchačov toho podcastu, že vlastne mnohí ľudia si povedia, že keby sa to tom nestalo, tak odchádzam okamžite, vieš. Ale mne by zaujímalo, že aby si to ty zo svojej perspektívy nejako uchopila, Čo sa ti tam všetko vnútorne odehrávalo? Prečo si v tom zostávala? Lebo toto ľudia asi myslím, že nechápu vôbec. Ľudia.

To nechápu a to som říkala práve na začátku. Ja tehdy, než som ho potkala, ja bych to nepochopila taky, pretože ja byla úplne nesebeviedová, ale proste byla som holka na pohodu. Vdecky som říkala takovýto, čo mne učil tatínek, hlavne se z toho nepo. No a vlastne rodiče spolužili 43 let, vlastne, než tatínek umřel. Vlastne v rodine nemáme takovýto nejaké úplne extrémne toxické vztahy, znaky, takže Ja som vlastne vôbec sama nechápu, kde sa to ve mne vzalo, ale vím, že som přehnane lítostivá, hodne ráda pomáham druhým a možná to bol takový ten signál toho, že když sa mi predstavil, jak sa mi predstavil, že vlastne on je obieť života, tak som ho nechtela nechať v tom stavu, že on delá pro všechny všechno a jemu sa vlastne nic nevrací. Ta délka toho, čo som s ním byla, bych řekla, že to bolo, že som hledala pořád toho človieka, ktorý bol na začátku, ktorý vlastne jak se mi predstavil. Asi to bolo, že tehdy fakto pro mňa bol princ a ja som taký pohádkový díte, takže možná asi som hledala pořád to, že pokud udelám ja niečo inak, tak přece on sa musí vrátiť.

No a aké boli také najťažšie momenty pri odchode z toho vzťahu?

No, vlastne oni asi ani neboli tí nejťažší momenty, pretože ja som tak nejak furt podviedomne asi tušila do tý od tatínkovo smrti, že sa k nemu proste vždycky vrátim. Srdíčko sa mi trhalo pri hádkach, to som vlastne dostávala i psychické ataky, že som přestávala dejchať. Co si pamatujú, vždycky pri hádce sa myslia, že sa sesipu, pretože mne vlastne začalo strašne boleť v kříži a vlastne nemohla som dejchať. a vypínal mi, jak bych to řekla, úplne fakt, vypnul mi mozek, proste najednou, jako úplne mlha. Nemiela som v hlave vôbec nic. Takže spíš pro mňa byli títo hátky tiežší, než celý ten odchod. Protože potom sme mieli klasickou fázi správy, výčitky, vina, ja, prijetí viny a už sme zase byli spolu. A ten odchod, co se týče toho úplne teď definitívneho, vlastne my spolu nejsme už teď dva miesíce, ale nic to se mnou nedelá. Mám úplne, jak řekla bych, mrtvo. Protože vlastne smrtí tatínkovo, když mňa nepodpořil, naopak vlastne som sa cítila ešte húš. Tak vlastne som sa úplne nejako asi odpojila, nebo neviem, jak to mám říci. Proste neviem. Teď jako nic necítim a pri tech odchodech predtým som cítila to, že sa stejne k sobi vrátime.

No a čo ti tak pomáha alebo čo ti pomohlo ako prekonávať také najťažšie obdobie alebo celkovo ten rozchod, odchod? Určite.

To sú knižky, určite to sú videá, podcasty na tohle téma. Dál mne veľmi pomáha to, že díky tomu, čo sa stalo mne a díky tomu, že som teda schopná ochotná o tom hovoriť opravdu veřejne a je mi jedno, jestli nás niekto zná nebo nezná, tak som sa dozviedela, že i kolem mne je pár blízkých ľudí, ktorí to zažívaj taky. ktorí v tom třeba sú, nebo ktorí majú za sebou čerstve vlastne rozchod. Takže vlastne si pomáhame tak nejak navzájem, že ja im ukazujú tie toxické znaky hned na tom začátku, když sú zmatené, čo sa bude díť. A vlastne môj takovej hlavnej tahouni, že som sa rozhodla napsať knižku vlastne pro nás, pro všechny, ktorých sa to týka. s tým, že ta knižka by mala mít úplne trošku iný náhled na to všechno, pretože za celú tú dobu vztahu mám spoustu nahrávek, mám spoustu vlastne správ, komunikácií, že když si to teď človek dá spätne dohromady, tak je to tam přesne od začátku nádherne vyjmenovaný, ukázaný. vlastne všechno to, čo človek prožíva, tak je to takový návod na to, hele pozor, když sa ti stane tohle, tak už je treba odejť. Takže to je pro mňa takový tahoun do toho, že se nevracím zpátky a už bych nechtela. No.

A čo by si povedala ženám alebo teda aj mužom, lebo toto sa týka aj mužov, že kto sa jednoducho... Každému človeku, ktorý sa bojí odísť, alebo sa cíti uväznený v takomto type vzťahu. Ja.

Ze svých vlastných skušeností môžu říct, presne to, čo mi řekla pani psychiatrička tenkrát, seberte si vieci a vypadnete, dokud je čas. Každopádne ze svých vlastných skušeností viem, že takto to nefunguje. Človek na to musí byť pripravený. Musí si opravdu sám uviedomiť niekde vevnít, že víc už udelat nemôže, že vlastne není chyba v ňem, ale je chyba v tom partnerovi. A pokud si teda človek rozhodne odejít a bojí sa, že to nezvládne, všechno sa dá zvládnúť a určite odchod je ten nejlepší spúsob i jak vlastne začítať mít rád sám sebe. Protože to, čo se nám deje potom v tých vstazích je opravdu viezení. A ja, když si vlastne vezmu, aká som byla predtým, tak ze mňa sa stala totálne psychická troska. Přestali mi svítiť oči, ak tady říkali proste rodiče. Přestala som sa smáť. Ja som sa vlastne bála smáť, abych nevypadala trapne, nebo jestli sa vôbec môžu smáť. Kdokoliv sa mi na cokoliv zeptal, tak sa mu neodpoviedela normálne. Ja sa mu začala obhajovať, vysvietľovať. Takže vlastne ten vztah nás dokonale proste zničí a udelá z nás úplne nieco, čo sme nikdy nechteli. Takže cesta ven z toho určite existuje a chce to jenom proste to rozhodnutí a trošku ten strach dáť do pozadí a uprednostniť sám sebe. A.

Ako na tento váš odchod, rozchod reagovala tvoja dcera? Neskutečne.

Šťastná. Ta byla tak neskutečne šťastná, že kdykoľvek, ešte potom, když som večer niekam jela, tak mi říkala, no dúfam, že nejedeš za ním. Ja som jí fakt slibovala, že už ne, a opravdu som to dodržala. Protože tí moje odchody, prichody od ex-partnera pro ní byli vlastne trauma taky. Protože neviedela, jestli budú šťastná, spokojená, naštvaná, vsteklá, smutná. Proste byla strašne ráda. s tým, že ešte bych tady chtela podotknúť. Ja nevím vlastne, proč sa to odehrálo mne. Tohle vôbec netuším. Říkam, u mňa tá rodina byla v pohode. Ale díky tomu, čo som zažila ja a díky tým vzorcům, ktoré som předala ceři, tak sa mi teď dostalo překvapení, že cera si našla chlapce a zistila som, že vlastne v určité fázi sa dostáva tam, kde som byla ja. Takže obhajuje neobhajiteľné, dáva si vinu za nieco, čo určite není jej vina. Takže vlastne pracujú takto teď, v uvozovkách pracujú. I teď takto se svojí dcerou, pretože evidentne nemá zdravej náhled na to, čo sa vždy môže stáť.

No a čo ti táto skúsenosť dala, aj keď bola tak bolestivá? Skušenosť.

Mi dala neuvieriteľnú sílu bojovať konečne sama za sebe a bojovať za to, že i když človiek se cíti bejt úplne v háji, že sú lidi kolem, ktorí pomúžu. Každopádne, co čtú i príbehy ďalších ženských, nebo si takto píšeme, myslím si, že mi dala takovou trošku sílu proto, abych sa snažila proto udelať ešte nieco víc, takže myslím si, že pořád je nás málo, ktorí pomáhame, ktorí sa snažíme nejak osvietiť tú situáciu v uvozovkách postiženým, že myslím si, že je to stále málo probíraný téma. Přestože je spoustu skupin facebookových, spoustu podcastov, spoustu všeho, pořiad je to teórie. Myslím si, že vlastne mne dalo strašnú sílu to, že ja som i o tom četla predtým, než som ho potkala, ale nedovede si to človek predstaviť. Potom, když tomu človeku žije, tak už ví vlastne teórie, čo je praxe. A myslím si, že by bolo třeba tohle témat trošku zveřejňovať víc a víc, aby sme sa nebáli ho zveřejniť, ako my, kterým sa nám to dieje. Protože vlastne tým nedávame stopku, že to ten človek udelá znovu.

A je ešte niečo, čo by si chcela odkázať ľuďom, ktorí sú v takéto situácii?

Nebojte sa. Proste žiadny strach. Nebojte sa. Miejte sa rádi. Užívejte si života, dokud to dá. Protože život s nimi není. Život je s nimi viezený. A udelajú z vás človeka, ktorý ho chtí oni, a ne kterým ste vy. Strátí sami sabe. Tie ľudia. A.

Ešte by si niečo chcela dodať na záver? Asi.

Jenom poděkovať, že som mela tú možnosť si s tebou takto napsať, že som mela možnosť to takto říct a že vlastne niekto ako ty delá takovéto vieci, že to práve zveřejňuje, že už to nie je len podviedomí, ale už sú to fakty, ktoré človek môže proste říci. a môžu si o tom poslechnúť a přečísť ostatní lidi, ktorí se to týká. Takže taková tá podpora a záchrana. Takové poděkovanie spíš pro tebe. Tak.

Ďakujem veľmi pekne. A ďakujeme tebe Leni, že si bola ochotná porozprávať svoj príbeh. Ďakujem.

A.

Ďakujem aj tebe, že si si vypočulal, vypočul dnešnú epizódu. Keď sa ti páčila, tak sa prihlás na odber, nech ti neunikne žiadna téma, vzdielaj ju na sociálnych sieťach a ohodnoť podcast o crca hviezdičkami, aby sa k jeho obsahu mohlo dostať čo najviac ľudí, ktorí mu môže pomôcť. Ešte viac inspirácia a odkazy nájdeš v popise tejto epizódy. Už teraz som na teba teším pri ďalšej tajme podcastu o crca, tam, kde začína nová kapitola tvojho príbehu. A pamätaj na to, že si zaslúžiš čo najlepšie.