#28. Život podľa jej scenára

Zažila si alebo zažil si vzťah s narcistickým partnerom a chceš sa o svoj príbeh podeliť v podkaste o CRCA? Klikni na odkaz príbeh pod touto epizódou. Chceš znovu objaviť svoju vnútornú silu a dôverovať sebe, láske a životu? Prečítaj si moju knihu Znovu sama sebou. Nadežne je aj seriózny dotazník, ktorý ti pomôže odhalieť viac ako 50 skrytých varovných signálov narcistickej manipulácie. Je vytvorený tak, aby si mohla identifikovať prípadne aj iný ako partnerský vzťah. Kniha tiež obsahuje aj viac ako 40 overených typov, ako sa z toxického vzťahu spametať, ako upokojiť svoj nervový systém a znovu sa rozžariť. No a z kniho získaš aj dva bónusy, meditáciu na uvoľnenie napäťa a tlaku a meditáciu na posilnenie sebavedomia. Odkaz je pod touto epizodou. Vítaj pri ďalšej epizóde podcastu od srdca, v ktorom sa narovinu a otvorene rozprávame o partnerských vzťahoch, narcistickej manipulácii a o tom, ako nájsť cestu nastať k sebe a otvoriť sa skutočnej láske. Volám sa Nora Šulíková a sprevádzam ženy na cesti nastať k sebe. Ako certifikovaná koľčka, tým prostrinicom emočného detoksu pomáham uvoľniť emocionálnu záťaž, oslobodiť sa z toxických vzťahov, hĺbšie sa napojiť na intuíciu, prebudiť vedomie sebahodnoty a znovu otvoriť srdce láske. Som autorko knižšťastie na dosah, znovu sama sebou, denníka snov, množstva meditácií, vzdelávacich prednášok, online kurzov a zakladateľkom školy Šťastia a konferencie sama sebou. Dnes sa budeme rozprávať s Jurajom, ktorý vám povie svoj príbeh. Juraj, vítaj.

Ahojte.

Takže na úlocu ťa spýtam hneď tú klasickú otázku, že ako tvoj príbeh začal?

Môj príbeh s mojou ešte stále partnerkou, manželkou, začal na vysokej škole. V podstate sme sa spoznali na výške. Tam sme začali spolu chodiť a v podstate zostali sme spolu až dodnes. Takže to je nejakých 20 rokov sme spolu.

A aký ten vzťah bol na začiatku?

Na začiatku to bolo fajn. Boli sme mladí, mali sme niečo cez 20 rokov. V podstate ten život bol iný ako je teraz. A mali sme také tie naše problémy vtedy, tie študentské. Nemali sme deti, nemali sme bývaničník. Bolo to fajn v podstate v tom období. Som sa ani nemal na čo stiažovať, čiže bolo to dobré na začiatku.

No a čo sa stalo, alebo kedy si si začal uvedomovať, že niečo tam nie je v poriadku? A po akom čase?

Ono tam trvalo dosť dlho, pretože v podstate Máme dve deti a po tom prvom dieťači to ešte bolo celkom normálne. Možno, že už teraz. Späte ne, keď sa na to pozriem, tak už tam boli nejaké signály toho, že keď sa teraz na to pozriem, tak už som tam nejaké náznaky určite videl. Teraz by som ich tam určite videl, vtedy som si to bral, že možno to je normálne, alebo to tak má byť. A najväčší zlom potom nastal asi po narodení druhého dieťača, kedy som mal taký pocit, že tá manšelka sa na to dieťa viac odpla. a ja som možnože išiel viac stranov, a vtedy v podstate nastali také väčšie problémy, ale to môžu byť problémy, ktoré sú štandardne v vzťahoch, ale tam v podstate som začal vnímať také tie prvé signály, že niečo nie je v poriadku. A teraz, keď sa na to späťne pozriem, po tom, ako som sa v podstate nejakým spôsobom dostal v tejto téme narcizmu, tak teraz spätne vidím, že tam tie signály boli, len ja som to v podstate nevedel pomenovať, nevedel som to priradiť a bral som to. Možno, že to tak má byť a že to je normálne.

Aké tie signály boli? Keby si to mohol tak konkretizovať, aby si to ľudia vedeli predstaviť, že čo sa ti ešte aj pred tým prvým dieťaťom zdalo, že možno niečo tam je, ale keď sa to spätne uvedomuješ a potom, čo boli tie ďalšie signály už potom, keď sa narodilo to druhé dieťa?

Skôr je to také, že mal som priateľov, kamošov, ktorých postupom času som nejakým spôsobom strácal, aj rodiny. Teraz si to tak spätne pozriem, že v podstate to bola nejaká nejaká spôsobová manipulácia, až to dospelo do toho stavu, ktorý je dnes, že v podstate sme sa nestretávali s nikým, s kým som chcel ja. Vždy sme sa stretávali iba s nejakým, s kým chcela moja manželka. Až tak, že v podstate sme sa odčlenili od mojej rodiny, od priateľov a v podstate sme sa venovali iba jej strane rodiny, priateľom a podobne. Potom tam boli také tie možno klasické, vždy sú to aj financie, kedy som v podstate ja riešil, tým, že ona bola na maťarskej, tak som riešil, väčšinu financí, čo sa týka platenia, účtov a všetkého. V podstate, ono to tak zostalo do dnes, kedy ona v podstate spovedala, že ona nebude na nič prispievať, nebude nič takto riešiť, že to stále je na mne. A ona sa do tohoto procesu absolútne nechce zapájať. Keď som jej nejakým spôsobom aj po maťarskej rozbehol biznis, tak v podstate každý jeden neúspech, ktorý tam ona mala, zvalila na mňa. že to je moja starosť, moja vina, že ja som sa tomu nevenomal, pokiaľtom to nebol môj biznis. Až tým v podstate, že to nechala upadnúť. A každý jeden neúspech jej bola v podstate moja vina. Toto bolo také asi najčastejšie, s tým, že v podstate aj citov to nejak ochladlo. Keď som ju hovoril, že Citovo je nejaká chladná, tak mi zase povedala, že to je v podstate moja vina, pretože to ja som ju tak naučil a kvôli mi nie je taká. Ja som taký nikdy nebol, ale potom som Citova ja ochladol, pretože keď sa snažíte, dávate a nedostávate naspäť nič, tak po nejakom čase tu prestane baviť aj vás. Prirodzené si myslím. A toto bolo asi také to prvotné, čo som si uvedomil. To bol ešte taký ten ľahký narcizmus, by som povedal.

K tomu by som sa spýtala, aby to teda bolo zrozumiteľné pre týchto posluchačov, ktorí počujú túto epizódu, že v akom štádiu je teraz ten váš vzťah, lebo ty si povedale, že ešte je to stále tvoja mážolka, ale tým, že nahrávame tento príbeh, tak to má nejaký iný ako keby už rozmer? Lebo keďže si si uvedomil, že si bol s tou narcistickou partnerkou, tak si spravil nejaké kroky, tak možno len nejakou jednou vedou, keby si to ozremil.

Áno, tak momentálne som v rozvodovom konaní, kedy som sa už po užitom čase rozhodol, nebolo to jednoduché, že toto v podstate ďalej nemá zmysel. A aj keď sú tam deti, tak v podstate nebudem túraziť tú teóriu, pretože deti, ale rozhodol som sa, že presne kvôli detiom to nejakým spôsobom chcem ukončiť a chcem proste aj pre tie deti kludný život do budúcna. Čiže aktuálne sme po rozvodovom konaní.

Jasné. A keď sa vrátime teda k tým ešte tým signálom rôznym, tak ešte keď si spomenieš na nejaké, že ako to ešte vyzeralo. Bo teraz máme ako prvý príbeh, ktorý rozpráva muž. Čiže je to vlastne z opačnej strany, ako sú posluchači zvyknutí počúvať tie príbehy, že väčšinou ich máme, alebo doteraz my ich mali len, ženy rozprávali svoj príbeh s narkotickým partnerom, ale teraz to mám otočené. Čiže keby si mohol z tej svojej perspektívy povedať nejaké ďalšie ešte signály, ktorým si možno vtedy neprikladala až takú dôležitosť, alebo zdalo sa ti niečo divné a nesedelo ti to, ale teraz odstupom času to už vidíš oveľa jasnejšie.

Hlavné to bolo také odmietanie mňa ako partnera, ako je manžela. To som asi vnímal najviac, kedy ona povedala, Takže v podstate ona to takto vníma, takto to chce. A ja som pre nej v podstate nejakým spôsobom nezaujímavý, že ona v podstate len potrebuje so mnou žiť a bývať vôli deťom. Všetko to bolo také, akože jej... Lebo ja už som v podstate ten rozvoj som zvážoval viackrát. Vždy to bolo o tom, že som si dal nejaký čas, že očkám 2-3 mesiace, možno sa tá situácia obludní, možno že len máme toho veľa v práci, v súkromí, že je to na nás veľa. Človek sa hneď po prvom probléme nezdvíne a odjde zo vzťahu, takže štandardne. Takže to bolo to, že ona mňa potom odmetala ako partnera. V podstate to skončilo tým, kde mi oznámila, že ona už bude so mnou len bývať a vychovávať deti. A ja si môžem riešiť, čo chcem, že je to v podstate jedno. Ale pochopil som to z toho, nebolo to napriamo povedané, že v podstate ide len o to, aby som to financoval, aby ono malo kde bývať, a ona si riešila už potom svoje veci. Takže potom ono najväčší zlom, a to je aj známe, už keď som sa potom tomu začal bližšie venovať a edukovať sa, tejto téme bol, keď som podal žiadosť o rozvodovanie. Vtedy nastalo vlastne druhé kolo, oveľa vyšší level všetkého, Takže tie signály boli skôr také akože partnerské. A hovorím, že tá rodina bola v podstate nejakým spôsobom vylúčená. Nechodili sme na dovolenky, nechodili sme v podstate s našimi priateľmi ani rodinnými z námi nikde, lebo všetko už bolo zle.

A keď sa teraz pýtam, že ty si o rozvožteľnom zlom nastal, keď si podal tú žiadosť o rozvod, tak čo sa stalo, že si tú žiadosť o rozvod podal, keďže si hovoril, že predtým si to zvážoval niekoľkokrát, ale vždy si to nejak si rozmyslel. Takže čo bol teraz taký ten spúšťací mechanizmus alebo ten moment, kde si si povedal, že už takto to ďalej naozaj nedia, že končíš?

Ona toho je toľko, že v podstate vybere možno len také tie top veci. Prvé bolo to, že ona ma odmietala ako partnera. Ja som nebral to, že ja mám žiť vo vzťahu, ktorými oznámy má manželka, že vychováme deti, keď budú deti dospelé, tak sa rozvedieme, lebo ona už ma podstate nebude potrebovať. To bolo pre mňa ako pre otca a pre manžela Takže nepristupné, je to nepriateľné. S tým, že ona všetko podstate na toto naviazala. A potom to boli také tie bežné, ani nie, že bežné problémy, kedy som sa snažil s ňou rozprávať o niečom, a ona jednoducho odmietala všetko, odmietala sa rozprávať, komunikovať, všetko podstate hádala na mňa. s tým, že najhoršie bolo aj pre deti, kedy už toto v podstate všetko vygradovalo do toho, že už boli týchto našich hádok účastné aj deti, ktorí som si povedal, že v podstate toto už je akože cez čaru. A vygradovalo to do toho, kde mážolka v podstate mala stále, v podstate by som to povedal, to boli až hysterické hádky, kedy do toho zaťahovala deti. A Zúmina robila v podstate niekoho, kto sa snaží rozbiť kompletne celú rodinu. A ja som ten zlý. Stále to tak bolo, nikdy sa to nezlepšilo, tak som si povedal, že v podstate, že toto je asi to dno, ktoré som mal zažiť. A potom som zažil ešte ďalšie dno, to už som si povedal, že ešte sa to dá asi prehlbiť. A to bolo tým, že ona si v podstate našla nejakého priateľa. Na to som jej prišiel a vtedy začalo ešte horšie, lebo všetko to, čo som jej odhalil, tak to znerobilo... Ona sa tvarila ako proste dokonalá pred rodinou, pred všetkými a týmto, že ja som to odhalil, tak sa bála, aby som to v podstate neprezradil a robila všetko preto, aby som v podstate držal jazyk za zúbami.

To bolo napríklad, čo robila preto? Ako ťa držala v šachu alebo čo spravila? Ak môžeš niečo z toho teda zverejniť.

No to boli výhražky, denodenné výhražky. To boli výhražky s tým, že ja v podstate... Prišiel som na to tak a to v podstate je... To môžem povedať, že ja som si sledoval svoje vlastné auto. A prišiel som na to, že to auto ide tam, kam nemá. A takto som sa tam išiel raz pozrieť a zistil som, že v podstate ona je so svojim asi kolegom. A potom to nastalo to, že v podstate ona sa snažila ma nejakým spôsobom zazdrašiť rôznymi trestnými uznámeniami, osledovaní, ohováraní a proste všetkým možným, že mi zoberajú deti. A to bolo proste to, čo aj narcisti robia, viac, oveľa viac prezentovala akože negatívne, že snažila sa z toho vytvoriť akože naozaj drámu a čo všetko ona strašne zle spraví a čo všetko ona je schopná spraviť. Nakoniec toho nespravila ani 5%. A na to som si už zvykol, že to je pre tých narcistov proste klasika, že oni strašne veľa narozprávajú, strašne veľa sa navyhrážajú a potom keď to majú pretaviť do praxe, tak nič z toho nespravia. No v podstate to je len zastrašovanie. Čiže asi to.

No a ako sa takéto jej správanie alebo celkovo ten váš vzťah prejavil na deťoch? Ako sa majú deti, alebo ako to vnímajú deti? Alebo je tam niečo, že ubližilo im to nejako?

Deti sú do toho zaťanuté, to je to, čo sa majú. spravia, že ona v podstate niekedy tie deti využíva na to, aby ma zaplačila do kúta, lebo vie, že v podstate ja pred nimi sa budem držať. Ona sa snaží ich, aj keď som v podstate odhadol tu jej neveru, tak ich toto vtiala do tej hátky a proste nebolo to dobre pre nich, určite, že nie. Vnímajú to, hlavne to staršie dieťa, toto vníma negatívne už v podstate. Keď sa vás dieťa opýta, že kedy už bude konec a kedy už konečne sa rozvedete, lebo že toto sa nedá takto, tak si myslím, že to už je také ten, že sme prišli k tomu stropu, ale ona si to stále evangélika neuvedomuje. Ona sa tvárí pred všetkými, jak strašne má rada dietí, ako ich miluje a potom na druhej strane ich dokáže v podstate a najhoršie, čo je, že v podstate aj keď sme sa chceli súdne dohodnúť na nejakej starostlivosti a rozdelení času s deťmi, tak absolútne sa na ničom nechce dohodnúť a nemá problém deti zaťahnúť do toho súdneho sporu s tým, že ich budú riešiť sociálni pracovníci, úrad práce a podobne. Čomu som sa ja chcel teda vyhnúť?

A mal si v tomto vzťahu niekedy obdobie, že si mal pocit, že sa tie veci môžu naozaj zlepšiť? Viem, že si spomínal to, že si ten rozvod zvážoval, ale že veril si ešte, že to môžu byť len také niekedy očasné problémy, ale mal si pocit, že sa to zmení?

Určite. To je presne to, že to funguje na takých sinusóide, kedy to je raz úplne zlé, že človek v podstate už si nevie predstaviť fungovať o hodinu ďalej s tým partnerom. a zrazu proste ten partner na druhý deň vstane, ako keby to bol úplne iný človek. Tvári sa normálne, správame sa normálne a človek rozmýšľa nad tým, že či vôbec to, čo sa stalo včera je vôbec pravda. Že už ten človek je tak v podstate oblbnutý z toho, že už nevie ani ten rozdiel medzi tým, že čo je nejaká realita a čo je iba nejaká hra potom. Čiže toto určite áno.

No a keď si hovoril, že vlastne tým, že si podal tú žiadosť o rozvod, tak nastal ešte ďalší level toho všetkého, ako sa to začalo prejavovať. Tak ak môžeš niečo z toho povedať, čo sa stalo, alebo aké tam vznikly situácie. Lebo je to práve zaujímavé počuť aj z tejto inej perspektívy, že čoho sú aj ženy schopné.

Čo mám na počívané podcasty, som zistil, že asi ženy sú horšie narcistky, ako můži. A najhoršie, čo bolo na tom rozvode, alebo na tom rozvode na tom čase, keď som jej oznalil, že sa teda chcem definitívne rozviezť, bolo... A bolo to celé zvláštne, pretože ona už asi tri mesiace predtým všade rozprávala, ako sa chce so mnou rozviezť a ako toto ďalej, tak to nefunguje. A ja som bol ten, ktorý sa snažil to nejakým spôsobom ešte udržať. A ona v podstate stále razila to, že nie je rozvod. Rozvod, pretože my ďalej fungovať spolu nevieme. A potom následne, ja už som to nedal a povedal som žiadosť o rozvod, po tých všetkých veciach, ktoré sa stali. A ona v podstate zostala úplne prekvapená a zaskočená, ako som to mohol spraviť. A najhrdšie na tom bolo to, že v podstate to oznamenie o tom, že som podal žiadosť o rozvod a už si sa chcem rozvieť, som absolvoval asi 4-5 krát. To bolo zvláštne na tomto, že jeden deň som je oznamil, že teda podal som žiadosť o rozvod a teda chcem sa rozvieť, aby sme sa dohodli, na čo bola samozrejme zase hysterická scéna, ako som všetko ja rozbil, ako proste nič nedokážem vydržať voľi detiom a podobne. Na druhý deň, na tretí, bolo všetko OK, ako keby sa nič nestalo, čo som bol úplne prekvapený, že v podstate fungovalo úplne normálne. A potom o dva dny sme sa zase vrátili k tej stej téme, že či teda akože naozaj som podal tú žiadu zo rozvod, lebo nič neprišlo, tak hovorím, áno, trvá to s súdom, proste nepríde to zo mňa na deň. Znova tá istá scéna. A takto sa to zopakovalo asi 4 krát. Keď si človek v tomto celom predstaví, že to v podstate oznámenie toho, že sa rozvádza, čo je asi to najťažšie, aspoň pre mňa to tak bolo, a mal som z toho dosť stres, tak v podstate som to musel apsovať niekoľkokrát, lebo už keď som si povedal, že už to mám za sebou, tak ono sa to o 3 dní zopakovalo znova a znova. A potom prišlo takéto, už keď si uvedomila, že teda naozaj to myslím vážne, tak prišlo z jej strany také, že aby sme sa dohodli a že ona dala mi nejaké návrhy, ako by sme mohli fungovať ďalej, ktoré som absolútne odmietal. Pretože návrh nejakého otvoreného vzťahu alebo manželstva je pre mňa akože nerealná. S tým, že to bolo zaselené o tom, aby som v podstate uživil. Aby ona mohla bývať v dome s deťmi. A ona mi dá bolnosť, môžem si robiť, čo chcem. Takže čo v podstate o... A povedala druhá varianta k tomu aj teda, že sa rozvedeme, ale aby som si zapamätal, že keď podám žiadosť o rozvod, toto som už podal predtým, takže práve spraví mi zo života peklo. A že ten rozvod bude pre mňa to najhoršie, čo vlastne budem zažívať. Že to teda o to sa postará. A aj tak som to v podstate podal. Takže tohoto to zase berem iba nejakú hýrašku. Som zistil postupom času, ako sa ten celý, celé rozhodové konanie hýbe, tak to nie je až také, až také strašné voči mne, ako to ona prezentovala, lebo chcela ma v podstate len zastrašiť a zatlačiť do kuta, aby som souhlasil s tým, že možno nejaké otvorené manželstvo bude, bude super pre nás a kvôli deťom to spravíme.

Ako sa tento vzťah podpísal na tvoje psychike? Lebo toto sú veľmi náročné dopady na nervový systém a celkovo na psychiku. Tak ako to vyzeralo alebo vyzeralo u teba?

Dopad určite mám. Ale ja som našťastie z práce zvyknutý pracovať pod stresom a pod tlakom veľkým. Vycvičený, takže nejak toto sa so mnou nezakývalo. Samozrejme, že nemôžem povedať, že to bolo len tak. Pretože najhoršie na tom je to, že to nie je v podstate nejaký krátkodobý stres, ako keď máš človek v práci, takže jeden deň je proste vystresovaný, príde domov. Tu to bolo horšie to, že v podstate prídem domov, kde si mám oddychnúť a tu som v strese. Tu som permanentne v strese, pretože čakám, čo spraví, čo vyvede. Proste, že čo sa zase stane, nejaké náhody, ktoré sa stávajú teraz v poslednej dobe dosť. Takže tohto som sa obával. A jediným takým liekom pre toto, aspoň pre mňa bol šport, aj je teda, kde chodím v podstate pravidelne cvičiť. A to je to, kde si vyčistím hlavu. Kde si vyčistím hlavu a som všetky pripravený do toho ďalšieho dňa. Keby som, myslím si, že keby som.

A máš podporu od rodiny alebo od nejakých priateľov? Alebo ako celkovo reaguje okolie na túto situáciu?

Mám, akože toto som sa trošku obával hlavne aj u rodičov, že ako príjmu to, že sa idem rozvázať. Podporujú ma, čo som veľmi rád. V podstate rodina, mám pár priateľov, s ktorými toto sdielam, nejich je veľa. a od všetkých mám v podstate podporu a pomoc. Ja myslím si, že bez nich... Keby som bol na to naozaj sám, tak neviem, či by som to dal. Asi by som zase v tom vzťahu len zostal, nejako prežível. Ale nakoľko tu podporu mám, tak v podstate som sa odhodol na to, čo som sa odhodol.

A aké boli pre teba také najťažšie momenty, keď si sa rozhodol odísť z toho vzťahu? Alebo čo boli tie momenty?

Najťažšie momenty boli to oznámiť to jej a potom nejakým spôsobom to oznámiť deťom. Najhoršie na tom bolo to, že moja taká optimistická predstava, ktorá sa nenaplnila, bola, že v podstate obi dva jako rodičia si sadneme s tými deťmi a skúsime im tú situáciu vysvetliť. a nejakým spôsobom si nastaviť fungovanie tak, aby to pre nich malo čo najmenší dopad. A toto sa nestalo v podstate, pretože celé to manželka otočilo tak, že ja sa chcem rozviesť a ona mi dala možnosť, ako možno fungoval, ale tatínko aj tak povedal, že sa chce rozviesť. a chce rozbiť rodinu. Čiže deti to mali takto podané, čo bolo v podstate pre mňa najhoršie, ako to mohlo byť podané z ich pohľadu. Ale ono... Netreba to nejakým spôsobom siliť a tie deti presviečať o tej pravde. Oni v podstate sami na to prídu a sami to pochopia. A ja to vidím teraz, keď tie deti už prídu za mnou a že už to vníma inak, že už to nevníma tak, že ja chcem, ale už vidí, že tá matka niečo zaseri ješi so mnou, tak príde to dieťa za mnou a povie mi, že uď ticho, radšej to nechaj tak a poďme preč. Oni sa snažia tie hátky, a v podstate to sa nie nie hátky, lebo to už je v podstate komunikácia bežná, kde ona stále v podstate hľada akúkoľvek zámienku na to, aby ma mohla vyprovokovať. To je to, čo v podstate potrebuje. Akákoľvek drobnosť, ktorá je, tak to mi vytkne, len aby som v podstate sa nejakým spôsobom bránil, vybuchol a ona mohla znova proste udrieť. Ale toto som si už povedal, že toto mi za to nestoji. Absolutne ignorujem všetky tieto jej útoky a snažím sa to nejakým spôsobom ignoriť. Aj keď to je veľmi ťažké, pretože človek prirodenie sa snaží brániť, tomuto, pretože keď niekto klame, a ty ako narcisti klamujú veľa, a zavádza a vytvára všelijaké fámy len preto, aby v podstate nejakým spôsobom navedela tú atmosféru, že ideme zase sa tu hádať a potrebuje to zo mňa dostať, tak je to veľmi ťažké. Aj okolie sa niekedy čuduje, že prečo sa nevránim, prečo to nechám tak a ja im to vysvetlujem tak, že jednoducho to tak je. Takto to funguje. Nie je to ľahké. Ja potom v podstate musím ísť sa vyventilovať, musím ísť si zabehať, ísť na bike, niekde proste si tú hlavu vyvetrať a nedávať to von pred ňou, aby videla, že proste toto je to, čo ma naštartuje a toto je to super, čo ona potrebuje v tej chvíli.

Tomu aj napadlo sa spýtať, že aké máš nejaké metódy na to, aby si sa nenechal vyprovokovať, lebo to môže veľa ľudí zaujímať. A tu si povedal, že vlastne to ignoruješ. Je ešte niečo, čo robíš, aby si zostal v relatívnom kúde v rámci daných možností?

Vyhýbam sa jej. Vyhýbam sa jej, nakľúkom. Vyhýbame v dome a máme to tak nejak rozdelené tu, ten dom. Takže ona je v jednej časti a v druhej a deti sú tak akože medzi. tak sa snažíme vyhýbať. V podstate máme aj ten deň tak rozdelený, že sme ani neni spolu nejak v dome. Ja chodím cvičiť, on chodí cvičiť, takže ideme večer domov, jeden má deti, alebo druhý. Takže toto. Naozaj tie... Vyjebať sa tým konfliktom, a to sú také drobné provokácie, ktoré prídu počas dňa, kedy ja napríklad aj teraz v lete mám home office, mám deti doma, ale je tam okolo nich, pripravím obed, ráj nejaký program doma, pri tom samozrejme musím pracovať. Ona príde v podstate z roboty a prvé, čo je, začne kritizovať, že tam nie je uprataný nejaký tanier, pretože ja som doma a to musí byť detálny poriadok. A ona je neskutočné poriadku milovná, až by som povedal chorobne. A nikdy nie je úplne dobre upratané, takže toto príde z práce a okamžite dostane. Musel to postarať. Takže, čo to nie je pravda na mojom obávku? Varím, upratujem už aj, starám sa, akože snažím sa, ale to už je tak, že čokoľvek spravím, a to som si všimol, že čokoľvek spravím, tak vždy to je zle. Keď navarím obed a nestihám spratať, lebo mám ďalší kol, tak zase je zložené inávané milové postahy. Čiže ten narcista si vždy nájde dôvod na to, aby proste zautočil. Čiže ja už úplne to ignorujem, alebo už očakávam, že vždy pridela nútok.

A je ešte niečo, čo robíš? Ignoruješ to, vyhýbaš sa aj. A je ešte niečo, čo by si možno poradil ľuďom, ktorí toto počúvajú a potrebujú nejakú podporu? Čo sa ešte dá robiť, ako si zachovať chladnú hlavu alebo v rámci toho, ako ten narcistický partner alebo partnerka sa snažia provokovať. Takže čo ešte sa dá robiť, alebo čo ty robíš? Čo tebe pomáha, aby si proste nešiel do vyvrtky?

On ani nieže, čo pomáha. Dôležité je, aby človek sa v tomto vzdelal. Lebo tiež v podstate, kým som o tom vôbec nevedel, nevedel som to pomenúvať, nevedel som, čo to je, tak vždy to bolo tak, že to skončilo hadkou. A keď som sa začal edukovať, napočúval som si nejaké podcasty, prečítal som si nejaké knihy o tom a v podstate som pochopil celé to zmýšľanie, celé to fungovanie s tým Narcistom, tak mi to pomohlo veľmi. Bol som na to pripravený a už ma to neprekvapilo. Čiže určite týmto smerom. Samozrejme, že som vyhľadal aj odbornú pomoc. Nebolo to taká pomoc, že by som potreboval v podstate nejakým spôsobom zatiaľ to spracovať, alebo že by som mal nejaké psychické problémy. Skôr to bolo o tom, že som potreboval tie problémy a potreboval som od niekoho odpoveď na to, že toto, čo sa deje, je naozaj ten narcizmus v tom vzťahu a nie som ten vinný ja, lebo pretože stále, ono sa to stále otáča tak, že ja som mal veľakrát pocit, že všetko je moja vina. A tak to proste bolo aj podávané, čokoľvek sa stalo, tak som bol na vini ja. Aj keď som tam nebol, tak to bola moja vina, lebo som to nezabezpečil, Takže toto treba pochopiť a keď človek to pochopí a zistí, ako komunikovať s tým narcistom, tak o to je to potom jednoduchšie. Nehovorím, že sa tým veci vyriešia. To sa nevyriešia. Vyrieši to naozaj v väčšej časti asi to, že s tým narcistom proste ten vzťah ukončíte, odjdete od neho a vtedy budete mať možno relatívne kľud. určite sa to nevyriešia.

A ešte k tej odbornej nejakej podpore alebo pomoci, ktorú si vyhľadal, to som sa chcela spýtať, že išiel si za nekým, kto rozumie tejto narcistickej poruche, alebo vyhľadal si všeobecného nejakého terapeuta, psychológa, lebo už som sa stretla veľakrát s tým, čo mi rôzne ženy rozprávali, že vlastne išli vyhľadať nejakú odbornú pomoc, aby presne zistili, či oni sú tie mimo v tom vzťahu, že oni to nechápu. ale natrafili práve na terapeutov alebo odborníkov, ktorí práve zastali stranu tomu manipulátorovi. Čiže neboli to ľudia, ktorí by tejto téme rozumeli. Tak to ma zaujíma, či si ty cieľa nevyhľadal niekoho, kto tejto problematike rozumie.

Áno, ja som cieľa nevyhľadal niekoho. Mal som v podstate indicie, že môže ísť o ten narcizmus. Prečítal som nejaké knihy. Najskôr som si to dosť naštudoval a všetko mi na to vychádzalo. Ale ten človek je tak zmanipulovaný tým nacistom, že ani sám tomu neverí, že to tak je. A ja som potreboval si to podstate len potvrdiť od niekoho, ktorý je poniaže nestranný. A možno mi tam chybalo to, že keby sa ten psychólog ešte u minulého roku, aby sme navštívili nejakého psychologa, čo už teraz by som s tým nesúhlasil. Určite, lebo viem, kam by to smerovalo celé, ale vtedy som to chcel v podstate. A tam bola odpoveď vždy od našho, že psychologovi sa mi nezajiaľa, lebo ja som vadný a on je úplne v pohode a ja sa to mám riešiť. No a ja som v podstate vyhľadal, vyhľadal som odbornú pomoc, ktorá sú viny narcizmu. A keď sme si prešli na niekoľkých sedeniach to, v podstate, čo sa deje, tak... Bolo to tak vyhodnotené, že máš okamahu na to, že narcistickú poruč po osobnosti.

A čo by si odkázal ľuďom, ktorí sa bojá z takéhoto vzťahu odísť, alebo sa v ňom cítia uväznení?

Tu som sa balé ja. A ešte stále, nie že mám z toho strach, ale respekt. A dôležité je spraviť ten prvý krok. Akože zabudnúť na to, že sa to zlepší. Zlepší sa to nikdy. Ono sa to bude postupne zhoršovať. A to je ako taká, keď dáte papier do skartovačky. Keď ho ešte včas vytiahnete, tak ešte sa to dá nejakým spôsobom spraviť. Ale keď ho necháte celý prejsť cez tú skartovačku, tak sa to oveľa ťažšie dá odokopyť. A dôležité je to včas v podstate zastaviť, aby sa dali dokopy. A veľa sa proste hlábať o tom. To mne pomohlo veľmi, lebo v podstate strašne veľa podobných ríbehov som počul a zistil som, že to je vlastne skopír ako všetko. A ten šport proste, hej, to je to, čo veľa ľuďom pomáha. a veľa športovať. Proste nezdať to, akože naozaj tam tá cesta zpäť neexistuje. To bude len horšie. Čiže treba sa... A nikdy nie je ten správny čas, že si človek povie, že potom to spravím po Vianoce, a potom to spravím, neviem, kedy, po lete, po dovolenke, proste nie. Ja som proste ráno vstal a som si povedal, že nie. Zavolal som právnikov, ja povedal som, nech to vybavím, lebo to už ďalej takto nejde. A vtedy... A už bolo mi jedno, Treba spraviť rázny krok. A ono vždy to nejako bude. Ten ideálny čas nie je nikdy.

A je ešte niečo, čo by si na záver chcel odkázať posluchačom?

To je asi toto, čo som povedal teraz. Vždy budeme v tej pozícii tých porazených, ale treba v podstate s tým... iba vedeť pracovať, treba sa nevzdávať, treba proste ísť dopredu a možno nepozerať sa, ako to bude o rok, o dva, pozerať sa iba deň, dva dopredu, lebo človek nikdy nevie, čo bude o rok, o dva a plánovať si to, že odjedem odnarcistu a čo bude o rok a stresovať sa nad tým. Vôbec nemá zmysel proste robiť veci zo dňa na deň a snažiť si vyčistiť hlavu a keď sú v tom deti, tak robiť to pre deti.

A ja ti ďakujem veľmi pekne, Juraj, že si sa podelil o svoj príbeh.

A ja ďakujem za pozvanie.

A tebe ďakujem, že si si vypočula alebo vypočul dnešnú epizódu. Keď sa ti páčila, prihľas sa na odber, nech ti neunikne žiadna téma, sdieľaj ju na sociálnych sieťach a ohodnať podcast od srdca hviezdičkami, aby sa k jeho obsahu mohlo dostať čo najviac ľudí, ktorí môže pomôcť. Ešte viac inšpirácia a odkazy nájdeš v popise tejto epizódy. A už teraz sa na teba teším pri ďalšej téme podcastu od srdca, tam, kde začína nová kapitola tvojho príbehu. Pamätaj na to, že si zaslúžiš to najlepšie.