#29. Po tomto som vedela, že niet cesty späť

Zažila si alebo zažil si vzťah s narcistickým partnerom a chceš sa o svoj príbeh podeliť v podkaste o CRCA? Klikni na odkaz príbeh pod touto epizódou. Chceš znovu objaviť svoju vnútornú silu a dôverovať sebe, láske a životu? Prečítaj si moju knihu Znovu sama sebou. Nadežne je aj seriózny dotazník, ktorý ti pomôže odhalieť viac ako 50 skrytých varovných signálov narcistickej manipulácie. Je vytvorený tak, aby si mohla identifikovať prípadne aj iný ako partnerský vzťah. Kniha tiež obsahuje aj viac ako 40 overených typov, ako sa z toxického vzťahu spametať, ako upokojiť svoj nervový systém a znovu sa rozžariť. No a z kniho získaš aj dva bónusy, meditáciu na uvoľnenie napäťa a tlaku a meditáciu na posilnenie sebavedomia. Odkaz je pod touto epizodou.

Vítaj pri ďalšej epizóde podcastu o crca, v ktorom sa na rovinu a otvorene rozprávame o partnerských vzťahoch, narcistickej manipulácii a o tom, ako nájsť cestu náspäť k sebe, prebudiť ženskú silu a otvoriť sa skutočnej láske. Volám sa Nora Šulíková a sprevádzam ženy na ceste náspäť k sebe. Ako certifikovaná koľčka in prostrednictvom emočného detoxu pomáham uvoľniť emocionálnu záťaž, oslobodiť sa z toxických vzťahov, hĺbšie sa napojiť na intuíciu, prebudiť vedomne sebahodnoty a znovu Som autorkou knihy Šťastie na dosách, denníka snov, spoloautorkou knihy ako Pírko, knihy Znovu sama sebou, množstva meditácií, vzdelávacich prednášok, online kurzov a zakladateľkou školy Šťastie a konferencie Sama sebou. Dnes sa budeme rozprávať s Monikou, ktorá vám povie svoj príbeh. Vítaj Monika.

Ahoj Nori.

Ja by som sa ťa hneď na úvod spýtala takúto klasickú otázku, že ako si sa zoznámila so svojím bývalým partnerom?

Ja som bola na Facebooku, A ja som sa dlhodobo zaujímala o tému prenasledovania kresťanov v islamských krajinách. No a vlastne som sa stala členkou takej Facebookovej skupiny Stop Persecution of Christians, alebo taký názvok to malo. No a tam som natrafila na takého chlapca v Pakistánu. sa mi zdal veľmi sympaticky, skromný, dobrý a ja som tak obdivovala všetkých týchto kretňanov, že tam tak žijú, že napriek tej vlastne persekúcii a že vlastne mohli by si oveľa zjednodušší život, keby konvertovali na islám a Euróbu, tak som ich veľmi obdivovala. No a sa mi zdal veľmi taký sympaticky nejako a jeho príspevky, tak som si ho vlastne pridal medzi priateľou.

No a ako sa to celé začalo vlastne? Ty si bola na diálku s ním, v nejakom kontakte, tak čo sa dalo?

My sme si vlastne nepísali, ja som si ho len pridala, on myslím akceptoval, ale vlastne mi písal iba sporadicky, keď boli Vianoce alebo Velká noc, tak je iba na stenu vo Facebooku mi posielal také kartičky, že požehnané Vianoce alebo veselú Veľkú noc a takto iba. Čiže iba taký sporadicky kontakt na diálku. Až sa to jedného dňa zlomilo, asi po nejakých piatich rokoch, čo sme boli priateľmi na Facebooku, že mi na mojej narodine napísal suknomú správu cez Messenger, vlastne cez Facebook.

A potom už to pokračovalo. Ako ste sa tak dali dokopy, zoznamili? No zoznamili myslím akože naživo.

No takže zistili sme, že vlastne ja som povedala, že ja som žena z Európy. A on čo je teda z Pakistanu, že tam žije. A tak hneď sme sa začali o tom rozprávať, aká tam je tá politická situácia, ako sa tam žije tým kresťanom a tak. A vlastne on hneď zistil, že ja som taká proste, že sa to zaujímam. a že mám súcit s nimi a tak a proste už zostal pri mne ako v tom dennom kontakte, že každý deň písal, každý boží deň a vlastne na začiatku to bolo v takom duchu kresťanskom, že sestra a tak, že ma oslovovala ako sestra. A potom sa to nejako zlomilo a začal už mať také reči viac také na štýl romantika. No. A ja som tedy bola čerstvo rozídená a vôbec som neplánovala žiadne vzťahy, som si užívala tú slobodu a som ho odháňala vlastne celú dobu, že nechcem, nechcem a že nechcem prestane a že sme ďaleko od seba a že to nemá perspektívu a tak, ale on si nedal povedať a stále proste také romantické reči rozprával a tak a navrhol mi aj, aby sme sa spolu rozprávali cez videohobory, cez Skype a tak. Tak reku dobre však, fajn, že nevadí, ale Naozaj, že to tak ťahal tým smerom už romanticky. Ja som sa tomu na začiatku bránila, ale potom nejak ani som si nezvedala ako, ale tým denným vlastne kontaktom, že stále sa mi ako keby vnúcoval do tej pozornosti, tak som nakoniec, ani neviedem ako, ja som si... Ne, som mu dovolila, aby mi došiel pod kožu proste. Tak som ako súhlasila.

A teda ste si začali volať cez Skype alebo cez nejakú videohovor a potom čo?

No a potom vlastne už to bolo v takom duchu, že sme si jeden druhého už tak oblúbili, že sme kvázi bez seba nedokázali fungovať, že sme spolu všetko konzultovali, aký sme mali deň, čo nové a tak. A nakoniec vlastne sme sa rozhodli, že sa chceme vidieť, chceme byť spolu, že sa lúbime a tak. tak to zvláštne na diálku. No, tak samozrejme, ako prvá cesta sa naskytovalo to, že by som ho pozvala na Slovensko. Takzvané pozvanie cudínca cez cudínskú policiu, čo je dosť taká siahodlhá byrokratická agenda. a hlavne rozpačité to bolo v tom zmysle, že my sa nevideli nikde naživo a že ho takto pozvem na Slovensku. No samozrejme, že to bolo zamietnuté, hej. Ja som musela všetko spraviť, musela som aj zabukovať nejaký hotel, musela som doložiť môj bankový účet, aký mám zvyšok, že sa do neho dokážem postarať na každý deň, že mám dosť peňazí, aby som sa do neho postarala. Chcela som ho na tri mesiace pozvať, aby dostal vlastne šengenské víza, také klasické turistické. No proste kopec vecí som musela doložiť, aj to, že našu komunikáciu, nejakú, že naozaj sa poznáme a tak ďalej, že sa spolu bavíme, ako dlho a tak, tak oni hneď videli, tí policajti, že to je len vlastne online, hej, tak aj im mohol napadnúť, že to môže byť nejaká také, ako keby proste No, nafingované alebo čo, hej. Hoci nebolo to vôbec nafingované, bolo to úprimné. Náš ťaha všetko je teraz minimálne z mojej strany, hej, že ja som tam nevidela žiadnu bočnú cestičku, ničom, ale tí policajti, oni to zamietli z toho dôvodu, že môže sa jednať o možnosť neužitie víz, hej, že by možno zostal tu alebo zdrhol a zostal tu ako ilegálny migrant, tak to zruš... ako keby zamietli to pozvanie. A dokonca boli aj u mojich rodičov, to bolo strašné, že boli u mojich rodičov, lebo ja som tam mala trvalé bydlisko. Hoci som tam už nebývala, už som bývala v inom meste. A oni tam vlastne robili takú kvázi kontrolu alebo prehliadku, oni chceli sa so mnou aj rozprávať alebo čo. To bolo strašné, lebo môj otec a aj mámka, oni boli z toho úplne zničení. Ja som mami nepovedala o tom vzťahu, že mám nápadníka online, ale ma odhovarala o toho, že to nemám robiť proste. Čo je z ďaleka, z inej krajiny, z inej kultúry, z inej mentality a ešte najvyššia online. Tak to, že ho nemám možnosť poznávať naživo, že to nemám robiť, ale videla potom rodičia, videli, že som to myslela vážne a že som to dotiahla do tohto bodu, že dokonca došla policia domov. Ako, že som si chcela pozvať cudzince. Táto potom mi volala a bol úplne zničený a iž za mnou do práce chodila a ma prosil, lebo ja som sa prestala potom s nimi stýkať. Že nikto, nerobím, že to je šialené, že som blázon a tak. Až teraz vlastne som pochopila, že asi ani mali pravdu.

No a spýtam sa, že vlastne keď ste teda riešili ten jeho presun ako do Európy a tým, že to bolo zanetnuté, tak čo sa delalo potom? Ako ste slovenské tury.

No, tak ja som potom ako Plan B videla, že teda keď ho nepustili k nám, tak možno mňa pustia k nemu. Tak ja som išla do Viedne na pakistanskú ambasádu, lebo tam je tá akreditovaná pre Slovensko a pre Slovákov, že chcem vlastne výzať do Pakistána. On mi ako keby aj vybavil nejaké pozvanie, že poslal mi nejaký dopis ako pozývací, kde sa odvolával, že sa poznáme a tak ďalej. Poslal aj svoju kópiu pasu a všetko vlastne pre tých uradníkov na tej pakistánskej ambasáde, že vlastne my sa poznáme a chceme povodiť po Pakistáne, že sa chceme zoznámiť aj osobnene, ale nechceme byť len online priatelia a tak ďalej. No a lenže, bohužiaľ aj toto bolo zamietnuté, No a ja som si už kúpila, mne povedal ten úradník, že musím aj ukázať, že mám letenku. No tak ja som si hlúpa kúpila aj letenku dopredu a vlastne potom mi prepadla, lebo mi to zamietali v raz nejakých bezpečnostných dôvodov. Neviem, no, nakoľko to bola pravda. Je to pravda, že to bolo vtedy, čo bolo ten teoretický útok v Karáči na letisku, tak neviem, či to bolo tým podložené, bolo to vtedy v tom lete. To bolo 2014, to bolo, tuším, no.

No a ako sa nám potom vlastne podarilo stretnúť?

No až potom rok na to, presne rok na to sme vlastne vymysleli teda, že keď to nepôjde ani v jednej našich krajin, tak v nejakej tretej krajine, tak nám prišla tak akože najvhodnejšia Nepal. Ja sa tam ako západniarská turistka dostanem ľahko a on ako vlastne taká spribuznená, spriaznená krajina z vlastne tiež z tej južnej Ázie, obyvoj východnej Ázie, z južnej. sa dostane tiež, vlastne to je subkontinent všetko, India, Nepal a Pakistan, ten indický subkontinent a tam sa dostane ľahko. Aj on sa, že sa tam dostane ľahko, takže v podstate tam sa, aj jeho tam pustili, aj mňa tam pustili, takže tam sme sa stretli a on tam mal nejakého, tiež cez online, cez internet, Facebook, cez nejakú kresťanskú komunitu známeho, takého Nepalca a on nám tam vybavil v nejakom takom deckom hosteli pobyt vlastne, že sme tam bývali, aj sa tam stravovali, takže to nebolo až také drahé. Ale inak som všetko na seba, tie náklady, zobrala, lebo on bol vlastne veľmi chudobný. Žil si také v chudobnej rodine, že tam vlastne ani nemali ani omietku na stenách, že len tehli a tak. Proste, no, ako u nás na východe, tam bylo nikde veď.

Ako to bolo na začiatku, že koľko ste boli takto spolu a čo teda ďalej nasledovalo?

V tom Nepále sme boli mesiac, to bolo roku 2015 v júniu a vlastne boli sme nadšení, lebo sa nám tak potvrdilo, že je to úplne rovnaké aj naživo. ako to bolo ten rok po, čo sme boli vtedy vlastne spolu iba v online kontakte cez Skype, že si rozumieme a že sa tak akože priťahujeme. A sme sa rozhodli, že si to nejako spečatíme cez nejaký príslub, že zasnúbenie spravíme. Hoci on to chcel ťahať už smerom do svadby, ale ja hovorím, že to sa nedá len tak. Svadba, to není Las Vegas. Hej, ale chcel to už takto a dokonca mi predostrel taký príbeh, že vraj keď on vycestovala do toho Nepálu, že vraj ho tam na pakistánskom letisku nejakí tí policajti a vojaci, že ho tam nejako proste, ho tam podozrievali, že sa nevráti a že bude robiť zlé meno v Pakistánu, že je migrant alebo takéto nejaké nezmysly a že vraj ho na neho mierili samopalni a takéto veci a že ich tam prosil aby ho pustili a vlastne mi chcel dokázať, že ja som pre ňa taká dôležitá, že by rizikoval život, ale teraz mi to dochádza, že to bola asi nejaká dobrá hovadina, že to vymyslel, lebo keď mi to rozprával tú prvú noc, tak akože strašne plakal a tak, ako keby mi chcel povedať, že musím si ho, že ak sa teraz nezoberieme, už sa nezoberieme nikdy. A až teraz som to nejak tejto roky pochopila, že to asi bol to nejaký vymyselný príbeh. Lebo mi to neznie absolútne realisticky.

A teda ste sa zasnúbili?

No zasnúbili sme sa, hej, našli sme si takú katedrálu a sme im vysvetlili tak a tak, že jak sa máme, že aké máme ťažkosti, že sa stretnúť a tak, tak sme sa akože zasnúbili. Ale to vlastne nemalo žiaden nejaký ani církevný nejaký, ako keby nejakú platnosť, ale to bol taký ako keby taký symbol skôr pre nás. No. Bol si cítiť sklamaný, že sa nechcem zobrať hneď, ale proste ja som sa do toho nenechala dotlačiť. Ale ešte jeden, mali sme takú red flagovú situáciu, že sme sa rozprávali s tou komunitou, kde sme bývali, tam bol vlastne taký pastor a on chcel, hoci boli sme katolíci, obi dvaja, ja aj on, že on to chcel, hoci nech nás zasnúbia tí pastory, ten pastor tam, čo bol. Ale ja som ho proste namietala, alebo nič zasnúbili, ale dokonca chcel svadbu. A ja som namietal, že sa nemôžem zobraziť nekým, koho som len spoznala teraz, alebo koho spoznávam a tak. a on tam zrazu spravil nejakú takú vec, že zrazu z toho bola nejaká ako keby tam roztržka, dyšputy, a potom sme odtiaľ odišli a bol na mňa urazený a vlastne a začal mi potom hovoriť, že on ide naspäť a takéto veci. Až potom neskôr teraz som pochopila, že to vlastne bolo toto, že ja som mu kladla odpor v jeho cieľoch a preto ma chcel potrestať. A potom celú noc som pri ňom sedela a plákala, že niekto odchádza a takto. A som si neuvedomila, jak mňa manipuluje. A deň na to mi povedal ráno, že on nie je úrazený, že si ho nechcem zobrať, ale že vraj je úrazený preto, lebo ja som svojim rodičom nepovedala, že som vycestovala do Nepálu za ním, že to tajím a že chce, aby som to rodičom priznala, že som s ním proste, že som ho stretla. Hoci on vie, že teraz boli proti tomu, že boli proti tomu nášmu vzťahu, ale že im to mám povedať, lebo inak odjde. Tak teda dobre, tak som toho nejak predsítila, že možno, že ho to zraňuje, že jeho rodičia nám žehnajú a že sú rádi, že sme spolu, ale zatiaľ čo moji sú proti tomu. Tak som teda to dala mami nevedieť, ako si on želal, no mamina bola z toho zdúfalá. povedala to tatovi a oni sa pohádali. Tato mami dokonca nevylepil facku, že dobré, ja som sfanatizovaná kresťanka, to je za to, že som chodila do cirkevnej školy a že preto mám takúto slabosť, že chcem zachráňovať kresťanov. Proste tak toto dopadlo, ale zase na druhej strane on bol potom spokojný, že áno, že už to vedia, takže neodíde. Vlastne už tedy som si mal uvedomiť, že to, čo robí, nie je v poriadku. Tlačí na mňa, ale nerešpektuje moju pozíciu, moju situáciu, moje rozpoloženie.

Čo sa udialo po tomto mesiaci? Keď ste si to teda takto nejako zorganizovali za snúbenie, tak čo potom?

No potom sme sa rozišli každý do svojej krajiny, ale sme plánovali samozrejme nadšenie hudúcnosť. No a vlastne sme si vybavili medzičase papiere na svadbu, katolítske, všelijaké, krstný, líza a podobne. Dokonca cez RCDCS som musela posielať všetky podklady, že som absolvovala prípravný kurz na máželstvo a tak ďalej a tak ďalej. aj bratislavskársci, dieci sa to poselia právo do dubajského katolického kostola, kde sme si vlastne vybavili, že by s nás mohli zobrať. Takže vlastne sme sa rozhodli, že v Emirátoch, lebo tam je veľká komunita aj Filipíncov, ktorí tam pracuje, Indov, kresťanov, čiže tam je veľa kostolov relatívne, hoci je to teda islamská krajina. Takže to nám prišlo ako také vhodné miesto, kde sa dá zobrať. A najvyššie jeho teta tam robila zdravotnú sestru v Emirátoch, čiže my sme tam potom aj u nej boli. Čiže vlastne v júli 2016 sme tam vycestovali, tiež zase na mesiac a vlastne už na začiatku pobytu sme sa 4. júla zobrali.

A potom ste ako začali spolu nejako fungovať?

No potom zase sme išli každý do svojej krajiny a potom ja som vybavovala už vlastne, aby úradne, aby sa mohol dostať sem, čiže na osobitnej matrike som vybavovala slovenský sobašný list a potom som vlastne posielala pozývací list, ktorý on vlastne na ambasáde iba už vybavil. Už som nemusel ísť cez studijenskú policiu. A hoci potom cuzinecká politika sa o tom dozvedela, že ho pozývam, lebo ambasáda sa im ozvala a museli sme absolvovať v rovnakom čase pohovor. Čiže aj on tam, aj ja tu a by zisťovali, že sa naše odpovede zhodujú. Čiže sa veľmi veľa osobných otázok pýtali na naše rodiny a tak ďalej, aby zistili, či sa skutočne poznáme, alebo či to nie je náhodou soba až účelovy. No, takže videli, že nie nie, že som zalúbená koza. Aj on. alebo neviem, či zároveň, ale proste, že ma veľmi chcel za ženu, tak až sme už vlastne boli svoji, tak nám to povolili a potom vlastne prišiel na Slovensko niekedy začiatkom roka 2017, no vo februári.

A teda potom ste začali už spolu normálne fungovať na Slovensku a žiť?

Áno, lenže na začiatku to boli lebo aj 3 mesiace. Schengenské vízy ako návštevné, turistické. A potreboval tatišto ešte požadať otrvalý pobyt. No tak ho posílali naši policajti, že to má urobiť v svojej krajine, lenže v jeho krajine není Slovenská ambasáda, iba v Iráne. Tak sme vysvetľovali, sme ich veľmi prosili, aj s mojimi rodičmi sme tam boli, že mu to dovolia tuto, na Slovensku požiadať o to, lebo že pre ňa je krestené dosť nebezpečné ísť do Iránu a tam o to žiadať. No, tak sme ich nakoniec uprosili a dovolili mu, nech tam požiada o ten trvalý pobyt. Čiže potom vlastne odišiel naspäť do Pakistánu a museli sme počkať, kým urobia procedúry byrokratické ohľadom toho, tej jeho žiadosti o trvalý pobyt. A keď to bolo, tak potom vlastne sa vrátil, niekedy v septembri, koncom septembra 2017. Čiže tak pol roka som zase bola sama tým, kým mohol dojsť. A odtedy sme už stále spolu od septémra 2017 až kvázi doteraz, len už vlastne sme sa rozišli.

No dobré, tak ako ten príbeh pokračoval, keď sa teda presunul on na Slovensko, tak čo sa dialo? Bol ten vzťah stále ešte taký pekný, taký zaujímavý a boli tam stále ešte také prejavy?

Bolo to, hej, veľké nadšenie, veľká radosť, že je pri mne, stále opakoval, že to není kvôli tomu, že niekde je tu na Európe alebo čo, a že ona je malé ponuky násoba až od nejakých svojich vzdialených príbuzných z Pakistána, čo už žili dlhodobo v Amerike a tak ďalej, čiže My hovorili, že to není kvôli Slovensku ani nič, že ani kvôli Európe, Európskej únii. A ešte to bolo v takom duchu, že dobre, fajn, že mu verím, jasné, že len kvôli mne tu je a tak. Ale ja som tam už cítila také tlaky proste, že stále na mňa tlačil, že musím byť pri ňom, že on je sám. A ja som chodila do roboty, hej. Ja som mala, teda ja som aj menila robotu, mala som novú robotu, som sa chcela dobre tam zapísať a veľakrát bolo treba zostať dlhšie a on s tým mal problém, vždycky mi volal, že on je doma sám dlho a že kedy konečne dojdem, vyvolával mi do ofisu videohovory, kolegovia to tam videli v open office a bol to také, že videli, že ma drží nakrátko, alebo že v jednom kúse také chudiatko zo seba robil, že už mám dojsť, aj sa urážal veľakrát. Toto mi nešlo do hlavy, proste toto by európsky muž nikdy nerobil. Mal by pochopenie, že mám veľa roboty a musím robiť a tak.

A čo tam boli ešte zavárovné signály, také tie red flagy, ktoré si predtým nevidela, ale späťne ti dávajú zmysel?

No ešte toto napríklad, že bol veľmi žiarlivý, že bola som na masáži napríklad a keď zistil, že ma masíroval muž, tak normálne povedal, že on sa chce rozviesť.

Čo si mu na to ty hovorila, lebo ako si sa k tomu postavila?

No ja som povedala, že v našej kultúre sa to tak nevníma, že keď sa muž dotýka ženy, že je za tým automaticky nejaká sexualita alebo niečo, že to je proste technické. že my tu máme aj mužov lekárov a masérov, že to je úplne v poriadku a nevedel to pochopiť. Ale nakoniec sme to nejako ustali ten konflikt a už potom ako keby sa vyjadroval tak, že mu to nevadí. Na začiatku bol veľmi takýto. A ešte ďalšia vec, že keď sme mali tím buildingové aktivity z práce, tak za každým vždy už, kedy prídeš, kedy prídeš, mi tam vyvolával. Nemohla som tam chvíľku ani obsediť v pokoji, lebo v jednom kuse proste vyžadovala, aby som išla domov a veľakrát aj sa vypýtoval, že tento kolega je ženatý, je tento kolega ženatý a proste potreboval si to tak Ujistiť, že nič sa nestane, že niekto ma bude baliť alebo takéto veci. Proste taký žiarlý vec strašne bol.

A čo ešte z ďalšie signály tam si si navnímala, ale možno až s odstupom času?

No veď toto všetko že napríklad aj že a neviem ako ja som prestala postupne všetkých priateľov svojich vyhľadávať čo som mala aj ženy kamošky aj múžov nejakých priateľov lebo že aby nežiarlil a V podstate on sa tak správal, ako keby on mal byť môj celý svet. Lebo ja som vrať bola pre neho celým svetom, tak on to chcel aj z mojej strany, aby to tak bolo a ja som v podstate asi podvedome mu to chcela nejako splniť, tak som si ani nevšimla ako a už som bola v podstate sama, že mi zostal možno nejaký 1-2 priatelia, s ktorými som sa tak sporadicky stretávala. Čiže on si ma úplne tak vyblokoval pre seba.

A bolo ti tam ešte nejaký iný taký red flag alebo ten varovný signál?

No toto práve, že stále hral obeď. Že ja som chudáčik sám, ja hľadám robotu a nemám žiadnu robotu. Ja sa snažím si hľadať, ale nechcú ma zobrať a toto nie je dobre. Ale pritom napríklad toto, že on si hľadal vždy také roboty, ktoré boli nad jeho úroveň, tak toto ako keby si nechcel priznať. že preto sa mu možno nedarí, lebo si hľadá proste roboty, ktoré sú príliš dobré a on nemal žiadnu kvalifikáciu. On studoval len externe, mal bakalára zo sociálnej práce, on nemal nejakú konkrétnu kvalifikáciu, ktorá by ho nejak katapultovala na nejaké dobré pozície. No, akože angličtina má celkom slušnú, ale už nie sme v takom stave, že stačí angličtina a už môžeš sa dobre zamestnať. To už anglicky vie hoci kto dneska. Hm.

No. No a kedy si si ty začala všímať, že to naozaj nie je v poriadku? Že tieto signály si možno prehliadala, aj keď si ich vynímala, ale keď už ti tak došlo, že na tom hľadu, že to není OK.

No asi vtedy, keď už som začala, keď už som otehotnila, no a som si všimla, že mi dosť akože diriguje do vecí, že teraz ty si tehotná, nemala by si toto jesť, tomto by si nemala jesť. Nemôžeš tancovať, lebo teraz už si tehotná. Začal ma to obmedzovať. Nesmieš ísť do aquaparku, plávať, lebo si tehotná, čo ak sa ti niečo stane na tobogáne. Začal mi tak od osobných, intimných vecí veľmi hovoriť. Mentorovať mi do života veľmi začal, alebo napríklad sa mi stalo, že zlomil mi budovu sošku. Ja som sice kresťanka, ale ja mám blízko aj k tým východným... niektorým týmto filozofiám a teda buddhistickej filozofii a meditácii, lebo ja nie som zase taká klasická kresťanka, taká cirkevná, čo chodí každú nedelu do kostola, to nie, ja som skôr taká spirituálna a ja vidím eklekticky ten vlastne tú symbiózu aj s tými ostatnými duchovnými cestami, lebo ich vnímam ako rôzne cesty na ten istý vrchol. No a preto aj inklinujem k buddhizmu. A on mi normálne raz zlomil hlavu, budhu a mi ju vyhodil niekde Proste vonku, proste preč, že hovorilo, že ty si kresťanka, ty nesmieš mať takéto modly a takéto... Proste som videla, že on mi úplne, že proste mňa chce vlastniť a mňa chce ovládať úplne, že po svojom podľa neho mám fungovať vo všetkom.

A ty sa mu aj postavila nejak na odpora, lebo vymedzila si si nejaké hranice?

Trochu hej, ale no nedostatočne asi.

A keď si si ich vymedzovala, tak sa dialo čo?

No, tak bola tu taká tichá domáconosť, ako keby. Zase som bol odutý, urazený a nechcel sa so mnou rozprávať. A keďže ma od všetkých izoloval, tak ja som potom bola úplne ako keby opustená, ako keby sa mi zrušil celý svet. Ja som tu nemala s kým ani konzultovať. S rodičmi som nemohla, nechcela, lebo však oni boli zo začiatku proti tomu vzťahu, tak ako s nimi môžem konzultovať, že mám s tým problémy, že to bolo strašne trápne, nie? Jasne, že by mi povedali, že hovorili sme ti, že sa nemáš s ním dávať do kopy, tak som s ním nemohla, nemal som s kým vôbec, čiže som bola úplne zúfalá, bola som na ňo odkázaná a jediná cesta, ako bola ďalej prežiť, bolo sa mu podriadiť alebo sa mu prispôsobiť a si ho udobriť. Čiže sa mu ospravedl nič za všetko, hoci som nebola na vine v ničom ako keby. Čiže on vedel ešte zo začiatku, že ja cvičím jogu a že mám domá budove sošky. On to vedel. Ešte cez Skype si ma pozeral, jak cvičím jogu som mu ukazovala. Tak ja nechápem, že prečo zrazu mu to tak začalo vadiť.

Čo sa stalo potom, keď sa vám narodilo dieťa?

No, potom to bolo masaker. On mal tiež nejakú chorobu, lebo sa čersto zamestnal. A toto ešte som ti, Dory, zabudla povedať, že veľký red flag bolo, že on sa mu nedal na SI robotu, tak ja som mu povedala, zaplatím ti vodičák, že to ti možno pomôže, že si budeš môcť znáť z robotu aj, že niekde v Bratislave tie nočné, lebo tá firma AT&T, tam sa vždy zamestávajú cudínci, že robia helpdesk vlastne pre americký trh, čiže to je vlastne v čase našení Slovenskej noci, v stredovorobskom čase. Tak som mu zaplatila vodičák, lebo tam ho aj chceli už tedy dávno, ale on to odmietol, že vraj nočnú prácu nemá robiť, že to nie je pre ňa dobré a tak ďalej, tak ja neviem. Keby ja som bola nezamestnaná v cudzej krajine a često ženatá, tak by som ho zobrala hocičo, ale dobre, on bol preberčivý strašne. A nedal si ode mňa povedať. No ale proste keď som mu zapatila ten vodiček, když som kúpila auto, tak potom povedal, že dobre berie to. A hlavne preto, že už som bola tehotná, povedal, že no, tak to len kvôli tomu beriem, že si tehotná. Toto bol tiež taký red flag, že... Tak akože chcel tým povedať, že kebyže nečakám dieťa, tak ešte bude ďalší rok nezamestnaný, alebo čo, lebo však bolo nezamestnaný 9 mesiacov, alebo koľko. A som platila za ňo poistné všetko, živila som všetko sáma proste za ňo. A tiež, dieťa chcel už čím skôr. Takže to, no, samozrejme, klasický scenár asi. Chcel si ma poistiť, teraz to už viem.

No dobré, a čo sa potom dalo? Ty si hovoril, až to bol masakér.

Tak čo to b Hej, no takže ja som mala tak, že ťažký pôrod. Už v hodine dvanástej proste museli použiť vakuum, extraktor, inak by sme asi obidve zomreli, aj ja aj moja dcerka, lebo už mala hypoxiu, už sa dusila trošku, lebo ja som nevedela tlačiť, mi dali tú epidurálku a mi to zablokovalo tie lonové svaly a som nevedela tlačiť poriadne. No a on bol aj so mnou, pri tom plôrodien. Takže snažil sa ma povzbudzovať a všetko to videl. No a proste pre mňa to bol taký fail, že som to nezvládla. Akože mala som takú pomocku, Anibol, na pôrod, na trénovanie tých svalov, na vytlačenie dieťatka, ale vtedy to všetko bolo zrazu fuč, keď mi dali epiduralku, necítila som nič, žiadne svaly a nevidela som tlačiť, tak potom použili extraktor. A ja som mala úplne že zničené tie svaly pánového dna. Mala som inkontinenciu, úplne strašné to bolo, proste ja som zaľal po hlavu, som sa pocikala proste. A takisto mi odišli aj brúšne svály, diastáza nastala, že tak sa rozdelili a už sa nevrátili naspäť, že vlastne som bola... Sýtila som sa ako mrzák. No a on bol vtedy vlastne po nejakej operácii. On bol v nemocnici, mal nejakú operáciu, že mu vyberali lymphatické uzlyny, lebo on prekonal nejakú infekciu, takú bakteriálnu ťažšiu a mal z toho zdurené uzlyny a mu to museli vyberať. On sa zamestnal v auguste a už som rodila v následujúcom roku v marci, začiatkom marca. No a on vlastne sa zamestnal v polke augusta a už nejak okolo decembra už bol chorý, nápenký až do časov mojho pôrodu. Čiže od decembra až do toho marca, ešte apríla bol vlastne nápenký, čiže on hneď pomaly ochorel, keď tam došiel do tej práce. Akože neviem, jak to bolo všetko proste, či mu ublížila klimatizácia alebo čo, ale proste bol samej absencie. Ja som sa o neho starala, som mala brúško už v 8 mesiaci a musela som s ním chodiť po doktoroch, prekladať všetko, potom aj do nemocnice, ešte aj popor, kde som mu nosila jedlo od mojej maminy, sme bývali vtedy u mojich rodičov, keď som ju mala narodila. A som sa na ňo starila v takomto strašnom stave, ako som bola. No a potom sa stalo, že osi o dva týždne po porode sme mali nejakú úplnú nezmyselnú hátku, kde mi povedal, že prídeš nahlas rozprávať, že mala sa zobudí. A ja som mu oponovala, že sa nezobudí, alebo neviem čo. A nakoniec vlastne tá prestrelka slovná vyustila v tom, že on mi povedal takú vetu, aby ma úplne akože zrušil. Povedal, že čo mi to tu ty hovoríš, že ty si nevedela ani len dieťa porodiť. Čo si ty za človek a ty nevieš ani len dieťa porodiť. A normálne mňa to tak zničilo vtedy, keď toto povedal, že vlastne udrel na tú najcitlivejšiu strúnu úplne. A ja som bola úplne, ja som bola ešte stále v tom stave, že som sa pocikávala, mala som tie brúšne svaly. Brúško sa mi nezmenšovalo, cítila som sa jak totálne proste posledná chudera. A on mi takéto povie. Namiesto toho, aby ma podržal v tomto stave, kde som bola, tak mi ešte toto povedal. Tak vtedy už som vedela, že toto nie je normálne.

A čo sa dalo potom?

Potom sa mi síce ospravedlnil za to, ale to zranenie tam už zostalo, to je proste... No... Takže toto bolo akože prvé také obdobie, strašne také krízové, ťažké, že som videla, že... že niečo nie je v poriadku. Ale som si hovorila, že to je možno, že máme to obi dva aj ťažké, že on je po tej operácii a som po tom ťažkom pôrode, že to bude fajn, ale nebolo. Proste mala, keď už bola teda na svete, tak on stále okolo nej a všetko muselo byť ako on povedal, musela mať najlepšie značkové plienky, hoci on nič skoro nezarobil, všetko muselo byť ako on povedal pre ňu a tak ďalej. Proste on si to tak totálne mal za svoju tú cérku. A ja som ako keby bola zrazu, som sa prepadla na nejaké spodné miesto. Hej, že Ona bola priorita a ja som zrazu nebola dôležitá. A najvyššie som mu nevedela ani porodiť, takže som zlyhala v svojej najdôležitejšej úlohe. Úplne hrozné. A sedem mesiacov som bola takto na materskej a potom už vlastne mi skončila dávka, tak nikto musel platiť aj hypotéku, lebo sme vlastne kupovali nový dom. a bol to holodom, tak sme ho museli aj zariadovať. Tak ja som musela ísť potom už do práce naspäť, lebo on s jeho príjmom by nezaplatil toto všetko. Že aj tú hypotéku, aj energie za dve nehľuteľnosti, lebo sme bývali ešte v mojej starej garzonke. No a potom ešte aj elektrínu za ten dom nový a potom ešte za zariadenie domu, tak ja som musela ísť, bolo jasné, že ja musím ísť do roboty.

A on potom sa staral o tú vašu dceru?

Áno, on potom zostal ako keby na materskej pre otcov a potom až na rodičáku zostal do veku troch rokov jej.

A čo sa potom, ako sa ten váš príbeh vyvíjal, že boli teda takéto krízové obdobia a boli tam aj lepšie obdobia ešte potom?

Zriedka kedy, ja to tak teraz skôr vnímam, aj vtedy som to tak vnímala, že už to bolo, už tedy to začalo ísť dole a už sa to nikdy nevyťahlo tam hore, kde to bolo predtým. Už sme sa tam nikdy nevrátili do toho stavu, ani do stavu tej dôvery a takej tej romantickosti a takej nehy, že už to tak nikdy nebolo.

A mala ste napriek tomu pocit, že sa to môže ešte zlepšiť?

No, ja som už práve mala taký pocit, že už možno, že to už lepšie nebude a že možno, že to tak majú všetci. Som si tak nahovárala, že keď príde dieťa do rodiny, že to tak majú všetci možno. Ale až potom neskôr, keď som sa rozprávala s inými ľuďmi, tak som zistila, že to tak nemusí byť vôbec.

No a kedy tak vnímaš, že nastal taký bod zlomu, keď si si povedala, že tak to už naozaj ďalej nejde?

No... Boli sme medzičase aj v Pakistáne, mala 9 mesiacov a boli tam hrozné životné podmienky. Bola tam diera v stene medzi murivom neomietnutým, mala tam ochoreľa, dostala ringy týdu, to tiež nás tak akože, som si uvedomila, že toto je nekompatibilné proste, že nikto došiel z takéhoto prostredia. Proste, ja som čakala, že si bude vážiť napríklad naše Slovensko a že jak žijeme na Slovensku, ale vlastne som videla, že on má stále väčšie a väčšie požiadavky na všetko. Napríklad chcela som kúpiť taký menší dom. A on si vybral, že väčší, ešte väčší treba kúpiť. Tak som kúpila ten väčší, hej. A ja som to sama platila, ako taký blbec, proste aj hypotéku sama, aj, aj energie. Ja som tak brala, že dobre, ty sa staráš o dieťa, že dobre, fajn, nevadí, nemusíš. Ale že proste až keď som tam bola, tak som si uvedomila, že on prišiel z takéto kvázi diery, a že a u nás má život úplne jak v raji. A že on, a on, on, on vôbec nedáva najavo, Akože tú skromnosť, že aké to je super u nás, a že ešte tam chce mať všetko podľa možností najlepšie. A že keď ja som tam u nás na Slovensku povedala, že je snob, tak bym vždy vynadal. On mi má čo hovoriť, že on prišiel z totálnej diery. Je to možné? Keď som ho spoznala, tak býval v nejakej izbe, ktorá nemala ani len okno. Horšie ako v nejakej vezenskej cele. A pred vchodom do domu, tam už rovno sliepky kotko dákali a ani nebola spevnená cesta, že úplná diera fakt. A nechápala som, že si neváži vôbec náš spôsob života, toto, alebo naše jedlo. Že mu nechutí, nechce sa prispôsobovať nej v jedle. Že naše západné kontinentálne raňajky napríklad mu nechutia, že šunka súrová zelenina, takže vôbec sa v tomto neprispôsoboval, stále si varil po svojom. A toto mi tam vadilo, že vôbec sa nechce prispôsobiť. A ďalšia vec bola Slovenčina. však zo začiatku, ak mafroval, že on sa naučí slovenský, že ho mám učiť slova, neviem čo. A keď som už bol pri mne, tak síce som ho prihlásil na nejaký kurz slovenčiny, ale keď som ho snažila doma učiť nejak gramatiku alebo čo nejak tak precíznejšie, tak vždy to nejak stočil do nejakého obchytkávania alebo tak. nikdy sa svedomito a systematicky ničomu nevenovala, ja som ho chcela naučiť noty napríklad, lebo on že ma ho baví hudba, mňa tiež baví hudba, tak som ho chcela učiť hrať napríklad na klavíri z nút, ale nemalo sa k tomu. Som zistila, že on všetko chcel robiť len hrr hrr hrr na divoko a nič, nič nejak systematicky postupne. A takisto potom ani preto si nemôže nájsť robotu, alebo sa nejak posúvať a vzdelávať v ničom, hej. Čiže toto vidím ako jeho veľký mínus aj možno dôsledok tých kultúrnych rozdielov. No to bolo už vlastne po viacerých rokoch, keď moja mamina zomrela na COVID. A asi bolo to možno dva roky potom. Sme cestovali raz vo vlaku a tam bola nejaká teta, taká staršia. A mne prišlo tak strašne clivo, že takáto stará rozochvená pani a že tá prežila korona a moja mamina neprežila, čo bola oveľa mladšia a silnejšia. No a ja som sa tak nejako spýtala, že prosím ťa, že pozri sa, že táto teta, že jaká stará a že ona prežila korunu a že moja mamina nie. Celá som ako keby iný si nejakú útechu od neho. A on nejak dámne nereflektoval, si ťukal do tabletu a... A proste nakoniec bolo, že čo odo mňa chceš, čo odo mňa chceš, sa ma začal pýtať. A on že veď chcem iba od teba slova o jakej empatii alebo utiechy, že mi smutno, nie. Proste on ma nebol schopný nejak aspoň objať, alebo nejak aspoň nejak predstierane utiešiť, alebo čo proste. A nakoniec mi povedal, že go and die, go, povedal mi, že die and go to your dead mother. Ale preložme to pre tých, čo by nerozumeli.

No a čo sa stalo potom? Ako si sa teda, keďže si sa rozhodla, že to nejde takto ďalej v tom pokračovať, tak čo si spravila a aké kroky ďalej?

No, ozvala som sa takému môjmu blízkemu kamarátovi z minulosti, hoci taký tiež online kamarát, ale Slovák, na Slovensku žil. A som mu proste sa, postupne som sa mu tak vyžalovala, že čo, čím, čo prežívam. A on aj predtým vlastne posunol v kontakte, roky predtým, jemu zomrela máželka pri porode. No a my si tak dávzam poskytovali už tedy roky dozadu útechu. a vedel, že to mážilstvo nám nefunguje, že ako sa k mne správa niekedy hulvácky, že mi aj povedal, že som nebola schopná porodiť dieťa, dokonca vtedy ešte na mňa aj nejak naplul, ten môj mážil a tak. A vlastne som o tom hovoril, že toto nie je normálne, že jak žijem a že čo mi povedal aj teraz s tou mamou, že mám zomrieť aj za ňou a takéto. A on ma pozval do Tatier, išiel tam na liečenie so svojimi deťmi, do kupelov a ma tam pozval k ním, že sa k ním môžem pripojiť v januári ako na všteva, tak som tam bola a tam bolo veľmi veľa ďalších rodín s deťmi a také pekné komunitné spoločitie tam bolo a proste ja keď som tam bola s nimi, tak ja som si uvedomila, že ja žijem v nejakej svojej bubline a že skutočný život je niekde úplne inde, že napríklad ak títo rodiny žijú, že tam boli páry spolu všetci a nikto nikomu nič neprikázoval. nikto nikoho nejak nevydieral, nikto nehral na nikoho obeď. Úplne normálny život. No a vlastne som si uvedomila, že by som sa mala rozviesť. A potom keď som sa odtiaľ vrátila, tak som ju povedala, že sa chcem rozviesť. A vlastne už som mala aj advokátku, a tá mi ale poradila, že keď sa chcem rozviesť, že najlepšie je, že sa dohodnúť, že to aj tí sú, ktorí ma majú najradšej, a že sa dohodnúť aj o hľadom dieťať, aj o majetku a že o všetkom, tak akože najlepšie. po dobrom. No a tak som sa po dobrom snažila spýtať, že tak si dohodníme, že kedy budeme, kdo z mať malú, že zatiaľ bývajme spolu, ale že sa dohodníme, že kdo kedy bude tak bývať s malou, že ja ho chcem brávať aj on sama, lebo on vždy vlastne buď chcel byť s nami, hej, alebo že mám zase ďalšie len doma, lebo furt ma chcel len doma držať. A keď som aj s malou nikde bola, tak mi vyvolával video, hovoril a tak. Keď som vlastne pochopil, že to asi myslím vážne, že sa chcem naozaj dohodnúť, tak videl, že sa chcem rozviesť a jedného dňa som dostal už telefonát o sociálky, že otec chce zdieťať do svojej starostlivosti, má sa dostaviť na pohovor na sociálnu kuratelu, proste, že dieťa chce k sebe. Čiže vlastne ja som urobila chybu, že som mu povedala o svojich umysloch sa rozvieť, lebo on ma predbehol a vlastne dal žiadosť o neodkladné opatrenie na súd. Že chce dieťa do svojej starostlivosti, lebo ja som vraj tyranka a psychopatka, bijem dieťa, dal tam aj nejakú fotku nezmyselnú, kde naša dcerka mala nejak narazený chrbátik alebo niečo a mňa tam krivo obvinil, že ja som ju zbila vraj alebo niečo také, takéto hovadiny. A plus tam ešte dal, že chce výživne tisíc euro mesačne do mňa. Takže super. Keď som si to išla na hliadu dospisov do toho pezinka, tak proste mi sa tresteli ruky, že to čo je, že to som si nosila z myu na hrudi. Ja som pre ňa to všetko spravila, som ho vytiehla z tej púšte, z toho Pakistánu, z tej diery, som mu dala lepší život, proste som mu kúpila vodičák, auto, kvôli nemu som aj ten byt kúpila, aby som ho mola pozvať. Kopec peňazí som dala, keď som chcela ísť do Pakistánu, keď jeho som chcela pozvať na Slovensku, proste letianka ma prapadla. Platila som Nepal, platila som Emiráty, svádbu, kopec peňazí. všetko toto, tie letenky dokopy, potom som to auto kúpila, dom som kúpila, platila som sama všetko toto, že je toto normálne a on si, dala som mu dieťa, mám tu problémy, ešte stále som mala po rokoch problémy, ešte to teraz trochu mám, tie problémy po tom pôrode a že on absolútne nič si neváži, na všetko si robí len nárok a dokáže toto o mne spovedať, že ja som psychobatka, tyranka a že chce odomňať tisíc euro mesačne, že to kde sme, pre boha, som si uvedomila, že to čo je.

A čo sa potom, ako sa to vyriešilo?

No naša asi to bolo zamietnuté, ja som tam aj vysvetlila, že ako sa veci majú, že to vlastne, to bola jeho reakcia na môj umysel sa rozviesť, že to on takto asi spravil potom ako revánš. A aby ma zastrašil, že ja to dieť asi nebudem, aby som si ho nezobrala k sebe, lebo sa asi bal, že ja mu ho vezmem, tak urobil protiopatrne takto. No a tak asi mi uverili a teda jeho zamietili. A ja som potom dala neodkladné opatrenie, lebo naozaj, čo on začal robiť, meddičia sa bolo neúnosné. On mi to dieťa vlastne za každým bral. Ja som robila z domu home office a aj keď som skončila prácu, ja som chcela byť s malou, a on ju vždycky niekde zobral preč mimo, že aby som sem nemohla byť. A potom mu doniesol až večer, keď už mala ísť spať a normálne ju zobral hore a zámkol ju v izbe. Normálne zamýkal pred mnou vlastné dieťa, aby som sem nemohla byť. A totálne ju manipuloval a mala, že sa ma bála, nechcela byť so mnou a tak proste o mne škaredé veci nejaké hovoril. Proste šialné veci.

Čiže tá vaša teraza ťa reálne bála?

Áno, ako keby, hej, áno. Lebo sa schovávala pod stôl a tak, že oni o mne niečo hovorili. Proste on robil všetko preto, aby ma čím menej videla a keď ma aj vidí, tak aby pre mňa utekala.

Ako sa to zmenilo? Alebo čo sa stalo?

Ja som dala neodkladné opatrenie a potom vlastne kde som aj doložila, že on mi ju zamyka predo mnou a tak, že ma izoluje odo mňa, že mi ju manipuluje, no to sa strašne ťažko dokazuje, ale aspoň toto, že mi ju zamyka, to som tam aj doložila. Hej, že sa tam dobíjam, no ako video, že mi zamyka do izby, že sa tam dobíjam do tej izby. Aj keď to všetko sa dá inak vyvrátiť, že povie, že no, že sa predo mnou schovávala, lebo som mu chcela zbyť, lebo som psychopatka možno, čiže aj to je možné, hej. Ale našťastie, to nejak tomu asi uverili, alebo čo, ja tam vište som dala aj v tej dobe návrh na rozvod, kde som celý náš story popísala, celý náš príbeh. A ten súdca mal asi 5 pokope a to uznal a mne, vlastne dieťa, potom zverili súdne, že ja som umala. A on potom uvidel len tak 6 dní do mesiaca, nejaké dva víkendy a potom jednu stredu do týždny vlastne. keď nemal cez víkend, lenže vždycky mu vracal neskutočne zmanipulované, vždycky ji rozprávala veci, máminka, ty mi dávaš zle jedlo, ty mi nedávaš zdravé jedlo, iba dedy mi dáva zdravé jedlo, tento dom je strašidelný, necítim sa tu dobre, proste takéto rôzne veci, lebo ja už som vlastne v nedýčose bývala indie, ja som sa vrátila do svojho starého bytu, lebo keď to neodkladné opatrenie mi schválili, to už bolo jasné, že nemáme bývať spolu, že to už je vlastne taký predvoj rozvodu.

A on to nezostal v tom vašom dome?

Áno, on zostal v tom našom dome a dodnes tam je. A vlastne aj vymenil zámok do mojho domu, hej. Celé roky tam, 6 rokov a nechal sa mu platiť hypotéku a energie. Hej, a si to tam prisvojil a stále tam býva takto. A ja býval maličkom.

Alebo kto to platí?

No, ja som rok platila ďalej tie energie, sáma, on mi posielal polovicu, akože aby to vyzeralo potom fajn pri BSM, keď sa bude rozdielovať majetok, že aj on niečo platil, aj tú hypotéku mi začal zrazu platiť, keď už išlo o rozvod teraz, že sme v rozvodovom konaní, tak už platí aj polku hypotéky zrazu. Hoci nemá robotu, to je ďalšia vec, že drogá pol nemá vôbec prácu, zo zdravotných dôvodov sa nechal vlastne vyhodiť z tej práce, že není zdravotne spôsobili a v medzičase už aj sa stal poberateľom invalidného dôchodku, hoci je o 3 roky mladší a v podstate Nemá žiadne zdravotné problémy. Ja neviem, ako to je s tým jeho zdravím. Či to je hrane alebo zanedbávaní svojho zdravia a proste to dobačovala do takého stavu, že má fakt diagnózy, lebo má astmu a už aj diabetes vraj. A pritom má len 35 rokov.

No a vy ste ešte stále v tom rozhodovom konaní?

Áno, áno, sa to ťaha. Rok a pol sa to ťaha. A vlastne mali sme jedno pojednávanie minulý rok v júniu 2024. No a vlastne tam sa to zlomilo, že CR-ku z mojej výlučnej starostlivosti vlastne hodili do striedavky. Pretože Kolizna sa stretla so CR-kou, bola aj v škôlke a on asi manipuloval ľudí v škôlke proti mne, lebo odtiaľ vlastne sa Kolizna vrátila V podstate je nabrífovaná tak, že mala má bližší k ojcovi ako ku mne a bola s ním na materskej a tak ďalej a tak ďalej a že vlastne kontakt s ojcom je nedostatočný a takéto veci. A ešte rôzne všelijaké negatíva o mne tam boli, že mala nakreslila vraj mňa s blond vlasmi a modrými očami, hoci ja mám tmavé vlasy a tmavé oči. ale mala vtedy takú módu, že každého kresila takto, s modrými očami a blond lásmi. To človek nevysvedli takýmto paničkám z kurateli, oni si tam robia svoje vlastné závery. Neviem prečo som si všimla, že často nadržajú otcom tieto ženy. Asi tým, že sú to chlapi, tak sa chcú zališkať chlapom, alebo čo, neviem. Takže vlastne toto sa totálne zlomilo a že mám teraz malo vlastne striedaviť starostlivosti už vlastne rok. Rok aj dva mesiace. A pre mňa to bol fakt taká rana a zároveň taký zlom, lebo Že mala mi začať strašne chýbať. A zároveň cítim, že je vlastne v rovnakom... Že fifty-fifty je ten čas a pod jeho vplyvom. Proste. A teraz sa stvári, že je za dobré so mnou. že mamička tak, mamička tak, že ono o mne hovorí pred ňou v dobrom, ale na druhej strane, keď bude rozhodové finálny verdict a by zostala striedáva, tak nie som si istá, či to nebude tak, že bude uhuskať zase proti mne.

No a máš nejakú podporu rodiny alebo priateľov v tomto dobi?

Ale áno, mám. Mám otca, mamina už teda nežije, ale mám otca a mám aj nejakých blízkych priateľov. A vlastne aj ten muž, ktorý vlastne ma vtedy vyťahol, ten môj priateľ, tak ho mi bol dlho oporou. Hej. Takže... A teraz vlastne už mám nový vzťah.

A čo ti teda pomáha prekonať takéto najtežšie obdoby? Alebo čo ti pomohlo, alebo čo ešte ťa tak drží nad vodou, že vlastne sa dokážeš nejako normálne, že dokážeš normálne fungovať? Aj napríklad k tomu, že to ešte nie je celé dotiahnuté.

No určite aj tvoj blog a knižky a proste to, že viem, že nie som prvá ani posledná, že takéto skúsenosti s takýmito manipulátormi a narcistami, vlastne už mám o viacej žien. Keď som mala pocit, že som jediná, tak vtedy to bolo strašné, ale keď vidím, že aj iné ženy to mali také ťažké, tak sa cítim taká posilnená, že sa to dá prekonať, lebo keď to prekonali oni, tak si myslím, že to určite prekonám aj ja. A zároveň vidím, že asi aj teraz, keď mám nový vzťah, že to asi to tak aj malo byť. Že... že proste možno ten vzťah na mňa čakal a mala som... Najprv som si musela ale prejsť týmto peklom, aby som si aj začala vážiť viac sam u seba a aby som si vedela vytýčiť tie hranice. Lebo teraz už si ich viem vytýčiť. A už nerobím veci, ktoré nechcem robiť proste. Dopredu poviem čo ako chcem a potom si za tým stojím. A buď to ten druhý akceptuje, alebo potom sa môžeme rozísť, lebo teda ísi každý svojou cestou. Takže sa tak učím sebaláske. A za tú dobu, čo som vlastne sama, tak bolo to strašne ťažké, ale vlastne nastúpila som na tú cestu tej sebalásky. Počula som rôzne prednášky, také tie stoické o stoicizme. A ako si vlastne udržať kontakt so samým sebou, s tým, čo chcem, alebo čo nechcem. Takže toto stále učím a myslím, že som nastúpil na tú cestu a to mi pomáha.

A čo by si povedala ženám, ktoré sa z takéhoto vzťahu boja odísť, alebo teda aj mužom, lebo tento potom povedajú muži, ale teda čo by si povedala ľuďom, ktorí sa boja odísť z takéhoto vzťahu, alebo sa v ňom cítia uväznení?

Odísťte aj tak, aj keď to vyzerá, že vlastne sa vám pod nohami prepadne zem, pevná zem. To je dočasné. Príde nová zem, ktorá sa podsunie pod vás. Ja viem, že to je strašne ťažké, ja som to mal rovnako, ale o čo viac sa teraz bojíte a máte strach, tak o to väčšia radosť bude potom, keď sa vrátite sami k sebe.

A je ešte niečo, čo by si na záver chcela odkazať ľuďom, čo počúvajú tento podcast?

Láska si vás nájde. Aj tak. Odísťte, keď si nešťastný. Nemá to zmysel držať. Naozaj. On sa nezmení. Nezmení sa. Nájdete si toho lepšieho. Niekde na vás čaká tá práva láska. Úprimná. Skutočná láska. Ale musíte najprv začať milovať sami seba. Lebo keď vy neľubíte samých seba, tak nemôžete očakávať, že ten druhý vás tiež si bude vážiť. Musí to najprv z vás vyžarovať, tá láska k sebe samej. No, tak.

Ja ti ďakujem veľmi pekne, že si sa podelila o svojich príbeh. Ďakujem aj tebe, že si si vypočula, alebo vypočul dnešnú epizodu. Keď sa ti páčila, tak sa prihlás na odber, nech ti neunikne žiadna téma, vzdielaj ju na sociálnych sieťach a hodnoť podcast od srdca hviezdičkami, aby sa k jeho obsahu mohol dostať čo najviac ľudí, ktorí môže pomôcť. Ešte viac inšpirácií a odkazy, o ktorých som hovorila, nájdeš v popise tejto epizody. A už teraz som na teba teším pri ďalšej téme podcastu od srdca, tam, kde začína nová kapitola tvojho príbehu. A pamätaj na to, že si zaslúž.