#30. Prežili sme rovnakú nočnú moru (1. diel)

Zažila si alebo zažil si vzťah s narcistickým partnerom a chceš sa o svoj príbeh podeliť v podkaste o CRCA? Klikni na odkaz príbeh pod touto epizódou. Chceš znovu objaviť svoju vnútornú silu a dôverovať sebe, láske a životu? Prečítaj si moju knihu Znovu sama sebou. Nadežne je aj seriózny dotazník, ktorý ti pomôže odhalieť viac ako 50 skrytých varovných signálov narcistickej manipulácie. Je vytvorený tak, aby si mohla identifikovať prípadne aj iný ako partnerský vzťah. Kniha tiež obsahuje aj viac ako 40 overených typov, ako sa z toxického vzťahu spametať, ako upokojiť svoj nervový systém a znovu sa rozžariť. No a z knihov získaš aj dva bónusy. Meditáciu na uvoľnenie napäťa a tlaku a meditáciu na posilnenie sebavedomia. Odkaz je pod touto epizodou.

Vítaj pri ďalšej epizode podcastu od srdca, v ktorom sa narovinu a otvorene rozprávame o partnerských vzťahoch, narcistickej manipulácii a o tom, ako nájsť cestu naspäť k sebe, prebudiť ženskú silu a otvoriť sa skutočnej láske. Volám sa Nora Šulikova a sprevadzam ženy na ceste naspäť k sebe. Ako certifikovaná koučka in prostrednicou emočného detoxu pomáham uvoľniť emocionálnu záťaž, oslobodiť sa z toxických vzťahov, hlbšie sa napojiť na intuíciu, prebudiť vedomie sebahodnoty a znovu otvoriť srdce láske. Som autorkou kníh Šťastie na dosách, denníka Snou, knihy Znovu sama sebou, množstva meditácií, vzdelávacich prednášok, online kurzov a zakláteľkou školy Šťastie a konferencie sama sebou. Dnes budeme mať veľmi zaujímavý príbeh, pretože sa budeme rozprávať s dvomi ženami. S Martinou a Katerinou. Vitajte.

Ďakujem vám za pozorovanie.

No tak začneme, Kati, s tebou. A spýtam sa ťa rovno takúto otázku, ktorú sa pýtam na úvod každého príbehu. Že ako si sa zoznamila so svojím bývalým partnerom a že ako to začalo celé?

Ďakujem. Ja som sa zaznamila na kurze. bezpodvídečné lásky. A tam sme sa seznámili u takého oltáře s matkou Mera. Tak sme si vymienili kontakt a scházali sme sa potom po kurzu. Takže tak sme sa seznámili pres kurs, ako spoluúčasníci.

Ja ešte by som chcela doplniť to, čo som nepovedala na úvod, že vlastne Martina aj Kateřina sa vlastne dostali do jednej rodiny, kde začali vzťah s partnermi, ktorí sú bratia a vlastne to ich správanie sa postupne prejavilo ako ceskopirák. Takže Kati, keby si ešte povedala k tomu začiatku toho tvojho vzťahu. Ako si sa soznamila si na tom kurze, takže ako to celé prebiehalo, ako ste vlastne začali ten vzťah, ako to vyzeralo, ako sa prejavoval na začiatku.

Práve, že tak výrazný hlas bol slyšet v tom sále. Vlastne som ho slyšela hodne výrazne. A to mne zaujímalo, že bol hodne výrazný. Takže vlastne, když sa s nekým povidal, ja som bola tak v posadí, tak jeho hlas bol hodne slyšet. Ale zároveň mne tam niečo táhlo zpátky, že som sa bála. A bola som tam ešte tenkrát s kamarátkou a tam mňa práve říkal, že to je slušný muž, takže on mňa vlastne projevil potom zájem o číslo. Ja som sa bála tá číslo, mňa tam nejaký šistý smysl nedával, akože tam bol nejaký strach, ja som z čeho. Ja si teďka spomínam, že som tam cítila taký účet respekt z nej a bála som sa vlastne. Ale nejak som to prekonala a zmienili sme si číslo a tak sme sa začali vlastne scházať. Ale bolo tam tady to, že mne pritahovala tá výraznosť v hlase, v projevu. On bol i tak, že sa rovne nesol, úplne tak rovný záde, bol takový ako rytíř vypadal. Takže to zářil. Tak to bolo ono. v tomto dobu zážila, zrovna som mala tie podobné energie. Som zážila vnitřne, keďže som dokončovala kurs Montessori. Zrovna som z týdny diala skoušky a mala som obrovskú radosť, takže som vlastne tú zážiju akurát vnímala spíš vnitřne, ale on jí poleboval ako navenek. Ja som ten král tady, takže to mne pritahovalo. To je asi začiatek.

A Marti, teraz sa spýtam teba. Ako začal tvoj vzťah s tvojim partnerom? Lebo obidvaja sú teda bratia, tak ma zaujíma, aké sú tam podobnosti, odlišnosti. No.

Ja som byla dva roky samá a nejak biehem jednoho dne mňa niekoľko ľudí řeklo, že som marná, že by som si mala nájsť kľúka. A den predtým mňa kamarátka řekla o seznamci a ja som tam napsala jednu vietu. Do té seznamky odeslala som to, do druhého dne tam bolo 160 odpoviedí a ja som si vybrala tí nejkračší. Takže tam bolo moje ICQ číslo je, pretože tie elaboráty mne nebavilo čísť. A mezi těma asi třema, ktorých som si vybrala, bol môj budúci muž. ktorý bol v té dobe nemocný a miel úraz. A vlastne bol na namocenské. A my sme si tři miesíce psali, než sme sa vôbec, myslím, že videli. A ja som mela ten pocit, že mňa niekto slyší, že mňa niekto vnímá. Pretože jak väčšina žen nebo väčšina lidí, tak pocházime z prostredí, kde sme úplne nebyli v rodinách slyšení a vnímaní. Tak mne to zaujalo. No a když sme sa videli, tak som sa říkala, to bude buďto veľmi dobrý kamarát, anebo partner, ale nelíbil som nejakú, fyzicky mňa nepřitahoval. A pak to začalo vlastne už na začiatku, že som tam mela v té hlave ten zápis, že o lásku sa musím snažiť. Takže on bol ten absolútne vyhýbavý typ a ja som vlastne veškerou tú energiu sem smieřovala Protože som byla tak, ako zvyklá už z domu, že aby som si získala pozornosť, tak som musela proto niečo delať. A on bol pouze tým príjimačem té energie. A ja som bola vlastne vysielačem, jemu to tak vyhovol. Takže takto začalo u nás.

A ako sa to potom ďalej nejako rozvinulo? Bol ten vzťah na začiatku pekný, správal sa k tebe milo, pozorne a Marci, môžeš prípadne ešte nadviazať na to?

No, ja bych řekla, že od začiatku to bolo špatne z dnešného pohľadu, pretože, jak som říkala, ja som byla vysielač, on byl príjimač a byli tam vieci, ktorým nesedeli mňa, nesedeli ani mé sestre, ktorá mňa na to upozorňovala. že sem moc snažím, hlavne už od začátku vlastne byli tam, myslím si, že z dnešného pohľadu tam byli iné ženy. A ja som vlastne po pôl roce mu říkala, že proste mne tady toto chováni nevyhovuje, že sa furt s niekým niekde potkáva a ja toho nesmím byť účastná, že mňa skrývá pred kamarádama a že, jestli sa to nezmení, tak že sa s ním rozejdu. Takže tam teda nastal jako zlom, že mňa tak jako prijal asi ako za hlavní partnerku, ja nevím, ale zlem tomu, jak si začal následný vztah, tak bych kvitne vierila, že nás v té dobe bylo vícero. A on mne tá prijal za hlavní partnerku a nejak to chování zmenil. Nicméne, vždy tam tá snaha, kdykoľvek som čokoľvek chtela, alebo tak z mé strany, mne to stálo neuvýřitelné množství energie. Bolo to neskutečne pasívne. a jenom jeho vieci byli na prvním míste a ja sa musela strašne moc dožadovať nejen o pozornosť, ale aj o vlastne v tom stahu. A moje telo mne dodávalo všemi spúsoby na Evo. Co s týčia zdravotnýho stavu, akorát ja som byla zvyklá, že sa teho neposlúcha.

Kati, ako to bolo u teba ten začiatok? Vy ste sa na tom kurze zoznámili a čo sa dialo potom?

Ja vlastne, teď vlastne k tomu vnímam ešte dodatek, že u mňa bolo dôležité, že ja som asi pôl roku predtým měla zážitek, neviem, z toho asi klinická smrt, nebo blízká smrt vlastne s takým mužem, ktorým som pracovala. a tam docházelo k fyzickým násilí, zneužívani. A ja som si v tú dobu řekla, že budem asi na holky. Takže som to mela z tohoľa dôvodu, že som sa bála vlastne, že všeobecne môže pripustiť do prostoru blíž. A ven, že som mu to říkala, myslím, že i dokonca tenkrát přímo na tom kurze, že sa bojím vlastne, že už nechcem byť teda maximálne s nekým si popovídať. A mňa vlastne imponovalo to, že vlastne tam poprvý to bol muž, vlastne to je pravda, že to bol tenkrát první muž v tom životi, když som vnímala Jo, ja taký vlastne jenom chci povídať, aby mi sa to uklidnilo, že mi řeklo, že taký nechce partnerku, že bude rád, když si budeme jenom ako přátele. A to mne vlastne, to teďka vlastne chcem poslúchať, tak to je vlastne, co mi tam dostalo. Že som v ní mala práve tých kvalití. Prečo ja mám moc ráda, když je niekto ako galantní, když je, když je, když je, když má taký tú, ten charakter, když má opravdu takový, že nie je v tom tieľo zvířecí, že mňa niekde čapne, ale že opravdu miel tam tú galantnosť a tam mňa je tenkrát hodne imponovala. Takže sme sa vlastne pak scházali na procházkách veľmi často a mňa vlastne vyprávalo hodne o Bohu, prečo to bolo pre mňa vždy od mala niečo, čím som za ľuďmi chodila. Takže som sa bavila o smrti, čo nás čeká po smrti a prečo tady sme a niečo o Bohu. A vlastne o mňe však niečo vyprával. Pre mňa to bolo niekedy až hodne složité. hodne filozofický a až výsoce, ale vlastne sa mi líbilo, že... No a jemu sa asi líbilo, že má tu pozornosť, že ja sa ho vlastne obdívovala. A tak sa to do sebe krásne zapojovalo. A ja môžu říti, že vlastne ja som sa tenkrát opravdu, to je poprvé v životi, že mňa týmto dostal. Že som vnímala, že ho nemusím báť. To neni... Prečo ja som mala skušenosti vlastne už od detstvy s fyzickým zneužívaním v rodine, od tatínka, od bratra. A tak sa to posôvalo, že som niekde šla do prostoru a nechápala som, že sa zase A ono sa to pořád cyklilo, takže ja som už iz terapii videla, že tam nejaký zásah v sobi mám, že to dosloveno asi pritahujú, že to musím poléčiť. A tady som vlastne vnímala, že tohle mne dostalo, že to bolo takový vlastne... Ale zároveň tam bolo práve tá... Ak to vnímam, že sme asi v dualiti, tak tam bola tá druhá stránka, že pak, když už sme po pôl roce scházení, tak vlastne to bolo tady v tom. Ja, moje koníčky, ja mám tohle, ja mám tohle. A ja som cítila, jak začína byť najednou... vysoce aktivní, až doslova závislá na tie jeho prítamnosti. A moje kamarátky, ja som v to dobu bydla mezi asi čtyřma ženama, dívkama v to dobu, veľmi mlačí studentkama, a oni mi říkali, že to je jen kamarát, že ja bych to nevidela nieco víc. A samozrejme to sa mi začalo preklápiť, že som k nemu začala mít cetovú závislosť vlastne na tým, na tý vznešenosti, pretože nikto niekto mi to v tom prostoru nedával. A ja som potom prahla, že vlastne byl Milej. neosahával mienosť, sme si povídali, ale vlastne už tam vznikla tajtá frustrace, že zase zároveň tam bol neustále nedostupný. Takže si pamatuji už teďka, že vlastne tam boli nedorozumení. Pamatuji si to, že som v telefonu mi řekla, že ja mám svoje koničky, ktoré byli sedmkrát týdne. No, asi tak, asi tak sedmkrát týdne. A ja som vždy asi večer, třeba kolem devátý. A ja začala som byť frustrovaná. Takový to, že dostanú lizátku, a pak mi to lízátku zmizne. A ja si vlastne úplne snažila, mela som pocit, že tam je obrovská nerovnováha. Že on mňa vlastne nepotrebuje a ja ho potrebujú úplne. Taký paradox. Tak asi by to dala.

A Marti, u tebe ako to pokračovalo? Vlastne potom, ty si ho dala zhruba pol roku, alebo tak v nejakom takom období, že kde...

No, tak je. Vždy dával najvo, že jeho koničky sú na prvním míste. On je na prvním míste. Ja sa vždy se potom sekla a vlastne po dvou letech som říkala to, ako keby som sa s druhým... Tam bola obrovská zamilovanosť z mé strany, ale obrovská. Som mala ružové bríle. A zhruba po dvou letech som sa říkala to, ako se z druhého patra propadnú do sklepa. A rozešla som sa s ním, pretože mne tíkali biologické hodiny a som říkala, že nebudú čas stráviť s nikým, kto neví, čo chce a že môj čas je príliš drahocný na to. aby ho stratila s človekom, ktorý nezaparal. Žekne, že vlastne vo mne vôbec nestojí. Takže som mu řekla, že chcí rodiny, že chcí deti. On mi všechno slibil. A ďalšie dva roky som ho k tomu tlačila, vlastne, až som ho dotlačila, až som otehotnila, vlastne, on nevedel, nebylo to plánovanie tehotenstvy z jeho strany. A tehda asi pamatujú, že som mu řekla, že sa dete bude menovať po mne, pokud si mne nevezme. Protože ja ako matka s ním budú chodiť k lékaři a nechci mieť iné príjmení než moje díte. A on tehda za mnou prišiel a řekol mi, že kdyby vedel, aká budú svinie, tak si sa mnou díte nikdy nepožiti. A ja sa mu tehda řekla, že jestli chce, aby se menovalo po ňem, tak to znamená, že v momente, kdy prizná svoje otcovství na matrice, tak se tam stanoví datum svadby. A to byla vlastne ho reakcia na to.

Dobre, čiže vlastne ty si si to akoby tak nejakým spôsobom vynútila z jeho strany, ale prečo si napríklad neodišla v tom momente, kde si videla, že on ti to deťa nechce dáť, že on o tú rodinu nestojí ešte pred tým, než sa vlastne ako... Zrealizovať.

Vážka v tej dobie že už to ako fakt nemá smysl a som to vždy říkala že nebudú čas stráviť stráci s nikým nebo tráviť s nikým kdo neví co chce a vo mne všechno slíbil ale vždy to zůstalo u tých slibu a ja som potom vlastne musela vyvíjať nejaký nátlak aby tomu slibu dostal. On to všetko nasliboval aby to prázdný slova. My sme vlastne koupili byt a ja som vlastne miesíc na to otehotnila. Ale vierim tomu, že ešte pokračovať toto 3 miesíce, tak už som s tým sekla a odešla bych definitívne prič. Ale ja som tam mela také obrovskou citovou závislosť. Tam bela taká závislosť.

Teraz sa, Kati, zase obračím na teba. Ako to bolo, keď sa ti potom začal takto vzdialovať? Keď už si videla, že teda ty si na ňom závisla citovo, ale on to má ako na háku. Dostali ste sa vy vlastne do takého nejakého intimnejšieho vzťahu v rámci tohto?

Práve, že tam bolo asi... To možná bolo vlastne... No áno, tam už pak vzniklo vlastne po nejakých ďalší dobie. Ale vzniklo tam ich vlastne intimní, fyzické spojenie. A o toto pre mňa bolo vlastne teší, že ja som najednou vnímala, co mám s tým delať. Zároveň dala som si z toho srandu, když som ho niekde predstavovala. tak vždy to je kamarát na právení voľného času. My si to vlastne dělali srandu oba, ale vlastne niekde vzadu, neviem, ako tam říct, šestej smysl, nebo taký ten spíš pocit bezpečí, tak bych to asi nazvala, tak mi tam blikala červená, že vlastne, že je to, ako kdybych stála na křehký púd, ja nemohla som sa postaviť, stáť nohama nad zame, pretože ja som nevedela, čo môžu čekať. Teď on vlastne chce jenom přátelství, ale vlastne ja som sama z Matina, ale vlastne som absolútne závislá. A vlastne tak tá dynamika sa tam promítala do toho, že som bola občas podráždená. A to občas bolo, když bolo ako, že ja mám koníčky, nebo ja si nebudem omezovať, nebo ja přijdu až devet dřív, nepřijdu. A ja v tomhle tomu som začla vlastne tlačiť. A vlastne, teď ako když sa na to vzpomínam, tak zareagoval na ten tlak, že vlastne som Buď to mi nieco bylo, nebo nejaká kríze se mnou, tak to viem, že to tam miel, že tam pro mňa byl. Ale začal som si vytváŕať takový návyk v jeho prítomnosti, že se mnou nieco musí byť, aby vlastne vôbec zareagoval. Že sa musím dostávať spíš do nejakých kríze. Ja som často pak začala mít takové oslabenie, že som začala byť teda unávená, nebo mi nieco bylo. A možno to bolo chronické, že vlastne tak som zase vnímala, že aspoň možná tam pro mňa je. Že když mi teda nieco ide, tak tam aspoň pr Mám pocit, že to bolo nevyvážené, ale ja som práve cítila tú pastu, že som vlastne zároveň chtiela taký kamarát, ale zároveň som sa veľmi rýchle takto si pripoutala, že vlastne som to i s kamarátkama s tým a sem bydla, a som to vlastne řešila asi 5 let, sme sa ešte pak scházeli a všetci sa mne ptali, jak to máš s ním. Akorát mi říkali, že to nie je můž ako do života, vždyť to ví, že je jenom kamarát. A ja som po každej sem slišala tak s týma, tak som sa celá rozklepala a vlastne som sa treba rozbrečila a bolo to pro mňa dostava nepřípustný, že vlastne by tam bol v tom živote niekto iný. Ale zároveň byl v pozícii kamaráta akorát, ako chaos. Chaos, že som sa nemohla o nič opříť, že vlastne nechtel To mi dokonca říkal, že samozrejme nechce deti, nechce si mňa vzíť, že na tady tý veci není, že ženy proste chciajú väčšinou jenom deti a toho môže svázať do nejakých zodpovedností a on sa chce vinovať cez bohu, čo som pre nás samozrejme respektovala. Ale zároveň som bela v plasti, že vlastne som cítila více. Bolo to také pro mňa. ktorá som s niekým blízko a zároveň nikoho vlastne nemám, som vlastne svobodná. Takže bol to pre mňa strašný cháos. A vlastne som bola pak protivná v tej stázi. Takže tie hátky, tá dynamika začala stupňovať práve, myslím, že tady v tom, že ja som potrebal práve to ujištenie z jeho strany. A on mi to pak říkal, že on mi pořád vlastne ujišťuje, že niekedy ja sa ti mám rád, ja sa ti mám rád, ale ja som to potreba asi vidieť víc v fyzicke, ako nejak hmotne asi. že tam bol taký pocit, že mi vlastne mizí. Že sa ode mňa odpojuje, pretože má koníčky. Ja som cítila na tile, že mi to dialo tak, ako kdeby sa odpojil ode mňa. A to mi vytvářalo strašný trauma. Neumela som si to dáť sobe, tú lásku. Až potrebujem jeho v tej prítomnosti. A docházel tam, až som si třeba i klepala, když odcházel. Právdu som neviedela, čo sa s sebou mám delať. Bez nej mam pocit, že nemôžu fungovať. Takže tie hátky byli kvôli tomu. Z mojej strany, že som tam mala citovú až neschopnosť tráviť čas sama.

A Marti, ty si chcela k tomu niečo dodať?

Ja to chcela dodať, pretože ja som vlastne jejho pkačenýho partnera znala už pred Katkou. A co mne tam u neho strašne moc dráždilo, že on mial partnerku a medzi tým si začínal s inou partnerkou. Katka mne vyprávila, ak byla si jeho bývalou partnerkou v čajovni, ak byli tam všichni tři a vlastne tá bývalá partnerka ani netušila, že sú rozejití. A ja si spätne uviedomujú, že nieco podobného asi bylo i u mňa. Oni si veľmi pečlivie oba dva hlídali soukromí, nechteli nás seznámiť so svými pšáteri, nechteli nás seznámiť s rodiči. Mne to prišlo ako neskutečne zvláštne a vlastne neuvežitelne si rídali súkromy. No tak to som chtela dodať.

A aké ste tam ešte videli podobnosti v tom ich správaní? Lebo takto s odstupom alebo s nejakým už nadhľadom to môžete nejako viac vidieť. Takže čo sú tam za podobnosti v tom ich správaní, ktoré ste si všimli a vlastne zraňovali vás rovnako?

No, ešte k tomu môžu. Ja som mela pocit, že mám z toho silnejšieho z tých bratrů dvou, že mne ten Katčín partner pripadal, jako z tých bratrů mne pripadal slabší a že ten môj bol silnejší. Ja som na to bela pišná, že mám toho silnejšieho muže toho, viac takového, no proste silnejšieho. Ono je to vidieť aj na nás teď, že Kateřinka je proti mne subtilnejší, jemnejší bytosť. Ale byla tam tá podobnosť v tom hlídání si soukromí, veľmi to je moje, to je tvoje, tým ide ich... bych to charakterizovala. Co je tvoje, to je moje, Co je moje na to mi nešahej. Moje koníčky sú první. Ja som první. Moje práce je první a tobie dám jenom časť svého času a pouze ten, ktorý ja uznám za vhodný. A ty musíš byť vždy k dispozícii. Tak, to bych řekla, že tam je toto stejné.

Ja si ti sa sneješ, takže zrejme tam k tomu máš čo tiež povedať.

Bych dodala, že jedna z vecí, ktorá mňa hodne dráždila, bolo, že ja som bola extrémne otevřená, extrémne tá pozornosť vlastne, že když som potřeba zvala na ten byt ešte s holkama, tak vlastne všechno to som mela, ja som všechno nabízila a on veľmi rád sa mne ptal na moji histórii. A v tú dobu ešte som mela fotky, takže som s ním prošla celú moju históriu a veľmi podrobne sa na všechných partnerí vyptával, a kdo je tohle a tamto. A ja vlastne som bola nadšená, že je, niekto sa o mne zajímá také, takže ja som vlastne Ja toho to tam vnímam, že som vlastne hodne, až extrémne otevřená. Ale vlastne z jeho strany tam bol takový, že som sa na nieco ptala a ja neviem, že vlastne bol ťažký z neho niečo dostáť. A chránil si, chránil si opravdu vždy všechno. Ale vlastne, možno, že či to nebolo hezké, tak ja som určité hudební nástroje tenkrát už pak rozbila, pretože vlastne som si vnímal, že všechno je dôležitejšie, i ty hudební nástroje, než ja. Nebolo to hezké, ale som sa cítila neskutečne frustrovaná, byli veci, na ktorých som sa treba jenom dotkla a byli jeho, tak vlastne to je moje. Teď bol extrémny výbuch a úplne si dával pozor, že si sa niečo nikdy neškrábala, niečo takhle, ale když sa dalo niečo o mne, tak to bolo, že sa musela divne umírat, aby sa teda... Nebo vlastne to bolo třeba s poučítačem, že si pamatujú, že to sme třeba spoužili a on mal niečo s poučítačem svýho. a ja s ním budem používať môj počítač a samozrejme tam sa, čo máš tohle a čo je tady, tak klidne, jako e-mail, on videl, koľko... Ja som to dobu ešte na účteň skoro vlastne nevnila, ale pak som začala si tam niečo strádať, takže on vždycky viedel všechno, klidne, vylný senu na účteň a často, třeba, že niečo, čo máš v telefonu, tak vlastne, jo, dej mi to, a to boli takoví náznaky, že vlastne z mých strany všechno, vlastne viedel, když sa ma poučívam vo vbohu, že mi tam niečo Ale pamatojte si, že ja som sa mažíci teda posunúť mobil z jeho linky a zaházať do ní nejak špatne. Čo my to dalaš? Na to my nesehej? A to som si dala, že mi tam, že tam docházel k obrovským, ja som tak začala až ako byť, nebylo to hezký, jak som si choval, to viem, ale ja som proste nevedela, ako jak mám vlastne vykomunikovať, aby tam bola nejaká rovnováha, že z mým strany som bola extrémne na nej a on extrémne na sebe, ako extrémne si seboch, všechno, nebo třeba v oblečení, že sme meli, a tam boli políčky, 90% byli jeho, a pořád mi říkali, ak mám málo prostoru, a ja tam dosť dvie políčky a ešte na mňa tak kúkala, že Tomáš, tady hodne toho prostoru my zabíráš, nebo sme byli ve sprše a proste třeba 20 minút ve sprše, aby sme chodili do stejnej práce, taký stejný, vlastne zaujímavý, že ja som ho do tej práce dostala, taká pracová ve školce, a ja ešte ako hodná, je, ty si ešte štordlen, si ešte nespokojený, tak začni s detmi, tak ho tam dostanú, pak tam vznikol taký trúhelník, ktorý se deje, To bola žena, pani ředitelka, takže tam bola žena, ja, až ďalší žena a muž, takže samozrejme tam proste vlastne prirozený trúhelník. Ďalší vlastne z mých strany žádlivosť, že vlastne škoľka je dôležitejšia. Pak sa mi stalo, že som mala teda hlídaniť chlapečka, jela som za ním za celou Prahu, že mne napadlo, že když ho namotivujú, že by som mohla učiť angličtinu, že mám ešte na chvíľku na nej čas, ale poručujem na práci. tam prijedu, som tam a ono pravducovto dobu je na mobilu, nebo som to studuje a tam vlastne som a fakt mu to nepříde blbý. A když tak už trošku podrážne řeknu, že tohle, tak na mňa vlastne vyjede. Ja sa tady budem určiť, no ale to bude dôležité, je to pre mňa dôležité. A vlastne som zistila, že furt je niečo dôležitejšie. A teď čiasto to boli hry na telefónu, nebo filmy, nebo proste furt niečo bolo dôležitejšie než ja. A ja som musela proste bojovať a pozor, ono sa mi nepříde. To tam mímam, že proste... A vlastne Termíř nic mi neřekol, lebo řekol, jo, dobrý v práci, no. Tak, neviem, nedozvedia som. Ale on vedel, a čo, to je tady tá kamará... A tamto si spoviedela, kto to je, ten kamarát. A to je kdo? To je kdo? A on vedel všechno. A když sme spolu už neboli čtyri roky, už spolu nejsme, tak stejne sme... Snažíme sa na zpívani. Takže sa vyskýptal som a říkal, a to je kdo to? A ja mu zase všechno řekla. A pak to použil proti mne. Že mi řekl, no, tak si choď za týma svýma láskami. A ja říkal, to nie sú lásky, to sú kamaráty. A to už sme spolu nebyli partneri. Že vlastne som zistila, že vlastne to nakonec vlastne tý kryzis, to, čo ešte použije proti mne, to môj extrémny otevřenosť, ktorá bola neadekvátná v určitej jeho rezervovanosti. A třeba sme známe si 11 let. Začala som chodiť medzi tými vlastne ľ A oni říkajú, že tam s tým, s kým si to prišla. A ja tak ako zeptali, ja odkud si vlastne znám toho odanýho. A ja říkam, že my sme boli 11 let partnéri. A ja som tam s ním chodila, ale vlastne nikto nevedel, že sme... A to je pre mňa 11 let... A on tam chodil tčiaľ denne a nikdy neřekl, že má partnerku. Tak pre mňa to bolo aha, takže on nevie, že sňal ženu. A ja som tam s ním chodila, takže oni mysleli, že to je nejaká kamarádka asi. Ale z míj strany som práve všude videla, že toto je môj partner a môj tohle. A hneď som ho každým seznamovala, snažila som sa mu pomáhať. Ale teda, když všetko je ve škole, tak sa také môže zeptať na nejakú prácu pre mňa a neudelá to. Proste to neudelá. A když sa mu to zeptá, to řekne tak, že si šikovná, ty si to nájdeš. Víš, to je ako úplne nevyjmno, taký si to vyhodný. Tak si říkam, že ja som sa vlastne snažila na krev, keď som roztávala do tý práci, pretože on nemiel kvalifikácie To bolo veľmi zajímavé pre mňa, ako tá moje snaha až na krev byla, divne, že zemřu po ten vztah, ale z jeho strany, kdyby som ohnul prstík, tak to už je moc. A to sú vĕtšní hátky tady. Kdyby to řekl nejako nejaká tretí strana a díval by se na nás, tak si myslím, že by řekol, to je ale úplný psychó. To si ako blbá. Co to děláš? Ja som vnímala, že to je tá láska. A mne to dala dobre. Ja som tam cítila, jak mi to vníčenie, ten môj boj, ako úplne držú, tak je tam práve tá úleva. Pretože som mala vzory sebepoškozovania. A když som sa vlastne utírala, fyzicky som sa nejakým spôsobem, ja som to dala pres práci, že som sa úplne až, že som teda usla niekde. I na úlici som bola schopná usnúť, i u navy. Tak zároveň tam sa vyplavilo ve mne cosi, že konečne sa tá hláska, môžu si teďka tady sednoť, zaslúžim si tady, môžu. Môžu si na chvíľku odpočínať, pretože to už bolo, že už podstatne umíram na sanitku. Ale pre mňa to bolo, zaslúžim si. Takže takovéto modely som prinašala do vztahu. A samozrejme mu sa to hodilo, No a ja som zážila, pretože som tam mala ten model toho sebeobytovánia, ale to fyzické telo mne začalo degradovať. Takže to bola otázka času, než som vyhořela.

Ja sa teraz dostanem k tebe, Martí, lebo ty si tam videla, som že si reagovala na to, ako Katka hovorila o tých rôznych spôsoboch tej kontroly a takomto sledovaní, že čo robí, nerobí a tak. Ako si to mala ty?

No bolo to to stejná, čo je tvoje, to je moje. Ty seš tady pro mňa, ja o tobie vím všechno, ale znám tvoje kamarády, ale ty moje kamarády nemôžeš znáť. Anebo pokud som si vynútila, že mne to príde nefér, že chci poznať jeho kamarády, tak som sa tam cítila nepatrične, jak kdybych tam nepatrila, dával mne to veľmi významne na jeho, že to je jeho. a ja som sa vždy tam cítila veľmi neprijatá. Jako silne neprijatá. A když sme sa vzali, tak ja mám pocit, že tak na pôl roku som mela pocit, ako wow, konečne to pochopil. Narodila sa nám dcera. Vypadalo to, že to bude dobrý, ale už behem té mateřské čtyřikrát, pätkrátidne koníčky o víkendech prič, když som si stežovala, že mne toho to nevyhovuje, tak som sa dozvedela, že on kvôli mne třeba jedno cvičenie vynechal. A mňalabych byť veľmi vdečná za to, že kvôli mne jedno cvičenie vynechal. Když prišiel syn, tak vzpomínam po porodu. Jednak naše dvou a pôl leté díte hlídala tchíne, ktorá mela po mrtvici, ktorá sa strácala, bolo dezorientovaná a vôbec svieřitý díte bolo hodne veľká odvaha. a ja som byla týden predtým v nemocnici, že som prenášala a on mal na starosť postarať o dceru, takže to delegoval na svojí maminku, ktorou si privezol. A ja, kdy som prijela z porodnice, tak som nemala dvi deti, ale mala som doslova dopísmané tri deti. A říkala som mu, že by sme ju mohli jako odväzť domu, že už to jako doma dám. A když som videla, aký je okolo domu nepořádek, tak mne to nedalo a začala som vytrhávať kvítka, tak jak som bola po porodu rozvoľnená, tak som dostala dvojitej išiaz do zad a doslova do písmene som sa plazila po zemi s pätidením synkem, dvou a púletou dcerou, kdy ešte to řeknú za chvíľu, proste muselo byť doma uklizeno, neexistoval hrneček na stole, neexistoval ani pro tí malí deti. A ja som mu volala do práce, že je situácia taková, že nemôžu dojiť ani na záchod a on prijal domu, seřval mne, že je to všetko moje chyba, dal dceři napíť a odjel prič. A ja si nemohla iť ani na ten záchod. A to som si říkala, tohle to je prúšvih. Obrovský prúšvih. A on nikdy, nikdy nepochopiel, že nieco udelal špatne. Nebo když som mela 40-ky horečky, nechal mňa s malýma detma doma, nikdy si nevzal očara, nikdy s nema nebil, nikdy. Pak, když som mu říkala, môžeš mňa prosím, když som aj na to cvičenie šel po práci. Přišiel třeba v deset večer domů. A pak som sa dozvedala, že sú nemocná ve špatné období, kde jemu sa to nehodí. Tak som sa ho zeptala, jestli by mňa mohol na ukladáže vyznačiť termíny, kde môžu byť nemocná. Dosť zvláštne bolo to, že trička sa skládali podľa barvy. Bielá, žlutá, oranžová. Trenky sa skládali podľa typu materiálu a barvy a veľikosti. Na to som opravdu nemela nervy. Kuchyň, piď som važila, musela byť poskladaná podľa neho. Vyhazoval mne veci, říkal mi, čo nepotrebuju. Začal byť vegetarián a začal nám diktovať, co smíme jíst. Tak som si nakoniec říkala, ešte je fajn, že vlastne je pořád prič, pretože vlastne my máme voľnosť a svobodu, když není doma. A vždycky říkám, tatínek sa má vrácať, tak musíme rýchlo uklidiť, aby bolo v klidu, pretože mne vyčítal, že jestli má byť v klidu, musí byť doma uklizeno. Nechal, važila sa mu, pak vlastne on prišiel domů. Ja už som třeba lažila s detma. On sa najedl a řekl mne, že mám v kuchyni nepořádek. A ja sa říkala, že tam bylo uklizeno. Skvokeramická deska musela byť vyleštená jak zrcadlo. Říkam, tam nesmiela byť na lince jediná viec. Všetko muselo byť čisté. A on mne řekol, ve dřezu je preci kastro a talíř. A říkám, ale to je to, čo som ti nachystala za jídlo. No to nevadí, máš tam nepořádek. Každý vec, ktorý som zametala, a on mňa potom vyčetl, že... Není každý deň umytá podlaha, pretože on tam cvičí a vidí smytko prachu ráno. A že on si musí stírať podlahu, aby tam mohol cvičiť. A to bolo fakt psycho, takže ja som si výsledku říkala, že prič je fajn, pretože máme sobodný život. No aj keďže ten tatínek bol doma, tak sme si říkali, že musíme sa k jemu prispôsobiť, aby bol spokojný, tak musíme mu dať to, akože velí. Ale niekedy, ako i deti, a sme tam koukali, že sme meli poci, že ako to už, když už to bolo presťáru, tak som zasáhla, říkala som, tak tohle to teda ako ne. Necítil deti, to vím, že to, že necítil mňa, tak dobrý. To ja som sa taky naučila, byla som z domu zvyklá, že ja sa cítiť nesmím, ale když som vedela, že necíti deti, tak to som jako zasáhla, tam přesto nejel vlák, že proste deti mám na starosti a Ať si říká, co si říká, tak za ty sem. Jednou, to bol syn Batole, prišiel za ním, chtiel jen pozornosť. Vazil sa mu po nohách a on do neho tak stršiel, že vlastne prilítol celú miestnosť. A to som říkala, že ešte jednou sa tady toto bolo poklad, že ho zabijú. Že proste takhle se detem nikdy chovať nesmí. A on cvičil bojový úmiení a bol na to veľmi hrdej, že má takovú sílu. On ešte na tohlenstvo bol hrdej.

A čo sa dialo, keď si napríklad sa vymedzila? Keď si si povedala svoje, keď si si vyjadrila názor, postavila sa za seba alebo za deti, tak aké boli tieho reakcie?

Diala, že neslyší, nebo mne potom, jo, ignoráce tichem. Tam bylo, ja som třeba, jak on nic nepotreboval, tak som samozrejme všechno pořizovala ja do domácnosti, pretože nikto, nic nepotrebujeme. A viecky mňa za to potrestal, když to nebylo s jeho souhlasem, ale jeho souhlas som samozrejme na nic nedostal, pretože on nic nepotreboval, takže mňa trestal tichem. Nebo sme sa pohádali, pak býval častej prič, ešte mňa to dávalo ako najevo. No, bolo to psycho, když si to vezmu späťne, ak som sa vlastne neměla ráda, taky som mu kolikrát říkala, vždy, když už sem mluvila potichu, bez emócií, a říkala som mu, že takhle to dá, nejde, že ja s ním byť nemôžu, že akmile se osamostatním, tak od neho odejdu prič. Tak až som toto řekla vtichu, tak nakrátku obdobu byla nejaká zmiena. A nakoniec to dopadlo, že tá von si našiel Milenku a odešel, sem mu nedávala tú podporu. Ja som vlastne postupne, když som zistila, že uvažiť jídlo je pro neho viec, ktorá je automatická, ale pro neho není automatické. Mne pomáha, kdež ho prosím, že sú už na hrane s detma, že jezdím do práce. Mám to všetko na hrbu tzv. a on nevidí dôvod mne pomocť. On mi řekol, ja vím lépe, než ty, čo potrebuješ a to ti dám možno. Takže v ten moment ja som sa vlastne začala odpojovať, mne už došli síly. Začala som sa součítiť už jen na sebe a na detí, jídlo som prestala vážiť, pretože tam nebyla... To bylo všetko jenom z mé strany som mela pocit, z jeho strany ako nic nepricházalo, takže som prestala dávať a on vlastne si ešte ešte ešte ako očekával a to bolo taký zajímavý a to dneska vidím. Ja som vlastne ja som tomu nerozumela ale ja som prebírala jeho emóce on sa nedokázal rozčliť on sa zkyt čepal ja sa říká to jak normálne slunce ktorý proste tak ako paprsky ako lítají. Pak sa mi nejakej dotkla ja som vybuchla z ničoho nic mela som dobrú náladu ale proste on to na mne navalil a pak som sa dozvedala ty si agresívny. A ja som mu říkala, že ja tomu nerozumiem, ja som celý deň v pohode, ty prídeš, třeseš sa, prídeš ke mne, dotkneš se mne a ja mám výbuch. Aby ja sa vybuchnul a pak už som v krydu. Ale bela som tá agresívna, špatná ja. A ke konci našeho vstavu to bolo tak, že on miel krizi s covidem, že bojoval proti tomu strašne moc, miel v tom obrovskou agresiu, chodil na demonstrácie. Ja som mu řekla, že ja už to prestávam sledovať, Ja mám tam deti, mám tam rodinu, vchodím do práce, ja už nemám energii na nic víc, býval hodne agresívny. Do toho sa im tam začalo neco sypať v práci a on nevedele, asi přežije v té práci, nepřežije. A ja sa mu říkala nekoľko mesecov, tak se postav na vlastní nohy, zapíš si životopis a začni si hľadať iné zamestnánia. A on mne řekol, Po tom, že on po mne nechtel, abych mu radila, ale abych poslúchala, každý deň kolik naobímal žen v práci, ktoré dostali padáka a jak on tam pro ne byl a obímal mňa, tak som sa ho jednou, a totika neviem, jestli to nevystrihne, zeptala, co dela, když ona obíma tolik žen, jestli mu to potom stojí a kam s tým jako dé. a že si s tým nechce nič delať, že mne boli žarotek, prestávam jíst, že mne z toho špatne a že si z tou situácií nič nebude delať a nepostaví sa k tomu čelem, tak ať mne to nezdeluje. A to byl bod, kdy okamžite, tam si myslím, že byl, ešte mu vlastne to leto zemřel táta, takže sa toho nakúpilo na neho víc a Ze mňa sa stal chlap v tom vztahu, pretože on bol nezručný, nešikovný, všetko sem delala ja, neumí vziť vŕtačku do ruky, všetko fakt sem delala ja a pripadala som si v tom vztahu ke konci ako chlap a už som sa aj ako chlap chovala. Takže on okamžite, v momente, kde ja som řekla dosť, to už je proste, už nemôžeš na mňa tie veci baliť, a odpojila som sa, tak v tom momente si našiel mi Lenku hnedka. A nevíme, si byla první nebo nie, to už je asi jedno.

Kati, teraz sa spýtam teba, že ako si to mala ty so svojim bývalým partnerom, ktorý vlastne sa takto správal a ty keď si sa vymedzila, alebo povedala si svoj názor, povedala na niečo nie, ako sa to prejavovalo? To je jeho reakcia.

To ma to mialo dvie Dvie strany. Jedna strana je, že když som ja byla v pořádku, ako takto v pořádku, když som byla to svoje telo, když som mela opečovanie, zmena, byla som dobře vyspaná, dobře najezená, tak když som sa vymezila, tak vlastne tam bolo to z takových energie, ešte dáme tomu vklidu, tak on reagoval dobře. Partner bol veľmi vysoce senzitívny na to, když tam bola jakákoľvek moje jemne hmotná netrpelivosť ve smyslu, že to vytvářilo energetický tlak. A to vycházalo, spíš to bola tá druhá variánta, vycházalo to témiež skoro po každým, pretože vlastne som bela zvyklá sa neviadřovať, pretože som na to bola trestaná fyzicky. Mne dlouho trvá, než poznám, čo vlastne potrebujú. Takže vlastne, když už to poznám, tak to už je, že to telo tak kričí, že viečeru tá podráždinnosť tam byla. A tým pádem on zaujímal tú podráždinnosť a pamatujú si, že on na to reagoval veľmi špatne proti tlakem. Čo po mne chceš? Mial som pocit, že Okamžite přepnúť do módy, že ja som jeho matka, ktorá na nej teď kričí. Ani som nemusela kričiť. Ja si pamatuji poslední nejaké výbuchy, ktoré som říkala teda v tom tónu hlasu, ale bola v tom ta podráždenosť. A on na tú podráždenosť zareagoval. Nešiel o ten tón, ale o tú energiu, ktorá nesla toto jemne hmotnú. A on je na to veľmi citlivý. Ja som mala všetký pocit, že som mu často ríkala, že som partnerka, že nie som jeho matka, ktorá ho chce peskovať, pretože on mi ríkala, že používal živu. Zase mi niečo vyčítáš, vyčítáš, obviňuješ mne, obviňuješ, vyčítáš a manipulujú s ním. A to vícem sa začla... Ja som pak šla už do úplných amok, že som zašla bouchať do sebe, do zemne. Pak tam boli občas i naše fyzické utoky. Ja som začala bojovať o to, aby mňa slyšela. Ja som mala pocit, že mňa o to víc ešte neslyší. A často sa mi stávalo, že mi na to ešte řeklo, že vlastne ví, čo ja potrebuju. To bol ten dúselek toho, že ten zařadek vztahu bolo, že ja som sa vlastne na všechno ptala. Do teďka je pre mňa hodne veľkou oporou v určitých situáciích, že sa na nej môžu obrátiť. Ale práve jak som vnímala, že má všetko tak nejak asi dvie strany, tak tá druhá strana v tomto zrovna bolo, že už som opravdu niečo potrebovala. Viečnou to bolo, že už som sa konečne zavnímala, co teda potrebuji. Už možno ako vím, proč sa mi zdá je špatný sny, že možno třeba tá postela je fakt špatný, nebo že potrebujú spáť na iným míste. Tak to neexistovalo, pretože vlastne niečo pořád po ňom chci. Bolo tam, ja neviem, jak sa to mu říka asi, no neprijetí, neprijetí, neprijedí. znehodnocením ich pocitu, a pak ešte tam začnú na jednou poučovanie. Ja vím, co by si mela. Mela by si toto. Kdyby si dala toto, mela by si toto. A ja som mela pocit, že mňa nikto neslyší. A vlastne to sa pak dalo aj v tej fyzickej rovni, že som začala aj do tých... Dajte deti to vlastne, že vlastne začnú bouchať niečo. Ja som i do sebe, do toho prostoru, do viecí. Pak už ja som pracovala sračnou frustraciou, že vlastne neviem, jak to mám vyjádřiť. A keď už to konečne vyjadřujú, tak je to stejne neprijatný. Takže vlastne nedocílila som. A buď to to bolo, že sme sa úplne totálne pohádali, že pak vlastne zauvnímalo, že toto, čo sa pak stalo, čiže vždy sa pak niečo stalo, tak vlastne asi nejaký pocit možná nejakého svedomí, tak nejak sme sa to trošku pohnuli, ale vždy to bola strašná krize a vždy to bolo težké. Moje potreba bola extrémne náročne vybojovaná, ale jeho potreby boli vždy to je moje, na čo mám pravo. Dokonca si pamatujú, že to bola naša hátka Ja som sa na neho ptala a říkal, že to bude vždycky. Ja som sa ptala, ja som pro nejak dôležitého mi řekla, že tohle bude vždy na první mesec, čo je v pořiadku, ale ja som potrebná v umyštení si v tom živote sem také a aj po moje potreby. A pak mi začal poučívať, že chci po ním, že zneďám tatínka, to začal veľmi často, že vlastne si to mám dovysáť, že som ho hodne chudia na kurzy a neustále som bola frustrovaná, pretože mi to vlastne nepomáhalo. A vlastne som mi říkal, že si svoje potreby mám uspokojiť sama, že máme byť dva dospilí a íť vedľa sebe. Nechce byť ten tatínek, ktorý mi tie moje potreby uspokojuje. Samozrejme, to mne určitým spôsobom opravdu, ale ja som to cítila, ako keby tam bolo zneužitie toho mýho, neviem, jak to nazvať, ako to uchopiť. Zneužil tými dúviery, že ja vlastne tu potreby už reknu, dávam tú dúvieru. Ja ti to říkám, ja to také môžu rieť z niekomu, či si zimou, ty sa nic nerozvíš. Takže ja vlastne to říkám jemu, dám s ním tú dúvieru, že to nejak vyreším. A vlastne odcházem s tým, že je to úplne na nic, že vlastne si to mám niekde zaisť. Ja sa sem vnímala, že vlastne sú určité veci, ktoré ja sa nezaisťu, asi s nekým iným. Koupiť obletenie si môžu, ale když chci cítiť, aby tam viac pre mňa bolo citovy, tak áno, je to asi řešení, že môžu pořád chodiť na ženský kruh a nikde si to dovysáť. Ale ja si cítia takú nespravedlnosť, že to začalo byť taká až manipulácia, že vlastne si nechtia snažiť. Že bol tak ako v tom lenivej. Vždy budú dúfať, proč to neudielať.

Napríklad mám na mysli prázdná slova ujištení. Tam oni používali jazyk lásky ujištení, ale za týma slovama vlastne vôbec nic nebolo. To boli len čisté slova a prázdné slova. Tam opravdu nic nebolo. A inak to, čo říka Káťa, tak vlastne to souhlasí úplne s tým, čo som zažívala vlastne ja. Akorát ja tým, že som mela tie deti, tak ja som hodne tú energiu sústredila na tie deti. když tam ten muž není, tak ja pořád som slyšela, že nemám koníčky, že som taková amaková, že on má tie koníčky, že mám k nemu vzlížet a že on je takovej amakovej. Ale ja když sa spätne podívam, ja som tak neskutečne aktivní osoba, ako to, čo všechno ja zvládám, tak když sa na to dneska pohývam, tak ja môžu byť na sebe veľmi hrdá. Ten, kto je pasívny, bol v tom vztahu vždy on. A ja když sa spätne na to podívam, Spíš pokud niekto miel niekoho obdivovať, tak neja jeho, ale on mne za to, co vlastne zvládam a co mu dávam, pretože on sa tam neskutečne vezol. Neskutečne. I co se týče potom ve výsledku financí, což on by nesouhlasil, pretože on všetko vlastní, všetko je jeho, ale jaká byla skutečnosť, kam vložil, je trošku niekde jinde, ale on všechno, ja, to bolo moje. Treba on vedol kurs jogy a ja som říkala na Vánoce, že by bolo hezky, aby ty cvičenky mne, že ja tam peču prníčky, nazdobím a udela som nejaký pf-ka. A pak mne kamarádka říkala, že prišiel na to cvičenie a řekla, ja som vám napekl a teďka vám dám Tý pernička, teďka ona viedela, jak to bylo. A ona říka, to je neskutečný. To je neskutečný. Nebo niečo sem nachystala a on to, to je ode mne, to ja vám dám. Ale vlastne, jak kdybych tam nebila, sa tým vôbec vidieť. Takže, super je. Ja som vedľa neho neskutečne vyrostla. Proste ste mladé, slabé, nesebeviedomé holky. Sa stala jednoznačne samostatná ženská, ktorá ví, čo chce. Dokážu si tie potřeby splniť, pretože skrzenie ho nebylo spelneno nic, takže som sa musela naučiť si tie potřeby plniť sama. A v tomhle som byl skvielej. a je skvielej i v komunikácii ohľadne tých detí, pretože tie manipulácie a vlastne tie jeho úniky a uteky a prehazovanie z odpovednosti, to všechno zemne činí tak neskutečne silnú osobnosť, že ja si říkam... Už len když ho vidím, tak si říkam, jak ja som s takýmto chlapem mohla byť. A je fakt, že si našiel, a on to řekol. On si našiel ženu, ktorá fyzicky mne není podobná. On mi rád malé drobné tmavlásky, čož ja tá nejsem, ale on řekol, že je slabá a že ju musí chrániť. Ona je opravdu tá žena slabá. On proste vedľa mňa... Ja som sa opravdu stala tou jeho matkou a neměla som doma dvi deti, ale tři. A teďka má slabší ženu, ktorá mu udiela úplne to stejné a on sa k ní chová úplne stejne a vymienila úplne stejného chlapa za tohodle. A deti říkajú, mámi, ona se pohybuje ako ty, smieje sa ako ty, vypadá inak ty. Ale inak, mámi, seš to ty. Ale v té slabé forme. A ešte si môžu, tak mi prišlo vtipný, kdy som sa ptala, pretože ona byla tá pani Vdana, kvôli mému manželovi sa začala rozvádiať, ale všetko bolo tajné, nikto nic nesmiel viedeť, ani ja, ani on. My sme si potom sa potkali, tak sme si to všetko s tým manželem vyříkali. Ale ja sa sedala, ako on spořád říkal, že ona byla nespokojná, pretože on nieco udelal. A teďka začala říkať, co on delal. A říkam, no ale to delaš ty taky. To si dala ešte v horším. A on zase, a že on udelal tamto, že hrozné. Říkam, ale to ty sdelal taky. A ešte, ako sa mu říká, v horší situáce. A když vymenoval asi desátou, tak sa tak strašne vztekl. Uplne sa strašne navstekla. Žíkam, prosímte, prestaňte s ním práť, ako tam jezdila policia. Oni servali s tým chlapíkem neskutečnými vecimi. Ja som bela ráda, že som bela daleko od tohto situácie. Žíkam, prosímte, biež za ním, podej mu roku, obejmiete sa, vy ste úplne stejní. Takže vždy, kedy si spomenú na nejaké tie veci z toho našeho manželstva, tak ja si říkam, ja ti ho tak přeju. Dostala si presne to, čo si chtela a to, čo potrebuješ do svého života. Ja si ti to nenaučil tvoj bývalý manžel, môj manžel ti to rozhodť naučí. Bude z nich brúsiť diamant.

Takže ti som sa k tomu tiež chcela vyjadriť. Videla som, že si chcela na to reagovať, tak...

Mne tam ešte, som si spomnela na viec, ktorá mňa hodne trápila, že když som říkala o svých potrebách, tak on, neviem, že nechtel moc uznávať, pokud som bola práve podráždená, což bolo väčšinou, Ale zároveň on řekl, takhle to není. A to mňa vždy dostalo. Ja sa časem naučila, čo ma na tom dráždí. A to bolo to, že ja som potrebovala jenom slyšet takovú tú zbazbu, že ja si tomu nerozumím, ale vidím, vnímam to a môže to tak byť z tvého uhlu pohľadu. A mne nevadilo, že vyjádřil, že ja to vidím jinak, že mluvil o sobe, ale on použil Tohle tak není a vlastne mňa přesvedčoval o tom, že to mám cítiť inak, tak vlastne tam som zašla byť neskutečne vždy podráždená, pretože som mala pocit, že už konečne niečo řeknu, tak vlastne takhle to ale není. Ja som vlastne nedocílila sem toho a teďka třeba Už toho nejsme tak, že když si v nejakej stredbi stal, tak vlastne už to dokáže. To, čo teďka říkám, tak vlastne na konci v tom klidu, som to najednou řekla, to vím, že zafungovalo po nejakej dobe, teda ne hneď, ale po nejakej dobe s odstupem, že teďka třeba sme schopní sa domluviť. Ale akože to vlastne trvá to ďalej, je tam nejaký prostor, ale vlastne tým, že bydlíme každý zvlášť, tak vlastne ten prostor nám pomáha vlastne si to pochopiť, že mám pocit, Neviem, že to zafunkovalo. Vlastne som mu řekla, že mne opravdu nevadí, že máme každý iný pocity, jenom aby mňa hlavne nebral ten môj čas.

Mňa iba napáda taká podotázka, že vlastne všimla som si, že obi dve ste hovorili, že oni boli tak spirituálne vladení, respektíve takí z tohto okruhu. Lebo ty si sa Kaťi s ním zoznamila na tom kurze, ty si hovorila Marti, že robil kurzy yogi. Takže povedzte mi ešte o tomto, lebo to je tiež taká ošemetná oblasť, pretože ten spirituálny svet, alebo teda nechcem to nazvať vyslovene, že Ezo svet, pretože nechcem zhadzovať túto rovinu, Ale ide o to, že veľmi často, ja s tým mám tiež skúsenosť, alebo teda s mnohými ženami, s ktorými som sa rozprávala, majú podobnú skúsenosť, že práve v tejto oblasti sa pohybuje veľmi veľké množstvo, akože dajme tomu charizmatických, zaujímavých mužov s presahom a s rôznym takým ako veľmi citlivým náladením, nastavením. Ale zároveň je veľmi veľa práve tohto narcisticko-psychopaticko manipulatívnoho a neviem ešte netreba tomu dávať neviem, koľko nálepiek, proste takéhoto nezdravého typu, ktorí vlastne využívajú tú spiritualitu na to, aby s ňou mohli manipulovať. Takže mňa by zaujímalo tým, že vy obidve máte túto bytostnú skúsenosť s takýmito mužmi, ktorí vlastne ešte z hodovokolnosti sú bratia. Tak povedzte mi niečo viac o tomto, alebo teda nelen mňa, ale aj o všetkým, ktorí to počúvajú, Aby to možno bolo trošku také ako várovné, že netreba sa možno vždy lapiť do pasce nejakého veľmi charizmatického, spirituálne naladeného muža, ktorý môže toto práve zneužívať. Ja netvrdím, že všetci sú takí, ale už som sa stretla s veľa prípadmi, kde to takto bolo. Takže čo by ste k tomu mohli každá povedať? Kati, môžeš začať.

Ja teda vnímam, že pracujú pro hodne rodín. Tak ja som sa potkala s týmto modelem a aj s človekom, ktorý je vysoce materiálny a nemá vôbec otevřenú spiritualitu. A ten model má úplne stejný. Takže ja tam vnímam, že to je možné kdekoliv. Spíš ide o tú esenci tých povahových rysú. Ale samozrejme, mám s tým taký skušenosť, že je to možné i v spirituálni, samozrejme také. Ale u mňa to bolo teda, že pro mňa je dôležité, jak s ženama, tak s mužoma, že vlastne tíhnu extrémne od mala, opravdu ke spirituality. Že pro mňa to je spíš vlastne, že sa učím od tých ľudí, ktorí pracujú s hmotou, teďka hodný, třeba prez úklidy, abych si ní lepšie orientovala, abych nemal takú úzkosti vlastne, aby ja si propúsila, Z úzkostom mám to do teďka, každý ráno, ale je to také, že už s tým neumím pracovať. Ja sa probúzala do tohto sveta, že som neukotvená, že sa tady cítim, že tady vlastne nemám byť, že nerozumím tý hmotie, nerozumím tomu, prečo sa tady tak ľudí ženou za tým majetkem pořád. Vždyť sa môžem spolu zaspývať a zasmátať, to stačí. A takže vlastne tým som trpila. Takže vlastne samozrejme, pro mňa som inklinovala samozrejme hodne ke spirituálnym. Ale díky tým uchlidom teď, kde mám tých rodín kolem 80 a sú väčšinou materiálni, tak vlastne mne to dalo veľký probúzení, že to je v obou smerech, v obou rovinách, v tých materiálnych.

A to určite, o tom nepochybujem. Mňa len zaujalo to, že obidvaja vlastne takto spirituálne naládzení boli, respektíve sú, ale že veľakrát práve tento typ mužov dokáže veľmi ľahko zmanipulovať ženy, ktoré zrazu vidia, že sú videné, vnímané, počuté, neviem čo všetko. A je to schované za tú masku toho takého akože charizmatického, vnímavého muža, ktorý sa vo výsledku ale prejaví úplne inak. Ty Marti, čo by si k tomu povedal?

Ja bych k tomu dodala, ja mám takovej dar, že vidím na lidech, odkud září a ja zlem tomu, že som to nechápala, nedokázala som si to nejak logicky odúvodniť, tak on vždy zářil sega, ta tretí čakra u neho byla, ta prezářovala úplne všechno. a ja mám manželie lev, ja som ryba a mám ascenet melvu, čo myslím si, že i na mne vidieť trošičku, že som taký taková výrazná a mne to jeho ego neuviešiteľne vlastne přitahovalo. Ale nebylo tam takovýto agresívny a třeba z muži, ktorí majú to ego v agresii, tak tam ja som napružná Dneska už ne. Dneska si myslím, že som si naučila s těma ľidma veľmi dobře vycházať, ale dřív som tam cítila tú agresiu a som potom sa dostávala do agresie, tak on to tam nemiel. Tam to ego zážilo inak. Myslím si, že spoločné sme meli, že sme k nemužom chteli vzhlížať, že i ja som to tak mela nastavený vzhlížať k nemu, že nieco umí iného než ja. A ono problém bolo, že když som sa to naučila, on vnímal, že to vím lépe, tak pro neho to bolo strašné. To treba v rámci yogi. Když som k nemu prišla na cvičenie a snažila som sa mu vysvetliť nejakú viec, ktorú som tam videla na tých ženách, tak som nezakázala potom chodiť na cvičenie, pretože si nevážim toho, čo on dela. A ešte som sa na to vlastne zeptala, jak to vnímam. Tak som mu to pochválila a mela som tam nejaký technický dodatek, ktorý on necíti. On cíti veľmi sám sebe, jenom sám sebe, ale on necíti vlastne ľudí okolo sebe, když mu zemřel táta, máma mu to říkala do telefonu, ja som mu potom nařídila, prosímte, seber sa, biež, vezmi si auto a jeď za svojí mamou, je v šoku, zemřel ti táta. Tak on mne řekol, že mu to došlo asi za dvie hodiny. Že on vôbec ani svoje vlastní deti necíti. Zeptá sa svého syna, ví, že som dobrý táta. A syn mne říka, mami, ja som se mu bal řieť spravdu. On sa strašne bojí odmytnutí, pretože i mezi těma detma dial neskutečný rozdíly. Psera byla vyzdvychovaná a syn byl jako soupeř od malička. Už jak se ten kluk narodil, tak byl soupeřem pro neho. A nechápala som vlastne, proč to mu tak je. A ten kluk vlastne jednak je mentálnym nastavením hodne do mňa. Musím s ním probírať hranice a zdravé nastavenie hranic v živote. Ale on sa tam strašne bojí, ako už z té tátovy strany má odmytnutie od malička.

Ďakujem aj vám všetkým, ktorí ste si vypočuli túto dnešnú epizódu. Keď sa ti tá epizóda páčila, tak sa prihlás na odber, nech ti neunikne žiadna téma, sdieľaj na sociálnych sieťach a ohodnoť podcast Od srdca hviezdičkami, aby sa k jeho obsahu mohlo dostať čo najviac ľudí, ktorí môže pomôcť. A ešte viac inšpirácie a odkazy nájdeš v popise tejto epizódy. A už teraz som na teba teším pri ďalšej téme podcastu Od srdca, tam, kde začína nová kapitola tvojho príbehu. A pamätaj na to, že si zaslúž.