#31. Prežili sme rovnakú nočnú moru (2. diel)

Zažila si alebo zažil si vzťah s narcistickým partnerom a chceš sa o svoj príbeh podeliť v podkaste o CRCA? Klikni na odkaz príbeh pod touto epizódou. Chceš znovu objaviť svoju vnútornú silu a dôverovať sebe, láske a životu? Prečítaj si moju knihu Znovu sama sebou. Nadežne je aj seriózny dotazník, ktorý ti pomôže odhalieť viac ako 50 skrytých varovných signálov narcistickej manipulácie. Je vytvorený tak, aby si mohla identifikovať prípadne aj iný ako partnerský vzťah. Kniha tiež obsahuje aj viac ako 40 overených typov, ako sa z toxického vzťahu spametať, ako upokojiť svoj nervový systém a znovu sa rozžariť. No a z kniho získaš aj dva bónusy, meditáciu na uvoľnenie napäťa a tlaku a meditáciu na posilnenie sebavedomia. Odkaz je pod touto epizodou.

Vítaj pri ďalšej epizóde podcastu o crca, v ktorom sa narovinu a otvorene rozprávame o partnerských vzťahoch, narcistickej manipulácii a o tom, ako nájsť cestu naspäť k sebe, prebudiť ženskú silu a otvoriť sa skutočnej láske. Volám sa Nora Šulíková a sprevadzam ženy na ceste naspäť k sebe. Ako certifikovaná koučka in prostrednicom emočného detoxu pomáham uvoľniť emocionálnu záťaž, oslobodiť sa z toxických vzťahov, hĺbšie sa napojiť na intuíciu, prebudiť vedomie sebahodnoty a znovu otvoriť cr Som autorku kníh Šťastie na dosah, denníka snov, knihy Znovu sama sebou, množstva meditácií, vzdelávacich prednášok, online kurzov a zakladateľkov školy Šťastie a konferencie Sama sebou. Dnes budeme mať veľmi zaujímavý príbeh, pretože sa budeme rozprávať s dvomi ženami, s Martinou a Katerinou. Mňa by zaujímalo aj to, že ako vy dve ste prišli na to, že ste sa ocitli v rovnakom nejakom rozpoložení. Alebo kde ste, kde bol tak nejaký moment, kde ste zistili, že vlastne žijete podobný príbeh?

Ja třeba za sebe môžu říti, že za začiatku, když som Marciu videla, tak som mala pocit, čo som i říkala příteľovi, že by si Ja, ktorá mám bratra a nemám sestru, tak ja som si říkala, že je. A ja vždy s každým prítelem som chtela tú rodinu pospojovať a konečne uvedomiť nejakú tú rodinu. Takže ja som za nema chtela jesť, ale zároveň som tam vnímala určité vieci, ktoré sme také neboli príjemní. Tlaky od jejho muže na mňa vytvážia strašný stres vlastne. Ta kontrola... Ja to znám z domova, takže ja som to telo vňal neustále. Presne ako doma, naprúžený a vystrelená som bola z tých místností, aby zavnímávala jeho spúsob chúze, jeho spúsob hlasu, abych videl, ak sa mu chovať. A mi to vlastne znova vyčerpávalo. A tak som si říkala, tak ako s Marťou. A zároveň Marťa v tú dobu vlastne dala tiehotnáč, keď sa mi poznala, myslím. Nebo asi, neviem, keď som mila prvú dítu, dceru. Ale na mňa teda pôsobila, že byla až moc žezamitá. Takže ja sa vlastne stiala mít moc.

Tú kamarátku a říkam sa, že ja ju vôbec nerozumiem. On si reší tohle a tamto.

Ja som chtďať tú spirituálnu filozofiu. Ja som bola taká asi moc eterická na ní. Vlastne som z toho smutná, že som to řešila aj s prítelem, že bych chtiela práve tú rodinnú... Miala som vlastne tú tendenciu nejak sa spojovať. A myslím, že i prítel bol na nervy tam jezdiť práve kvôli svojemu bratrovi, pretože jeho bratr ešte hral takový hry, že vlastne z historií prebíral svojemu vlastnému bratru prítelkyni a bavil sa, jak vlastne jeho bratr tepí. A to samý dala se mnou. A vlastne môj prítel mňa na to pripravil, že to bude dalať jeho bratra. Ono sa to opravdu stalo. Takže on mne k tej přítevnosti vzal a vlastne manžel Martinky začal na mňa tak imponovať, občas si keďmi tak sedel, občas sa mňa tak dotýkal, ale ja som to, jednak som to zamerzená, že.

Znám to od plusných psychobatov, takže i tak mi to bolo neprijemné a zároveň.

Môj přítel bol veľmi už naprúžený, že.

Zase mu ten bratr dľa týchto viecí a ja teď som mu takým skrívem řekla, ale ja som tady, ty máš iného ako partnera, ty máš tady svojí manželku. Takže tam bolo spôsobné dôvody, prečo sme tam nejezdili.

Ale nicmenej, jeden z tých bolo pre mňa, že vlastne s Martou už bola tenka na mňa hodne hrobohmotná a vlastne bela na mňa hodne intenzívna. Že mi to vždy jej emócie hodne oprožívala a mne to úplne zavalilo. Takže ja som vlastne mala pocit, že asi nebudú schopná rozumieť s Martou. Rozumiať som sa s ní až tehdy, když som si jednou ozvala ja, kvôli tomu, že som mala fyzickú nehodu ve vztahu. a pak si pamatuji, že poprvé sme sa jednou nejak propojili. A to bolo, když sa Marťa až začala rozvájať, nebo nejak tam začalo to úplne... Tí psychostavy, tak tam najednou ja... Ja milujem vztahy, tak si sa našla.

Že jo, ja chci posluchať. A poprvý sme sa začali rozumieť, ale to predtým bolo na ňom moc zamitý.

Alebo ja neviem, proste nejak. Takže až po deseti letech sme sa nejak poprvé nejak vyzbavili. A to bolo také virtuálne, že minulé sme si telefonovali. Vlastne tam ani nebyla, lebo vlastne tak jednou, no jednou som tam byla, to som tam za nás kolabovala u Martí.

Je fakt, že som taková hodne zemitá a hodne, hodne té energie máme, ne každej to, ne každej to jako úplne dáva, ale ja musím zavnímávať, že som Kačku měla vždy moc ráda. Bilo mne smutno, že tí bráchové nebyli schopní spolu byť v jedné místnosti, on to tak miel manžel i vlastne so svým otcem. nebyl schopný byť ani so svojím mátik, kdy byl furt nervní. Bylo to také zvláštne a my sme vlastne dělali, kdy sme tam byli všichni čtyri, tak ja som s Káťou dala taký most medzi těma bratrama. Sme sa tak propojovali, snažili sme si najúť tú cestu. Káťa je taková jemná, ona jde vrchem, ja jdu spodem, ja som tak hodne prez tú zem.

No a kedy u vás obi dvoch nastal ten bod zlomu, že keď ste si povedali, že takto to už ďalej nejde a končím, tak my povedzte, že ako to vlastne prebiehalo, čo sa stalo, čo tomu predchádzalo, čo bol ten bod zlomu.

Mieli sme obi dvie krizy ve vztahu. Kačka mela už iného partnera, než bratra mého manžela. Ale toto nás spojilo, mne se blížil rozchod, pretože on to vlastne hrál pořád na dvie strany. Ja som byla taková tá hračka v šuplíku a snažila som sa mu to vysvetliť, že tá situácia není dobrá a on vlastne s tým nechtel nic delať. A ja vlastne vôbec neviem, s kým som žila. Kolik bolo... Mielenek Mietohoncu začali říkať ženský ako Bokem. Jak se k nim môj manžel choval. A strašne zajímavý bolo, že mne potom pritahovali muži, kteří sa takhle chovali v učí svým ženám taky. A ja som vlastne si uvedomila, že to je prušlý chod. Že asi ja mám takovéto nastavenie, že mňa pritahujú títo muži, takže tohle z toho v životi už nechci. Že to stačilo a toufám, toufám, toufám, že som toto prekonala. Už je to nastavenie, že som si ho zmienila. Ale musela som byť opravdu na dno. a postaviť sa samá znova ze součástek a opraviť tie zalepití díry, ktoré tam byli a zmieniť svoje nastavenie. A myslím si, že investovanie do psychológa bylo to nejlepšie. To byli nejlepšie investované moje peníze v živote. Bych takto, ako ja, řekla. A byla to moje přítelkyni. Ja som mňa přát přítelkyni do dneška s tou kamarátkou, psycholožkou a tam mňa dala ten nadhľad zvenku, vlastne mohla sa začítať léčiť.

Kati, ty si to mala ako? Kedy ti nastal ten bod zlomu? Že si z toho vzťahu si povedala, že odchádzaš, že to už takto ďalej nedeň, že proste končíš.

Taký spouštič asi, ktorý bolo hlavný, bolo, že my sme už byli od sebe biehem toho vztahu, že som bydla jinde kvôli tomu, že pani ředitelka veškolce mi říkala vlastne, Tí práce, ktoré dělám, že ja som ti říkala, že potrebujem poleviť a ona mi říkala, že když sa prestiehou bliž tej školce, tak nebudú dojíždiť. Takže vlastne už som zažila, že sme bydlali od sebe. Ja som sa vlastne napárle prestiehovala práve v tej školce a tým pádem... No, pak nejak nastal COVID, takže tam som sa zase mela niekam stiehovať, kvôli tomu, že ten pán to uzavřel. A my sme sa k tomu, ja som sa k tomu přítelu zpátky vrátila. Takže ja sa nevidela v tú dobu, on menel 14 dní na odstiehování. A byli sme spolu už pot Prišiel veľmi podráždený, klepal snaštvaný a ja som zrodený taková, správne to snášim, kdyžže niekto nervní vedľa mňa. A ja som sa to snažila uklidniť. A zase ja třeba vnímam, že mám celkém dar, že vnímam tie dvie strany. Ja som vnímala aj tých ľudí, proč sú rozčílení, proč mu to udelali, nebo proč nieco. A jak menej som začala vyjasťovať všetky tie strany, tak on sa tenkát rozčílil a vlastne, že z tej mistnosti odejde. A vznikla tam zase aj tá dynamika, že mňa vlastne opouští, že potrebuje A tak sme sa nejako obijali, ja som ho nejak vystískal. Stále sa tam stalo, že som vyjekla a mu tam vlastne prasklo v úchu niečo. V ten moment už mu říkal, že na návštetách proste neustále dochádzajú nejaké nehodámy. A my sme sa v tej dobu meli stiehovať spolu dokonca, lebo tam bol nejaký plísneň v tým místnosti. A on mi vlastne z jedného dňa řekol, že se mnou bydliť už nebude. A pro mňa to bolo, že mňa vlastne odmítil, že už znova som ho prosal o to, že bydliť opravdu oddelenie už nechci. Ale vlastne trvalo na tom a ja som už mu nedokázala dobeřevať, že vlastne mňa chce. A když v počítače snažil som sa nejak vyvrátiť, nebo ve smyslu, že nával náznaky, tak ja som to mňal zavřený, že už nemôžu, že som mi cítila, že zrado. On mne vlastne vysvetľoval, že bolo v pořádku, že sme oddelení, to už dnes samozrejme uznávam, ale ja som potrala teď to ujištenie, že treba rok a pak niečo. Ja som nedostala to ujištenie. Až niekdy, až uvidím, až niečo. A pro mňa to bolo už, že už to nedokáže unášať neviem, jestli ten vztah chcí posunúť, možná, jo, možná, ale ja vím, že sme to niekoré kace kvôli tomu fyzicky pohádali nehezky, že sa nám nedostalo opravdu ujištenie nejakého, aspoň nejakého termínu, že třeba rok a pak si pohovoríme. Tam bolo vždy, ja neviem, uvidíme. A tohle ve mne vzpôsobovalo práve to trauma z detství, o ktorým ja viem, ta neistota, že nemám tú pevnú púdu pod nahama, aké ja som práve neukotvená, což s Martinou mi vlastne hezký jej rozhovor vlastne uzemňovali, že ona jak povedala, tak ja som si cítila vždy úplne ako dole. Že sa vlastne, neviem, nejak ten jej hlas vždy tak uzemňil a proto mi to začalo ďať dobře, že když som s ním mluvala, tak najednou, i když to bolo pro ne ťa ťažký, když som mi niečo řekla, tak som to na myšľu naválila, tak som ju moc nerozumela, ale prišiel mi to ten hlas jej, Vlastne od prítele bol tenhle, že ja som prestala dovieŕovať, že taková tá, ako seš pro mňa, víš, že ťa milujú, ja to tam cítim energeticky, že ako by, jo, že som pre ňa opravdu dôležitá asi hodne. Ale vlastne ja tam potrebuju to nejak viac cítiť a to už som cítila, že ja už nemôžu. Možno na tej duši niekde, nechcem ti říkať na duši, že som cítila, že nejsem, to bolo to dôležité, že ja nejsem prijímaná celostne. Ja som furt nejak pocit, že som prijímaná za určitých podmínek. Treba tady mám, som si poznamenala, jak sme mluvili, že budú, posunú náš vztah tehdy, až Tak to ja som vystal v tých cyklech a tak. A ja som čím sem sa snažil, tým sem bola víc podráždená, než harmonická. A vlastne pořad tam bolo, ja to nevím, ja nevím. Možná nejak, no, když uvidíme, jo. Ja už som nebojí, že si se vezem, nebo ne.

Řekni, jak ti to řeklo, že sa odstiehujete, aký bol termín toho stiehovania, kdy ti řeklo, že s tebou nechce sa stiehovať. To je dôležitý.

No, my sme sa vlastne, to sme sa zatávala Jákulu, že tam bol nejaký plísne na tom byte a v tom dobu zo náboňach také ešte trval covid a ta pani moc šetřila, takže tak toho teda ako zvedlo, že teda dobře, tak teda si budem stiehovať. Jenomže, když mi to řeklo, tak snad boli dva týdny zase dokonce, takže zase ten tlak, jo. On nemá rád tlak, on z mých strán vždy všechno tak nejlepé na celý život, prostor, jo, tak možná na 30 let, jo, pak sa rozhodne, ale když ako z jeho strany sa niečo dilo, tak okamžite, takže ja mňal Už som sa toho nasytila, že už tam bolo tak, že už takový dřív, to bolo to furt, že sme sa vraceli. My sme sa dokonca potkali ve stejný trambají. My sme hovorili, že to nebudeme spolu, počasom sme sa potkali, furt nás to k sobe, počiat nás to k sobe takto vracelo. A teď som mala pocit, ako keby som sa nasytila toho... Ja myslím, že je správny si tak niekde nasytiť, oddeliť sa, ale má tam byť to zdravý vracení sa, a ne tady to vracení sa v smyslu krize a tak. Ja už som chtiela, aby to bolo takové, že už som sama cítila, že už som nasytená toho, nedostupnosť toho boja, už som ta strašne vyčerpaná, ukrutne. Už tam mám nedúvera.

Prosím, co ti řekla, když řekla, že to je málo času? Na to stiehovanie, že si šikovná.

Ja som začala mít nervy, že vlastne vždy, když niečo potrebuje, ale mám pocit, že to, čo on potreboval, že do druhého setkánia, zase sem prišla, koupila se hneď na spráci, jasne potrebuješ, ale vlastne najednou ja som niečo potrebovala Nebolo tam pomoc viedcma, nebo tak ako to řekla, takým tým, že to řekla, nechceš nejakého pomoc? Ale vlastne som úplne cítila, že vôbec nechce to. Že to říka, keď už niečo, tak to bolo len zdonúcenie, aby to nevypadalo. Ja som tam cítila, že to opravdu chceta, že ja som takto pomoc odmýtala. Ale bolo to pro nej, že když to zvádneš, když si máš toľko klientů kolem sebe, tak nejak se zeptáš. Vlastne ja to chápu. On v tomto dobu menel poškozený slunim, sa tam poškodilo za kladnívkiem, nieco pískalo mu v tom uchu asi rok ešte potom. Takže som to s ním procházela. Po doktorech takto taký sa mňa pocit vynežil, že vlastne nejak som vykřikla, vôbec neviem, že to bolo blízko ucho, takže tam bolo, že vlastne nevnímal mňa, vnímal jenom teda tú že som mu zkazila život a že ja vlastne som psychopat. Že vlastne mu ukazím pořiad život. A k tomu ešte bych chtela, ešte jedna vec, ktorá mi napadla hodne, že on má dár na to zaujímať a negativitu v prostoru. On má hodne štíry. Austrologa má hodne planet bez nejakého štíru. A on vytahuje. Má to dár to zaujímať, že všude špatne. Jenomže to je taký extrém, že vlastne mne to To je ho negatívny nastavení toho, že ja som začala byť nervná. Som ťaždej také i tu krásu. A to bol ten môj, že ja už som mela dosť toho, jak vlastne sme niekde šli na procházku a ten tady bydlí. Zase všichni to, zase tady kouřajú. Blbie z DMHD. Ja už som toho bola přesycená. Potrebovala som cítiť trochu, že môžu dýchať. A on to říkal pak mne, že ja som podráždená. Že ja som ako kdyby nabrala tú negativitu na sebe, pak som za sebe, ja bola podráždená. Furt tam tá dynamika byla. Ja som vlastne nechápala, jak mám by Veselá, kdež vlastne neviem, jestli spolu nekdy budeme bydliť. A on řekal, že je to v pořádku, že zbydajú dva ľudí spolu, môžu sa mít rád. On mňa poučoval, že vlastní láska neznamená, že chci niečo vlastný, což proste práve zneužíval tú spirituality. To musím řieť, že to zneužíval. Ja s tým souhlasím, vidím to na sebe. Taký cítim, že to není dobré, že sa k niečom poutám. že obecne materiální si to ví nic, ale že to spazujú tu duši. Ale zároveň my sme ve fyzickým tele, sme ve fyzických hmotí, takže podľa mňa je naprosto nezbytne v pořádku, abych mohla tady nejakou spirituálnej praxi udielať, že potrebuje sa stráť toto telo, ktoré potrebuje si niekde lehnúť. Ja som bola zvyklá spáť na zemi, na parky, tak bez príkladu mi to je v pořádku. Umím to, nedávam to problém, ale spíš do toho, že si myslím, že nejaký základný potreb v tom vztahu, že mi príde snad normálne to chtieť, nebo úplne už som si prišla, že som psychopat, že vlastne vyžadujú niekde bydleť spolu, že to je moc... vyžadujú. Nebo ja už som začala pochybovať o vlastní osobnosti, že som vlastne fakt v pořiadku. Proto už som tam mohla... No, takto.

A čo ti teda povedal? Lebo ty si to viackrát Marti nadhadzovala. Čo to bolo to, čo ti povedal, keď si chcela s ním povedať?

No, že práve som šikovná. Ty to zvládneš. Ty si nejak poradíš. A ja som chtela slyšet, že môžu byť zranená. Ja som také. On vlastne, ešte toto navážu, že jak Marta, tak on vlastne nemá rád práctické vieci. Nebo nerád vlastne díla, že mne rozbitej záchod a po 8 minútach tam bol. taký kamarát ze strední školy, taký stavač, a on sa na to podíval, že tam šaháme takou rukou do toho záchodu, mezi tý kabel, i tam niekde, abychom spláchli. A ja som říkala, to neumiem, ja som chtiela nikoho zaplatiť, ale on si říkal, že ne, ne, ne, to tady nikoho zvádne, budeme, a bolo to furt pod jednou kontrolou. A on mi to tam opravil, ten kamarát, keďže bol stavasť, takže to tam nieco udelal sem, tam už nám to fungovalo. Ale vlastne s týmhle bol taký boj, že vlastne nebol tam materiálny podpor. A to je pravda, ja to po nikom nemôžu chtíť. Jak mi říkala stati sa samostatnou, tak dneska to vidím, že tady si teda môžu objednať. Ja som si objednala, objednala, co to bolo. Ale vlastne ja som potrebala cítiť aspoň, že môžu byť ženou, že taký niekdy... Protože tatí neřekla več, ktorá je možná hodne dôležitá. že môj tatínek vlastne nemiel tátu a ja som hradila pocit, že mám vedľa sebe díti, nebo ak to nazvať. A když taťka s mamkou i bratr odešli, tak mi bolo 16 a ja som tam neměla ani výživní, ani rodičia. A nebyli týmkrát mobili a nevidela, kde táta je. A hala s tým sociálnym pracovnícím, že som pod tátou, pretože som viedela, že prúdu do dísky od domova a bol tam tady tá, že sa nemôže, on môže opriť. Takže ja som opravdu z mých strany O nej vždy som platila nájem, všechno bolo z tohoto. A když nekdy som vnímala, že už sa začína spohodňovať aj v strave, že toho nakúpil hodne, to som si pripomnila. On mi řekol, daj, ja vám toho dostanem, ty nevíš, nevážiš si mne. A povedal som si, ja v tej materiálnej složce, že proste to takové, že sa nemôžu opriť, trezakám, nemôžu... Je pravda, že to není asi vhodný, ale ja už som taký zmatená, už ten človek je tak zmatený, že vlastne neviem, čo môžu vyžadovať. Není to moc, nejsem moc. Čo potrebuje pomoc, odvozím, potrebujem počítačky. A to je práve počas tej školky také jedna z dôvodov, ktorá odejí, pretože pani ředitelka, jasne, vezmu, ale ja som na to pojak koukal, že my sa tady pohádame, aby mňa vzal vôbec vodu. No ja to nechci, ja nechci nič s žiadnou zátež. No tak klidne mňa nechal nič s baťoho, nebo s v Bolo pre mňa težkýmu vysvetliť, že... Ja som si toho... Ja som miala pocit, že spirituálita mne vlastne pritahuje, ale bol to takový extrém, že ja už som potrebala trošku na chvíli vyniknúť k tomu, že nejakí materiálni lidi, ktorí na úklidu řeknú, že toto nefunguje, tamto nefunguje. Oni idú za řídia a všetko je hotové. A toto ja som neznala. Ja som to zařídila, že som to mala zaplatiť, pretože on...

Marta, ty si k tomu chceli niečo povedať.

V nás to bylo to stejné, akorát ja tým, že som vysoké praktická žena, tak ja som sa díky tomu naučila i elektrikažinu. Nastudovala som si to a třeba som byla schopná rozvesť elektrikužinu, pretože som vedela, že on to neudelá, že nikoho nemôžu privesť. a že to musím udelať sama. Takže ja som tomu říkala, že ty nieco vymyslíš a ja to stvořím. To bolo na začiatku našeho vztahu, že on nieco vymyslí a ja to stvořím. A co s týčia hmotných viecí, tak si myslím, že v tomhle som veľmi dobrážená. Kamrádi sa mne smiejú, že už nechodím pro šroubky a už nechodím pro rady, pretože som si našla muže. ktorý je opravdu muž a môže mužu si dovoliť byť vedľa neho ženou. A je to neuvieriteľná úleva. Neuvieriteľná.

Dobre, ja sa teda spýtam, že ako ste sa cítili po tom odchode a čo ste robili pre to svoje uzdravenie? Alebo pre to, aby ste sa mohli spamätať z tohto toxického vzťahu.

No mne to trvalo rok, možná díl, než som sa byla schopná odpoutať. To bolo ako přesekávať lana v pupíku jedno po druhým. Bela tam neskutečná závislosť. Ja som úzkostný typ, on je silne vyhýbavý. Podľa knižky Citové púto má z 33 bodu plných 33 bodu. Takže to bolo náročné pro mňa a ja som si našla po jeho odchodu partera, nebo spíš on si našiel mňa a bolo to poprvé, kdy ja som sa vlastne nechala dobývať, pretože ja som byla vždy ten, dožadoval sa té lásky a ani taj tohodle mu, že som vlastne o neho na začátku nestala, až mi kamarádka řekla, Máťo, ty si tak bylbá, takový hodný chlapa, ty ho nechceš. A v ten moment som si uvedomila, že nechci taj týchto stejných ľudí potkávať to, co mne pritahuje, že to vím, že je to špatne a najednou je taj niekto v živote, od koho môžu byť nieco zdarmo, jenom tak, že tá láska nemusí byť vyžadována a je to neuveřitelná nuda v tom vztahu na začiatku, prečo tam nejlítají tie emóce, tam je klid, tam je ten prístav. A ja dneska říkam, že náš vztah je klidý prístavem a my máme výhodu v tom, že nám tie emóce delejú naši bývalé partnerové, jeho partnerka bývalá, môj manžel. všetky nás dokáže zvednúť ze židla a pak je človek rád, že má ten klid a ja si toho neskutečne vážim. I když na začiatku som si říkala, že je to divný, že tie emócie tam nie sú. Ja bych řekla, že to je jak brácha, nebo jak příteľ s intimníma výhodama, ale uviedomil som si, že to je možná to, čo v tom vztahu má byť. To je to hlboké přátelství, ta odevzdanosť.

A Katity? Ako si sa cítila po odchode, alebo ako si spracovávala túto traumu?

Ja môžem řieť, že mne trvalo asi celú dobu, to bude tak možno asi 8 let. Toto takto porožívam, že to je špatne. Známe sa myslím 11 let. Ja som teďka sama asi čtyři roky, čtvrty rok možná. A možná až teďka toľko. Vnímam, že to dokážu byť vlastne sama. Ja som mela v pravdu stavy, ktoré byly asi kvôli tých päti let, že som brečela každý deň. Uklidne pomáhali, že ja som tam vlastne bela sama, ale som väčšinou mela tie propady. Včera som taký šla domov, som ohromne brečela vlastne. Mne sa to vlastne pořád vrací. Ale je to takový jemnejší a jemnejší, Májú hluboký tráumata, ktorému sa venuje somatic experience v terapii, tak tam mi to vyhovuje. Vnímam tu pomalosť. Opravdu niekde niektoré veci mi nejdú. Takhle mám to. Keď maťa říka, že som nejakého příjdele, tak pro mňa to bol tenkrát. Ja myslím, že mu říka vlastne niekto, komu som chodila. Miel úplne stejnú potrebu pozornosti, ale že tam pro mňa aspoň ako byl. Bolo pro mňa teda tých 20 minút jednou týdne večer, že ja som neumela byť sama. Pro mňa to bolo... Pro mňa to bolo dlhý roky vlastne do teďka. Vlastne ja to mám tak, že vlastne pro mňa je ťažký ísť do postele. Často spím na zemi a když sa do postele dostanú, tak je to třeba po nejakým usnutí. Protože tam vlastne nikto není v tý posteli, takže to opuštenie mňa hodne prosakuje. Pro mňa to nie je tak, že by to už bolo vyřešené. Ale stále tam je to, že s tým pracujú. Že je to v pořádku, že mám třeba tady plišáčka, ktorý som dostala, tak celkem je takovej, že mne už dokážu tak trochu ukážu takovej, že je to už trošku viečší. Tak už treba vnímam, že už ho mám, že opravdu... I z terapii som to vnímala, ale mi to nepomáhalo ten kax. Opravdu som ešte potrebovala nejakého fyzického vedľa seba. Opravdu ako spôsob usnúť. Ja sa nemohla, som nedokázala usnúť. Takže pro mňa je taký standard treba, ako když už usnú na 4 hodiny, den nejak 5, tak to je, že som fakt ráda. Ten nervový systém ve mne je úplne... Prváce mi pripomína tú 10. týden. Opravdu nikdo nebyl, st I veď však, lebo tady som bola operovaná na 14 dní, že som bela bez rodičov. Na tom stédu teďka vím, že mi to vlastne prosakuje sa. I ten porod vlastne, bože, že som šla vlastne hned do inkubátor, bola som bez maminky. Zase ono sa tenou stále opakuje, to vnímam. Už ako, že to tam mám, ale takže pro mňa to nebola jednorázová nejaká, ako pořád to tam je. Jenom je to už ako, že už mám ocit, ja som ako prežila, ono sa stále nic nedieje a život je dál. Ja sa vždy dívim, že ako ráno sa probudím a vnímam, že je středa, že je čtvrtek a pořád sem ešte neumře a podať tady sem. A nejak sa to teda deje, nejak vierim tomu, že sa s týma ľuďma znova uvidím. Pre mňa bolo, že niekto odejde na hodinu, že umřu vlastne, že už už na ne uvidím. Takže to je paň trošku iný level, vlastne, než ma Marta. A pre mňa to bola taková úzkosť, ktorou ťažko popíšu. Pre mňa je pravdu, že naspiem třeba 5 hodín denne, tak to je pre mňa rekord. Takže pro mňa to je asi posledných 8 let, že s tým rozpracujú. A dáří sa mi to asi nejvíc tento rok, že to cítim, že život ide dál a že tam začínám vníčšne cítiť, že nejsem sama. Tam čakám sa po hodine andielu a vím, že mi to pomáhalo, ale niekdy musím mieť prímo u hlavy, nebo musím na sebe nechať spítiť lampičko a posútiť, že tam niekto se mnou je. To svietlo cítiť, že se bojím usnúť, pretože se bojím, že už niečo... To je ten strach. Čím traumata rôzne dohromady. Spýtam.

Sa, čo by ste poradili ženám, alebo teda aj mužom, lebo počúvajú to aj muži, alebo proste celkovo ľuďom, ktorí sa ocitli v takomto type vzťahu, alebo boja sa z toho odísť. Čo by ste poradili, ako podporiť v takom prípade, alebo čo by bolo treba spraviť?

Ja, jestli môžem... Tak, ja bych to vzala ako spätne, že to je neuvieriteľná škola života, že když sa na to spätne dívam, tak som za to s tým spôsobom veľmi vdečná. Hodne mne to posunulo. Tžeba s mým nynejším partnerem, on je taký úzkostnej typ a ja si všímam, občas nerozumiem tomu, že rozehráva takový ty vztahový hry toho vyhýbavo úzkostný, že jak kdyby mne nelo role. A ja viem, že sa toho nemusím účastniť, že nemusím vôbec v té hádce dojít, jenom proste uviedomiť si to. Ja tady nemusím v tom prostoru byť a nemusíme to rozjetť, tú hru. A pro neho je to úlova. On to nemá zviedomnený v hlave, že by si toho z toho uviedomoval. To je proste na úrovni nejakého neviedomí. A ja z toho prostoru odejdu a vyřeším si to sama v sobe. A on říka, že vlastne nikdy takú ženu nepotkal. Že to je pro neho taký první prípad. Pri tom vedľa sebe žijeme roky. Známe sa roky. A mne by nikdy nenapadlo, že my dva se dáme dohromady. A taková ako spirituálna vec, ja som roky chodila okolo jeho domu a říkala som si, ale tady mám bydlať ja. Tady mám byť ja. Ale ne s tým chlapem. A pak mi došlo, že som k nemu musela dozrát.

A čo by si teda poradila ľuďom, ktorí sú v takej situácii, že boja sa z takého vzťahu odísť? Čo by si im poradila?

No, ja som sa taký bála. On to vlastne, pán manžel, vyřešil za mne. A ja bym řekla, že človek musí klesnúť opravdu na dno, aby se mohol zvednúť a niečo zmieniť, pretože pokud sa toto nestane, tak pořád držieme v nejakým strede. To je taký moment, kedy ten človek môže začať dívať z úplne iného pohľadu a začítať ze sebe staviť zdravejší bytosť, pokud to chytne za správny konec. tak z toho môže vylezť ďaleko silnejší celistva a osobnost. Ja už teď nepotrebujú nikoho vedľa sebe. Ten partner je tam, pretože tam chce byť. Ja už tam nemusím byť. Ja už na ňom nejsem závislá. Ale jenom proste sme spolurádi. Ja som tomu mimo manželvi tak neskutečne vdečná za tohle. a i té partnerce, že si ho přitáhla. Ja ju prejúvam, ona dostala to, čo potrebuje. Když z ní ten diamant nevybrúsil jej bývalý manžel, tak ja vierim, že môj současný manžel to třeba dokáže. Jediné, čo je mňa lito, je mňa lito tých detí. To mne strašne bolí, ale na druhú stranu vnímam, že nebyl dobrej táta, ani tam nefunguje ako táta a tých detí je mne moc lito, že tam si bude opokojať kolbieh.

A Kati, čo by si poradila ľuďom, ktorí sa boja z takého vzťahu odísť?

Ja tam vnímam, že to je moje zkušenosť. V každej to máme asi, môže to byť inak. Z mýho uhlu pohľadu vnímam, že je to nieco ako když som v bahne nebo ve vode. Mám pocit, že potrebujú druhú osobu, že vyloženie bez niekoho. Nebo možno aj kolektív, ale niekto, kto mi nahrazuje toho rodiče. Ja som i vnímala, abych ten krok mohla udelať nejaké zmieny. Nemusím nutne odejíť z toho vztahu. Mám pocit, že nemusím, pretože to môže byť krásne učenie. Ale vnímam tam, že potrebuje prostor. A ten prostor vytvořím tým, že buďto v tom vztahu som, ale vytvořím nejak prostor, a nebo že úplne odejdu. Ale mám pocit, že potrebuje toho niekoho, tú podporu, vlastne tú mužskú energiu, ktorá mi dáva veľmi ten pohyb, tú zmienu. Pretože si myslím, že vlastne ta žena by miala vedieť za prvý, že je v pořádku. Není tam nejaký návyk, nebo niečo, že ta žena to v tom chvíli opravdu nevidí. Takže si myslím, že ona potrebuje v tom chvíli toho rodiče, toho terapeuta. Môže to byť ale i kamarátka, niekto, kto tak jemne Pomáha, že to môže byť inák, môže to byť tak, a vlastne pomôcť tým, akakoli, vlastne. Myslím si, že kdokoľvek, ktorý má ten nestraný úhel pohľadu, tam není v tomto emoční za to. A myslím si, že hlavne k ktorej mu tá žena môže cítiť dúvieru. Pretože ja som zažívala ľudí, ktorí som kolem sebe mela, boli to tčiaľa i ženy, boli veľmi dynamickí. Ale jak mieli vlastne takú tú modernú poučívanie, to by sňa nemala, tak mne to ešte viac zablokovalo a vlastne v tom stahu zustávala. Takže ja vnímam, že je dôležitý, aby ta žena vedela, že si potrebuje vybrať, kto jí sedne, aby ona se vedla nej cítiť. Jak si ho vybrať vlastne, toho človeka, aby sa cítila dobře, aby vypášala ten pocit bezpečí. A vlastne pomalu k tomu navádil. Bude to z týma zkušenosti pod terapout, ale teraz pro mňa by si to nezavolkovalo. Ja som potrebovala spíš niekto, kto tady bude pro mňa kdykoliv. Treba ja som mala kamenátku, Tý si moc vážim. Je zdravotní sestrička. Videla som, že když jí zavolám v jednu ráno, že mňa nejakým spúsom zareaguje. A to som potrebovala cítiť, že když budem mít úzkost, že tady bude niekto, ne jako umielé na terapii, jednou týdne, jednu za mesec, ale že tady bude niekto opravdu na telefonu písť. Takže si nájd i třeba z toho okruhu. A večinu práve týmto, že nám sa stáva, že vlastne nikoho nemajú, pretože sa obietujú tomu. partnerovi, takže asi prestúpi, že oficiálne nejakého terapeuta bych začala, ale pak niekoho ešte, aby tam bola nejaká komunita. Ja vím sama za sebe, že ja som mial tendencii sa obetovať, čili vlastne najednou tam som byla jenom ja a nikto, na koho sa obráti. Takže niekto, ktorý vlastne řekne tej ženi, že je práve hlavne v pořádku. Že to není, že ona by bola špatná, aby to vlastne nezablokovalo. Ale myslím si, že sama tá žena na tom není schopná, že mám pocit, že tam potrebuje. Vlastne je to niečo, akože som jednou slyšela, Už aspoň mám problémy hodne s hranicou. A teď som slyšela od jednej ženy, nebo od niekoho, že tak mám tak, dej hranice, tak ti je to jasný. Napíšeš tomu klientowi takto a ja úplne... A potom som slyšela od niekoho vietu, ale ono niekdo by ti preklačoval i fyzické hranice. Tak ty vôbec nevíš, kde máš hranice. A ty vlastne nikto by řekol, že to je úplne absolútne nenormálne. Tak ty ani nevíš, že to je nenormálne, že toto telo vlastne necítíš. Takže vlastne i toto, aby tady bolo niečo, kde ona neuslíši poučovanie, ale aby ten človek dal opravdu ubezpečení, že je všetko v pořádku, i to, že to práve vôbec neví, že to necítí. Aby tam mala v podstate takúto rodičovskou péči.

Ja bych řekla, mne moc pomáhal psáci deník a psáci svoje myšlenie. a komunikovať sa s tým vyšším ja. Vždy si niekto, nejak mne to stéká, tie odpoviedi, ktoré sú vlastne ohromne jednoduché. Řešení tých problémov, ktoré, nebo to, čo vidím ja ako problém. A naučila som sa už biehem toho vztahu, abych sa cítila normálne, že to, čo říkam, lebo pretože strašne manipulovala s tou situáciou, tak ja som si psala naše rozhovory, abych viedela, že nejsem blázen. A to mi zostalo. to psaní si a teď som to přetvořila v niečo iného, že spíš si komunikujú sama se sebou a myslím si, že to je ten môj terapoutický denník. Je neskutečná viec, úžasná viec. Tak to je ako môj odkaz iným ženám a mužom.

Ďakujem.

Aký by si ti mohla dať odkaz, Kati, pre ľudí, ktorí sa ocitli v takom vzťahu, nevedia z toho ísa, alebo proste celkovo odkaz pre teba pre ostatných, ktorí toto počúvajú?

Ja mám pocit, že je dôležité si uviedomiť, že je v pořádku, že každý koží potrebuje niečo iného. Treba tá metóda Martí, som o nej slyšala a pro mňa to je, až když sa môj nervovej systém uklidí. Takže ja treba, když som chodila na jednu terapiu, tak ja som potrebovala vlastne jenom slyšet, že potrebuje sa napíť, potrebuje dáť niečo do žalúdku, aby vlastne sa teda prestala klepať. Ja vlastne už to telo mám takým nervom, že treba když dostanú jednu správu, tak mi to tak rozhodí, že ja treba neviem, že som vô Teda píšu kamaráci, ja neviem, čo my, ja cítim jenom úplnej amok. A ona sa mne zaptá, pila si niečo, tie základné fyzické potreby? a ja vlastne vôbec neviem, jestli som jedla, a pak zjistím, že som jedla samý sušenky. Takže vlastne myslím si, že je asi dôležitý uvedomiť si, co je tam za ten druh toho traumatu. Jehož je to nejaký slabší, anebo třeba ja to mám už tak silný, že když sa do toho dostanú, tak mám tak potrebu niekoho, ktorý tam fyzicky je se mnou a v tú chvíli mi opravdu žegne, bude napojený aspoň na telefon a provádí mne. Protože třeba Marta začala môj záchvat, že si dostanú takový záchvat, ktorý je vlastne energetický, že mi sa to nastane, když je niečeho jen moc. a aktivoje sa mi teda materiál z tých trech let a je to takový, že začnú kričeť a je to 5 hodín v tom stavu sem. Ja sa z toho nemôžu dostať sama. Až si to celý vyřve v mne a že si to celé vlastne úplne v vlastnej postati unavím, tak sa uklidním. A aby sa do toho nedostávala, tak potrebujú vidieť, že potrebujú byť vyspaná, najezená a ne v prostredí, ktorý je zátežový a podobne. A tohoto ja vôbec neviem. Ja sa to začínám zviedomovať, že do toho už dú. Ale ja som potrebovala mieť práve niekoho, A tá moje zdravotní sestrička vlastne pracuje i s ongologickými pacientami, i s rúznymi. Takže ona ví rúzny druhy nejakých nemocí, rúzny druhy psychologických, fyzických. Takže ona vždy... Ja sme napsala jednu správu. Ona přesne viedela, čo potrebuje, že ja som nebyla tak jen trošku niekde niečo, ale už som bola... A to si myslím, že potrebuje rozlišiť, v jakým stavu ta žena je, jestli je v takom úplne špatným stavu, že sa tam zmítá v křetích celou noc, a nebo že som nekde bola na ulice a nemala som sa dostať domů. Že už som mala takový stres, že som sa vlastne v prúdu motala, nemala som nastúpiť do metra, v prúdu som nastúpovala niekam inám. Pak som sa rozbrečila z tý unavy a volala s tým kamarátkam. Nemohla zistiť, kde som vlastne. Do takových stavu asi ťažko si môžu psať denník, jak mi Marta říkala. Ja som potrebovala zistiť, že ja to telo mám tak v krizi, že tak hodne řve, že nič se nieho mi nefunguje. Přesne ako to díte, když sa zraní a řve. To je až jako vyšší level, třeba psáť si deň, nebo komunikovať. Myslím, že tam je dôležitý pro tú ženu. Je uklidní, je to v pořádku, sú tady rúzny úrovni, ale teď tiež teďka na tomto stupni. A ty potrebuješ teďka hlavne si dáť jenom z prchu vyspáť se, nebo napríklad říci, že potrebujú u niekoho spáť. Ja som nevidela, proč to delám, že nemôžu vlastne dojť ani domů z toho strachu, že som tam sama. Takže ja som radšej spala na bytech, ktorý som uklízala, kdež byla možnosť byť teda na Pronajn. a z toho som bola ešte viac unavená, ale vlastne mám ten pocit, že niekde som, na tom byte tam niekto bydla, tak nie som tam všetci sama, tak to je asi psycho, samozrejme, pro niekoho, ale rozumiem mne nefungovalo si jen tak sednúť a popřemýšľať, nebo nejaká meditácia, nebo popovídať sa. Spotrel som opravdu niekoho fyzicky, kdo trošku viac rozumí třeba zase traumatum, pretože, jo, asi rozhožiť tú úroveň tý ženy, nebo toho muže, na aký úrovni on je, a podľa toho môžu zvoliť tú terapii. A pak třeba ich ríci, klidne, môžeš tejto terapii skúšať, nebo tady toho, ale zase, treba jen na miesíc, na dva a klidne, zmieň to potom. Když budeš cítiť, že už ti to ten terapéut neposkytuje, že sa nerozvíjí, že zmieň toho kamarádku, kamaráda, terapéuta. A cítiť tady to, že je možný ten vývoj, že niekdy stažená niekoho nájde a vlastne už jej nepomôže ísť ešte vyššie a môže sa v tom zase cykliť. Už ja třeba Takže tie všetky informácie bych asi týždeň nedala tomu muži, že je potreba opravdu tá diagnostika, na jaký úrovni ona je, ako je, jestli to je jenom na psychický, nebo i na telesný, jestli opravdu potrebuje 24 hodín vedľa sebe niekoho, jestli potrebuje aj přes den niekoho mít, alebo aspoň na tom telefonu, pretože ten nervójny systém, ja som sa furt klepala, a to asi ťažko v tomto stavu, môžu byť vlastne sama. Ja som si vlastne nebola schopná 3 roky ubažiť. Som niekto ptala, co zjedla. Ja takýmčas nemám kuchyň doma, A dostala som od kamarátky taký pomalý hrnec. A to jediné, čo mám, a když niekto řekne, tak si najesť. A ja si to musím ale do toho hrnca dáť. A to ja nedám, pretože ja som važila pro nikoho a pro sebe si nedokážu. Ja si to učím. A niekto mi řekol, tak sedí nikam najísť. A ja som dostala strašnej stres, že ja nemôžu nikam ísť. A vlastne som sa cykla v tom, že som 3 roky jedla nejaké sušenky, polotovary a vlastne to tilo za 3 roky takto vyříbené, samozrejme úplne chátrá. Ten stres je tak ohromný, že... Takže tčiaľ zase v mým vstavu som potrebovala niekoho. Miala som jednu kamenátku na úkladu, ktorá ma važila. Teda by to viedela, viedela aj ty stavy, že vlastne mi navážila na dva dny, aby sa vôbec najedla. Ja som potrebovala s ní ísť, abych ja sa najedla, pretože som sa nedokázala najísť sama. To je asi práve rozlišitý úroveň toho stupne, tý ženy, na akým ona je. Ja som tak na tom nebyla, ja som sa tam dostala sama do tých stavú. Ja som bela zvykávať každý deň, ale ako ten partner nebyl, tak mi sa to aktivovalo, takto opuštenie, tak silne, že vlastne som bola schopná sa ma to tielo zničiť a nevidela som nic.

A v tom sú skvělí deti. Tí deti. To je ten rozdiel medzi náma, že ja mám tí deti a ja nemôžu přemýšľať nad vec, nad ktorým mám přemýšľiť Káťa, pretože to na mňa závisí dva, čtyri bytosti. A myslím si, že tí deti nám dávajú neskutečnú silu. do života. A jestli ešte môžu, tak pre mňa byla ledová voda a ja som si postavila saunu, pretože to boli chvíľe, kde ja som vypustila všetky myšlenky.

Áno, to určite, pretože ten nervový systém treba ukludniť rôznymi spôsobmi. Ja som dala dokopy tú knihu znovu sama sebou, lebo tam je asi viac ako 40 alebo 50 návodov na to, ako ten nervový systém upokojiť, pretože fakt, tie stupne sú rôzne a každý potrebuje v daľší moment niečo iné. Čiže aj to je presne to, ako ste obi dve hovorili, Teba uzemňovali aj tie deti, alebo držali v tej realite. Teba to vlastne veľmi traumatizovalo to, že si už len tú samotnú znášala, respektíve neznášala. Ale keby sme to ešte nejako tak scelili a uzavreli, tak čo by ste každá povedali na záver? Čokoľvek, čo máte ešte tak na srdci, čo by ste chceli ešte povedať?

Ja za sebe asi nic už. Ja som řekla všechno a moc ďakujem za rozhovor a týmto předávam slovo Kaťce.

Pro mňa je hodne dôležité neodsúzovať, že treba, když niekto má títo sklony narcistické, takže je to špatný, pretože mňa to vytváři, ak ma nečo hodnotím, že to je špatný, tak vlastne som v tým vnitřním odsúzováni a mám pocit, že tam není úplne ten rozvoj, že ten pohľad, že je to úplne v pořádku, že medzi náma sú takovíto lidi a ono ti to niečo učí, má to dvie polarity. Niekde ti to stahuje, niekde ti to môže i zničiť, ale zároveň k tomu je obrovský dár. Ten človek ti naučí treba byť samostatná a učiť tých ľudí na to se dívať i z toho úhlu pohľadu. Jako duálny, že to má to i to. Mne to trošku vnične trápí, když niekto na to nahlíži, že to je špatne a teď vlastne, jakýkoľvek projev tohoto chovánia, odsoudím toho človeka. Takýto úhel pohľadu odsuzovania. Mne sa líbí ten zpúsob, No, že vlastne je to v poriadku.

Ja by som k tomu iba dodala to, aby sa necičili tí ľudia ako teraz nejak v... Tí, ktorí vlastne sa na to pozerajú, že to je zle. Pretože sú rôzne stupne toho prejavu psychopatie. Sú vlastne rôzne úbehy. A sú rôzne náročnosti tých situácií a veľakrát dochádzajú k prvnému fyzickému násiliu. Čiže nechcem, aby sme to... Ja ti rozumiem, ako to myslíš a určite je to v tej duševnej rovine a v tej rovine toho vlastného nejakého rozvoja, pravda. Ale aby sme nevyčlenili z toho tých ľudí, ktorí naozaj si zažili veľmi silné násilné činy. A vlastne, aby tí nemali teraz pocit, že za to, že sa na to pozerajú, že sa im stalo niečo zlé, lebo naozaj utrpia nejakú extrémnu újmu, ktorú si my ani nemusíme vedeť predstaviť, tak vlastne, aby to nevnímali, že to, že zase oni na to povedia, že to je niečo zlé. Ja úplne rozumiem aj tejto rovine, ako o tom hovoríš a myslím si, že to tak je. Len človek, ktorý vlastne zažil niečo extrémne násilné, To nemusí takto vnímať. Aby sme im nedali ten pocit, že keď to tak vnímajú, že to nie je v poriadku. Lebo myslím si, že každý ten príbeh má iný a každého príbeh je dôležitý. A samozrejme, že každého to niečo učí. Takže to len ide o to, či ten človek to už ten daný moment je schopný vidieť, zreflektovať, alebo pripustiť, alebo odpustiť. Takže to je len taký môj, možnože taká vzúka do toho, aby niektorí ľudia sa nemuseli cítiť, že to, že si to označia nálepko, že to je zlé, alebo že sa im stali také kriúdy a také nejaké násilnosti, že naozaj čo počúvam všetko možné, tak to je veľakrát nepredstaviteľné. Takže to som len mal takú nejakú potrebu k tomu dopovedať.

Ja ešte môžu, ja když si beru späťne a řeším ty situácie, ak by som sa zachovala späťne, asi by to šlo inak, tak si myslím, že by to nešlo inak. Že ten prostor tam proto nebyl, nebyla som protozrala a všechno prišlo v ten správny okamžik tak, jak melo. A samozrejme taký človek je naštvaný za to, že si to uviedomí, co sa mu dalo, a časem je potreba k tomu časť, časť léči. A jak říkám, nejlápe investované peníze byli do mojej psycholóžky, s ktorou sme to probírali. Zažila som si regresy. Bila som na rodinných konsteláciách, kdy som mela možnosť sa na to podívať zvenku. Tak to mne dalo strašne, neuvieriteľne moc. Není to v pořádku, že sa takové veci dejí a my to môžeme zmieniť. Ale môžeme to zmieniť jenom tehdy, keď zmieníme sami sebe. A niekto to nedokáže, niekto to dokáže a je to naprosto v pořádku. Niekto to dokáže po malých krucích, niekto to dokáže rýchlej. Všechno je v pořádku. To je za mňa všetko.

Kati, ty by si ešte čak tomu povedala.

Áno, ja som tam mela myšlenku. Mela som tam, že sú situácie, kde je v pořádku, když som slyšala vietu od týchto ľudí, vy úplne prič.

Vlastne vôbec, kde som chtela vidieť. A jak mám si nastaviť tých hrajíc?

Ja si tak snažím. A teď mi třeba bolo řečenom úplne uteč.

Takže je v pořádku si dovoliť, opravdu odejít. Dovoliť si, že je možný.

Nemusia to zvládnuť. Je to v pořádku, že to niekto zvládne a že ja to nezvládnu, musím.

Mu dať hranice, že to je v.

Pořádku a že to není selhánie. Je to možná ochrana v určite, že sme tak nekto vnímavejší, cítivejší, tak to není tak dynamicky. Takže v pořádku, opravdu dovoliť si v tom prostredí nebyť vôbec. Ale zároveň tam je ešte tá druhá strana, I tak i v pořádku, když to není donasátne, alebo na všech tých úrovnich, ak máme rôzne tie etérické tilička všude, nejenom to hmotný, tak všude, než sa to propíše, tá zmiena, tak i v pořádku, že sa k tomu trošku máme tendencii vraceť. Až niekto môže mít práve tie výčitky, ale ja vlastne si to vracím. Ja to mám tčiaľa přes klienty. Toto mi to zase skoušajú a teď.

Mám to nečas obviňovať. Teď som to už tady prese odešla.

A pak si uvedomím, že to tčiaľa trvá rok, dva, tři, čtyri, než je to tak. Je to jemnejší, už je to takový, že tčiaľa To nie je tak, ja som to zažila taky, tí fyzickí preklačováni. Hráni sa ti to třeba už len slovní, ale vlastne, že je to v pořádku, že si ešte v tom, ja neviem, žiť, že to má tendenciu neskoušet, nebo niečo, ako třeba, keďže majú alkoholovú.

Závislosť, tak řekne, ale ja si občas zase dám.

Tak neobviňovať sa, když zistíme, že sa.

Nám to zase deje, třeba v práci. Zase si vedľa mňa sedla kolegyňa a zase je stejná ako môj manžer, tak ja som odešla od manžera, keď sa mi to tady zahmotní pre kolegyň. Tak vlastne je to v pořádku.

Myslím, že pořád skúšajú takovýto...

Mít niekoho, ktorý nám i řekne túto vietu.

Je to v pořádku, že sa to opakuje.

A jenom buď dilejší a nejmej si tých detajlů a sme tady pro tebe, abychom ti tak poradili.

Myslím, že sa mi líbí tá technológie.

Že ja teď sa naučila teda nekomu ozvať, nebo třeba skopíru správu a prosím, čo si o to myslíš? No prosím, ti odejde. A teď tak vím, že vlastne je, že tá technológie, ja ju mám třeba 2-3 roky tady, tým vodcám třeba, že vlastne funguje, ako si toho vyúčiť tomu.

Dobrým, že a netristať sa za to, že si myslíme, že když teda odejdem od manžera, nebo od kolegy v práce, nebo třeba nadrízenýho, že sa nám to tady niekedy nevykoukne, třeba v tramvají niekto, že se na mňa takhle a začne mi tam jako... nadávať, že toto ja sem tak do.

Vás nestrčil a teď úplne ja sa snažím obhájť. A mám pocit, ako když sa zbytečne.

Neobvinivať, že to má spôsta úrovní a trvá to opravdu dlho, tady tí 30 let třeba, stejnej vzorece třeba za dva roky. Aby tam nebol ten tlak, že to nie je docela za dva roky, nebo za mesec, najlepé hned, dneska by už mi to nikdy nestalo.

Tak je v pořádku, kedy si to opakuje. Jenom mít už ten iný postoj úči tomu.

A jednou to dokážeš.

A třeba aj v inej inkarnácii. Treba to v tejto nemusíš tak úplne zváhnuť a dotáhnuť. Máš spousta inkarnácií. Takže to mne teda ulevilo, že mám pocit, že za chvíľku umrú, pretože som ešte neudiala tú prácu na sobe. Takže si stiažáme viac životu. A že v pořádku, že v živote dokážu riešiť jednom niekomu teda ne. Keďže tak vyslovím, tak to je fakt pokrok. Pretože v momente, kde som teda prišla o hlas, že sa nemohla mluviť, A.

Vlastne som sa učila rozmluviť, začítať používať znova svoj hlas. Tak v tomto momente, že ja vlastne.

Teďka mluvím, a dokonca môžem si povedať, že ne, ano. A niekomu, ktorý sa s mnou trénuje, tak je to vlastne super, že to nezvládnu, že si to znáš, že si to viem, tak v pohode. Ale zvládnu to rýsť Martinie třeba, že jo. To je proste, preto také oslavujú ty kroky. To je proste taká tá lehkosť od toho, že nedáva si tam tú tíhu.

Zbytečne, ešte ako ďalší k tomu navíc, že zase se mnou nieco je, že.

Sa mi to ešte tady nepodařilo.

A niekdy nám to ten zespiel pošla potom přes deti, to opáčko.

No práve to.

Ja myslím, že to je vlastne, ono.

To opravdu má spoustu úrovni, na ktorých sa to potrebuje rôzne přepsať. Že to nie je len to, čo vidí náš vzorek, že sa nám tam teda zmenil ten šéf, nebo zmenila sa nám tá práce.

Mne ľudí žíkajú, zmeni prácu, bude to dobrý. Že kámo, ale když nezmením ten vzorec, tak môžem mít prácu, ja proste klidne môžem byť na bahámi a stejne si to potáhnu sebou. Že tam pan číšník.

Takže i tohle.

Nikoho, kto tú schopnosť má, kto nám toho řekne, že je to v pořádku, že sa to môže treba projaviť znova. Ja si dostala takú malého učiteľa, jestli.

Môžu, malého učiteľa a to je syn od mňa partnera, pretože on miel ukázkovú manželku, partnerku, v tomto smeru a ona vlastne tí díti vychováva a to jedno dítia je po mým partnerovi, diametrálne odlišne a to druhé po ní. Tak ja jasne říkám, á, môj malý učiteľ. Protože to ja neovlíbním. Ten zemne, ten ešte bude brúsiť diamant. A ja tí deti obidviem mám moc ráda. Beru jako ďalší, ďalší deti, ale vím, že tí lidi tady sú, budú a že sa ich nezbavíme v tom živote. Oni tady sú, okolo nás. A jak Kačka říkala, proste pomaly my kručky, niekto to zvládne rýchlejš, niekto to nezvládne, ale vstavíme si hranice.

Vy sa to takýmto večkrem ešte chceš odkačiť?

Jo, mňa sa týkala taká symbolika k tomu, ktorá sa mi veľmi líbí. Ja som si říkala, to je nejaké, ako keby si říkala, že steš nemocná.

Že máš vir v sobi.

Ten vošklivej vir. Ale ja třeba mám taký nodý ten vir. To si říkam třeba sobe, aha, tak.

Ono mi to dáva, to telo si.

Myslí, že asi umíram. Tak mu tam pozvalo tej viry, aby mňa teda rozložilo, pretože si myslíš, že už tady nebudu žiť. Tak ja mu říkám, ne, ešte tady chci žiť, tak a vlastne tí návštevníky zvaní jako treba nejakej BIR, BIPMIRu, tak ako takto s nimi komunikujú. A mi to přijde vlastne s tejtíma osobami, ať je to bezdomosť, ať je to narcista, ať je to psychopat, vlastne ako je, tým jenom ukazuješ, že takže si taký v tom prostoru a vlastne ako je to také obohacenie, aby to nebolo taký nudný, tak je to taký obohacenie, ale neznamená to, že s ním musím nudne komunikovať, nebo že to je môj výstav vztah, nebo môj deti, že vlastne ako sa tomu i zasmať, ako tak, co chci vlastne.

Je.

Mieti často nemieli, tak teďka my.

Si môžeme vybrať, ako si tam dáme toho narcisto. A to je ohromná svoboda, že vlastne si ríkam, my sme v tomto tak svobodní. Stejne ako s tým výrem pri té nemoci, že vlastne ti mu řeknú, nechci tady možná. Anebo chci, a keď ja si rozhodnú, že umřu, tak mi prosím teba rovno zlikviduj. A keď ma mne císil pás, a ja už ani tady nechci žiť, tak mňa vlastne zlikviduješ.

Môžem mieť zápal, plica a umřu.

To je krásná symbolika tady s tým psychopatem, ktorý som fyzicky mela. Môžete vidieť, vysoké porupy. Ja sa o ním viedela z dívaťa o niprovizáce.

A začal som po ní pracovať a bolo tam to postupný fyzický útok, až vlastne som mala tam nemôcť. A tak pochopala som, že nemôžem.

Je to v pořádku, že tady je, len nemusíme sa s tým konfrontovať. A sloboda v tom.

Myslím si, že to bude také posolstvo dôležité pre mnohých ľudí. Toto, čo tu odznilo teraz na záver, o doby dvoch. Takže ja by som sa veľmi rada chcela poďakovať, že ste prijali pozvanie na tento rozhovor, že ste takto boli ochotné pozdieľať tie svoje osobné príbehy. A ďakujem.

Ja bych moc chtela poďakovať toho za tvojí práci, pretože som si poslechla všechny díly. Mám to moc ráda. Niektorí sú pre mňa veľmi obohacujúci, niektorí ménne, ale moc ďakujem za tvojí práci. Myslím si, že je veľmi prínosná. A ďakujem za čas, ktorý tomu viernuješ.

Ďakujem.

Ja ďakujem takým, pretože Noru neznám a.

Vôbec neviem, s kým to vlastne mluvíme tady, ale ja znam jenom Martinu a všetkom. Vlastne som moc vdiečná, že tady takto poprvé v živote nejako takto si povídame a je to hezké.

A keď si to nikomu ešte pomôže.

Tak to mám veľkou vdiečnosť.

Ja verím tomu a ďakujem veru a verím tomu, že aj táto epizoda pomôže veľa ľuďom a že sa vlastne mnohým ľuďom môžu otvoriť oči, alebo sa môžu na tú situáciu pozrieť ešte z nejakého iného uhla. A ďakujem aj vám všetkým, ktorí ste si vypočuli túto dnešnú epizodu. Keď sa ti tá epizoda páčila, tak sa prihlás na odber, nech ti neunikne žiadna téma, sdieľaj na sociálnych sieťach a ohodnoť podcast od srdca hviezdičkami. aby sa k jeho obsahu mohlo dostať čo najviac ľudí, ktorí môže pomôcť. A ešte viac inšpirácie a odkazy nájdeš v popise tejto epizódy. A už teraz sa na teba teším pri ďalšej téme podcastu Od srdca, tam, kde začína nová kapitola tvojho príbehu. A pamätaj na to, že si zaslúžiš to najlepšie.