#32. Skrytý odkaz toxických vzťahov

Zažila si alebo zažil si vzťah s narcistickým partnerom a chceš sa o svoj príbeh podeliť v podkaste o CRCA? Klikni na odkaz príbeh pod touto epizódou. Chceš znovu objaviť svoju vnútornú silu a dôverovať sebe, láske a životu? Prečítaj si moju knihu Znovu sama sebou. Nadežne je aj seriózny dotazník, ktorý ti pomôže odhalieť viac ako 50 skrytých varovných signálov narcistickej manipulácie. Je vytvorený tak, aby si mohla identifikovať prípadne aj iný ako partnerský vzťah. Kniha tiež obsahuje aj viac ako 40 overených typov, ako sa z toxického vzťahu spametať, ako upokojiť svoj nervový systém a znovu sa rozžariť. No a z kniho získaš aj dva bónusy, meditáciu na uvoľnenie napäťa a tlaku a meditáciu na posilnenie sebavedomia. Odkaz je pod touto epizodou.

Vítej pri ďalšej epizóde podcastu o crca, v ktorom sa narovinu a otvorene rozprávame o partnerských stiahoch, narcistickej manipulácii a o tom, ako nájsť cestu naspäť k sebe, prebudiť ženskú silu a otvoriť sa skutočne láske. Volám sa Nora Šulíková a sprevádzam ženy na ceste naspäť k sebe. Ako certifikovaná kôčka im prostredníctvom emočného detoxu pomáham uvoľniť emocionálnu záťaž, oslobodiť sa z toxických stiahov, hĺbšie sa napojiť na intuíciu, prebudiť vedomie sebahodnoty a znovu otvoriť crce Som autorkou knihy Šťastie na dosah, knihy s novou sama sebou, denníka snov, množstvo meditácií, vzdelávacich prednášok, online kurzov a som zakladateľtov školy Šťastie a konferencie sama sebou. Dnes sa budeme rozprávať s doktorkou Náďou Šoltysovou. Náďa je vyštudovaná lékarka s pevným základom v klasickej medicíne, ktorá sa už takmer 10 ročia venuje celostnému prístupu k zdraviu. Počas posledných 9 rokov sa špecializuje na alternatívnu medicínu, kde prepája vedecké poznatky s liečivými účinkami biorezonáncie, rejky, parólo a prístupu z pohľadu čínskej medicíny. Počas terapii sa venuje aj emocionálnym zraneniam, téme sebahodnoty a vnútorného uzdravenia. Vo svojej praxi kladie dôraz na individuálny prístup, rovnováhu tela, mysle a duše a podporu prírodzených regeneračných schopností organizmu. Zároveň sa venuje poradenstvu v oblasti výživových dopunkov a zdravého životného štílu. Jej cieľom je prepájať moderné medicínske poznávky s účinnými metodami alternatívneho liečiteľstva. S rešpektom k obom svetom pre dobro pacienta. Jej práca je mostom medzi medicínou a hlbšími súvislostiami medzi telom, mysľou, dušou, emocionálnym stavom a naozajstným prepojením so sebou, aby mohlo dôjsť k skutočnému vyliečeniu. Je citlým sprievodcom pre tých, ktorí hľadajú cestu späť k sebe, rovnováhe, dôvere, pravde a zdraviu. Nadi vitaj.

Ďakujem. Ďakujem za pozvanie, Nori.

Nadi, ty si biolekárka a venuješ sa celostnej medicíne. Môžeš nám teda tak na úvod povedať, čo to znamená a ako ťa to priviedlo k tejto oblasti?

Celostná medicína pre mňa znamená vnímanie človeka ako celok. Fyzické telo, emócie, myseľ aj duša sú prepojené a vzajomne sa ovplyvňujú. A k tejto oblasti ma priviedla vlastná skúsenosť, vlastné zdravotné problémy, ktoré som sa rozhodla pred veľa rokmi riešiť alternatívnym spôsobom. A keď som sa začala venovať hlbším súvislostiam, psychosomatikem prácov s energiami, pracovať so svojou minulosťou, so svojimi vlastnými zraneniami začalo sa moje telo naozaj uzdravovať.

Ako vnímaš ty vo svojej praxi že psychické zranenia z toxických vzťahov zanechávajú stopu aj na tele?

Vnímam to tak, že telo si pamätá všetko. Aj to, čo my možno nevidíme, alebo na čo nemáme náhľad alebo si to nechceme priznať. dlhodobí strezovo potláčané emócie alebo neustála úzkosť, či už z partnera, alebo z práce, alebo z iných dôvodov sa často prejavia ako chronické zdravotné ťažkosti. A v podstate vplyv takýchto toxických vzťahov sa prejavuje hlavne cez Straviací systém, hormonálnu nerovnováhu, autoimmunitné reakcie, hlavne veľa alergií alebo môžu byť aj ľudia so zvýšeným krvným tlakom s aritmiami. Toto sú také kožné problémy. Aj to býva ešte. Ale aj dýchacie je tam v podstate. Toto sú také najčastejšie s ktorými som sa ja stredla, takými prejavmi ako to vlastne na tele sa ľuďom prejavuje ak neriešia to, že dlhé roky žijú v takýchto vzťahoch napriek tomu, že sa cítia zle.

A keby ste mohla povedať, čo sa vlastne v tele deje keď človek dlhodobo žije v stresujúco manipulatívnom alebo narcistickom vzťahu alebo jednoducho vo veľmi toxickom vzťahu?

Reakcia tela predstavuje stav, kedy sa dostáva do stresového nastavenia sympatiku. Kedy je buď nastavené telo naboj alebo útek alebo ešte ten ďalší spôsob je zamrznutie. Keby nejaká reakcia. A vtedy je ten sympatický nervový systém aktivovaný. Uvoľňujú sa stresové hormóny kortizol a adrenalín. Tým, že v stresovom nastavení telo ide do stávu šetrenia energie aby bolo vlastne pre svaly, pre srdce a pre ten boja, pre útok alebo únik tak mnohé procesy v tela, aké regenerácia, imunita, očišťovanie buniek a podobne tak tie sa znižujú na minimum Pre tú stresovú reakciu práve nie sú životne dôležité. Tá stresová reakcia je naprogramovaná v tele tak, aby trvala nejakú krátku dobu, aby sme vedeli vyriešiť ohrozenie. Ale ak táto stresová reakcia prebieha dlhodobo, tak my sme vlastne non-stop v stave, kedy je znižená regenerácia, očišťovanie buniek medzi bunkového priestoru, znižená imunita a postupne sa tým vyčerpávajú aj nádoblíčky, ktoré práve tie stresové hormóny vylúčujú. Spomaluje sa trávenie, pretože aj to nie je v tej stresovej reakcii práve potrebné. Hej, čiže telo prestáva regenerovať. Človek už je v neustálom napätí. Toto napätie vytvára stresovú reakciu A zase sa to vlastne, ako keby, udržuje. Čiže tí ľudia sa potom aj nevedia nejakým spôsobom z toho dostať. Že aj by sa chceli uvoľniť, ale nevedia to nejakým spôsobom urobiť. A to je aj za to, že v tom toxickom, narcistickom vzťahu sú v neustálom pozore vlastne ten nervový systém neustále striehnie, či nedochádza k nejakému ohrozeniu alebo či sa nebudú musieť obhájovať, brániť, chrániť alebo vysvetľovať. A nonstop je takéto veľké napätie v čele a tým pádom to... počasajako na chvíľku, keď takéto niečo zažívame, to je OK. Lebo to dokážeme spracovať a vlastne tá reakcia stresová je životne dôležitá. Keby sme napríklad išli cez cestu a zrazu sa objaví spoza zákruty auto a my nemáme stresovú reakciu, tak by sme vlastne nevedeli vyhodnotiť ani zareagovať na túto situáciu a v klude by sme sa prechádzali cestu cestu. čo by v podstate znamenalo, že nás to auto asi prejde. Lebo ak by napríklad aj ten šofér nemal stresovú reakciu, tak by to tiež nevyhodnotili. Jeho nervový systém ako niečo nebezpečné vôbec by nebrzdil. Čiže ten stresový nervový systém aj celé tie reakcie, ktoré v tele prebiehajú, sú životne dôležité. Bez toho by sme neprežili, ale majú trvať pár minút a to je OK. To telo dokáže zvládnuť. Problém je to, že pri dlhodobom strese sa to stáva už patologické a vlastne vzniká v toxickej prostredie aj v našom vlastnom tele. To, v ktorom žijeme, dounku v toxickom prostredí to si vlastne potom vytvoríme aj v sebe.

No ty sama si z ťa s Narcistom zažila. Aký dopad to malo na teba, na tvoju psychiku a na tvoje telo?

Malo to veľký dopad. Vlastne v tom čase som stratila kontakt so sebou. Začala som pochybovať o vlastnej hodnote a moje telo reagovalo silnou psychickou a aj fyzickou únavou. Začali mi padať vlasy. Priberala som návahe. Spánok sa mi zhoršil. Dokonca sa mi vyskytli poruchy cyklu a bola som ako odpojená. Fungovala som na vonok, ale vnútri som bola extrémne vyčerpaná a práve táto vyčerpanosť a únava bola takým hlavným znakom počas celého a plus po tomto príberaní, ktoré som si uvedomila. Ale tá únava, to bolo extrémne. A v podstate Po pár mesiacoch tohto vzťahu som začala si všímať že to správanie partnera bolo zvláštne, že zvláštne reagoval. Že to vlastne ako keby sa zmenil a začal sa ako keby správa tak už viac si začal nejako dovolovať, alebo kvázi ako keby už nepochyboval, že sa musí snažiť. A vlastne začal sa správať viac tak, aký skutočnosti bol. A pre mňa to boli také šokujúce situácie, že som nerozumela, prečo zrazu takto zareagoval. Veľakrát som si myslela, že to je nejakým spôsobom moje nestrávne vyhodnotenie tej situácie, alebo že ja som nejakým spôsobom príliš to riešim. A to bolo aj jeho typické. On začal používať, keď som ja na niečo poukázala, že prečo napríklad tak neskôr prišiel. To bolo vlastne veľmi u ňoho typické. Že on nedodržiaval termíny dohodnutých stretnutí. On proste o hodinu, dve, tri bol schopný prísť neskôr. A keď som to riešila on mi hovoril, prečo to riešim. Tak sa úplne vyhováral a ospravedlňoval to tým Hento musí urobiť, tamto musí urobiť, ale ja som si všimla, že to nebolo len vo vzťahu ku mne, on to robil permanentne. On v podstate tým podvedome dával, ako mu nezáležalo na tých druhých ľuďoch, teda ani na mne a nedával si absolútne záležať na dohodách, aby ich dodržial či časovo, alebo niečo mal vybaviť. On vždy vybavoval veci, alebo naháňal veci, keď mal o to on záujem a tam vedel veľakrát, agresívne ľudí naháňať a stále stiažoval sa. To bolo veľmi únavne. A ja som vlastne veľmi dlho ako keby sa snažila ho chápať. To bola chyba. Vlastne ja som sa veľmi dlho snažila ho chápať a nejakým spôsobom mu aj pomáhať, alebo ho podporovať, alebo mu uľahčovať veci. Napriek tomu, ako sa on správal v týchto, čo sa týkal napríklad tých stretnutí alebo dohodnutých časov, tak ja keď som dovolila si niekde sa zdržať, lebo som napríklad bola na nejakom dôležitom stretnutí a natiahlo sa to fakt, že asi o hodinu alebo o dve, OK, ale jeho reakcia bola úplne agresívna. On začal z toho robiť úplno vedú a pritom on to spravil 30 krát predtým a to bolo v pohode. A bolo to veľmi vyčerpavajúce a ja som si vlastne po pár mesiacoch začala uvedomovať, že toto nesedí, že to je divné. To je divné a normálne som si začala prechádzať to, že aké sú vlastne narcistické črty u ľudí. A hovorím si, že To bude Narcís, že to nie. Možno by sa takto spravol, že to bude Narcís. Ale potom zase, ako kvito moje podvedomie, vôbec nechcelo si toto pripustiť, že ja by som mohla byť v takomto vzťahu. Tak som si povedala, no však, ale nesedí všetko na ňoho. Že ten popis Narcísov, aj tie prejavy, to nesedí úplne na ňoho. On môže mať sice niekedy také reakcie, ale nie je úplný, lebo však je aj taký ochotný, aj pomôže niekomu, aj je taký ako keby duchovne založený, lenže ono sa to postupne začalo ukazovať, že všetky tie jeho situácie, kde pomáhal, to boli službičky, za ktoré ono čakával automaticky proti službu. A v prípade, že by to niekto neurobil, tak to začal tak nádávať. tiež vyčerpávajúce. A to, že na neho úplne všetky body možno nesedeli sa ukázalo postupne, že na neho začalo oveľa viac bodov neskôr sedieť, keď sa začal uvoľňovať ešte viac, keď už sa nepotreboval nejakým spôsobom pretvárovať. Respektíve si myslel, že už sa nemusí pretvárovať a už mu na tej pretvárke ani nezáležalo. Stalo sa to vlastne po pár mesiacoch, ako sme boli spolu, lebo ja som si tam vlastne zastala svoje hranice. Ja som mu povedala, že takto sa ku mne správať nebude, že toto ja si nenechám a že môžeme sa rozísť. A ak sa každý na sebe popracuje a bude to mať ešte zmysel, od nejakých čas sa môžeme zase ako keby stretnúť. No a toto vlastne bol moment, kedy sa to úplne zlomilo. Lebo on vlastne, čo mu vadilo, on stále mi vtedy vyčítal že som pribrala. Áno, akože pribrala som. Lebo som, ako OK, bolo to objektívne ale partner to nesmie partnerke vyčítať. Ak ju nepríjma takú, aká je tak s ňou nemá byť, keď mu vadí, že pribrala. A to nie je vôbec adekvátne, aby to partner hovoril partnerke a mňa to veľmi ma to dávalo dole. A preto som mu toto ceda povedala, že OK, ja budem chodiť do posilky, on nech si rieši svoju impotenciu, lebo to bol vlastne dôvod, prečo mu nestal, lebo som pribrala. Tak som povedala OK, budem chodiť do posilky, on si môže riešiť svoju impotenciu a potom sa môžeme stretnúť a keď si to obidvaja vyriešime a bude tam ešte niečo, čo nás pája a máme mať vzťah, tak môžeme to zase dokopiť. Tak toto vlastne... On hneď tam... On hneď otočil a začal mi rozprávať a plákať. Začal plákať, aký bol hlúpi, že... že nevidel moju krásu a že som najkrajšia žena na svete. No comment, ako proste o 360° otočku. Čiže to nie je o 360°, ale najprv o 180° a potom zase o 360°. On nechce o mňa prísť a proste takéto všelijaké výlevy. Ale naprík tomu, že on sa správal takto, vtedy sa takto ako keby akože uvedomil. Normálny človek, ktorý nie je narcistický jednak toto ženie nikdy nevyhazuje na oči. To skutočný partner si nesmie dovoliť. To je no go. A normálny človek keby aj akože sa Rekecňa napríklad povie, že mohla by si cvičiť alebo schudnúť. Už je to no go, ale môže sa to stať aj niekomu, kto nie je nárcis.

Hej.

Ale keď tá žena sa vlastne ohrade voči tomu a dá si hranice tak ten partner nemôže prepnúť v jednej sekunde. Ten potrebuje čas, aby si to aspoň nejako spracoval. Aby si uvedomil, čo urobil. Lebo za jednu sekundu takto prepnúť celý rozhovor to znamená, že on v podstate len pracoval s tým ako to zase otočiť vo svoj prospech. Lebo takýmto falošným úznaním si vlastne u tej obete vybuduje, alebo vytvorí zrazu úposiť, že však on má Empatiušak je vlastne taký chápavý a citlivý len to proste musím povedať. A keď to poviem, tak on to pochopí a bude sa správať inak. Lenže toto je vlastne falošná empatia respektíve je to len vypočítava empatia. A on sa iba snažil vlastne akože vcítiť do toho ako mi asi je a že to nemal hovoriť. Lenže to je len vlastne taká rozumová empatia kde sa ten narcís vie zamyslieť nad tým, ako sa asi cítim. Ale on skutočne nevie prejaviť empatiu, pretože ju nemá, lebo sa uň ho nevyvinula. Tá skutočná empatia, že cítim to, ako sa cítiš, alebo viem sa do toho cítiť. Toto vlastne bol ten zlom, teda táto udalosť. A potom sa to zdalo, že sa to nejakým spôsobom ako keby ukludnilo. Lenže bolo tam cít v tom období už, že sa začal správať inak, tak ako keby chladnejšie. Hej. Už si uvedomil, že nebudem ja tie jeho... správania a jeho poznámky tolerovať. A presne preto ho to prestalo baviť, pretože jemu nejde, tým nárcisom nejde o to, aby vytvorili vzťah. Oni len potrebujú mať niekoho, kto im naplní ich potreby. Oni nevedia vytvoriť vzťah a preto ho ani nechcú. Oni keby boli úprimní, alebo keby úprimne povedali to, čo im beží hlavou, tak oni chcú mať naplnené svoje potreby pretože to sú deti zaseknuté v veľmi malom veku a oni nikdy nedospeli. Aj keď sa môže veľakrát zdať, že sú dospeli, že sú úspešní v skutočnosti nie sú. V skutočnosti tie ich reakcie, ktoré vyzerajú ako dospelé, sú iba naučené. keď sa nesnážia, tak reagujú ako deti. A mnohé tie reakcie, ktoré možno sa aj považujú za dospelé sú vlastne reakcie detské. Čiže ako nic nevažujem deti, ale dieťa nevie reagovať ako dospelí. Dieťa je prirodzené egocentrické a ono vníma celý svoj život vzhľadom k sebe. Ono všetko vzťahuje na seba. A to je pre vývoj diťaťa prirodzené. Ale ono už potom vo vyššom veku túto svoju časť potrebuje začať meniť a potrebuje dozrieť. Ale u koho sa to neudeje, tak zostane navždy egocentrický a všetko vzťahuje len na seba a cez seba. A napriek tomu, Oni aj snažia, pretvárujú, lebo pochopia princíp, ako to funguje. Že keby oni boli úprimní, takí, akí sú, tak nevybavia nič. Nikto s nimi nebude tráviť čas. Čiže oni sa naučia nejakým spôsobom fungovať. Ale nie je to zrele, dospele fungovanie a preto sú takí únavní. Pretože stále niečo vyžadujú, požadujú, neberú dopovednosť za seba. a nedokážu sa vlastne s tým druhým človekom naozaj hlboko prepojiť. Čiže kdokoľvek má snahu vzťah s narcistom zlepšovať alebo pracovať na sebe, aby sa ten vzťah zlepšil alebo čakať, že ten narcista to pochopí a začne na sebe pracovať to je vyhodený čas a energia, pretože oni to neurobia A ani naša zmena, keď my sa zmeníme, áno, akož na svet pracovať môžeme, ale to nás tak vykatapultuje od takéhoto človeka, že to je jedine riešenie. Ale čakať, že vytvorím vzťah s niekým, kto z princípu nie je schopný vytvoriť dospelý, zrelý vzťah, je utopia a ilúzia. Čiže Tam nedelo to pracovať na tom vzťahu, ale pracovať na sebe aby som ja pochopila mechanizmy a vzorce prečo som ten vzťah si vytvorila. Vyliečila si tieto vzorce a programy aby som do takého vzťahu už nevošla. Lebo aj ľudia, ktorým sa podarilo opustiť vzťah s narcistom sú vlastne v riziku že ak nebudú na sebe pracovať okamžite tak si pritiahnu takého istého človeka v inom prevedení, ale podčasie sa bude takisto správať. Takže k tomu môjmu vzťahu ja som vlastne odchádzala už s tým, že som na sebe pracovala a podarilo sa mi tam by liečiť veľmi silnú trávmu. Ten odchod bol extrémne stresujúci. Pretože ja som po pár mesiacoch, ako sa udial tento incident s tým, že sa tam rozplakal aký bol hlúpi, že nechce sa so mnou rozísť tak vlastne ešte sa potom udiali nejaké situácie kde som už videla o čo ide a ešte stále som to nejakým spôsobom neopustila, ale pár týždňov mi to stále ako keby nedalo, že to nemôže byť, že sa takto správa, že to čo je. Začala som sa ešte viac tým zaoberať a nakoniec začala som to ešte konzultovať a naozaj sme to uzavreli s tým, že je to narcista ale že môžem to využiť svoj prospekt a využiť konkrétne situácie s ním na predstavenie si svojich programov a na svoje liečenie. Čiže ja som posledné týždne nášho vzťahu využila pre seba. Ja som to už pochopila, že to ďalej nepôjde. Ale som si povedala, OK, je to šanca vyčistiť v sebe niečo a prepísať programy. Čiže posledné 2-3 týždne som tam bola s tým, že som robila rôzne pokusy na ňom. Dávala som mu rôzne otázky. Zastávala som si svoje hranice. Hovorila som nie. Začínala som si všímať fakt tieho reakcie. A to bolo niekedy úplne, že tá energia maž odhodila. To proste stačilo, že som povedala Nie, toto sa mi nepáči." A to bola taká arogantná reakcia na to. A to boli úplne veci, že išlo o to, kam sa pôjdeme najesť. Hej. Postupne pekne som to takto videla, ale ako zároveň to bolo veľmi stresujúce toto robiť. Lebo napriek tomu, že som to robila ako experiment a ako test a zároveň aj ako Liečenie, tak práve to, že to malo byť ako liečenie pre mňa, bolo na tom stresujúce, pretože ten prepis programov prechádza cez ten stres. Nedá sa to tak, že aha, tak to som pochopila, to som si prečítala, to mi terapeutka povedala, že to takto funguje a keď on toto povie, tak ja urobím toto a som vybavená. Super, teraz to už chápem a je to vybavené. Lenže práve to, že do takéhoto vzťahu ma doviedli moje zranenia a moje podvedomé programy. To nie je len tak, že ja to teraz pochopím mentálne a zbavím sa toho. Že to vlastne neostane v tom mozgu. Pretože tie programy vznikli v detstve na to, aby sme prežili. Oni sú v limbickom systéme uložené ako programy prežitia. A mozog sa len tak ľahko nevzda programu, ktorý tomu dieťaťu slúžil na prežitie. Čiže ja ak chcem zmeniť ten program, ja nemôžem čakať, že to bude v pohodke. Že ja nebudem cítiť stres, pretože je to niečo, kde vlastne idem proti svojmu hlbokému nastaveniu. A to nie je také ľahké, zmeditujem a si poviem. Mám svoje hranice, viem povedať nie. S ľahkosťou odchádzam z toxických vzťahov. Toto si môžem povedať, lenže keď vlastne sa stretnem s tým konkrétnym človekom, narcistom, tak sa tam spustia zase tie mechanizmy, ktoré viedli k tomu, že vlastne som tam, v tom vzťahu. Takže ako to urobiť? Normálne som konzultovala s jednou veľmi dobrou terapeutkou to, čo urobiť v prípade, keď bude robiť toto. Ako mu odpovedať, aby som si v mozgu prepisovala tie svoje programy. Lebo moje programy boli chápanie, udržovanie v nálade, nekonfliktnosť, extrémna trpezlivosť a tolerancia. Napriek tomu, že som cítila VTF, že tie programy vlastne idú alebo išli proti mne a preto tam bolo dôležité urobiť to tak aby som dokázala urobiť niečo nové, urobiť niečo inak. No tak sme vlastne vymýšľali spolu čo by mohol povedať a ako by som ja mohla reagovať. Ja som sa to učila nastaveť tie odpovede, lebo keď človek príde do stresovej situácie, reaguje automaticky. Vtedy novú odpoveď nevieme vymyslieť, pretože stresová reakcia to blokuje. Blokuje tú kreativicu tá stresová reakcia. Čiže ja neviem vtedy, keď mi niekto povie a čo riešiš, čo to ti je dobré alebo Prečo zase musíš takto vymýšľať? Alebo toto sú úplne také ako keby lajtovné veci, hej. Ale vtedy, keď sa dostanem do stresu, tak ja nesom schopná vymyslieť odpoveď preto, lebo mi to nevyhovuje. Preto, lebo sa správaš arrogantne. Keď môj program je taký... Jaj, no tak to som tak nemyslela, však aby bol kľud. Dobre, tak môžeme to urobiť inak, tak nemusíme sa tu teraz boli tomu hádať, hej. Toto nie, lebo ten nervový systém nepustí v strese nejakú novú možnosť. Čiže ja som si normálne musela napísať, čo by sme sa mohli baviť a teraz ako by som mohla opovedať a pekne ho za to učila nastaveť. A sem tam sa dalo z toho niečo použiť. A vlastne som videla, ako mi vtedy vstúpal adrenálny kortizóm. Mne vtedy vstúpal puls, keď som vlastne toto robila, lebo to bolo úplne stresujúce pre mňa. zrazu naživo tomu človeku povedať niečo iné. Jednak to, čo neočakával, to, čo nechcel počuť a to, čo som sa vlastne bála povedať. Čiže zastať si sama seba. Ja som sa tie posledné týždne už učila a liečila si svoje zranenia. Učila som sa zastať si svoje hranice a zastať si to čo naozaj cítim, čo naozaj chcem, čo naozaj nechcem. vlastne vďaka tomuto stresu a tomu, že som to ustála, som si tie veci prepísala. A každým tým jedným razom som sa posúvala, až to vyvrcholilo v tom dni, keď som sa s ním rozišla, že vlastne po asi troch týždňoch takéhoto pozorovania, experimentovania a liečenia zrazu vyrobil takú arogantnú situáciu. Lebo zase, on si potreboval riešiť nejaké svoje veci. Odo mňa niečo chcel, ale nebol ochotný, preto on niečo urobiť. On nam očakával, že teraz ja budem ako keby pomaly mu sluhu urobiť. Hej, hen to mi dones, to mi uvar, hen to, tamto. A ako žádny človek si môže povedať, prečo by som neuvarila večeru. Hej. Ale takým arogantným spôsobom, že si som si povedala, že stačilo, že ja som už mala dosť učenia s týmto človekom. Ja to už nepotrebujem a mne stačilo. A v tej chvíli som sa vlastne rozhodla s ním rozísť. Ale on to nevedel, však ja som vlastne ráno ešte od neho odchádzala. A ja som sa vlastne po bede rozhodla, že sa s ním rozídem. A skonzultovala som to teda s mojou terapeutkou. A ona mi povedala OK, keď už som sa rozhodla, že už to nechcem viac použiť pre svoje liečenie. Už to vlastne môžem ukončiť a môžem cesto sa veľmi posunúť. Tak mi proste povedala jednu vetu. To si zober, že jedna veta. Jednu vetu, ktorú môžem použiť aby sa mi predstavilo vlastne to moje nastavenie. Tak ja som tam ichla, ešte tam nebol a normálne ten stres, čo vlastne vo mne začal sa stupňovať pretože to bolo niečo, čo pre môj mozog bola totálne nová situácia. Zastať si samú seba, rozísť sa s niekým na úrovni nenechať zo sebou už nejakým spôsobom manipulovať ani sa nenechať ponížovať, úraziť proste. Zastav si tak samu seba, že to bude úplne nepriestrelné a že zmením toto kľúčové svoje vnútorné nastavenie. No a keď prišiel, tak ja som úplne bola ako chladná. Ja som úplne aj jednoslovne odpovedala. Išla som si zobrať, čo som tam mala pár vecí. A on sa tak pozrel, že či odchádzam a vtedy som mu povedala tú vetu. A normálne akože úplne ten adrenalín mi skoro vystrelil dekel že to bolo také náročné. Ale dokázala som to ústať a potom vlastne ešte to malo samozrejme ten stres v dobe že ja som normálne cítila ako to vo mne pracuje. To bol úplne extrém. To som ešte nezažila. To bolo niekoľko dní takého stresu a to vlastne bolo toho, že celý môj systém sa prestavoval, že som si dovolila urobiť niečo inak, ako moje programy mi vlastne dovoľovali. A to bol taký kvantový skok vtedy. Malo to ešte pár dní nejakú dohru s tým, že ešte sme si písali nejaké maily kvôli tomu, že on ešte nejaké veci odomňa chcel a ešte vlastne to môj vymedzenie hraníc a sebahodnota ešte mali dohru v tých mailoch, kde som si tiež zastavila samá seba. A tiež môj mozog mi hovoril, už to nerieš, to už nemusíš riešiť, hej. Albo načo som to takto riešila, tak elegantne som to s ním v krátkosti ukončila. Teraz taký hnus, čo mi on vypisuje, že to som si mohla ušetriť, že načo vôbec s ním si komunikujem o tomto. Lebo tam išlo o nejaké financie. Nakoniec som to ustala a to mi ešte vlastne pomohlo k tomu dočisteniu toho. A naozaj to bolo... Bola to veľká šupa, celý ten proces. Ale som vďaka tomu sa posunula úplne niekam inám. Čiže na základe vlastnej skúsenosti viem že trauma sa dá vyčistiť a vyliečiť. Napriek tomu, že niektorí psychológovia hovoria že trauma sa úplne vyliečiť nedá. Ale opäk je pravdou. Dá sa to vyliečiť. No.

A čo je ešte taký ďalší krok, keď človek odíde z takéhoto toxického vzťahu a chce začať uzdravovať nelen dušu, ale aj telo. Pretože celý je to proces. Nerovný systém väčšinou je totálne rozhodený. Minimálny nerovný systém, plus ešte všetko ostatné, čo sa k tomu môže pridružiť. Takže čo by si ty odporúčala? Lebo predpokladám, že aj v toj praxi sa stretávaš s mnohými prípadmi toho, kde ľudia, keď riešia nejaké fyzické tak sa mnohí ocitli v takomto type vzťahu. K.

Tomu by si mohla niečo povedať? No prvý krok je zastaviť sa a začať sa vnímať. Začať vnímať vlastné telo, vlastné pocity. A uvedomiť si, že čo potrebujem čo cítim, čo je vlastne také, čo ma bolí Lebo mnohí ľudia môžu mať také nastavenie, že ísť hneď do takého výkonu, chcieť sa rýchlo uzdraviť. Ale telo práve vtedy potrebuje priestor na spomalenie a bezpečie. Pretože tieto toxické sťahy vytvárajú extrémny pocit, že tam bezpečie chýba. Tam je absencia bezpečia. Tam sú ľudia v tých toxických sťahoch v strehu, že čo za sa ten narcista, akú bude mať náladu, čo zasa bude hovoriť a ako to celé zase bude, aj keď je to na podvedomej úrovni veľakrát. Čiže tam je dôležité vytvoriť si nejaký čas pre seba a neriešiť možno nejaké náročné veci. Ako áno, mnohí ľudia musia pokračovať vo svojej práci, alebo starať sa o deti, alebo neviem čo. vlastne ísť úplne len na to nevyhnutné, že to, čo nevyhnutne musím urobiť. A inak si hľadať, alebo dávať priestor hlavne na také spomalenie. A nielen spomalenie, ale na vnímanie, ako sa cítia. Lebo iba rozmýšľanie o tom, to nevyriešim. A môže dokonca nastať taký kolaps tela, keďže konečne povolí ten stres, ktorý tam zažívali. A môže dojsť extrémna únava, spánok, alebo až apatia. Ja som napríklad bola z toho tak extrémne vyčerpaná že som dokonca cítila, že mi aj stúpla teplota. že vlastne pohľadom konkrétne po tom rozchode. A hlavne som bola ale extrémne vyčerpaná. Čiže ja som si potrebovala oddychnúť a neriešiť naozaj nič. Lebo v takých stiahoch je človek v tom móde na prežitie. Aby vlastne prežil čo je non stop v strese a tým, že konečne ten sympatikus môže vypnúť. Aj keď to sa nemusí udiať hneď, ešte dlho tam môžu byť ľudia v strese. Ale čím skôr začnú nejakým spôsobom spracovávať to, aký bol ten vzťah tak tým skôr sa ten nervový systém vieda do poriadku. Lebo toto zanecháva veľké stopy v nervovom systéme. Áno, treba drať do úvahy aj tou že človek možno nemá vždy toľko času sa zaoberať tým, že si dám teraz oddych alebo budem sa venovať liečeniu svojej traumy. Dalo by sa povedať, že áno, nemusia mať na to čas. Ale kedy budú mať na to čas? Čiže ide o to, aké máme priority. A aj to, aké máme priority, vyplýva z toho, aké máme programy. Čiže keď si človek nevie napríklad nájsť po takomto vzťahu čas na svoje vyliečenie, obozotavenie tak je potom otázka, prečo si ho nevie nájsť. Lebo to je zase len program, že nie som dôležitá na to. Takže je to tiež dobre sa na to pozrieť či človek, ktorý odíde z takéhoto vzťahu sa potom aj naozaj vylieči. Lebo mnohí ľudia odišli z narcistického vzťahu a vošli do ďalšieho. Čiže tam je naozaj toto veľmi dôležité, dať si ten čas. Aj spánok, spánok tam hrá veľmi dôležitú rolu. Pohyb, pohyb v prírode, prípadne dýchanie, treba... prípadne vyhľadať nejakú terapiu. Lebo osobne si myslím, že málo kto toto vie úplne sám zvládnuť. Ja.

Som chcela dodať, že ak môžem, lebo pri tých terapiách na to vždy upozorňujem, lebo vlastne nie je terapia ako terapia. Ten terapéut by mal mať skúsenosť s týmto typom vzťahov. Veľmi dôležité. Tu som chcela skočiť do toho, aby sme na to nezabudli. Ešte raz, nie je terapia ako terapia, pretože mnohokrát sa stane ľuďom, čo mám ako osobnú skúsenosť s mnohými príbehmi ľudí, kde vlastne išli do terapie, ale vlastne ten terapeut sa zastal toho manipulátora. Takže to je veľmi dôležité. Áno.

To je kľúčové. Ak to človek rieši s niekým, s tým nemá skúsenosť, alebo nie je v tom vyslovenie veľmi dobre vyškolený tak to môže toho človeka dokonca retraumatizovať. Čiže tam je toto kľúčové vyhľadať niekoho, kdo s tým bude pomôcť. A poučúvať, naozaj poučúvať o svoje telo, oddychnúť si, dopriať mu Dopriadi mu zdravé jedlo, spánok, to je veľmi dôležité. Prípadne sú aj určité prírodné doponky, ktoré vedia pomôcť regulovať nervový systém a vlastne znižovať stres. Takže aj to je veľmi napomocné.

Ako to vidíš v tvojej praxi, že ľudia, ktorí prídu s nejakým ochorením alebo s nejakou potiažou tak všímaš si tam aj v akých vzťahoch tí ľudia žijú?

Áno, lebo sa to dá veľmi dobre odpozorovať aj z toho, aké majú ťažkosti. Lebo tá psychosomatika má určité prejavy na konkrétnych orgánoch alebo sa prejavuje konkrétnymi zdravotnými ťažkosťami. Aj keď tie zdravotné ťažkosti u dvoch ľudí také isté alebo podobné zdravotné ťažkosti u dvoch ľudí môžu byť spôsobené rôznymi príčinami. Ale nejaký spoločný pôvod to tam má. Čiže tým, že ja sa veľa s mojimi klientami, pacientami rozprávam aj počas toho vyšetrenia. Tam veľmi často sa ukážu tie vzťahy, v akých žijú. Ja sa niekedy na to jecielenie opýtam a oni mi povedia. Čiže tam je to prepojenie, tam je kto má naozaj býva, že nezťahy, či už domáce, rodinné, alebo pracovné, alebo aj nejaké kamerátske, alebo aj so svojou pôvodnou rodinou. Tak väčšinou je ten človek veľmi vyrovnaný a tí ľudia, ktorí majú zdravotné ťažkosti, alebo výrazné zdravotné ťažkosti, alebo opakujúce za zdravotné ťažkosti, tak tí veľakrát nemajú tieto veci vyriešené. Aj vzťah k sebe. To sú dôvody, prečo nemajú zdravie, aké by chceli.

Čo by si odporučila ľuďom, ktorí cítia, že ich telo už nevládze? Lebo ako si aj sama rozprávala, tak je to taký bežný časty jau že v týchto narcistických, psychopatických alebo extrémne toxických akýchkoľvek vzťahoch je vlastne obrovská únava, vyčerpanie. Úplne to telo ide na doraz alebo aj už prečerpáva. To sú nejaké baterky. Čo by si poradila, čo vlastne sa dá spraviť? Čiže.

Tým ľuďom, ktorí sú v takom vzťahu alebo už odišli z takého vzťahu. No.

Dajme tomu ešte aj tým, lebo počúvajú nás ľudia, ktorí aj v takom vzťahu ešte môžu byť, alebo aj ľudia, ktorí z takého vzťahu už odišli. Čiže proste taký ten spoločný menovateľ, že to telo nevládze. A ja rozumiem tomu, že tam je rozdiel, keď ešte človek sa v tom toxickom prostredí priamo nachádza, že tam sa to musí riešiť nejakým spôsobom inak, ale že povedzme, ak by si mohla povedať možno pre obidve tie skupiny ľudí, aj tí, čo ešte v tom sú, alebo aj tí, čo z toho odišli.

Aj tí, čo už odišli z takého vzťahu, alebo aj tí, čo ešte neodišli, ale chcú tak začať malými krokmi. Nerobiť na seba tlak, lebo ten tlak mali na seba aj tak dlho. A tým tlakom už oni vlastne nevedia sa dať dokopy. Lebo tlak ich v podstate zaťažoval mesiace alebo roky. Čiže nerobiť na seba tlak začať malými krokmi, dýchať, uvedomovať si ako sa cítim. Lebo to nás začne prepájať so sebou. Uvedomovať si to, ako sa cítim. A keď sú nejaké situácie s týmito narcistickými ľuďmi kde nám niečo hovoria, vyčítajú alebo zase nejako manipulujú tak dovoliť si neodpovedať. proste si dať čas na to, aby som mohla vnímať, ako sa cítim. Ak to vedia ustať, pretože niektorí títo narcisti manipulátori sa tým ešte vedia viac rozčúliť keď im niekto neodpovedá. Ale to je jediná cesta, ako to začať meniť. Ak je to až také nejaké drastické, že tam je nejaké fyzické násilie alebo psychický teror alebo niečo, tak tam by som nečakala nejako dlho, že kým príde vhodný čas. Napríklad veľa ľudí neodchádza z takýchto vzťahov kvôli financiám. Že nemajú kam ísť, nemajú za čo odísť. A tam, ak ten vzťah nie je až taký agresívny a nebezpečný, tak tam sa dá prípadne urobiť to, že si Dána osoba, ktorá od ťa chce odísť, začne šetriť bokom peniaze. Pomaly. Aj keď v pomalých sumách, ale to jej začne dávať sílu. Lebo vlastne bude mať určité prostriedky. Pretože veľakrát sa v tých narcísických manipulatívnych sťahoch stáva to že ten manipulátor, narcista nedovolí mať finančnú samostatnosť tej osobe alebo jej nedovolí pracovať, študovať, rozvíjať sa a potom vlastne klesa u tej osoby sebavedomie a nemá potom pocit, že dokáže si sama alebo sám zarobiť na seba, to je veľmi obmedujúce. A ak ten vzťah nie je taký agresívny, drastický, že fyzické násilie, alebo extrémne psychické násilie, tak dá sa začať malými krokmi napríklad šetriť si bokom nejaké sumy prípadne nejakým spôsobom si už začať potajme, riešiť nejaké miesto, kam môžem odísť. A ak je to ale veľmi agresívne že tam ten narcista manipulátor fyzicky ublížuje danej osobe, alebo deťom, alebo psychické tyranie, tak tam sa nedá čakať na takéto našetrenie si nejakých prostriedkov. Tam treba opustiť taký vzťah hneď. A ak nie je možnosť k niekomu ísť, napríklad s rodiny alebo priateľom, tak sú rôzne také centrá pomoci. Čiže dá sa to riešiť aj takýmto spôsobom, ale Ak je možnosť nejakého iného východiska tak pomaličky sa pripravovať na odchod ale zároveň si liečiť aj tie svoje zranenia a programy, ktoré vlastne viedli k tomu. Lebo keď sa tieto programy vyliečia a tie zranenia tak sa zmení moje pole. čiže už nebude kompatibilné s tým agresorom a s tým manipulátorom. A to je vlastne to, čo je dôležité dosiahnuť. Nestačí z takého vzťahu iba odísť. Musí sa zmeniť moje pole. Pretože v živote máme to, čo sme. Čiže to, čo je v mojom poli, to sa mi ukazuje v mojom živote. Čiže ak ja tam mám nespracovanú nejakú tráumu a mám tam nejaký program, nejaký mechanizmus, ktorým som sa ju naučila riešiť, tak to sa mi bude ukazovať v živote. Čiže príde niekto, kto bude s takouto mojou traumou rezonovať. Dobre.

K tomu sa ešte spýtam, že vlastne mnohé tie ženy nemajú silu na to liečenie, ako keď sa chystajú na ten odchod, alebo taj muži. Ale teda celkovo, ako sa dá s takým niečím pracovať? Pretože ty si to robila tak úplne uvedomelé, ako ku koncu toho vzťahu, že si vlastne to... tie rôzne situácie a strety s tým človekom, ako využila na vlastné liečenie. Ale čo, keď niekto nemá tú možnosť, alebo nemá dostupné nástroje na to, že ako takú situáciu u seba porieši, že ako sa začať vlastne spametávať z toho ešte, keď v tom vzťahuje. Lebo veľakrát práve tým, že žije v tom toxickom prostredí s takto agresívnym človekom, tak keby nemá ani kapacitu na toto nejako uchopiť.

Čo.

By sa dalo v takom prípade možno poradiť? Alebo kde môže taký človek hľadať pomoc? No.

To, čo som povedala, ale urobiť vnútorné rozhodnutie. Keď neurobi ten človek vnútorné rozhodnutie, nepomôže mu ani 10 terapeutov sa z takého vzťahu dostať. Aj napriek tomu, že by sme mohli povedať, že kdo sa dostane do vzťahu s Narcisom je ako keby v nevýhode, respektíve je tá obeď narcistu. Aj ten človek má na tom vlastne zodpovednosť na svojom živote že sa musí rozhodnúť on vnútorne. Nikto ho nedonúti zmeniť svoje nastavenie. To je kľúčové a je to dôležité v akýkoľvek oblasti života zobrať zodpovednosť za svoj život napriek tomu že som v takejto zlej pokazenej situácii že to je ťažké, že mám strach lebo vnútorné rozhodnutie mení moje pole. Ak ja nemám to vnútorné rozhodnutie ale chápem, že už toto neviem ďalej vydržať už je to hrozné, už to chcem zmeniť ale nepoviem si vnútorne a stačilo Takto sa ku mne už nikto nikdy nebude správať. Alebo akékoľvek vnútená rozumnosť je v inom znení. Tak ani keď mi bude kdokoľvek pomáhať, tak sa to nezmení. Človek musí pracovať sám na sebe. Terapie sú pomocné, podporné a človeku pomôžu aby sa to liečenie udialo rýchlejšie. Ale žiadna terapia človeka nedonúti vyliečiť sa. ak sa vyliečiť nechce. Čiže aj ten, kto je v takomto vzťahu potrebuje zobrať zodpovednosť za svoj život. To je začiatok liečenia.

No a čo by si ešte odkázala ľuďom, ktorí sa boja z takéhoto vzťahu odísť?

Že to je pochopiteľné a je to úplne normálne, že sa boja odísť, pretože Ich programy im hovoria, že nemajú hodnotu, ako chcú prežiť a čo chcú vlastne dosiahnuť, čo vlastne dosiahli, aký život vedú. Lenže presne tieto programy ich dostali do takého vzťahu. Čiže zase len rozhodnúť sa, že chcem to ja zmeniť. Lebo keď toto rozhodnutie urobím, zmením svoje pole a začnú mi prichádzať riešenia, akými nemám toto rozhodnutie, tak mi nepríde ani článok, ani vysielanie, ani terapeút, ani nič. Lebo ja to nemám vlastne v tom mojom poli. Ale ja keď spravím to rozhodnutie, že áno, že ja sa chcem liečiť, alebo chcem to vyriešiť, chcem to zmeniť napr. k tomu, že mi mozog hovorí, Nemáš financie, nemáš kvalifikáciu, nemáš bývanie, nemáš nič. Tak to sa zmení len vtedy, keď urobím nutné rozhodnutie. To je proste základ. A nedá sa to donútiť urobiť niekoho. Ani najlepšia kamoška, ani niekto z rodiny, ani terapeút nedonúti tú obec takéhoto násilia, narcistického alebo manipulatívneho urobitovnutého rozhodnutia. Všetky tieto veci môžu pomôcť, ale oni pomôžu len načas. Tam sa potom môže človek do takéhoto vzťahu naspäť vrátiť. Aj mne, ja keď som sa rozišla po tom vzťahu, ja som si ešte tých pár dní hovorila, že ale neprehnala som to. Že však nebol až taký herozný vec. Veď boli situácie, kedy bol úplne normálny a proste ten mozog začne vytvárať takúto spomienkový optimizmus. Ale to je zase len trik a slúži to na to, aby sme v tých programoch pekne pokračovali. A preto je veľmi dôležité, aby každý človek, aj ktorý má pocit, že nevie ako ma z nejakej ťažkej situácie vystúpiť, aby si povedal, že sa rozhodujem to zmeniť. Ale to rozhodnutie musí byť vnútorné, lebo my veľakrát chceme niečo zmeniť a stále sa nerozhodneme. A veľakrát musí to byť až také zlé, že sa vtedy dokážeme ako keby náhnevať niekomu. Áno, veľa ľuďom, ktorí sú takíto chápaví a tolerantný pomáha, až keď sa extrémne nahnevajú. Tam musí byť až tak extrémna situácia, že už sú tak nahnevaní, že už ich nizastaví nič. Ale dá sa to aj možno v trošku menej kritickej situácii, ale úprimne aj mne pomohol veľký náser k tomu, že som si povedala, že takto sa už na ozeku mne správať nebude, s koňom nezrazila, aby sa správal ku mne takto.

Mňa to tak bavilo, lebo ja mám rada títo tvoje hľašky. Ale ty už máš predsale nad tým nadhlada, odstúp a celkovo si si už polečila tie traumy. Takže čo by si ešte dodala na záver? Čo by si tak odkázala ľuďom, ktorí počúvajú?

Počúvajte. svoje telo a svoje pocity. Nepočúvajte svoj mozog. Lebo on nás klame. On sa dá použiť na mnohé veci, ale čo sa týka toho, ako sa cítime, nás mozog klame. My to potrebujeme vnímať naozaj len cez ten pocit, alebo kdo nie je spojený so svojimi pocitmi, nech počúva svoje telo. či niekde je stiahnutý žalúdok, srdce, krk nejaká nervozita v tele, bolesti alebo celková stuhnutosť, nechuť sa pohybovať. Proste vnímajte toto a povedzte si a uvedomte si že nie ste príliš citlí vy ani si to nevymýšľate čo sa deje. Že to je skutočne toxické v tom čo žijete. Že takto. sa nemôže nikto k vám správať, nikto si to nemôže dovoliť a skutočný vzťah je založený na rešpekte a úcte. A ak toto tam nie je, tak tam niečo nesedi. A vaše telo vám vždy dáva signály, že je nejaké nebezpečenstvo. Preto tam je človek stále v strese. Čiže sa pozorovať ako sa cítite a dávať tomu dôležitosť a opakovať si, že áno, ja to vnímam správne a zaslúžim si bezpečie a pokoj. A vlastne takýmto uznaním si toho, Aké to je, už len to veľmi pomôže. To veľakrát človeka môže rozplákať, lebo tí ľudia, ktorí v takýchto stiahoch žijú, sú nastavení veľakrát na výkona, na nevnímanie svojich pocitov. Tam môže byť niekedy pre nich ťažké vnímať, ako sa cítia. Preto im môže pomôcť sledovať to telo, keď nevedia zachytiť pocit. Prípadne, keď už sú v takom strese, že sa nevedia ako keby ani nadsytiť, ani sledovať telo, tak pomaly dýchať. Nech si aktivujú vlastne parasympatikus. Pomalé hlboké dýchanie. Prípadne si písať denník, čo sa stalo. Samozrejme tak, aby to tá osoba nenašla. Čiže najlepšie je ho nedržať doma, ten denník, akože keď už by sme boli paranoidní. Lebo tie osoby by to mohli potom ešte zneužiť proti nám. prípadne cvičiť nejaké relaxačné cvičenie, jogu alebo niečo podobné, alebo prechádzky v prírode, to veľmi pomáha. A vlastne začať si nachádzať viac času, priestoru pre seba. A samozrejme, že tieto zmeny tá narcistická osoba za chvíľu začne vnímať. Čiže na to treba byť nejakým spôsobom pripravený, že to začne byť podozrivé, že sme príliš ticho, alebo si robíme svoje veci a im to vadí. Čiže sa pripraviť na to, že to môže byť ešte horšie od tej osoby. Že tie jej reakcie môžu byť ako nejakým spôsobom výraznejšie a možno to konečne bude impuls, že spraviť to vnútorné rozhodnutia. Vlastne vždy vrátim k tomu, že bez vnútorného rozhodnutia sa zmena neudeje. Čiže aj človek, ktorý je v takomto vzťahu potrebuje si povedať, že mám právo zmeniť to. Môžem žiť aj inak. Lebo Dá sa to.

Nadia, ti veľmi pekne ďakujem, že si sa podelila o tieto veľmi hodnotné informácie. A že si prijala pozvanie na toto rozprávanie.

A ja ďakujem za pozvanie. Tak verím, že to aspoň trošku niekomu možno Pomôže, keď si to vypočuje, možno ho niečo z toho inšpiruje a možno to niekomu pomôže spraviť rozhodnutie.

Ďakujem aj tebe, že si vypočula alebo vypočul dnešnú epizódu. Keď sa ti páčila, prihlása na odber, nech ti neunikne žiadna téma, vzdieľajú na sociálnych sieťach a hodnoť podcast od srdca hviezdičkami, aby sa k jeho obsahu mohlo dostať čo najviac ľudí, ktorí môže pomôcť. A ešte viac inšpirácia a odkazí aj na terapia liečenia, ktoré robí Náďa, nájdeš v popise tejto epizódy. Už teraz sa na teba teším pri ďalšej téme podcastu od Svrca. Tam, kde začína nová kapitola tvojho príbehu. A pamätaj na to, že si zaslúžiš to najlepšie.