#33. Slepá láska k tyranovi

Zažila si alebo zažil si vzťah s narcistickým partnerom a chceš sa o svoj príbeh podeliť v podkaste o CRCA? Klikni na odkaz príbeh pod touto epizódou. Chceš znovu objaviť svoju vnútornú silu a dôverovať sebe, láske a životu? Prečítaj si moju knihu Znovu sama sebou. Nadežne je aj seriózny dotazník, ktorý ti pomôže odhalieť viac ako 50 skrytých varovných signálov narcistickej manipulácie. Je vytvorený tak, aby si mohla identifikovať prípadne aj iný ako partnerský vzťah. Kniha tiež obsahuje aj viac ako 40 overených typov, ako sa z toxického vzťahu spametať, ako upokojiť svoj nervový systém a znovu sa rozžariť. No a z kniho získaš aj dva bónusy, meditáciu na uvoľnenie napäťa a tlaku a meditáciu na posilnenie sebavedomia. Odkaz je pod touto epizodou. Vítaj pri ďalšej epizóde podcastu od trca, v ktorom sa narovinu a otvorene rozprávame o partnerských vzťahoch, narcistickej manipulácii a o tom, ako nájsť cestu naspäť k sebe, prebudiť ženskú silu a otvoriť sa skutočnej láske. Volám sa Nora Šulíková a spravádzam ženy na ceste k sebe. Ako certifikovaná kočka im prostrednicom emočného detoxu pomáham uvoľniť emocionálnu záťaž, oslobodiť sa z toxických vzťahov, lepšie sa napojiť na intuíciu, prebudiť vedomie sebahodnoty a znovu otvoriť srdca lásku. Som autorko kníh Šťastie na dosách, knihy Znovu sama sebou, denníka snov, množstvo meditácií, vzdelávacich prednášok, online kurzov a zakladateľkou školy Šťastie a konferencie Sama sebou. Dnes sa budeme rozprávať s Veronikou, ktorá vám povie svoj príbeh. Pýtaj Veronika.

Ahoj.

Ja sa spýtam takúto klasickú otázku na úvod, že ako si sa zoznamila so svojím bývalým partnerom? Ako ten príbeh začal?

Takže my sme sa seznámili, když som mela krácu po maturite. Bolo mne 18, 19 let a odtedy sme spolu byli celkem necelých 20 let.

A ako to zoznámenie prebehlo, alebo ako vyzeral ten vzťah na začiatku? Bol to pekný vzťah?

Na začiatku to bol pekný vztah. Ja som k ňemu vzhlížela, bol to pro mňa takovej pan chlap. A postupne sa tam začali díť veci, ktoré asi neboli úplne dobré a ktoré by sa asi normálne ve vztahu díť nemieli. Ale tu som, bohužiaľ, ja som nemala žiadnej skušenosti. Bol to asi môj druhý partner, první taková veľká láska.

Dobre, a ten vzťah, keď bol pekný, tak koľko vydržal byť pekný, ako dlho a ako sa to prijavovalo, keď bol pekný?

Tak bol to takový klasický... Ja som mela asi hodne rúžové bríle a on bol hodne kontaktný, hodne sme si psali. Miel zájem vo mne, povídali sme si, trávili sme spolu hodne času. My sme sa vlastne si známeli, takže som začla u nej delať brigádu a jezdili sme pro Meruňky na Moravu a prodávali sme ich v Čechách. Takže to bolo takové, že sme vlastne celou noc jezdili, skupovali a druhej deň sa prodávalo. Takže sme tak nejak, ako by sa skrz to poznávali a bolo to fajn. A myslím si, že to vydrželo. Asi úplne takový, akoby to hodne špatný začalo, až když som bol tehotneľá, až po nejakých, ja neviem, 6 let toho vztahu, čo sme spolu byli.

Čiže tých 6 rokov, tých 6 let, to bolo ako... Javilo to ako pekný vzťah?

Jakože v mých očích, jo. Protože tam byla už spôsta takových chvilek, kde to nebolo, kde proste třeba on bol hodne na holky. A vlastne behem tých šesti let sa mi vozvali, myslím, dvie holky, s ktorýma mňa vlastne podvádal, ale ja som to neviedela. On bol takovej bol schopný to udržet tak, že ešte tým, že ja som vlastne bela v iným meste na škole a on zase bol daleko v iným meste, kde pracoval a ja som tam dojíždila za ním, tak to bolo takový, že se to snadnej dálo, žeho, niečo takovýho. A po neba vždy ukecal. Vždy mňa to nejak vymluvil, že to nebolo nič vážnýho a tak.

A teda keď si ho s tým konfrontovala, tak sa zachoval ako? Čo sa dialo?

To už bolo takový blbý. Viem, že poprvý, kdež som sa to dozvedela, takže bol hrubý na mne. Tenkrát třeba mňa chytil hrubé za ruku, nebo začal na mňa hulákať, že o nic nejde, proč to zbeličujú a takové veci. Ale ešte tak nejak pořád v mezích toho, že sa to udalo nejak... Ja neviem, ja som bola taková, že som třeba začala byť ticho a on furt za mnou chodil. A čo sa deje? A proč mu nenadám? A proč neudelám nieco? A bol z toho takovej zoufalej na základe toho, čo akoby predtým delal. A pak sa to trešlo. Pak zase bolo období lýbankový, kde bolo všechno fajn a bolo zapomenuto.

No a čo sa teda stalo, alebo kedy si si tak uvedomovala, okrem toho podvádzania, že sa niečo deje, alebo že niečo nie je úplne v poriadku. Lebo ty si uvedomila, že to trvalo 6 rokov, taká tá, dajme tomu krajšia verzia toho vzťahu, alebo nejaká taká priateľnejšia. Ale že kedy si si v rámci toho vzťahu uvedomila, že tam niečo nesedí, alebo že tam niečo nie je OK.

Pak, když som oťahotnila, tak to bolo úplne... Tým sa to celý tak odpálelo, že vlastne som... On tým, ak som bola oťahotná, tak přestal více menej jeviť zájem. Začal byť hnusnej, začal chodiť pozdie domů. Nebo třeba nepřišiel vôbec domů. A bolo to takové, že ja už od nej nevodejdu. A začal sa chovať škara. Pak som porodil a vím, že v prvých meseciach dovezol nás z porodnice s dcerou a odjel prič. A týden neprišiel. dva mesece, takže som tenkrát volala rodičom, že už som chtela i spáchať sebe vraždu, že som bola úplne vyřízená, už som nemala energii, ona bola takový ubrečený mimi, no ja som bela první ze všech kamarádek, co mňala mimco, takže som si s tým sama neumela poradiť. Naše byli stokiláku daleko. Takže som vlastne ako by bela sama na to. Nemela som nikoho, kdo by mne pomohl. Musela som sa starať ešte o psa, o sebe. Bolo to takový fakt náročný v období. Nebela som na to nejak pripravená. Tak proste první díte. a saš na to sama, do toho vztah stojí zapert. Od tých chvíľa to už začínalo takové, že po tých dvoch mesecích som sa zbalila, zavolala som našim, tí pro mňa prijeli, ale mezitím prijal i on a myslím si, že tenkrát i jeho taťka, nejak sa to tam celý na meste urovnalo. A jelo sa dálno zase. A zase pak sa objavila zase nejaká daľší holka, ktorá do toho vstoupila. A pak postupne to začalo bejt takové, že one treba... Ceci byli čtyri roky a on je vyhrožoval. Ja som od nej už celou dobu chtela jen odejť prič. Už som mu sama říkala, že už nechci v tom vztahu bejt. Že radšej budu sama. Pretože to bolo treba, ja neviem, Mne odvezol ceru prič a řekl, že už ji nedoveze zpátky. Pak ji třeba dovez, ta bola hysterická, pretože nevedela, čo sa deje. Nebo mňa vyhrožoval, že mňa zbaví své právnosti, že mňa s doktorem zařídí, že mňa seberú v občanku a proste takové veci. ktorí sa deli třeba z toho, že k večeři nedostal tatarku, nebo nemiel sex. Človek ani nevedel, bez čím příde, nepříde.

No a čo si vlastne robila, popri tom, že mala si podporu rodiny? Mala si podporu priateľov? Alebo ako si to mala? Lebo si si vraždila, že si odišla sice za tými rodičmi, ale podporili te, chápali alebo videli tú situáciu?

Ja si práve myslím, že rodiči to hodne zlehčovali, nebo to ani možná nevideli, čo se fakt dieje. A ono v tý dobe ešte nebolo tak, že by mne nejak fyzicky napadal, nebo bolo to ešte takové spíš, že... že byl jenom hnusný, slovne třeba, ale... Anebo že hlavne nestaral, nepomáhal, všechno nechával na mne. A takový spíš tak. A pak ja som v dceři bolo tak 5 let, tak často som jezdila za rodičiama s ní na víkendy. To bolo v pohode, to nám toleroval. A tam som si našla Milence. A to bol takový pro mňa odraz. To bolo to, čo mne asi v tý dobe nejvíc pomáhalo k tomu, abych to nejak zvládla. Ten mne dával takovú nejakú sílu.

Dobre, ty si hovorila, že si našla Milenca. A ako na to reagoval on?

Ja som to udržela úplne v tajnosti. Dva roky sa mne dařilo to úplne udržiť, takže o tom vôbec neviedel. ale biehem tých dvou let som už byla rozhodnutá, že už s ním nechci bejť, že chci odejít. Ale pri jakýkoľvek chvíli, kdy som mu řekla, že bych fakt chtiela bejť sama, že to zvládnu už s dcerou nejak, tak on mne začal... Ja neviem, třeba sme jeli v faute a on mne chtiel se se mnou vybúrat, chtiel sieť ze silnice, nebo som jela ja sama v faute a on na mňa dorážil tým autem svým. že to bolo takový, vždy to propuklo v nejakou takovou veľkou scénu, kdy som vedela, že nemá smysl vôbec na tom, že sa spolu nedomluvíme, že on by mňa nechal ít. Navíc ešte taková úplne asi trochu dôležitá informácia. My sme spolu začali podnikať, takže on podnikal víceménne na moje méno. On nemal žiadnu odpovednosť, všakého odpovednosť som mela ja. A to bola taková prvotní vec, ktorou som bola fakt tiežce zahačkovaná, ktorou mne strašne snadno dokázal nejakým spôsobem vtáhnuť zpátky. Že třeba vyhružoval mňa dlháma nadaniach a takovýma rôznymi vecmi, že mňa zahŕou a neviem, čo sa všetko stane. Takže to bolo takové, že som si musela dávať pozor na to, jak sa na to nachystáť. Nebolo to tak už úplne jednoduchý to ukončiť ten vztah. No nicméne, potom po asi tech dvou letech toho meleneckýho vztahu, on na nej prišiel. A to došlo vlastne k prvnímu takomýmu fyzickému napadení, kde fakt u nás už byla i policia, pretože už to bolo takový veľký brutálny, si myslím, nekolikrát mňa pri tom znasilnil, zmátil mňa v koupelne. Verunka, dcera, spala v pokojíčku. Bolo to takový naprd. Sebral mne telefon, ale ja som stihla ešte, ešte než ho vzal, tak som vlastne napsala tomu Mielenci, čo sa doma deje. A ešte kámošce. A oni zavolali policajty. Ale bohužiaľ sa na nás tady nikto nedozvonil. Neměli sme tady zvonek, policajti akorát to tady obešli, říkali, že tady je klid a odjeli zpátky, ale ráno ešte prijeli znova. A to potom už vlastne mňa odvezli k výslechu a už probehlo takovéto klasické vykázanie. Jeho vzali do vazebky a se mnou provádali výsleh. No akorát, že ja som tenkrát v tý dobe ešte asi nebela rozhodnutá úplne, že sa mne chce do niečoho takhle veľkýho, Takže som to tenkrát stáhla a pokračovala som v tom vztahu s tým Melencem, že s tým partnerom sme sa domluvili, že spolu budeme bydlať společne z kuliceři, ale ja budu jezdiť do Pardubyc a budem spolu tam udržovať ten vztah. A sme takto fungovali po nejakou dobu. No a potom vlastne On sa strašne zmenil behem týdla doby. To boli třeba dva roky v kuse, kde to bolo strašne vtipné. Ja som se vracela z tých pár dobitv od toho milenca, on to viedel. A doma bolo všechno uklyzení, nakoupení, uvažení. On nás tady s dcerou vítal s teplou večeří. A fakt proste dva roky vydržel hráť úplne neskutečný divadlo. že i moje rodina uviežila tomu, že mu asi došlo, že s náma chce bejt, nebo ja neviem. Přátela, všichni už... Už každý říkal, to není možný, to by si to asi povedlo. On si to nejak rozmyslel. Budete spolutvoŕiť zase nejakú šťastnú rodinu. Takže ja som ukončila ten vztah melenecký a vrátila som sa zpátky k nemu. No a... Potom sme spolu začali nejak fungovať a vlastne som strašne rýchle na to otehotnila a čakala som druhý díte. On bol nejšťastnejší na svete, že to bude všechno inačí, že mne bude pomáhať a že to všechno nejak zvládnem. A hnedka ani som ešte neporodila a vrátilo si to vlastne zpátky do tých kolej ešte horších asi, než to bolo predtým s dcerou.

A čo sa stalo?

No, stalo sa to, že vlastne, než som šla rodiť, tak ja som měla 14 dní pred termínem porodu, tak mne tak více menej ako by fyzicky napadol. Před dcerou i telefón mňa všetký rozbil, úplne udelal takovú obrovskú, grandiózný šou. Neviem, jestli to bola schoda náhod, ale zachránilo mňa předtým, že mňa praskla voda. Takže sme museli jedť do porodnice. Porodila som syna. A potom už... Vlastne sme spolu byli ešte 3 roky a tie poslední 3 roky už začalo opäť hneď težké peklo. To už bolo takové, že človek... to už nešlo vôbec zvládať. Už som i chodila k psychologovi, pretože mňa začal po nocích znásilňovať, mlátil mňa. Bola u nás třeba mojej mamky a on bol schopný si mňa odvísť do kanceláry, ktorá bola vedľa bytu a tam mňa znásilniť. To už i na mňa bolo moc. Takže už som sa začala chystať, začala som s právnikom řešiť, co delať. aby sa z toho vztahu nejakým spúsobem dostala, pretože už som bela opäť taková chodící nic, úplne apatický. No a bolo potřeba sa nachystať. No to pak už nie je jednoduché, takže je potreba mít nejaké dúkazy, aby... I když som mela tú správu z toho roku 2015, čo sa u nás stalo, ale tým, že som to stáhla, tak bolo potreba mít tak tenkrát právnik mne poradil, že si mám nahrávať tie jeho výstupy, čo sa doma deli a zbírať všetky možné veci, abych potom to mohla použiť. No ale dopadlo to tak, že už to bolo tak vyhrocené, že mne vlastne pred mýma detma za Bílýho dne spôsobil takovej nepeknej úraz. že mňa chytil za genitália a vytáhl mňa do výšky. A to si tak už nedalo vydržiť, že sa musela zakričeť bolesťí. Takže sa dcera lekla, čo sa stalo, bežela za náma. My sme boli v koupelne a ona bola v pokojíčku so synem. Videla asi, že už to není dobré, takže utekla z domu. A my máme vedle dedu, kde má obchod, takže za ním bežela a zavolali policajty. a vlastne prijeli policajti a znova ho odvezli a tentokrát už som to dotáhla všechno dokonce, kde vlastne ho odsúdili za týranie osoby žijící ve společnej domácnosti a vlastne ako by v úvozovkách to, je to blbý, ale dopadlo tak ako by nejlíp, jak dopadnúť mohlo, sem mela potom už jednoduchý start na to, aby sa to tady všetko tak nejakým spôsobem ukončilo. Mohla som pokračovať bez nej.

A aký toto dopad má, alebo malo aj vtedy, aj teraz možno ešte, ako na deti?

No, to je práve to, čo vlastne človek si říka. Pořád slíšiš všude, že kvôli detem udržíme rodinu a takové veci. A ja vlastne celou dobu som ten vztah už potom fakt držela, dokaď se nenarodil syn, tak kvôli dceři. Protože som vierila tomu, že on mňa o ní pripraví. Protože miel peníze, miel konexe, miel akoby... Ja neviem, vyhrožoval mňa tenkrát i tým doktorem, že mňa se bere, že on bol nejaký jeho blízkej kamarát, takže mňa se berú v občanku a udelajú ze mňa blázná. Ja neviem, že mňa proste zbaví dítete. Takže ja som sa snažila, aby to všetko fungovalo, aby sme to vydrželi co nejdýl. Aby tu dceru držať od toho dál. Ono sa to dařilo určitým zpôsobem, pretože väčšina tých vecí sedela po nocích a on bol fakt hodne pracovne prič. sem s tou dcerou bola sama. Ale potom v týchto momentech, kdy vlastne došlo úplne k tomuto, tak dcera to si ponesie do konca svého života a bude si to řešiť na svojich terapiích. Už stejne bola v péči psychológů, řešila to s nimi. Ale to, kde sa to odrazí, ešte sa neví. To sa teprve uvidí, až v tých vztazích. A na syna tam to je to stejné, že jo? Protože ten zase v tý dobe videl tatínka takovýho, jaký byl a bere to ako normu. Bere to proste to, myslí si, že jak sa muž chová k ženi, tak jak sa choval on, že je normálny. A to je to špatné všetko. Jenomže to vy máš dneska.

A čo vlastne ti pomohlo, keď si sa dostala z tohto vzťahu? Čo ti pomohlo prekonať takéto najťažšie obdobie?

Jediné, čo som v tom vztahu mela tolerovaný, bolo cvičenie. Takže ja som si udála trenerské kurzy a venovala som sa strašne takový. To bol môj únik z toho, že človek fakt si dal do tela a cítil si tak v tý chvíli svobodne, že nad tým nemusíš přemešľať. Pre mňa to bola taková obrovská terapie. Ja som chodila i k psychologům, ale tam to bolo takové, že ja som asi bela typ človeka, kterej si problémy uvedomil, až když sa s nimi o tom bavil. A to bolo takové pro mňa naprd, pretože ja som potrebovala to řešiť i ako mimo to sezenie, nejenom tam. Takže to cvičenie, to mňa pomáhalo.

A ako sa to odrazilo na tvojom sebavedomí a na nejakom celkovo duševnom zdraví, tento vzťah?

Tohle vyšlo z toho, že v sebevedomí som nemňal žiadny... Nemňal som žiadny nastavený hodnoty bez domu. Bela som vychovaná fakt v tom, že... držiať pusu a krok, že seš prijímaná jenom za to, když máš dobré známky, když doma uklizenuje, když nedeláš žiadne problémy, tak sa ťa nejakým zpôsobem berú. Ale inak i ten vztah mojich rodičiť do dneška je... Žijú v niečem, v čom si myslím, že by ľudí žiť nemeli. Že je to chovánie navzájem, ktoré sú sobe majú. Nevidela som úctu, nevidela som asi ani možná... Nebo lásku už som videla takovou, akou som si myslela, že taková je. Takže tí vzory takoví byli všetky tak nejak špatnené. A z tí pohádky, kde som si to snažila nejak čerpať, ako by to asi melo byť, tak tam to taky vždy končí, že jo, jenom s vadbou. Takže pak už človek neví, ak to bolo dále.

No a ako si potom nadviazala na nejaké také fungovanie po všetkých týchto dramatických situáciách, po tom odchode?

Ja si myslím, že... Dokázala som sa dostať, takže našla som si prácu, pretože tie firmy, ktoré sme spolu meli, to som musela ukončiť. Takový základ toho našeho vztahu bol ten, že my sme spolu dokázali sa dobře zabezpečiť. I ten bývalý partner, on bol fakt pracovitej, šikovnej v tom, dať tomu klobok dolu pred ním. Takže to by bolo nieco, čo by bolo super. Čo takto slyším, tak tie holky kolem niečo nečím takovýmto projdú, tak väčšinou potom skončujú s kalhotkami na ulici, že nemajú nič. Tak v tomto tomu ja som mela strašnú kliku, že tým, že jeho zavřeli, tak ja som zůstala doma. Nemusela som řešiť bydlení, nemusela som nič mieniť. To bolo úplne super. Jediné, že som nastopila do práce, pretože když som bola s ním, tak som pracovať nemohla. Takže som sa postupne tak nejako usamostatnila, zistila, že to zvládnu. A musela som jedno. Máš dve decka, musíš proste makať. Nedá sa nic delať. Do toho som trénovala hodne. Mela som štistí, že som tady vlastne že mňa tady udialo telo cvičnúť, takže som mohla si vzíť klientelu a makať, a makať, a makať.

A čo ti pomohlo, keby si mohla dať nejaký typ, že čo tebe pomohlo pri obnove seba dôvery a celkovo pri tom uzdravení? Lebo jedná vec je, že si sa vrhla do práce, ale robila si ešte niečo okrem toho, aby si sa psychicky mohla nejakou kľudniť, nervový systém upokojť a tak ďalej?

Tak ja som mela psychológi zase, že jo, tam totiž vlastne došlo k tomu, že ty musíš... Mne pomáhala Sponde Magdaleneum, tie organizácie pre ženy. Deti mne... Ja už neviem, ako oni to nazývajú, že sú nejaké... Že sa o ne musí stanúť ospod a musí chodiť také k psychologu. Takže som ja chodila do takových, ja neviem, kruh ženských, kde ste scházali se stejnýma osudama, ako máš ty a ty psychologové. Ale ja neviem, jestli je to vec, ktorá mne pomohla. Bolo to o tom, že ti to dodalo nejaký spôsob, nejaké sebeviedomí. Oni zase musí také opatrne asi s tebou pracovať, pretože ja dneska viem, že som sa na tom spolupodílela, že som bela Tvúrce toho špatnýho i ja, že sme to vytvářeli spolu. A asi je to čas, nejaký nadhled. Všetko to je už 5 let. podkasty a neviem, takový ty, že zišťuješ, čo sa vlastne delo. Aby človek tomu vôbec nejakým spúsobem porozumel, pretože v tomto vztahu, po tomto vztahu, ja som furt řešila jeho a neřešila som sebe. Požiad to bol, neviem, pojmy narcista a všechny týchto, neviem, manipulácie a všechny tyto veci. A ja som nasávala požiad Více menej sa to netýkalo mne, ale jeho. A pak až s odstupem som začala řešiť, proč ja som to na sobe dopustila, proč som to dovolila, proč to došlo tak daleko. Protože když to dneska říkam, tak si pripadám jak blázen. Protože tomu nemôžeš ani porozumieť. Ono sa to všechno deje takovým nejakým spádem, kde pak už pak jede človek nejakým autopilotem a rezignuješ na to asi. Nebo si říkáš, že to už nejak dám. nejak dopadne a už ani nemáš chuť. Ja neviem, mozek jede v nejakým režimu, že to ani nechceš. Už si ríka, že s tým nic neudeláš. Čo.

By si ty povedala alebo odkázala ženám, ale aj mužom, pretože tento podkaz počúvajú aj muži a týka sa to aj ich, ktorí, jednoducho ľuďom, ktorí sa boja odísť, alebo sa cítia uväznení v tomto vzťahu.

No, ja osobne si myslím, že život je fakt krátkej na to, aby človek žil v nejakým tom strachu. Pretože když si pořád jenom říkáš to, čeho se bojíš a čo by sa mohlo stáť, tak väčšinou to sa ani nestane. My si vytváříme takovej nejakej úplne... Hrozný, strašidelný príbeh. A aj kde by si stal, aj kde by tie veci stali, tak pořiad žiješ, pořiad máš možnosť ráno vstáť a udelať to inak. A máš to ve svých rukách. Čím díle zůstávaš v nečom takovem a na to rezignuješ, tak ti to utíká. Takže fakt nebáť sa vôbec si to, čo máš v tom mozku, tak to dáť niekam prieč a jednať. A hlavne v sebe obklopiť. Asi to chce niekoho... Nebáť sa říci o pomoc, nestydieť sa za to. Pretože pak zistíš, že sú kolem tebe ľudí, ktorí ťa v tom nenechajú. Že sú ochotní ti pomôcť. Aj tie organizácie. Díky Bohu za nej. Ja som dostala třeba zadarmo právníka, Tá právnička bola úplne skvelá. Ty nevíš v tú chvíli, že prišla mne první faktúra za právnika, ktorý som si vzala a to bolo necelých 100 tisíc a to sme ešte nebyli ani u soudu. Ja som sa z toho zhroutila, pretože som si říkala, Pane Bože, kde ja na to mám bráť? A to pak třeba tí ženskí ani nemajú, takže je to takový...

A čo tebe táto skúsenosť dala, aj keď bola tak veľmi bolestivá?

Tak asi to je težké si říci, že si na to musíš ziť niečo pozitívne. Protože ja som kolikrát sedela a říkala som si, proč som si musela zažiť niečo takového, ale mohla som asi podejť dřív. Takže tak, a myslím si, že mne to dalo sílu. Že som si říkala, že máš furt v úli bojovať, nevzdať to nikdy. Asi. A že človek zvládne všechno, pokiaľ fakt není to nemoc, není to niečo takového, čo už je rozhodnutý za tebe, tak tohle máš pořád ve svojich rukách. I když si myslíš, že to nedokážeš, Tak je potreba fakt to chytiť. A do dneška si asi budú vyčítať, že to muselo dojť až do takového, kde musela zasáhnuť dcera. Že to došlo do niečeho, kam by to dojť nemelo.

Ako sa zmenil tvoj pohľad na zťahie lásku po tejto skúsenosti?

No, tak to je taková ďalší kapitola, pretože to, s čím som sa setkala, tak vlastne ja som sa v tom hrozne... Po nejakým tým dobe sa v tom zorientuješ a naučíš sa v tom bejt, naučíš sa predcházet, aby sa nedeli nejaké veľké veci. S tým partnerem je to takový hrozný, ale nakoukáš to nejhoršie asi nejakým spôsobem. Ja som mela teď další vztah a mela som tam vlastne to bolo... Ja bych toto nazvala takovou primitívnou formou. A teď som sa seznámila s takovým vyšším levelom. Kde seš ve vztahu a vlastne taky tam probíha asi nejaká manipulácia. A ty to nedokážeš poznať, pretože je to takový založený na pravde. Ja neviem, ak si to mám vyjádžiť, aby to bolo pochopitelné. Myslím si, že som sa práve potkala zase s nejakou ďalšou formou manipulácie, ktorú som neznala. V nej som sa musela nejakým spúsobom zorientovať.

Keby si to popísala nekonkrétnejšie, aby si ľudia alebo ja dokázali predstaviť, ako na nejaké možno konkrétne situácie, ktorá by sa dala ako príklad uviesť, že čo to znamená, že je nejaká ešte iná forma?

Mne ten bývalý príteľ označil, abych si nejak vykoktala, že som koketa, slušne. Říkal to takovou horší formou, ale že využívam toho, jak vypadám k tomu, abych na tom profitovala. A ja som si vedoma toho, že som v živote nikdy nic takového neudělala. Že som nejakým spúsobem přátelská, ale rozhodne nekoketujú a nevyužívam ničeho k tomu. A tak ako by niečoho dosáhla. A on mne nejakým spôsobem dokázal přesviečiť, že ja som mu začla vieriť a začla som sa mu vomlôvať za to, že třeba... On mne třeba usviečil v jednu chvíli, že sedeli sme u stolu a vedle sedela parta nejakých chlapú. Ja som si ich ani nevšimla, že tam sú. a on sa se mnou ve chvíli přestal baviť, pretože si nejak ze mne odhadol, že je balím v jeho prítomnosti. Takovéto veci, ktoré ja som vôbec neznala, na ktorých som vôbec nebola pripravená. A hlavne postupne som sa začala omlouvať za veci, ktoré som fakt prizvyčená o tom, že nedelám. Ale zamyslela som si, že mňa tam mohol sieť pohľad a že som sa usmývala na nej a pak som siela pohledem na nej a zostal mi usmiev na tváři a on si to mohol nejakým spúsobem vyvodiť, že nieco takového delám. A pak už to boli takové veci, že třeba som šla na záchod a vrátila som sa z záchodu. Byli sme na dovolení u bazénu a on sa mňa ptal, aký to bolo na záchode. Ja som na nej kúkala, jak blázen. No ten svalnatej borečik, ktorý za tebou šiel a říkam opäť to snad. Že už to ani nemôže byť myšlené vážne, že som šla s niekým na záchod a tak.

Čiže toto, ak tomu dobre rozumiem, tak to bol ten ďalší partner, ktorý ti toto robil?

No a ja som si práve behem tých niekoľka let, ja som s ním bola teda necelé 4 roky, takže som sa vlastne Zistila, že vlastne som sa neuzdravila, nikam som sa neposunula, že sa pořiad dostávam do nejaký submisívny roviny a nemám pořiad žiadnou sebehodnotu a nejsem schopná si nastaviť tú hranici toho, že takhle proste ne. Jak reagovať, když ti na niekom záleží, máš niekoho ráda a očakávaš, že to s tobou myslí dobře, tak jak reagovať na to, že on to třeba dobře nemyslí, nebo jak si vykomunikovať to, že ty nieco takového nedeláš aniž by z toho bol nejaký obrovský konflikt.

A čo si potom spravila preto, keď si teda zihtila ten opakujúci sa vzorec? Čo si preto spravila, aby sa to nedelo, alebo aby to bolo inaké?

No, ja som si uvedomila, že takhle proste žiť nechci. Že som sobestačná, samostatná, zvládnu cokoliv, čo potrebuju. A než mít takovýho partnera, tak radšej nebudem mít žiadneho partnera. A že akoby až jednou príde nejaký čas na nejaký vztah, takže chci mít... Tak už víš, čo nechceš. Takže ten vztah sme ukončili.

A spravila si niečo na takéto svoje vnútorné uzdravenie, aby sa to neopakovalo?

No, ja si myslím, že sme sa v tom vztahu rozcházeli, ja neviem, po každým púlu roce, nebo roce. A ja som ešte po každým to nevidela tak, jak bych to mela vidieť, tak, jak to v duvu pravdy bylo. A mela som pořiad potrebu sa do toho vztahu vracať a pořiad se ho presvedčiť o tom, že nejsem taková, akou mňa vidí. A po určitým dobe už vlastne som zistila, že ať udelám cokoli, tak to nikdy nebude stačiť a že to proste není vo mne. Že on mňa nevidí takovou, nebo nechce vidieť a vidí mňa inak. Takže už to není v mojich rukách, to je jeho viec a ja nebudu dokazovať nikomu, akú mám, nebo nemám hodnotu.

Ako teda v súčasnosti vyzerá tvoj život a tvoje vzťahy? Alebo celkovo, ako to vyzerá u teba?

Tak teď som sama a starám sa o deti. A asi, neviem, chci manžela a chci ukázať detam, že tie vztahy u mňa bude aj hezké. Ale zase na druhú stranu, není potreba byť za každú cenu ve vztahu.

A je ešte niečo, čo by si chtela odkázať na záver, alebo povedať na záver?

Je akoby hľadať všechno v sobe. Asi takoví te odpovedy. Byť akoby hrozne aktivní, vedomý človek. Neháziť sa do nejakého autopilotného režimu. a hlavne pro rodiče, deti, jim ukazovať, dávať jim tie hodnoty, ukazovať jim ten smier, aby sa tie deti pak nestratili v svojich stazích, až budú jednou veľkí. Ja si myslím, že to strašne vycházi z tý rodiny, že tie lidi si pak musí, když to maj prázdny a nemaj to tak, ak by to mělo bejt, tak si musí hľadať to sami a trvá to dlouho a zbytečne pri tom docháziť do nejakých takových extrémov.

Ja ti ďakujem Veronika veľmi pekne, že sa podelila o tvoj príbeh.

Ja ďakujem, že som mohla toho umožniť a zveřejniť. A doufam, že odradím všechnych.

A ďakujem aj tebe, že si si vypočula, alebo vypočul dnešnú epizódu. Keď sa ti páčila prihlasa na odber, nech ti neunikne žiadna téma. Zdieľaj ju na sociálnych sieťach a hodnoť podcast o crca hviezdičkami, aby sa k jeho obsahu mohlo dostať čo najviac ľudí, ktorí môže pomôcť. Ešte viac inšpirácie a odkazy nájdeš v popise tejto epizódy. Už teraz sa na teba teším pri ďalšiej téme podcastu o crca. Tam, kde začína nová kapitola tvojho príbehu. A pamätaj na to, že si zaslúžeš to najlepšie.