#36. Tanec návratu k sebe

Zažila si alebo zažil si vzťah s narcistickým partnerom a chceš sa o svoj príbeh podeliť v podkaste o CRCA? Klikni na odkaz príbeh pod touto epizódou. Chceš znovu objaviť svoju vnútornú silu a dôverovať sebe, láske a životu? Prečítaj si moju knihu Znovu sama sebou. Nadežne je aj seriózny dotazník, ktorý ti pomôže odhalieť viac ako 50 skrytých varovných signálov narcistickej manipulácie. Je vytvorený tak, aby si mohla identifikovať prípadne aj iný ako partnerský vzťah. Kniha tiež obsahuje aj viac ako 40 overených typov, ako sa z toxického vzťahu spametať, ako upokojiť svoj nervový systém a znovu sa rozžariť. No a z kniho získaš aj dva bónusy, meditáciu na uvoľnenie napäťa a tlaku a meditáciu na posilnenie sebavedomia. Odkaz je pod touto epizodou.

Vítaj pri ďalšej epizóde podcastu od srdca, v ktorom sa narovinu a otvorene rozprávame o partnerských vzťahoch, nartofitkej manipulácii a o tom, ako nájsť cestu nazpäť k sebe, prebudiť ženskú silu a otvorita skutočné láske. Volám sa Nora Šulíková a sprevádzam ženy na ceste nazpäť k sebe. Ako certifikovaná koľčka im prostredníctvom emočného detoksu pomáham uvoľniť emocionálnu záťaž, oslobodiť sa z toxických vzťahov, hlbšie sa napojiť na intuíciu, prebudiť vedomie sebahodnoty a znovu otvoriť srdce láske. Som autorkou knih Šťastie na dosách, knihy Znovu sama sebou, denníka snov, množstva meditácií, vzdelávacich prednášok, online kurzov a zakladateľko školy Šťastia Konferencie sama sebou. Dnes sa budeme rozprávať s Evou Petrovičovou, ktorá je z prievodkyňou a mentorkou žien o svetlým ženstvom a sexualitou. Pomáha ženám vrátiť sa do svojej prirodzenej ženskej energie, aby začali svoj život tvoriť z tohto magického miesta. Vítaj Evi.

Ďakujem krásne. Ahojte všetci.

Tvoj projekt Božské ženy pracuje s prebudením zdravej ženskej energie. Čo to vlastne znamená zranené ženstvo a ako sa to prejavuje?

Ja by som to vlastne trošičku otázku otočila, lebo ja vnímam zranené ženstvo a zranená ženská energia akoby takými dvoma smermi. Zranená ženská energia je vlastne v tom, keď my ženy ideme práve v tej zranenej či už mužskej, alebo ženskej energii. Niekto má viacej tú mužskú, niekto tú ženskú. Je to v podstate to, keďže nájde v tom výkone, plánuje, ide vlastne ako robot, ide v tých mužských koleiach. Ide v tom, čo sme by boli naučené a čo sme by deli od tých našich mám, od tých našich babiek, kde iba išli na výkon, kde sa iba starali. Bola tam veľká kontrola, veľká netrpezlivosť. A my vlastne sme sa ženy naučili kráčať tým životom a hlavne tvoriť ten život práve v tej mužskej energii. kde sa nedokážeme otvoriť tej dôvere, tomu plínuťu a vlastne uvoľniť sa do tej ženskej energie. Je tam veľmi veľa práve tých zranených vzorcov. Ako som už spomínala, či už kontrola, netrpezivosť, porovnávanie, súťaženie. A pokiaľ nájde v takýchto vzorcoch dlhodobo, roky, roku ce, tak potom sa to vlastne ozrkadluje nielen na jej tele, na tom zranenom ženstve, vzpomínanom zranenej alebo vypnutej sexualite. A vyslovenie ide v podstate ako muž v tom živote. No a keď žena má v partnera je v tej mužskej energii, tak automaticky ten muž sa prepína do tej ženskej. Takže ono to vlastne okvplyvňuje všetko v živote tej ženy. Že nie len to telo, nie len jesť, samotný život, súkromný pracovný život, partnerský život, všetko. Takže naozaj, aby sa žena dostala do tej svojej zdravej božskej ženskej energie a tá zdravá ženská energia má integrovanú práve aj tú mužskú energiu. A to je to, že ženy veľakrát práve odmietajú tú mužskú energiu a proste, že ja som tá silná žena, ja to všetko vlastne zvládnem. ale takáto energia vlastne tú ženu iba vyčerpáva. Takáto žena je nevyživená, nenačerpaná, unavená, podráždená a z tej ženy vlastne nejde to svetlo, ten magnetizmus, ktorý je vlastne tak liečivý a tak potrebný v dnešnom svete. Takže naozaj o týchto témach by som dokázala rozprávať veľmi veľmi dlho, ale dám samozrejme aj tebe priestor, ak máš nejaké otázky, kľudne sa pýtaj, aby som vedela, že kde to mám smerovať.

No to ma napadá pritom, že ten výkon býva veľmi častý u žien a žena veľakrát zvláda veľmi veľa rolí. A ty si hovorila, že to zdravé, takéto zdravá ženskosť je integrovaná můžská aj ženská energia. A toto keby si mohla nejako možno trošku viac popísať, aby si to ľudia vedeli predstaviť, čo to presne je. Lebo ako si hovorila, často sa práve tá mužská energia vlastne potom vo výsledku v žene potlača, ale je to také potom domixované. Čiže iba keby si to tak na správnu mieru uvedla, čo je čo a ako to vlastne funguje.

Samozrejme aj muž, aj žena má v sebe aj ženskú a mužskú energiu. Sme proste tak nadetajnovaní. ale žena vlastne prirodzene má viac tej ženskej energie. Ženská energia znamená maximálna dôvera. To znamená maximálna dôvera v život, maximálna dôvera vlastne od toho partnera, o ktorého sa môže oprieť. A tu vlastne, pokiaľ necíti dôveru vo svojom fyzickom partnerovi, tak je to vlastne preto, lebo vlastne necíti dôveru sama k sebe, dôveru vlastne k tomu svojmu vnútornému mužovi. Je to vlastne maximálne prijatie, že naozaj prijímam všetko, čo vlastne do môjho života, do môjho pola prichádza a s nikým a s ničím nebojujem. Ďalej je to také plinutie, také flow, že naozaj si plyniem, že nemusí ta žena stále len robiť, robiť, robiť, robiť, robiť, aby boli tie výsledky. Ale ta ženská energia je vlastne to, že naozaj už spolupracujem s tou božskou energiou, s tým vesmírom a ja si vlastne vyberám z toho neomezeného pola možností. Čiže nejdem tam už z toho priestoru, že iba logiky, lebo tá zranená energia, tá mužská zranená energia je v tom, že všetko mi musí dávať zmysel, musím vedieť, aký je prvý krok, druhý, tretí, piatý, dvaciatý. Ale vlastne tá zdráva ženská energia je v tom, že ja dôverujem, ja si vyberiem z toho pola neobmedzených možností, dôverujem a kráčam, že je o mňa postarané a ono potom tá cesta sa krásne začína vlastne ukazovať. Len čo ja vlastne vnímam, však ja som si sama tou cestou prešla, takže ja viem presne hovorím, je to, že ono sa jednoducho povie, že dôveruj, otvoruj sa životu. Ono sa to vlastne jednoducho povie, ale už takže sa to v podstate urobilo, lebo tie hlboké vzdorce sú tak hlboko zakorenené, že nie to zdá sa až tak jednoduché. Preto ja, keď pracujem so ženami, tak ja vždy to zôrazniam, že je to proces, je to vnútorná práca, A keď žena sa vlastne ponorí do tej ženskej energii a pôjde kruočik po kruočiku a bude vlastne vytrhávať tie korienky a zvedomovať si tie korienky tej zranenej energie, pušťať kontrolu, pušťať netrpezlivosť, pušťať to, že musím stále niečo robiť, že musím ísť stále na výkon, že musím stále niečo vybaviť, zariadiť, starať sa o všetkých, či už v domácnosti, v práci, o klientov, o rodinu, ale takisto dopriaci aj ten čas sama pre seba, toto plynutie, to bytie. A ono sa tiež povie, že je to jednoduché len tak nič nerobiť. No pokiaľ ideme roky v tých zranených zorcoch a stále len robím, robím, robím, robím, aby som ja videla tie výsledky, tak u mňa je to naozaj náročné vlastne zostať len byť a v úvodokách čakať, že čo sa vlastne stane. Ale vlastne, keď my sa naozaj fyzicky spomalíme, tak energeticky sa vlastne okolo na všetko zrychluje. Lebo my sa dostávame do toho modu parasympatikus. Lebo naše telo funguje v takých dvoch módoch. Sympatikus je ten výkon, to napätie, ideš, výkon, makaj, plánuj. To, čo sme bežne naučení od našich máma, od našich predkin. A vlastne to naše ženské telo sa vlastne lieči v tom mode parasympatikus. Keď sme v tom mode pokoja, kľúdu, harmonie. a tam naozaj vzniká aj ten ženský magnetizmus a priestor na sebaliečenie seba a odozdávania tej energie vlastne tým ženám v okolí, alebo do okolí vlastne, kto je pri nás. Rodina, priatelia a tak ďalej.

No a moja ďalšia otázka by sme rovať k tomu, že aj tento podcast počúva veľa žien, ktoré sú samé na to všetko. Majú väčšinou deti, vyšli z extrémne toxických vzťahov, narcistických, manipulatívnych, psychopatických, rôznych vzťahových nejakých dynamík, čiže Mnohokrát tie ženy práve nevedia, ako v tomto tú energiu, tú mužsko-ženskú vybalansovať, pretože sú v podstate na to same. Musia sa same uživiť, musia sa postarať o detí. Veľakrát je tam ešte extrémne veľa nejakých dojazdov po tých veľmi toxických vzťahoch. Čo by si poradila ľuďom v takéto situácii? neizle na ten výkon, lebo predsa len ako keďže ona pracuje, aby sa uživila, tak je to tá mužská energia veľmi vo výkone. Takže čo z tvojej skúsenosti funguje najlepšie, ako to nejako zvládnuť, aby sa to dokázalo vybalansovať?

To je super otázka. To je presne to, že vlastne zvedomiť si najprv z akej energie vlastne ja tvorím ten svoj život, z akej energie žijem ten svoj život. A áno, takéto ženy, ktoré vlastne nemajú pre sebe toho svojho fyzického muža, tak áno, je tam veľa mužskej energie, ale práve preto si majú akoby zvedomici, aha, idem veľmi v tej mužskej energie, práca, výkon, starostievosť, deti, zarobiť peniaze, ale čo robím pre seba, alebo čo idem teraz vlastne integrovať do môjho života, aby som tam priviedla tú svoju ženskú energiu, že čo to je. Aby naozaj sa žena začala nad tým zamýšľať, napríklad u mňa, ja to vlastne aj robím v mojich programoch, je taký, že úplne najjednoduchší spôsob, ako sa dostávať do ženskej energii, je tanec. Tanec je pre mňa liečivý nástroj, pre mňa je to terapeutický nástroj, je to niečo, čo nám vlastne Boh, vesmír, Stvoriteľ nám v podstate dá úplne zadarmo. My to tu vlastne máme a vlastne my skrz to naše telo, my všetko máme v sebe, skrz to naše telo, keď si zapnem tú hudbu, tak sa vlastne ponáram do toho svojho tela. Ja vlastne vypinám tú hlavu, kde tam idem v tom móde, povinnosti práca, toto vybaviť, toto zariadeť, hen to, tam to, deti, aby všetko bolo zariadené. Ale vlastne, keď ja vypinám tú hlavu a dostávam sa do toho svojho tela, napríklad skrz ten pohyb, skrz ten tanec, tak ja sa ozostávam do toho tela a už sa tam vlastne aktivuje a prebudza tá ženská energia. A to je niečo, čo žena vlastne môže robiť 5 minút denne. To nie je nič také, že teraz nejaké 2 hodinové alebo 3 hodinové sesion, ale za mňa je to taký prvý kruočík, aby žena si nacítila a začala prebudzať tú svoju ženskú energiu. Ďalšia vec, čo máme takisto zadarmo, je príroda. Príroda je takisto čistička, upokojuje náš nervový systém, spája nás takisto s energiou, božskou ženskou energiou, lebo vlastne Matka Zem predstavuje božskú ženskosť. A vlastne len tým, že vojdeme do tej prírody, nemusíme nič, len kráčať, vnímať, byť v tej prítomnosti, tak zase náš nervový systém sa prepína do toho módu parasympatikus, a už sa dávame do pokoja, do kľudu. Takže to sú fakt také dva malé typy, ako vlastne začať so sebou pracovať a predtýňať sa postupne do tej ženskej energie. Robiť niečo pre to, aby som aj bola v tej ženskej energie. Aby naozaj tam bol balans, aby to bolo vyvážené. Aby to nebolo tak, že 80 % mužská energia a 20 % ženská. Tým pádom tam to nebude úplne dobre fungovať. Takže.

Asi tak. Ako by si povedala, že súvisí sebahodnota s výberom partnera? Prečo majú ženy tendenciu priťahovať mužov, ktorí im potvrdzujú tie negatívne presvedčenia.

O sebe? No ono je to takisto, keď človek pôjde vlastne hlbšie do týchto vecí, tak v podstate je to krásne zrkadlo. Ono naozaj tí naši partneri nám iba zrkadlia v našich samotných tie naše tiene. Čiže pokiaľ si ja vlastne pritiahnem takéhoto partnera, tak mi vlastne iba zdrkadli tú moju nízku sebahodnotu. A toto je naozaj ďalší hlboký vzorec v našom kolektívnom poli, hlboko zakorenený v nás ženách. A to je tá nízka sebahodnota. To je ten hlboký program, že nie som dosť dobrá matka, Žena, podnikateľka a stále nie je dosť. A práve preto sa ženy dostávajú práve do tej zdranenej energie, kde sa porovnávajú s ďalšími ženami. Súťažia vlastne s mužmi, čo je úplne, až by som povala, smiešné, ale tak to v podstate funguje. A tým pádom žena vlastne oslabuje stále samú seba a ten partner, pokiaľ si takéhoto partnera pritiahne, Ja viem, že tie vztahy sú náročné, ale v konečnom dôsledku, keď sa na to pozrieme z vyššej perspektívy, tak ten muž vlastne pomáha iba tej žene, aby konečne uzrela tú svoju hodnotu, aby vlastne vstúpila do tej svojej plnej ženskej autentickej sily. A samozrejme, tá žena zase opäť jemu vlastne zrkadlí takisto tú nízku seba hodnotu. Takže je to krásne zrkadlo. Ono, keď naozaj človek je ponorený v tých náročných, ťažkých situáciách, tak vníma to, ako by bol v takom čiernom tuneli a nevidí svetlo na konci toho tunela. Ale keď naozaj prejde tým tunelom, tým temným a náročným obdobím, tak potom si vlastne uvedomi, že aha, to bolo to najlepšie, čo sa mi vlastne mohlo stáť, lebo teraz ja na to môžem staviať. Takže ja vlastne na túto otázku by som odpovedala, alebo ukončila by som to tak, že tá nízka sebahodnota len ukazuje, alebo je ukazovateľom toho, že ešte stále nestojím v tej svojej plnej ženskej autentickej sile. A ten život, ten partner mi to len ukazuje. To.

Je všetko. Čo by podľa teba mala urobiť žena alebo teda aj muž? Lebo tento podcast počúvajú aj muži, ale ty sa samozrejme venuješ hlavne ženám. Ale čo by mal človek urobiť, keď si uvedomuje, že opakovane vstupuje do vzťahov s.

Manipulatívnymi partnermi? Už len to, že si to uvedomí, tak to je za mňa úplne mega prvý krok. už len to, že vlastne počúva tento podcast, tak už teraz si to tá žena uvedomuje. Takže ja vždy vlastne v ženám v mojich programoch hovorím, že my keď si niečo vlastne uvedomíme, tak to je ako by som niečo položila na tanier, že aha, mám to tu a čo idem teraz s tým robiť. Že teraz vlastne keď to mám už na tom taneru, tak ja už dokážem vlastne s tým pracovať. Už když dokážem s tým niečo robiť, pokiaľ si to neuvedomuje, tak ani neviem, že to v podstate žijem. Takže to je naozaj prvý zásadný krok. A keď si to vlastne uvedomím, tak začať na tom pracovať, v tom zmysle, že chcem v tom sťahu pokračovať, nechcem v tom sťahu pokračovať, čo mi ubližuje, Čiže naozaj, zase ako pri tej nízkej sebahodnote, zase mi to vlastne ukazuje, že nestojím v tej svojej plnej ženskej.

Autentickej sile. Ako teda rozpoznať, či je aktuálny vzťah ešte hodný záchrany, alebo je lepšie.

Ho ukončiť? Super otázka. Na túto otázku si nájde žena odpovedť sama sebe. Takže milá žena, keď nás teraz počúváš, len si polož otázku. Som šťastná v tomto vzťahu? Naplňa ma tento vzťah s týmto mužom. Cítim sa vyživená, naozaj vnútorne vyživená, že pri ňom kvitnem doslova ako kvetinka, ktorá je hlboko zakorenená a na ktorú vlastne cvietia krásne slnečné luče. Cítim sa načerpaná. Viem si predstaviť v tomto vzťahu byť aj opäť o 10 rokov a tam sú tie odpovede, buď áno.

Alebo nie. To si myslím, že sa vystihla veľmi super. Dobre, a tam na to nadviažem tým, že čo by si povedala ženám, ktoré sa boja zostať tami a preto zatrvávajú v tých nefunkčných vzťahoch. Lebo to sa deje veľmi, veľmi často. Že ten človek z nejakého dôvodu v tom radšej zostane. Takže čo by si poradila.

Týmto ženám? Áno, ja som si s týmto osobne neprešla, ale čo mám tak navnímané o žen Je vlastne to, že prekona ten strach. V živote máme rôzne ťažké náročné situácie. Veľakrát máme strach pustiť to staré a vykročiť do toho neznáma. Lenže pokiaľ vlastne zostávame v tom starom, v tom známom, v tej komfortnej zóne, tak práve tam nedokážeme rást. Ja viem, že je to náročné opustiť to staré, ale vykročiť aj napriek tomu strachu. napriek tým obávam, napriek tým pochybnosťam a naozaj dôverovať práve tej mužskej energii, tej božskej mužskosti, a to je vlastne život. Život je božská mužská energia, to je vlastne vesmír. Dôverovať mu, že ja kráčam a všetko sa deje pre moje najvyššie dobro, je u mňa postarané, ja sa dokážem oprieť od ten život a vykročiť. A potom vlastne, že nás zistí, že keď to vlastne urobi, Neverujem, že to bude zase úplne jednoduché a ľahké. Môžu tam prizriešiť nejaké situácie. Neverujem, že nie. Ale keď to nás zdaj urobi a prejde nejaký čas, tak si vlastne uvedomi, prečo som to už neurobila dávno. Však mi je o mnoho lepšie, však nič hrozné sa nestalo. Takže moja odpoveď je vykročiť napríklad tomu strachu a všetkým tým pochybnosťam. Ja keď som prekonavala takéto ťažké, náročné situácie v mojom živote, tak ja som si vždy predstavila, že stojím na úteste, a teraz mám skočiť. To je vlastne to neznáme, že ja neviem, čo tam je a ako bude a čo bude. A presne to my už vlastne rozmýšľame. A ako bude, čo bude, sú tam strachy, pochybnosti, čo je piatý krok, desiatý, dvaciatý. Samozrejme, že my nevieme. Ale vlastne to je to, že skočím z toho útesta do toho neznámeho pola možností. A tam je vlastne ten život. tá božská mužská energia, ktorému vlastne spadneme takto vyslovene do ruky, do tlane. A to je to, že je o nás postarané a o nás vlastne dovede tam, kam máme kráčať. Takže len maximálna, maximálna dôvera.

V život. A k tomu sa chcem spýtať, pretože tento podcast počúvajú ľudia, ktorí mnohí už prestali dôverovať úplne sebe, životu aj mužom, alebo v opačnom ponímaní muži, ženám. Čiže ako by si poradila dôverovať v ten život? Ty si hovorila tu takúto prirovnanie s tým skokom z útesu. Ale čo keď niekto má ten nervový systém tak ako rozhodený, že sa bojí spraviť to rozhodnutie skočiť? Čo by sa dalo v takom.

Prípade poradiť? V tom prípade jednoznačne upokojovať ten nervový systém. Nemusí z toho útestu skákať hneď. Niekto potrebuje dlhší čas. Niekto z toho pomyselného útestu skočí hneď, lebo je na to pripravený. ale vlastne upokojovať ten nervový systém. A ako ho upokojovať? Tak, ako som vlastne povedala aj na začiatku, príroda krásne upokojuje nervový systém, taniec upokojuje nervový systém, rôzne dýchové techniky upokojujú nervový systém. To sú veci, ktoré vlastne nás prepínajú práve do toho modu parasympatikus, kde tam je to uvoľnenie, tá dôvera a žena potom vlastne už bude cítiť, nakoľko je pripravená skočiť z toho útesu a vykročiť. Alebo sa potom ešte môže stať druhá situácia, čo život väčšinou tiež nám dokáže zahrať, už keď sme pripravené a my sa stále bojíme skočiť z toho útestu, tak život tak zamieša karty a tak tie situácie vyskladá, že on vlastne náš sám vlastne akoby posunie a už skoč. A už nám vlastne nedostáva nič iné, už iba vlastne v tom byť a dôverovať. A to zostala už vtedy, keď už naozaj ta žena fakt je pripravená, len ona sa tam ešte nejako malinko.

Malinko brzdí. Čo by si povedala, že taký prvý krok k uzdraveniu toho zraneného ženského princípu alebo ženstva a ako začať cestu k sebe a k tej svojej autentickej.

Ženskej sile? Ženstvo, celkovo téma ženstva a téma ženstva a sexuality sa žije v telach. To znamená, že vyslovene vypnúť tú našu hlavu a začať pádať do toho nášho tela a v prvom rade sa vlastne navrátiť sama k sebe, k tomu svojmu telu. My ženy sme tak odpojené od svojho tela, že my to vlastne necítime, necítime naše telo. potlačame pravidelne naše pocity, naše emócie. Naše lono vlastne funguje ako emočná špongia, kde v tom našom lone je toľko tráum, toľko bolestí, či už hamby, viny, strachu, hniebu, odporu. Nie len z nášho života, ale takisto tam môžu byť rôzne tráumy a bolesti z minulých životov, do životov našich predkiní. Čiže vlastne vrátiť sa naozaj k tomu telu a začať si budovať vzťah s tým svojim telom, Alebo to je vlastne chrám pre našu dušu. A pokiaľ my tam nemáme vytvorený ten hlboký vzťah s našim telom, kde prebýva naše ženstvo, kde prebýva náša sexualita, tak nie je možné vlastne to zranené ženstvo vyliečiť. Čiže hlboký vzťah, navráticať sa.

K sebe. A ako sa vrátiť k tomu svojmu telu, aby ho človek dokázal viac tak prežívať? To je zrejme otázka, čo si mnohí ľudia v tejto.

Chvíli kladú. Momentálne na túto tému mi beží jeden program, kde presne učím ženy, že my ženy máme také štyri kľúče k ženskej stila. Prvým kľúčom je pohyb, to je vlastne ten autentický tanec, kde naozaj žena si pustí tú hudbu do uší, alebo ja ich sprevádzam aj cez tanečnú medicínu a vyslovene sa vlastne uvoľňuje do toho svojho tela, kde vlastne skrz ten pohyb, ona uvoľňuje tie zablokované emócie, hnieľ, smutok, môže vytriasť, napätie, čokoľvek čo utrápi. Preto som spomínala, že pre mňa taniec je terapeutický nástroj. Žena by mala tancovať, či je šťastná, či sa hnieva, či je smutná, lebo cez to telo to krásne môže stelesniť tú radosť, ale zase na opašnej strane púšťa tie nespracované, negatívne emócie zo svojho tela. Ďalej, ďalším kľúčom ženskej sile je dých. To je to, že my síce dýchame každú sekundu, alebo ak niekoľko náddychov počasňa máme, neviem presne koľko, ale naozaj vedome dýchanie, kde sa naozaj s dýchom dokážem spojiť napríklad so svojim lonom, so svojimi prciami, so svojimi ženskými častiami, kde naozaj vlastne skrz dých môžem predýchať a uvoňiť rôzne traumy zo svojho tela. Ďalej je to vlastne krštná čakra, čiže je to náš hlas. kde veľa žen má tú krčnú čakru z Davretu a tým pádom si ani nevedia povedať, čo vlastne chcú. Nevedia vlastne povedať tú svoju pravdu, majú slabé osobné hranice a veľakrát vnútri cítia nie, že tá ich ženská duša kričí nie, nie, nie, nie, ale oni vlastne povedia áno. Čiže to je ďalší vlastne kľuč k tomu, aby ta žena sa vlastne otvorila. No a potom posledným kľúčom je vlastne náš naš liečivý dotyk našich rúch. To je vlastne to, že vnímam to telo, cítim to telo a vlastne naše ruky s tú predlúžením našho srdca. Čiže už len to, že sa dotýkam s vedomou pozornosťou, s láskou svojho tela. Veľa žien vlastne, keď sa teraz môže načieť tú tému sexuality, veľa žien sa vlastne v živote, alebo nie v živote, nedotýka pravidelne svojich prst, myslím nejaká seba masáž. V živote sa nedotýka, alebo nepozerala na svoju jóny, na svoj portál svojho života, na svoj portál svojho ženstva. Čiže naozaj, žena má v sebe ten liečilý dotyk a my vlastne tieto kľúče na vedomej úrovni vôbec nepoužívame. A keď my začneme tieto veci používať na pravidelnej báze, ale na vedomej úrovni, tak zrazu sa začne v nás ženách niečo prebudzať, niečo aktivovať. Začíname si spomínať na našu vnútornú silu a my sa vlastne postupne navraciame práve do tej našej hĺbky, navraciame sa domov hĺbšie.

K sebe. Ako pomáha uzdravovať žena, ktorá lieči samu seba, zároveň svoju matku, dceru a prípadne aj inú ženu v jej okolí? Ako funguje ten proces.

Kolektívneho uzdravovania? Ja mám séru, ktorá má momentálne 8 rokov a v podstate tým, že ja sa tejto téme venujem po svetné ženstvu a po svetná sexualita, tak samozrejme, že jasno vzdielam určité veci, samozrejme na jej úrovni, jej vedomia. Ona má napríklad ostem rokov a ona už vie, čo je menštruácia. Ona to mu na svojej úrovni vedomia chápe a ja som jej aj hovorila, že keď raz dostane menštruáciu, stane sa s nej žena a potom to pôjdeme spolu oslaviť. Čiže vlastne to sú tie veci, že tým, že ja uzdravujem to svoje ženstvo, uzdravujem tú svoju sexualitu, tak vlastne ja ju už posúvam úplne iné poznanie, úplne iné kódy, úplne inú energiu, čo vlastne ona vníma a tým pádom ona bude žiť úplne niečo iné v jej veku, keby mať príklad povedzme 15 rokov, 14 alebo keby mať 20, to je jedno, ako keď som priklad ja žila, keď som ja mala 15 rokov. Ja si pamätám, keď som dostala ja prvú menštruáciu, ja som nechapala, čo sa s mojim telom deje, čo to je. To bude mať do konca života a to prečo? Ja som si myslela, že to je niečo hrozné a to má každá žena. Mne to nikto nevysvetlil. Tedy sa bežne nerozpráva o menštruácii, o ženstre, o sexuálite. To už absolútne nie. Ale tým, že žena lieči to svoje ženstvo, tú svoju sexualitu, tak vlastne ona odozdáva tie informácie, svojej vnučke, svojej dcere alebo vlastne ženám tam dopredu, pred ňou, pokiaľ nemá deti, ale zároveň áno, lieči vlastne aj tie generácie vlastne tam dozadu. Mama, babka a tak ďalej. A to sú vlastne veci, kde logická mysl, ale to je možné. Hej, to je zase tá naša logika, ktorá chce do toho vŕtať, ale proste je to tak. My vlastne liečíme aj dopredu, ale aj.

Generácie dozadu. No a ako sa mení potom výber partnerov, keď žena začne uzdravovať to.

Svoje ženstvo? No tak tam sa to naozaj menejže radikálne, lebo ako som spomínala, keď žena má v sebe, alebo žije z toho priestoru zraneného ženstva, zranenej ženskej energie, no tak je logické, že ona si vlastne pritiahne do toho svojho pôla vlastne muža, ktorý vlastne má tiež tie zranenia a si to vlastne zrkadlia. Čiže obidva ja Keď tam väčšinou väčšinou tie zranenia pochádzajú z detstva, ale nemusí a môže dojsť ešte viac ísť do zadu, tak potom vlastne v tom partnerstve budžijú dve malé zranené deti, alebo sú tam dve obete, ktoré si neustále zrkadia, kritizujú a zranenia tie veci. Ale keď žena naozaj sa postaví do tej svojej sily, začne liečiť to svoje zranené ženstvo, prebudza v sebe tú božskú ženskú energiu, tak to je diametralný rozdiel. Čiže jej pole, jej vibrácia, jej magnetizmus vlastne sa mení. Žiári ten jej magnetizmus a ona do toho svojho pola si vlastne už nepriťahne toho zraneného chlapca malého a vôdzovka, ale si takisto priťahne muža, ktorý pevne stojí vo svojej tej mužskej style. A ten vzťah s tým paduje na úplne, úplne iné úrovny a má úplnú.

Inú hlubokosť. A ako teda vyzerá zdravý vyrovnaný vzťah, keď žena je v tej plnej.

Ženskej sile? No je to vzťah, kde tá žena sa dokáže, alebo môže sa oprieť od toho svojho partnera. Cíti tam podporu, cíti tam rešpekt, cíti tam lásku, cíti tam úctu. A ona vlastne tým pánom, že sa oprie od toho svojho partnera, tak ona z tej svojej plnosti, tým že je spojená so sebou, tak ona z tej plnosti dokáže tvoriť, ale netvoriť z nedostatku, ale práve tvoriť z toho dostatku, lebo je plná sama seba. No a potom samozrejme v takom bežnom živote muž sa stará o tie mužské veci samozrejme a žena vlastne Lebo veľa krát ja vidím v tých partnerstvach, že je to úplne otočené. Žena v podstate pokazí sa auto, ide vybaviť. Ďalšia, to vrajme teraz do skúsenosti, čo som nabnímala, keď som takto s niekým bola niekde. Boli sme v reštaurácii a boli tam partneri dva ja, žena a muž. Dali sme si niečo k jedlu a ta žena vlastne potom šla zaplatiť. Ona sa postavila a išla zaplatiť. To sú takisto veci, ktoré má robiť muž, ale nemá to robiť žena. Keď sa pokazí auto, tak takisto ta žena vybavovala, zariadovala, volala do servisu. To sú opäť veci, ktoré má robiť muž. Ano, takže to sú už také konkrétne veci v tom živote, kde muž sa postará o tú ženu, postará sa o tú rodinu, aby ta žena vlastne mohla kvitnúť pri tom mužovi a sa doslova uvoľnila. Lebo voľa žien, keď je v tej zdranene alebo v tej mužskej energii, tak oni sa nedokážu uvoľniť. Oni sú veľmi napete, je tam obrovské napetie a potom sa vlastne nemôžu uvoľniť práve ani v tom intimnom spojení s.

Tým mužom. No, ty si hovorila o tom tanci. Využívaš ho ako nástroj na prebudenie tej zdrave ženskej energie. Čo by si povedala ženám, ktoré si možno v tejto chvíli hovoria, že oni nevedia tancovať alebo že je to pre nich úplne také neprirodzené. Ako ich tak nasmerovať k tomu, že ako ten tanec a pohyb môže pomôcť ich prepojiť so svojou esenciou a intuíciou a celkovo. Ako im to môže pomôcť, aby nemali tie zábrany. Lebo veľakrát má človek veľa zábran, hlavne po tých.

Ťažkých vzťahoch. Áno. Úplne chápem, tiež som mala tie zabrany, ale ku mne veľmi dlho chodilo tanec, tanec, tancuj, tanec, všade som videla tanec a už pak to bolo také, že aha, tak dobre, tak už teda idem začať. A vrajim si áno, tá hlava vlastne nám do toho bude stále akoby pindať, a na čo tancuješ, aby to netrebalo. Máš iných vecí, ktoré potrebuješ zariadiť. Veď poď teraz robiť niečo, poď sa o niekoho postarať, poď si sa tam započítať, poď pracovať, treba niečo uvariť, treba... Áno, že ja to poznám. Tá hlava nám stále bude dávať milión 500 nejakých dôkazov, že prečo vlastne neistancovať a prečo nezačať robiť niečo, čo som teraz nerobila. Ja som tu, ja vrajem naozaj teraz vlastne spustenosti, tak si vrajem, OK, tak ja tú moju hlavu idem okabatiť a ja si teda pustím časováč na telefóne, 20 minút a budem len 20 minút tancovať. A keď tá hlava v tom tanci mi zase povie, že už to vypni a kašli, že toto ti nepomôže, tak je to tu nejaké točenie, že to nikomu nepomáha, tak ja v tej hlave poviem, dobre, OK, počkám, až kým vlastne neskončí ten častováč na tom telefóne. A takto som naozaj začínala, lebo mne tá hlava stále do toho šrotila. Tak som si vlastne pustila hudbu do sluchatiek, dala som si ten častovač a tá hlava zo začiatku stále kibicovala, že už je to dlho a už to vypni a chodí už niečo robiť. Ale postupom času, ako som sa čoraz viacej a viacej opierala do toho tanca, tak ma to začalo tak baviť, že už potom tá hlava akoby mi už do toho nekybicovala. Ja som sa do toho procesu uvodnila a som si ho zamilovala. Doslova som cítila, ako som z tej hlavy spadla do toho svojho tela a ta ženská energia sa začala ešte viac prebúzať. Takže zasa je to niečo, kde treba samozrejme vystúpiť zo svojej zóny konfortu, vyskúšať to a urobiť ten krok. A ja garantujem, že nepoznám ženu, ktorá si zatancovala a že by sa cítila zle. Nepoznám. A vôbec to nemusí byť 20 minút. Ak je to náhodou pre teba veľa, daj si len 5 minút. Naozaj 5 minút. A čo je 5 minút za celý deň? To je nič. Hej, človek bežne stráti 5 minút scrollovanie na telefóne, ale len 5 minút a len proste vnímať tú hudbu, vnímať to svoje telo a vlastne len rozhýbať. A hlavne rozhýbať tú svoju pandu, to svoje lono, lebo tam sídli tá naša kreativita, tá naša tvorivosť, tá naša životodárna energia. A ja veľakrát pri tom tancovaní, tým, že sa tá kreatívna energia uvoľnila, tak ma veľakrát pri tanci napadli rôzne aha momenty, rôzne nápady, myšlienky, ideji v rámci mojho podnikania. Lebo som rozhýbala tú energiu. Takže naozaj je to nádherný terapeutický nástroj a máme ho zdarma.

Úplne zdarma. K tomu by možno bolo ešte dodať, aby sa niekto nezlakol, že to musí byť nejaká špeciálna choreografia.

Že nemusí? Áno, samozrejme, žiadna choreografia, proste len počúvam telo a len robím rôzne pohyby so svojím telo. Ruka, noha, pánava, čokoľvek, ako tam nie je absolútne žiadna choreografia. Dokonca keď má žena veľa napätia, alebo cíti veľa hnevu, alebo niečo ju proste nahnevalo, niekto ju proste vytočil, alebo mal ťažký deň, Ženy väčšinou siahajú, ja neviem, sladkosti alebo si sadnem pretelku, dám si čipsiky alebo si otvorím splašovína. Proste potlačia to všetko, ten smutok, ten hniev, tú depresiu z toho celého dňa. Ale skúsiť dať iba hudbu do uši, takú naozaj bubnovaciu hudbu a len 5 minút, keď človek sa bude triať a vytrasie to zo seba, vyskáče to, tak príde tá úlava, ten moc toho parasympatiku, z toho uholnenia. A toto je tak liečivé, takže žiadna choreografia, v.

Žiadnom prípade. A aký odkaz by si ešte chcela zanechať ženám, ktoré práve teraz buď prežívajú bolest vo vzťahu s nejakým manipulatívnym partnerom, alebo sa možno práve z takého vzťahu dostali a sú ešte rozhodené, alebo sa.

Potrebujú spámať. Ja si myslím, že vlastne ten odkaz už počuli v tomto podcaste a ja verím tomu, že minimálne jedna vec s nimi zarezonovala. a ja doporúčam, že tá vec, ktorá si mi zarezonovala, napísať si ju a dať si ju do praxe. Lebo vlastne, keď človek niečo počúva a je to na tej mentálnej úrovni, tak človek je o niečo mudrejší. Nepoviem, že nie, ale v tej realite sa vlastne nič nezmení. Ale pokiaľ my naozaj vstúpime do toho nášho tela a začneme vlastne tie veci robiť na úrovni nášho tela, tak tam sa vlastne prepísujú tie veci. A to je diametralný rozdiel. Takže to, čo ste budúci zarezonovať, daj do praxe, urob ten krok, chod napriek strachu, pochybnostiám. Výstup do zóny konfortu, opriť sa do toho života, dôveruj a ono, ten život vlastne ťa.

Bude viesť. Kde ťa môžu ľudia nájsť, alebo ako ťa.

Môžu skontaktovať? Tak buď na mojich sociálnych sietiach Facebook alebo Instagram Eva Petrovičová, alebo potom webová.

Stránka božskéženy.sk. My tí odkaz necháme samozrejme aj v opise nižšie. Ja ti Evi veľmi pekne ďakujem, že si prijala pozvanie na toto.

Rozprávanie. Ďakujem aj ja za pozvanie. Som bola veľmi ráda hostkou.

Tohto podcastu. A ja ďakujem aj tebe, že si si vypočula, alebo aj vypočul dnešnú epizodu. Keď sa ti páčila, prihlás sa na odber, nech ti neunikne žiadna téma, vzdieľaj ju na sociálnych sieťach a hodnoť podcast o crca hviezdičkami, aby sa k jeho obsahu mohlo dostať čo najviac ľudí, ktorým môže pomôcť. A ešte viac inšpirácie a odkazy, o ktorých sme hovorili, nájdeš v popise tejto epizody. Už teraz som na teba teším pri ďalšej téme podcastu o crca, tam, kde začína nová kapitola tvojho príbehu. Pamätaj na to, že.