#37. Čierna mágia a spirituálna manipulácia (1. diel)

Zažila si alebo zažil si vzťah s narcistickým partnerom a chceš sa o svoj príbeh podeliť v podkaste o CRCA? Klikni na odkaz príbeh pod touto epizódou. Chceš znovu objaviť svoju vnútornú silu a dôverovať sebe, láske a životu? Prečítaj si moju knihu Znovu sama sebou. Nadežne je aj seriózny dotazník, ktorý ti pomôže odhalieť viac ako 50 skrytých varovných signálov narcistickej manipulácie. Je vytvorený tak, aby si mohla identifikovať prípadne aj iný ako partnerský vzťah. Kniha tiež obsahuje aj viac ako 40 overených typov, ako sa z toxického vzťahu spametať, ako upokojiť svoj nervový systém a znovu sa rozžariť. No a z kniho získaš aj dva bónusy, meditáciu na uvoľnenie napäťa a tlaku a meditáciu na posilnenie sebavedomia. Odkaz je pod touto epizodou.

Vítaj pri ďalšej epizóde podkazku o crcach, v ktorom sa narovinu a otvorene rozprávame o partnerských vzťahoch, nartistickej manipulácii a o tom, ako nájsť cestu naspäť k sebe, prebudiť ženskú silu a otvoriť sa spotočne láskem. Volám sa Nora Šulíková a sprevádzam ženy na ceste naspäť k sebe. Ako certifikovaná coachka in prostrednícom emočného detoxu pomáham uvolniť emocionálnu záťaž, oslobodiť sa z toxických vzťahov, lepšie sa napojiť na intuíciu, prebudiť vedomie sebahodnoty a znovu otvoriť crce l Som autorkou kníh Šťastie na dosah, denníka snov, autorkou kníh Znovu sama sebou, množstva meditácií, vzdelávatých prednášok, online kurzov a zakladateľkou školy Šťastie a konferencie Sama sebou. Dnes sa budeme rozprávať s Karin, ktorá vám povie svoj príbeh.

Vítej Karin. Ahoj Norika, veľmi pekne ďakujem za pozvanie.

No ja sa teda spýtam takúto úplne už klasickú otázku na ovod, že ako začal tvoj príbeh?

No, tak môj príbeh začal. Budem ti k tomu dávať kľudne nejaké časové rozhranie. Možno to pomôže vlastne v tom vnímaní celej tej veci. Niekde okolo roku 2019 dám tomu ešte taký malený úvod. Pretože vlastne to, čo sa mi stalo v tej džungli, tak vlastne nebola úplne moja jediná skúsenosť s manipulatívnymi vzťahmi, ale vlastne som sa zhruba v roku 2018-2019 ukončila vzťah s človekom, ktorý mal rysy, poruchy osobnosti. Ale bol to môj Myslela som si prvý vzťah tohto druhu, rozhodne prvý partnerský vzťah, ktorý trval nejakú dlhšiu dobu a mal tieto rysy. A vlastne na ňom som si tak akože okusila, aké to je. A vlastne som sa vtedy, po tomto vzťahu, keď som sa začala vlastne vzdelávať o tom, čo sú to poruchy osobnosti Prečo ja som ten človek, ktorý vlastne sa padol do takéto pasce, dá sa povedať, a kto je vlastne ten môj protiajšok v tomto, tak vlastne som vtedy začala sa vzdelávať o tom, kto sú títo ľudia, ako konajú, prečo som ja zranený empát a prečo vlastne nás vdvoch to takto k sebe pritiahlo. No a tým, že som začala sa vzdelávať vlastne z hľadiska, psychológia definuje tieto veci, hej, no a potom vlastne veľmi skoro prišiel COVID a ja som vlastne v tej dobe zažila ešte dva také kračie vzťahy, ktoré mali veľmi podobnú dynamiku, ale vlastne už Ten prvý vzťah trval pol roka a vlastne každý ďalší už bol kračší a kračší. Až vlastne ja som sa akoby natrénovala na tých partneroch a ja tomu hovorím, že aké by mi narastli také vlastne senzory, nejaké tí kadla a vedela som potom vlastne ďalšie tie vzťahy odfiltrovať a vlastne bola som schopná ich ukončiť. I keď samozrejme som nalatela v zázačiatku úplne rovnako. No a potom vlastne, keď prišiel COVID, tak to bolo 2020. Ja som začala vlastne koketovať prvýkrát, perspektíve prvýkrát vedomé s nejakými substanciami, pretože z mladosti, z nejakých 20-tých rokov, sme skúšali všelijaké látky, čo rozšíruje vedomie a podobne. ale vlastne nikdy to nemalo ten nejaký spirituálny efekt na mňa. No a vlastne v tom roku 2020 tam som mala vlastne svoj prvý spirituálny zážitok. Neviem, či môžem povedať aj ďaka čomu to bolo. Boli to vlastne magické hubičky. A v podstate to bol môj prvý zážitok, kde som sa dostala v podstate do stavu rozšierného vedomia a v podstate do akéhosi regresu, ktorý ma vrátil do doby asi mojich 4 rokov, v ktorých som mimochodom chodila terapiu, na psychoterapiu, kde som vlastne s tou mojou terapeutkou, sme rozoberali rôzne veci. Samozrejme sa dotýkali detstva a proste toho, jak som výrastala a tak ďalej. Takže začali pomalinky vyplávovať sa na povrch rôzne veci, ktoré som si musela zvedomiť, aby som pochopila i z té súvislosti. No a vlastne do toho prišiel tento zážitok. A bol to niečo fascinujúce pre mňa. V podstate som si uvedomila, že som dlhé roky nebola schopná. Vlastne sa vyvalili von nejaké emócie. Proste bol tam pláč, bol tam nejaký žial a rôzne veci som tam pochopila. No a celá nadšená som vlastne prišla na tú terapiu Terapeutke som to rozprávala a ona vďaka Bohu mala takú otvorenú myseľ a povedala mi hneď po tom, čo som odrozprávala ten zážitok, že áno, že niečoho hlbokého som sa tam v sebe dotkla. Otvorila som nejakú pandorínu skrínku mojho vnútorného dieťatka som sa tam dotkla a vlastne má to zmysel, čo sa stalo. No a nakrátko na to vlastne už som zistila, že v podstate tá klasická terapia mi prestala stačiť. No ale týmto zážitkom sa mi vlastne otvorili dvere do sveta takýchto substancí a medicín. No a to už bol vlastne iba krok k tomu, že som v roku 2021 Prvýkrát, bolo to tuším v máji, prvýkrát vycestovala do Amazonie, najprv do Ekvádoru, kde som vlastne si cez internet žiadne doporučenie od nikoho nemala. Som si v podstate vygooglila, googlila som Ayahuasca shaman a proste vyplulo mi to centrum v Ekvádore, ktoré sa mi zdalo, podľa toho, čo som bola schopná navnímať, podľa nejakých referencií, feedbackov od ľudí, akože OK. Potom bolo zájma, že už v tom procese, keď som sa zaujímala o to centrum, už som bola v kontakte s tým centrom, s tým majiteľom, dal mi samozrejme vyplniť dotazník, ktorý je must, cez to proste nejde vlák, či človek užíva nejaké antidepressíve, ktoré sú kontraindikáciou, sú nebezpečné, či trpím nejakými duševnými poruchami a tak ďalej. Takže to bolo úplne OK, ale vlastne už tam v tomto procese som zachytila až odstupom času, ktorý som to nevidela. Také ako drobné red flex, že napríklad mala som mnohé ďalšie otázky, ale vlastne bolo mi povedané, že rozhovor nie je možný, že keď chcem, že nech proste píšem maily, maily chodili s takou veľmi dlhou odozvou, takže som sa v podstate na to trošku vykašlala. A povedala som si, že ja tam proste strašne chcem ísť a bol teda covid, by sme nemohli cestovať. A ja som bola taký trošku rebel, som bola vtedy sama sebe paňou, mala som svoje podnikanie, celkom pekne rozbehnuté. Mala som na to peniažky, mala som na to čas a v podstate som si urobila takú služobku do Amazonie. Takže toto v podstate sa podarilo. A ešte len poviem takú drobnosť o sebe, že mám za sebou 20-ročnú kariéru v reklame a v produkcii a to bolo moje vtedajšie povolanie. Po dlhých rokoch v reklame som si povedala, že je čas na svoj vlastný biznis a tak som si urobila svoju firmu. Takže tam som cestovala ako produkčná. Došla som do centra a tam sme vlastne stihli, to bol veľmi krátky retrít, iba päťdňový, a stihli sme tam dve ceremonie. Tá prvá u mňa osobne. Tam sa v podstate nič nedialo. Nám úplným nováčikom dávali vlastne iba veľmi malinko tej medicíny, aby zistili vlastne, jak to máme, koľko zniesieme a podobne. No ale vlastne tá druhá ceremonia, tak to bol v podstate, môžem povedať, môj absolútne najkrajší zážitok v celom mojom živote. Ja som bola pripravená, ako už to býva pri ceremoniách ajúaskou. Ľudia majú pred sebou kýbel a proste idú z nich, v podstate zvracajú... Je to emočné zvracanie. Je tam samozrejme dieta v ten deň, takže nejdú von žiadne potraviny ani nič také. A v podstate... Ja som nemala žiadne takéto prejavy, ale ten zážitok bol o tom, že bola to v podstate... Mimoteľný zážitok, dá sa povedať. V začiatku toho, ako sa začala medicína učinkovať, som zažila takéto úplné splinutie všetkého zo všetkým. Nemala som fyzické telo, ale cítila som vlastne prítomnosť nejakej vyššej moci. Proste stav, ktorý som dovtedy nikdy nezažila. Toto trvalo nejakú dobu. Nemám predstavu, ako dlho. Veľmi ťažko sa to prenašať doslov, pretože je to proste neprenosná skúsenosť. Ale v istom momente som si vlastne spomenula na to, že nás vyzývali predtým, ako nás pripravovali na ten zážitok, že ak máme nejakú otázku, tak sa môžeme vlastne spýtať tej medicíny alebo teda vyššej moci, akokoľvek otázme to volali, že sa pýtame medicíny. No a v podstate Po tomto fantastickom úvode, keď som z toho zážitku samotného začala sa smiať a plakať zároveň. A vtedy som zistila, že sa smiejem a pláčem tým fyzickým telom. Takže som sa vrátila do toho tela a položila som otázku, prečo tu teda som. Taká jednoduchá otázka. Prečo som v tomto tele, v tomto živote, v tomto čase, teraz? A prišla odpoveď. A tá odpoveď znila, že pre toto. A ja som sa docela zháčila a som si hovorila, ako pre toto, čo to znamená. No a to je taký zaujímavý fenomén, ktorý sa vyskytuje podľa mňa vo veľkom, vysokom percente ľudí, ktorí začínajú s ayahuasko alebo proste s nejakými látkami rozširujúcimi vedomie, ale často je to práve s ayou. že dostanú ten pocit, že oni na niečo teraz prišli a začnú sa vlastne poziciovať do tej pozície, že šamana mám robiť aj ja.

Hej?

No a ja som ale vlastne... Bolo mi to hrozne divné, ale v podstate som si to vysvetlila s mojim vtedajším vnímaním toho, čo sa okolo mňa dialo, čo sme tam robili. vlastne ako som to vnímala, tak vlastne táto moja odpoveď v tom momente bola taká, že toto môj egíčko sa prejavilo, že aha, tak toto je možno ono. Ale súčasne... Jak skončila tá druhá ceremonia, tak vždy druhý deň ráno bolo sdielanie. Bol sharing, bola tam psychologička, ktorá pracuje pred centrom, bol tam ten šaman starý, ktorý viedoval tú ceremoniu, my ostatní účastníci. Vždy ten druhý deň ráno sme mali možnosť pozdielať, čo sme mali za zážitek. No tak ľudia tam samozrejme mali fakt ťažké stavy. Proste naozaj veľa z toho išlo z nich von. Ja som tam teda prišla s týmto zážitkom a hambila som sa povedať vlastne tú druhú časť. Že som si hovorila, tu sú ľudia, ktorí majú za sebou stovky ceremonií, možno ešte viac. A ja som tu proste nováčik po vlastne prvej podarenej ceremóny a fakt som sa až hambila to vysloviť na hlas a uprímne sa priznám, že vlastne neviem, či som to povedala, alebo či som to iba nejak naznačila. Bude to hrať v tom príbehu celkom dôležitú rolu. Každopádne som opísala ten prvý zážitok. A potom vlastne ten retrit sa ukončil, našlo sa tam fantastických kamarátov, všetci tí účastníci boli hrozne fajn. No a nakonci, keď ten retrit končil, tak vlastne toho šamana tam sprevádzal jeho syn. Nebudem teraz hovoriť žiadne mená, pretože to nie je cieľom tohto vzdielania, ale vlastne on sa postavil na konci toho retritu a poďakoval nám, že sme prišli, že sme ich vlastne podporili. Rozložili tam svoje korálky, výšivky a proste mohli sme si niečo z toho nakúpiť. No tak sme sa začali medzi sebou ako mingle, začali sme sa proste kamošiť, vymenili sme si Facebooky a tak. No a odišli sme z toho centra. No a ja som vlastne potom ešte odišla do... do hlavného mesta a ešte som mala v pláne nejaké výlety. No a zrazu asi 3 dní na to, jak som bola v tej mojej hotelovej izbe, tak mi zrazu prišla správa od syna toho šamana, že teda môj bujená energia, maš dobrú energiu a proste, kedy prídeš k nám do Peru, prečo oni boli z Peru, vlastne len chodili do toho centra ekvadorského na také turnusy, sa tam menili ešte s inými šamanmi. Kedy prídem, aké to bolo skvelé a blá, blá, blá... Taká trošku akože masáž. Čo už dneska samozrejme viem, že keď je človek po takomto zážitku, tak nie len, že je senzibilný na ostatné veci okolo, ale je v takom zraniteľnom stave veľmi ľahko manipulatívny. Manipulovateľný, pardon. Takže oni nás aj varovali. Je to všeobecne známa ved, že ten človek, pokiaľ ide na takúto ceremoniu, ale ide mať takýto zážitok, tak je dobrá nejaká dieta. Či už teda fyzická, alebo psychická. Nejak proste dáť sa do toho kľudu. A rovnaké pravidla má nasledovať aj potom. Čiže nejaké, keď je možno nejaká izolácia na dosadnutie toho zážitku, alebo proste toho retritu, tak je dobre to vlastne urobiť a nejak sa veľmi neangažovať proste do nejakých ďalších vecí. No a v podstate už dneska viem, že bolo tam trošku také ako by využitie tohto mojho stavu na to, aby vlastne sa nahodila tá udička. No a zrazu teraz v tomto našom rozhovore prišlo pozvanie k nemu do Peru, vlastne že on tam má centrum. A keď sme sa vlastne ešte, skočím naspäť, keď sme sa predstavovali úplne na začiatku toho retrítu, tak každý o sebe niečo povedal. A ja som povedala, že som teda produkčná, že som v reklame, všetky tieto veci. No a čo si myslím, že hralo významnú rolu v tom, že ten človek vlastne si navnímal, že aha, tak ona není úplne hlúpa asi. V záují majú medicína. Proste okamžite to môj nadšenie bolo neprehliadnutiaľné. No a v podstate došla ponuka na spoluprácu.

Napáda ma pritom sa spýtať, že určite to vyzeralo veľmi zaujímavo, ale nevnímala si to, alebo ako si hovorila, že bola si veľmi taká rozcitená, alebo veľmi v takom citlivom stave po té medicíne, ale že vnímala si tam nejaký taký red flag, alebo nejaký varovný signál toho, že tam niečo môže prebehnúť, alebo že niečo nie je úplne v poriadku?

No práve že nie. A to si myslím práve, bol súčasťou toho, čo som hovorila vlastne, že keď ten človek je vlastne v takom tom... Keď si zažíješ stálo rošireného vedomia, ale nie v meditácii, ktorú ovládaš ty sáma, v ktorej sa vieš proste, vstupuješ do nej, vystupuješ z nej, alebo teda si ho flóniesi. Všetci to poznáme, ktorí trošku so sebou pracujú. Ale v podstate, toto bola vlastne eksterná medicína, Proste to neutnieš, pretože sa sama rozhodneš. A vlastne to ani není pocit, to není feeling, to je vlastne stav bytia, v ktorom ten človek je stále zraniteľný a je samozrejme akoby ľahšie ovplyvniteľný. A kor, keď vlastne ten človek, ktorý ti tú medicínu vlastne sám poskytol, alebo ktorý vlastne ti ju naservíroval, ktorý vlastne ti mal držať ten bezpečný priestor, v ktorom sa mohli odohrať všetky tie zraničiaľné veci, ktoré mohli vyplávať na povrch. A často sa to tam dialo. V môjom prípade to tak nebolo. Ale u tých ostatných ľudí ten celý tím sa tam v podstate snažil ten ich zážitok s ohľadom na tie ich traumy z minulosti, alebo všetky tie veci cítlivé, ktoré si tam dovolili vytiahnuť na povrch a hovoriť o nich, tak vlastne im pomáhali to v podstate začať integrovať. No a mne to vôbec nedošlo. Absolutne mi to nedošlo, iba som verila tomu, že títo ľudia, a to bolo tak pevné toto presvedčenie, že tí ľudia, ktorí majú takúto úžasnú medicínu a vlastne servírujú ju a slúžia, v podstate nemôžu byť zlí ľudia. Vďaka tomu mojemu zážitku, vďaka tej podpore ale nie len toho šamana a jeho syna, ale vlastne tá dievčina, čo tam robila, vlastne tá psychologička, ona tlmočila vlastne nám, tak k nej som mala absolutnú dôveru, že proste bola to dievčina, proste bola z našeho kraja. Nemala som vlastne prečo mať pochybnosť, že to bolo tak presvedčivé, a cítila som sa vlastne safe, že som v podstate v tejto fáze toho post, tej vlastne doby tesne po, cítila som, že to je OK. Takže som odcestovala vlastne do Prahy a som tam žila. V Prahe som žila 20 rokov. Urobila som pár jobov, zarobila som peniaze a za dva mesiace som letela za nimi do Peru.

Čo sa dalo potom?

No a čo sa dalo potom je tiež na dlho, ale teraz skúsim to. No v podstate hneď po mojom prílete je zaujímavé povedať ešte to, že v podstate ten majiteľ toho centra v tom Ekvádore je priamižiak toho starého šamána z toho Peru. Takže vlastne on bol jeden z jeho prvých majstrov a v podstate preto spolu aj spolupracujú a vlastne volá ich na tie retrity. A v podstate ten starý šamán je stále sprevadzaný týmto svojim najmladším synom. No a vlastne ja keď som prilatila do Pukalti, to bolo v Peru, tak ma vlastne vítali oni dvaja. Ten syn toho starého šamána a tento ich kamarát, povedzme, človek, ktorý má to centrum v tom Ekvádore. Pretože zrovna vtedy tam bol na šamanskej diete. Takže ma vlastne privítali, privedli ma do kaviarny, tam sme si pokecali. No a ja vlastne rozprávam anglicky, ale španielsky som nevedela ani slovo. Takže to bola tiež zaujímavá vlastne tá konverzácia s tým, s tým sínom toho šamána. Na začiatku nám teda tlmočil ten majiteľ toho centra v Ekvadore, no ale on potom odišiel a vlastne ma tam v podstate nechal. Tak sme robili, čo sme mohli. Používali sme translator na telefóne a proste rôzne sme to lepili dohromady. Myslím sa, časom za vlastne niečo viac ako tri mesiace, čo som tam žila, tak sa pomalinky na mňa niečo nalepilo, takže to šlo. Ale v zásade ten základný komunikačný nástroj bol pre nás prekladač. No a zaujímavé na tom bolo, že ma privítali a to, kde sme sa stretli, to bola jedna z najbližších dediniek, ktorá bola ešte normálne osídlená domami, budovami, murovanými. Ale odtiaľ viedla hodinová cesta cez džungľu, kde už vznikali také osady, tam už ani džungľa moc nie je, už to proste sekajú, tie stromy a v zasade tam vznikajú také slamy. A cez tieto dedinky sme vlastne došli až do toho centra, ktoré ten syn toho starého šamána vydával za svoje. A keď sme tam prišli, on mi samozrejme posielal predtým nejaké fotky toho, ako to vyzerá. Tam bola maloka, čo je vlastne ten chrám s takýmto kruhovým podorisom, kde sa konajú ceremónie. Boli tam jungle houses, kde tí ľudia mohli bývať. Boli tam sprchy, splachovacie záchody, čo je v podstate na džunglu luxus. Nie všetky centra sú takéto. Niekde je diera v zemi, alebo majú latrínu, chodia sa kúpať niekam do rieky. Takže toto bol také centrum, ktoré bol taký lepší štandard. povedzme prirovnať k tomu centru, ktorý mal ten pán v tom v tom ekvádore. No a keď som tam prišla, tak som zrazu videla, že na tých fotkách síce bolo vidno jednu budovu, druhú budovu a sprchy a vecka, ale čo som videla na vlastné oči, tak to bolo hrozivé, pretože to centrum bolo v podstate strašne zanedbané. Síce ta stavba bola ohromná, ale vnútri tam bola špína, bordel, boli tam rôzne odpadky, palili sa tam plasty, vnútri v tom chráme bol taký starý zhnitý gauč. Tak som to zbadala a hovorím si, že ok, ale tu sa nedá pracovať. Takže vlastne prvé, čo som urobila, tak sme sádli proste znova do motokári a išli sme náspäť do mesta, aby som nakúpila čistiace prostriedky, rôzne metly, rôzne handry a všetko možné proste na to, aby sme to centrum dali vlastne najprv do poriadku, lebo som zistila, že tam sú vôbec neda pracovať.

Keď hovoríš o tom, že sa tam nedá pracovať, tak čo konkrétne si ty pre nich tam mala ako ísť robiť, alebo akú ste mali dohodu, alebo vlastne o čo išlo, lebo za tým účelom ťa tam zavolali, tak čo to vlastne ako malo byť?

Jasné, to som zabudla povedať, ďakujem. V podstate ten deal bol taký, že vieš, čo ja mám centrum, Ty máš nejaké know-how, vieš pracovať s ľuďmi, si s reklamy. Keď to úplne nejak skrátim. Ty mi pomôžeš zohnať klientov a my ťa budeme zadarmo učiť o medicíne. No a pre mňa vlastne po tomto najkrajšom zážitku v mojom živote, toto bola ponuka, ktorá sa neodmieta. Hej. A zároveň som to brala v podstate akože Nový projekt, že áno, proste mám nejaké know-how. Ja som teda není markeťák, čiže nejaké stratégie ani tieto veci, to vôbec není moja silná stránka, ale proste viem, ako sprodukovať video, proste aj mi kamarati s tým potom pomohli, k tomu sa ešte dostanem. Čiže ja keď som tam prišla, tak ja som videla potenciál nejaký. Videla som proste centrum, ktoré nevyzeralo nijak jako vábivo, ale videla som, OK, no toto keď sa uprace a proste dáme to tu do poriadku, tak tam ten potenciál, rozhodne som to tam videla.

A napadlo ma spýtať sa, či ti to neprišlo podozrive, keď si videla na fotkách niečo a v realite niečo úplne odlišné. Človeka to asi šokňa, ale či ti to neprišlo hneď tak podozrivať nejak?

Áno, a poviem ti ešte ďalšie podozrive veci. Pretože ja budem takto prepať, budem skáhať v tej ose, pretože ak sa na to pýtaš, tak mi dochádzajú vlastne ďalšie veci. Ešte keď som bola v Prahe, tak vlastne on mi poslal tieto fotky, ktoré mali takú žalostnú kvalitu, Ale už iniciatívne som nechala vyrobiť letáky, ktoré z jednej strany vlastne popisovali to centrum a vlastne, čo sa v tom centre deje, a kto ho vedie, a ako sa volá, mali sme na to aj názov. Takže som dala urobiť obojstranné letáky, také zelené, a z jednej strany to bolo, duším, česky, a z druhej strany anglicky. začala iniciatívne ešte po Prahe roznášať po rôznych čajovňách a miestach, kde sa zdržujú ľudia, ktorí by mohli mať potenciálny záujem o prácu s medicínou. No a donesla som ich so sebou aj tam. Takže to je ešte taký joke do toho. No ale vrátim sa k tvojej otázke, že hej, že bolo to podozrive, ale brla som to tak, A veľa vecí som si takto vedela sama o spravedlni, čo je dôležité povedať, že som si povedala, no OK, tak iná Cosmovision proste. Jako prídem ja, človek proste zo západnej civilizácie, proste zo stredy Európy a vidím, že tu sa ale fakt pracovať nedá. A možno fakt ten indigenous, ten Indian si povedal, že tak jako je to rety, poďme na to. Ale fakt to nešlo proste. Takže ale berla som to tak, že vedela som si to ospravedliť, fajn. No takže išli nakúpiť všetky tie veci. Ja som samozrejme chodila so svojou kreditkou, pretože som pochopila, že proste tam jako badžet nie je na to žiadny, takže ja som v podstate sponzorovala úplne všetko. Našťastie to neboli nejaké strašne veľké položky, ale samozrejme bol tam iný vklad, bol tam ohromne energie v tom, samozrejme aj tie peniaze, bol tam čas, ale všetko to smerovalo vlastne k tej spoločnej vízii, že OK, už je to náš projekt. Naozaj sme v tom boli tak, že sme tu proste dvaja, v podstate partneri toho projektu, každý máme nejaké know-how a proste dáme to dohromady. No ale už počas toho, že vlastne ja som v podstate bývala v tom centre tiež, tam mi vlastne dali jeden z tých džanglhausov, to bola v podstate len jakoby drevená kostra bez stien, tam bolo len sieť okolo, tam bolo teplo samozrejme, takže len proti hmizu som potrebovala proste nejakú ochranu. A v tom centre som teda bývala ja a bývalo v ňom ešte jeden taký starší pán, ktorý bol vlastne strýko tohto syna toho starého šamána, čiže starého šamána brat. A ten mal v podstate jedinú úlohu, pokiaľ to centrum vlastne sa nezačalo v ňom niečo diať, že vlastne zkosil vlastne tie všetko, čo tam rástlo, aby tá džungľa to centrum úplne nezožrala. A už sa dostávam k tomu, čo to centrom bolo zač. Ja keď som vlastne neupratovala v tom centre, čo sa teda často stávalo, že som ho upratovala úplne sáma, čo ma teda časom tiež trošku dožralo, pretože som si hovorila, kurník šopa, prečo vlastne to celý čas robím sáma? Však je to náš spoločný projekt. Tak som sa začala sťažovať trošku a vtedy vlastne prišiel tento syn. a zavolala aj svoju manželku a svoje tri deti a občas tam robili niečo so mnou, lebo aj ten starý pán, ten jeho strýko občas tiež pomáhal. V podstate často som tam bola sama, čo ma akoby dožieralo. No ale dobre. A počas toho, ak som tam žila, tak tam vlastne nebola elektrina, nebol tam internet, takže som mala sviečky. Mala som samozrejme nabíjačky, či už na telefón alebo na notas. No ale problém je v tom, že ja som ešte popri tom stále mala nejaké projekty svoje produkčné. Takže som potrebovala napríklad, ja neviem, keď sa niečo dialo, ktorého mal som napríklad frekvenciu v štúdiu a potrebovali sme náhrať nejaké voiceovere k nejakému projektu, tak som sa zbalila. Cestovala som proste do tej dediny, tam bol jeden veľmi známy hostel, El Delfín sa volá a to je taký veľmi populárny hostel, kde sa prejmeli veľa ľudí, ktorí proste cestujú do tej džungle, idú na retrity alebo z retritu, tak tam ešte pobudnú a tak. Takže som tam chodila do toho hostela, tam som mala jednu izbu, diffina, všetko super, tam som si vybavila, čo som potrebovala a zase som švihala naspäť do džungla. A aby som to vlastne nemusela robiť, lebo bolo jasné, že to je neudržateľné, lebo cesta len trvala hodinu, proste z jedného bodu do druhého, tak vlastne oni mali tam taký generátor na naftu, ktorý proste vyrábal elektrínu, keď to bolo treba a kúpili satelitný internet. Ale bola to šialenosť, pretože aby som ja mohla zapnúť počítač a chvíľu fungovať, tak to bolo hukot proste a bolo to proste komplikované. Takže keď som potrebovala, tak som cestovala do toho hostela, tam som vybavovala, čo som musela. A jak som tam chodila, tak vlastne naproti tomu hostelu bola veľmi známa taká kaviareň, reštaurácia, také bistro. vegetariánske bistro, asi jediné v celom tom okolí. No a v tomto bistre som si pred odchodom náspäť proste do džungľa občas niečo zvykla dať. No a tam práve si ku mne raz prisadol taký chalán proste z Británie a ten sa ma pýtal, čo tam robím. No a tak som mu začala rozprávať, že jak som sa sem dostala, aký je môj príbeh a tak ďalej. No a v podstate on bol prvý, ktorý mi povedal, že počkaj, počkaj, že ako, v jakej centrum? Hovorím, no to, čo tam má ten syn toho starého šamana. Hovorí, ja aj toto centrum, ale to neni jeho centrum. A ja, že počkaj, ako, jak to myslíš, a koho je to centrum? On hovorí, no to centrum postavil môj kamarát. asi môžem povedať jeho meno, to nie je priamý účastník. A on sa volal Daniel. Daniel sem prišiel do džungle, v tej dobe to bolo asi 4 alebo 5 rokov dozadu. Kúpil proste ten pozemok v tej džungli, postavil toto centrum, asi za 400 tisíc dolárov. A stalo sa to, že začal tam pracovať. Začal spolupracovať s nejakými šamánmi z okolia toho centra. A on tiež vlastne ten Daniel sám je taký nejako celkom senzitívny. Tiež je vlastne šaman. Ale vlastne tie ceremonie neviedol on. On mal na starosti skôr takú organizačnú zložku. A tí šamani, ktorí v tom centre pracovali, jedného dňa nejak zistil, že proste tých klientov, ktorých on tam vlastne začal pozývať a s ktorými sa tam pracovalo, že tam v podstate sa deje niečo nekale. Že tí šamani v podstate dávali nejaké temno na tých ľudí, aby sa neskôr tvárili, z toho uzdravujú. No a on na to prišiel a tých šamanov všetkých vyhodil. No a tým, že sa to stalo, tak oni v podstate hodili nejaké temno, nebojím sa to povedať náhlas, proste nejakú čiernu mágiu, nejakú brúchariu na neho. No a vlastne tým, že sa to stalo, tak on nebol schopný vlastne pracovať, nebol schopný vlastne vyjezdať aj to centrum a potreboval sa sám o seba postarať. A tento chalan, ktorý mi rozprával toto, že sa tam stalo, mi hovorí, že ja som tam vtedy žil. Ja som sa s ním zoznamil v čase, keď som sem prišiel, kedy si dopukal, ešte s nejakými dvoma nejakými babami tam bol. A hovorí, že keď sa to stalo, tak v podstate, mali sme tam ešte dvoch psov, tak zvierata ušli ako prvé. My sme odišli, lebo to nebolo možné, že som tam nemohol spať vôbec. Ešte mi rozprával nejaké šialené zážitky, ktoré tam mal. A hovorí, no a Daniel zrazu zostal sám. No a aby sa vlastne z toho dostal, tak musel to centrum opustiť. Takže to 400 tisíc dolarové centrum, ktoré on tam vybudoval, ktoré tak naozaj vyzeralo, tam bolo vidno tú investíciu, fakto tam bolo proste, bol to sice znehodnotené, ale proste keď sa to urobilo, tak to znova potom vyzeralo fajn. a v podstate odišiel otial a dnes žije na Bali, tam si postavil ďalší chrám a v podstate tam robí nejakú svoju ďalšiu prácu. No a ja som na ňoho pozerala, že to myslíš vážne. A on hovorí, že Harry, tak to len ako aby si vedela. A ja že aha, okej. No a ešte teda, keď sa vrátim, ten úplne prvý deň v tej džungli, ten syn toho starého šamana ma zobral na navštevu za svojou rodinou. A tu je ďalší dôležitý point, že toto centrum, ktoré vydával za svoje, tam sa dovtedy teda nepracovalo. To bolo len v takom stave, v jakom bolo, pretože leval Ladom asi 4-5 rokov. No a on ma zobral na navštevu k svojej rodine, tam bol ten otec, ktorého som poznala, bola tam jeho mama, boli tam jeho súrodenci a ten jeho otec s jeho ďalším bratom a ešte jedným bielým mužom si postavili nové centrum. ktoré zďaleka nemalo také výbavenie ako toto, ale z nejakého dôvodu si založili nové centrum a postupne ho budovali. No a tam keď som prišla, tak ten bielý muž, ktorý s nimi spolupracoval, tak ho zaujímal, čo tam robím, kto som. Tak ja som sa mu predstavila, že teda ako s týmto synom toho starého šamána, tuto nedaleko, to centrum, ktoré je, tak my v ňom budeme pracovať. No a on vlastne tiež poznal toho Daniela a vtedy som ja ešte nevedela, čo to centrum, v ktorom ja som, čo je zač. A vtedy to bola prvá poznámka, ktorú som nepochopila. On mi vraví, že počkaj, ako jaké centrum? To, čo je tu, hovorím áno. Aha, tak to by som asi mal, on mi vraví, že to by som asi mala tomu mojemu kamarátovi povedať, čo sa s jeho centrom deje. A to bol vlastne prvý chrobak v hlave. Potom ten druhý, ten mi vlastne povedal celú pravdu o tom, jak to s tým centrom je. Vlastne ja som bola znovu v tej pozícii, že OK, tak už som tu. Už tu robím nejakú prácu. Nepáči sa mi, že mi niekto kláme, samozrejme, v tom centre, v ktorom vlastne teraz žijem a ktoré vlastne zvelaďujem. Áno.

Napadlo ma, že ty si ich konfrontovala s tým, že to sa teda zvedela a že to ma zaujímalo, ako na to reagovali. A vlastne vy ste už v tom čase niečo tam produkovali, alebo to zatiaľ bolo v fáze, že ste tam len ako čistili ten priestor. Alebo už tam boli pozvaní nejakí klienti, alebo ako to vyzeralo. Lebo to som úplne si nezaradila, ako chronologicky v tom čase, že či to už bolo Či už to bolo v prevádzke, alebo či to ešte bolo len v takom prípravnom štádiu, a keď sa to dozvedela, čo sa vlastne na ich strane potom odehralo, alebo ako na to reagovali.

Jasné, tak bolo to len v prípravnej fáze. A keď som to vlastne počula prvýkrát v tom rodinnom centre, tak vlastne samozrejme, že som si hovorila, čo to je. A keď som ich s tým konfrontovala, to mi povedali, neboj sa, on sa to nedozvie. Ja hovorím, jak on sa to nedozvie? Kto je ten človek? Lenže aj vlastne vďaka tej jazykovej bariére, proste bolo tam také, ako vakúm vznikol a som vlastne nevedela, že jaký človek, kto, čo. On mi tvrdil, že to centrum je jeho. Takže bolo to také dosť zahmlené, bolo to nejasné a vlastne na to som ja stretla toho človeka v tom kafe, v tom bistre a on mi povedal celú tú pravdu. Ja som s celou tou pravdou samozrejme konfrontovala syna toho šamana a som povedala, že ale čo toto je, že vlastne tomu nerozumiem a vlastne prečo to tak je. On mi priznal, že áno, to centrum teda je toho Daniela, ale nejakým spôsobom on mu tam dovolil pracovať, alebo niečo také. Takže to bolo pre mňa také vysvetlené a nevysvetlené a som si povedala, že je to také sou-sou. No ale čo sa stalo potom? My keď sme to centrum dokončili, vlastne sme ho vyčistili, úplne sme ho vymazlili, zavesili sme tam proste také tie vyšívane déčky, čo proste vyšívajú ženy z toho kmeňa Shipibo. A vyzeralo to fakt jako dobre. No a ja som v podstate vtedy založila sociálne siete. Založila som tomu Facebook a Instagram. A stretla som zase toho angličana v tom bistre. A bavili sme sa o tom, že už je to v tejto fáze. A on mi hovorí, že vieš čo, dám ti na toho Daniela číslo a hovorím, prosím ťa, že ja sa s ním porozprávam, poviem mu teda, čo sa deje s jeho centrom. No a vtedy som mu zavolala, mali sme krásny asi hodinový rozhovor a on mi hovorí, vieš čo, že máte moje plné požehnanie, aby ste v tom centre pracovali. že vlastne on mi hovorí, že ja už sa tam nikdy nevrátim, ja už tu mám svoj nový život nabali a hovorí, ale keby dával mi proste rády ešte, hovorí, keby náhodou niekto mal niečo proti tomu, že proste ti niekto hovoril, že to centrum není tvoje, respektíve, že tam nemáš právo pracovať, tak proste sa odvolaj na mňa. Proste všetky papiere sú o môjho úmylného právníka v Amerike, ten Lend, Ten pozemok je môj a to centrum je legálne. Máte moje plné požehnanie, nič od vás nechcem, len proste robte dobré, slúžte. To bolo celé. Tak som si hovorila uf. A to bolo také moje potvrdenie, že teraz to vidím čisté, ale samozrejme, furt to tam vzadu šrotovalo, prečo mi musel v tomto klámať. Ono je, fakt je strašne dlhý ten príbeh. Každopádne, ja som v podstate, keď to centrum sa dokončilo, urobilo som fotky, natočila som nejaké footage, nejaké proste videa a kamaráti z branže mi pomohli proste urobiť prezentačné video. Proste som postovala na obidve tie siete, zaplatila som dokonca nejakú reklamu, aby to bolo viditeľné. Takže som v tom vnímala, že OK, ideme v tom ďalej. Toto boli nejaké drobné kotrmalce na úvod, ale videla som v tom, že OK, teraz už to mám posvetené, aj od naozajstného majiteľa môžeme tu pracovať. Tak som sa v podstate snažila to promovať a dávať nejaké informácie do sveta. A aj som rozprávala s dosť veľa ľuďmi, či už to boli ľudia z Čiech, alebo zo Slovenska, alebo ešte som to mierila na americký trh. Takže mala som neviem koľko, ale bolo dosť tých pohovorov. A čo som vlastne vedela, to som im povedala sama, pokiaľ ľudia mali nejaké špeciálne otázky od ohľadom nejakých svojich proste chorób, alebo nejakých proste psychických chorób duševných, tak som to vždycky konzultovala, či vlastne akoby vieme s tým to naložiť, vlastne s tými šámanmi. No a ono sa ale nedarilo. A v podstate Odkedy som to centrum začala promovať, tak sa nestalo, že by jeden klient z tých, ktorí sa ozvali, vlastne prišiel. Pretože tie rozhovory boli hrozne fajn, aj niektoré trvali celkom dlho a vzhľadom na to, aký bol môj začiatok vlastne s tým centrom v tom Ekvadore, tak som si naozaj kladla za povinnosť proste dať tým ľuďom všetky informácie, ktoré by potrebovali. dať im odpoveď na každú jednu otázku, aby sa mohli naozaj slobodne rozhodnúť, či teda chcú ísť k nám, alebo vlastne ako to je. No a takto som tam v podstate fungovala a moja najväčšia snaha v tom bola, aby to centrum začalo fungovať. No ale popri tom, jak som tam žila, tak som samozrejme žila normálny život. Hej, proste našla som si tam nejakých kamarátov, vlastne v tom hosteli, kde som bývala, tak to bolo, ešte to som nepovedala, že v podstate ja som z tej džungla, z toho centra odišla a V podstate som sa natrvalo prezťahovala do toho hostela, kde bol internet, kde bola elektrina a mohla som komunikovať jak s klientami, tak vlastne som mohla fungovať. Nebola som vlastne odkázaná na nikoho, lebo keď som bola v tej džungli, tak vlastne oni vždy tam donesli potraviny, uvarili mi. Jak som tam upratovala a fungovala, tak som bola odkazaná na nich 100 %. Nemala som ani svoju motokáru, ani motorku, nič. Takže keď som niečo potrebovala, tak ma vždy museli voziť. No a takto som fungovala v tej dedinke, ona sa volá Jarina Koča. A fungovala som v tom hosteli. A keď som chcela, tak som išla do centra. Už som tam bola nejakú dobu a zrazu mi došlo, No dobré, no ale ja som sem prišla aj kvôli tej medicíne. Takže v tom našom centre sa v podstate žiadne ceremonie nediali. Tam sme mali vlastne, keď sme ho doupratovali a dokončili vlastne to centrum, tak sme tam mali jednu ceremoniu. Ja, ten syn toho starého šamana a ten jeho striko. A tiež to bolo ako krásny zážitok. Žiadne proste zvracanie sa nekonalo vlastne u mňa v podstate tam v Amazonii ani raz. Takže som vlastne mala túto jednu ceremoniu, ale chcela som mať ďalšie, že aj preto som tam prišla. Ja som robila svoju časť práce, robila som ju najlepšie, ako som vedela, ale vlastne tá časť ich dohody, že my ťa budeme učiť o medicíne, tak vlastne zatiaľ zostala nenaplnená. No tak som sa začala zaujímať o to, že OK, rada by som mala nejaké ceremonie. No a začala som chodiť do toho ich rodinného centra na tie ceremonie, Oni mali samozrejme svojich klientov, ten bielý muž, ktorý bol súčasťou toho tímu, tak jeho úloha bola vlastne nahaňať tých klientov do toho centra. Takže fungoval na rôznych servroch, kde promovali tieto centra a vlastne nosil tam tých klientov. No a ja som tam mala dohromady, ja neviem, alebo vôbec dohromady, som mala asi 15 ceremonií s tou medicínou. No a vlastne po nejakú dobu, keď som tam chodila, tak to bola... Ja som si myslela, že tú prvú ceremoniu, čo som mala, už nič nepredčí. Boli to ďalšie neskutočné zážitky, ktoré sa nedajú opísať. Nemôžem ti ani odrozprávať, čo sa tam dialo, ale bolo to pre mňa ďalšie a ďalšie potvrdenie toho, že títo ľudia, ktorí ma v podstate prijali medzi seba, pretože tam boli podobné reči typu, že ty už si rodina. Ty už si súčasť tohto všetkého, čo my tu budujeme. Aj tá rodina toho syna, toho šamana, jeho manželka a jeho tri deti. Aspoň ja som to tak vtedy vnímala, že sme mali k sebe veľmi blízko. Ešte dôležité povedať jednu vec, že keď sme sa stretli ešte prvýkrát v tom Ekvadore, tak ja som vnímala, že tam je ten starý šamán a videla som, bol tam v tom centre, figurovalo viacero takých mladých mužov, takých indianov, ktorí tam pracovali, niečo tam budovali. jeden z nich robil aj sitera a vlastne tento jeho syn tam celý čas počas té ceremonie s nami sedel. Ale vlastne som nevedela, kto to je. Až nakoniec, keď sa postavil a poďakoval nám, tak som pochopila, že aha, že OK, toto je jeho syn. A vlastne ešte v tej dobe, ja som iba toto zaregistrovala, ale necítila som v podstate k nemu nič. Bol to proste mladý Indian, jak všetci ostatní. Ale zaujímavé bolo, že keď som vlastne prišla do tej džungle, tak ja som k nemu zrazu začala cítiť nejakú proste náklonnosť. A bolo mi to čudné, ešte som si hovorila, no dobré, ale tak ja mám svoj nejaký morálne zásady. Vidím, že nie som idiot. Ten človek má rodinu, má tri deti a nespravil by som nič, ale mala som s ním sny. Proste cítila som, že niečo sa tam deje, ale nepripisovala som tomu nejakú veľkú váhu. Som si myslela, no dobré, ale koľko sa mi pračí chlapov a proste neurobím žiadnu blbosť. Takže takto to jemne začínalo a nepripisovala som tomu vôbec žiadnu dôležitosť. Čiže som chodila na ceremonie k tomu jeho odcovi, ktorý ich viedol v tom ich rodinnom centre. A popri tom som teda viedla taký nejaký normálny život. Proste keď som bola v tom hosteli, pracovala som, chodili tam ľudia proste do toho hostela z celého sveta, takže to bolo hrozne záujmové sa s tými ľuďmi vôbec baviť, čo riešili si za veci, aké mali videnie sveta, jak spirituálne vnímali nejaké svoje problémy atď. Z rôznych rovín sme sa o tom bavili. Boli v tom hosteli dvaja také pre mňa najzasadnejšie ľudia, ktorí im boli najbližší. Jeden Američán, ktorý tam žil už neviem koľko, ale už celkom dlhú dobu. a volá sa Gabriel, to asi môžem povedať. A druhá, moje veľmi blízka, kamarátka Veronika z Argentíny. Ona je vlastne doktorka vyštudovaná a tiež aj pracovala v rôznych nemocniciach, potom v hospicii a nakoniec vlastne začala zaujímať v podstate medicína, takže išla tiež touto cestou. Ja som o nich vedela základné veci v podstate. Nič bližšie zo začiatku. No a tak som žila vlastne v tom hosteli. Začali sa mi dieť také zvláštne veci. V tej časti toho hostela, kde som ja bývala, kde som mala izbu, tak to nebolo murované, ale bola to vlastne taká štvorbúnka a tie steny boli rozdelené takým hrubším kartónom v podstate. V jeden večer sa tam, do tej izby vedľa mňa, to znamená, že všetko si tam počula. Naozaj, či bol niekto na záchode, či niekto zakašľal, úplne všetko si počula. No a v podstate v jeden večer sa do tej izby vedľa mňa nastahoval niekto nový. A ten človek bol to američán a proste bol non-stop na telefóne v podstate. A nešlo to nepočuť, že s ľuďmi, s ktorými telefonoval, tak im hovoril, že je vo veľmi zlom stave a že sa bojí o svoj život a že si myslí, že zomrie. A ja som to tak počúvala. Prvý telefonát, druhý telefonát a hovorím si, fúha, že som zvedavá, či ten človek niečo nepotrebuje. No tak som obehla tú budovu a zaklopala som mu na dvere a on teda otvoril. A bol to zaujímavé. Ja budem teda dosť popisná. Otvoril dvere a proste vyzerali jak Ježiš. Mal také dlhé proste brčkavé vlasy. Taký celkom fešák to bol. Chýbala mu jedna noha od kolena dolu, takže v podstate doskákal k tým dverám. A stále mal na telefóne nejakého človeka, s ktorým telefonoval. A mal ho náhlas. A on sa teda pýtal, že kto tam je. A ja som povedala, že ja som túto zvedla a som ťa počula rozprávať, že si OK. On teda otvoril dvere a ten človek z toho telefónu, že kto to je? A on že, a že niekto tuto vedľa ma počul proste, ak s tebou volám a že prišli ma čeknúť, či som v pohode. A ten človek z toho telefónu, že počkaj. A zrazu, že ona je OK, že proste ona ti nič neurobí, že proste môžeš ju pustiť donútra. A povedal mu OK, ja ti zavolám za chvíľku neskôr. Tak to zložil, pozval ma donútra do tej izby. Izba je v podstate úplne rovnaká ako moja. Posadila som sa tam na stoličku v rohu miestnosti. Tam bola vlastne dvojpostiel. Vedľa postele mal postavené také dve hrubé, do kostola sú také tie veľké sviečky, proste biele. Celá izba bola zadimená palosantom a mapačom. A na jednom nočnom stoliku mal postavený krucifix. a mi hovorí, že potrebuješ nejak pomôcť, lebo čo sa deje. A on hovorí, že nemyslím si, že mi vieš pomôcť, ale kľudne ti poviem, čo so mnou je. Začal mi vlastne rozprávať, jak v tomto svete, tejto posvetnej medicíny, on nie je žiadny nováčik, ale že bol vlastne na šamanskej diete, niekde v džungli, hodinu cesty odtiaľ, kde sme boli. Nastúpil proste na dietu, už vedeli, ak to chodí. Proste pri takej diete, čo teda nie je dieta na chudnutie, ale proste je to očistná dieta, tam sú v podstate zakazané nejaké potraviny, pochutiny, nesmieš sol, nesmieš cukor, nesmieš nič štiplavé. Pri niektorých dietách proste nesmieš meso, môžeš síce rýbu, ale napríklad nesmieš rýbu, ktorá má zuby a takéto podobné vlastne právidla tam sú. Pokiaľ sa tie pravidla porušia, tak to môže mať rôzne negatívne následky, dokonca až také, že ten človek to nemusí prežiť. Takže je veľmi dôležité sa tých pravidiel držať. A tento človek v podstate nastúpil na tú dietu a na začiatku bolo všetko OK. Dietoval nejakú rastlinu, no ale potom v podstate ten šaman, ktorý vlastne ho mal, viesť alebo prevádzať tou diétou, na ktorom on bol plne závislý. Pretože tí ľudia v tom centralu, toho šamanu, oni nosia jedlo, nosia tú medicínu a ten človek musí byť v podstate v izolácii, pretože je tak cítlivý, podobne ako to je vlastne po tej ceremonii, ale to je v podstate konštantný stav na tej diéte. To znamená, že ten človek je tak vlastne zraniteľný, že nesmie sa stretávať ani sa dotykať iných ľudí. pretože by mal v podstate narušený ten svoj proces. No a vlastne v niektorý deň, už teraz si nepamätám v ktorý, ten šamán mu v podstate donesol jedlo a bolo to ale jedlo, ktoré on vedel, že nesmie jesť. Bola to konkrétne nejaká ryba so zubami. No a on si teda povedal, napriek tomu, že nebol žiadnym nováčikom, si povedal, že toto je ale čudné, ale povedal si, no tak ale snaď vedia, čo robia a proste zjedol to. No a v podstate zrazu sa začali mu diať divné veci. Nejaké temné entity začal vnímať okolo seba a začal fajčiť viac tabaku, mapača. Mapačo má čistiaci efekt na celú bytosť, po každej stránke. A často sa fajčí aj pri ceremoniách, aj po ceremoniách, aj počas týchto diet. Začal fajčiť hrozne moc mapača. a hovoril mi, že to gradovalo a gradovalo až v jeden moment. Večer mal tú fajku náplnenú tým tabakom a že mu vystražila normálne z ruky. A hovoril si, že to už bolo moc na ňo, takže proste sa zobral a z toho centra odychiel. Ale problém je v tom, že keď človek v tomto stave zrazu proste vbehne do civilizácie a začne fungovať v normálnom svete, tak všetko je invazívne okolo. Takže on v podstate sa ocitol v tomto našom hosteli, pretože vedel, že to je nebezpečné pre neho tam zostať. Čiže to je absolutné kontraproduktívnu vec, musel urobiť, ale vedel, že sa tam necíti bezpečne a musel odjaľ odísť. A hovorí mi, že teraz je presne v tomto stave a hovorí, že ležím tu na posteli a zrazu vidím, že proste zo stropu padá na mňa vlas a že keď sa ho ten vlas dotkol, takže si myslel, že to bolo ohromná bolest. A hovorí, že zohnal si ten krucifix a že keď si ho priložil k čelu, tak ho odhodilo proste do zadu. No ja som tam sedela a som si hovorila, fúha, že to je trošku moc na mňa, že proste neviem, čo s tým. No a jedine, čo ma napadlo, tak som mu povedala, že vieš čo, že ja tu pracujem s nejakými šamánmi a keď chceš, tak ja sa môžem spýtať, či by ti dokázali pomôcť. Možno to vyznie neúveriteľne, ale proste ja keď som toho človeka videla, v akom bol stave, som nemala dôvod mu neveriť v podstate. Tak som mu ponukla túto možnosť, že keď chce, tak sa môžem opýtať tých mojich šamánov, či by mu dokázali pomôcť. No a on povedal, že teda... Sa ma spýtal, že z akého sú kmeňa, kde si to šípilo. A ja som povedala, že hej, že sú. A on ho povedal, vieš čo, ja s týmito ľuďmi už nechcem mať nič spoločné, hovorí. A pokiaľ ti môžem dať radu, tak vystrihaj sa ich tie, že proste nepi toľko medicíny. No ale ja som si išla tú proste svoju mantru do kola, že ale oni sú iní. Táto rodina proste je iná. Proste tá skúsenosť, ktorú ja s nimi mám, je iná. A on mi povedal, vieš čo, ďakujem ti, ale naozaj nie. Tak som si povedala, OK, tak tým pádom ti asi nepomôžem, ale potrebuješ niečo. A on že, vieš čo, keby si mi donesla vodu. Tak som išla do supermarketu, donesla som mu vodu a išla som spať. No a bolo.

Asi... Ešte ma napadlo, že on tie povedal, že čoho sa máš vystriehať, alebo že prečo? Akože nemáš s nimi byť v nejakom.

Kontakte? Kvôli vlastne čiernej mágii. Kvôli spirituálnej manipulácii v podstate. Ja viem, že je to veľmi nešťastné generalizovať, pretože viem, že aj medzi Shipibo šamanmi a všeobecne sú poctiví ľudia. Keďže už toto sa vstalo nejakých dosť rokov dozadu a ja som sa spojila od vtedy s ľuďmi nielen z... ktorí mali skúsenosti s inými šámanmi, ale aj konkrétne s týmito istými ľuďmi. Možno sa k tomu aj dostanem. Ale v zásade ma varovalo pred tým, že si mám pozor dávať, pretože ľudia z tohto kmeňa veľmi radi tú čiernu magiu používajú a veľmi radi zneužívajú svoju moc a pozíciu toho, kto má v podstate toho klienta v svojej nejakej podpatronátom a vedia to ako ľahko zneužiť. No a v podstate som ho tam... Dala som mu tú vodu, zavrlila som dvere a odišla som k sebe. No a asi o 3 čtvrte na jednu ráno v noci som zrazu počula z tej izby úplne, ako keby sa dusil. Ako keby ho niekto škrtil, ale úplne akože zvuky. Tak som si hovorila, fúha, že to je silná káva na mňa. Nemala som odvahu vôbec, ani vylez z izby a už som dorana vôbec nezaspala. Až keď vyšlo slnko, tak som vlastne obehla barák, zaklopala som mu, aby som zistila, či je OK. No a on otvoril dvere a povedal mi, že teda, hovorím, dejaka bola noc, a on, že prežil som to, mi povedal. tak si hovorím, fajn, že potrebuješ niečo, potrebuješ niečo doniesť. A on že, vieš čo, ja nemôžem vlastne nič jesť, lebo on bol stále v tej diete. Ale že keď máš nekoho ovocie, tak hovorím, vieš čo, nemám, tu máš banán, zatiaľ som ho doniesla, ale že idem na trh a proste niečo prinesiem. No a keď som sa vrátila náspäť, tak ten človek už tam nebol. Odyšiel z hostela a proste už som otvorila, nikdy ho nam nepočula. Toto bolo prvé várovanie a ja som sa vtedy vlastne strašne vydesila, pretože dovtedy som vôbec s žiadnou čiernou mágiou, ale proste s nejakými spelmi alebo s nejakými... s ničím takým som vlastne nedošla do styku. I keď v momente, keď som do tej džungle prišla, Ľudia rozprávajú a proste mali mnoho príbehov všetci o tom, čo sa komu stalo, aký človek prišiel do džungle, či to bol muž alebo žena, zneužitia, proste sexuálne zneužitia, muži tam nechali celý majetok. Takže bola to tam téma, že veľa ľudí sa o tom rozprávalo. No a vlastne po tomto mojom prvom styku s človekom, ktorý niečo takéto prežíval, tak som sa strašne zlákla. Prvé, čo ma napadlo, že teda ja a ešte asi druhý deň na to, keď sa to stalo, tak ja som sa začala cítiť fyzicky proste zle. Mala som teplotu vysokú a dostala som proste hnačku a hovorila som... Normálne som sa bála, že či nám dne niečo nepreskočilo. Nič som o tom nevedela. Asi takto to úplne nefunguje. To asi možné, ale či už to bola nejaká sugestia, alebo čo to bolo, proste strašne zle som sa cítila. A prvé, čo ma nápadlo, tak som nápisala tomu svojmu partnerovi v tom centre, že teda niečo sa stalo, proste stretla som človeka, ktorý proste bol postihnutý nejakou bruchériou, čiernomagijou, a že teda sa bojím o seba, že neviem, čo mám urobiť. No a on mi asi tri dny neodpísal na tú správu. Tak som si hovedla, no tak to je v haji, proste čo budem teraz robiť. Vlastne tí dvaja moji kamaráti, čo som ich tam mala v tom hosteli, Gabriela a Veronika, tak vlastne som sa zverila im, pretože som nemala komu inému. Som doverovala proste im, no a vlastne vtedy oni mi začali hovoriť svoje príbehy, prečo vlastne v tej džungli sú a že mali obidvaja vlastne skúsenosť so spirituálnou manipuláciou. Takže to vysvetlovalo to, prečo Gabriel v jeden deň vyšiel ráno z tej izby a bol úplne v pohode, a druhý deň, alebo iný deň, v podstate s nikým nekomunikoval, bol veľmi utiahnutý, úplne bol bledy, Veronika veľmi podobne. Ich príbehy tu nebudem.

Rozoberať. Ja by som sa iba k tomu chcela spýtať, aby to možno bolo viac také, pre mnohých ľudí to možno je taký neznámy pojem, že spirituálna manipulácia. Keby si to mohla najskôr tak nejako stručne iba popísať, ako sa to môže prejavovať a potom vlastne sa zase to tak napojí na ten príbeh, aby sme to vlastne videli v tom nejakom.

Kontexte. Určite. No podľa mňa spirituálna manipulácia nie je nič iné, iba obyčajná manipulácia. Rozdiel je v tom, že tí ľudia používajú nástroje medicíny alebo proste majú istú nejakú moc ovládnuť proste iných ľudí iným spôsobom ako napríklad, ja neviem, kde chcete niekoho manipulovať v partnerskom vzťahu, alebo v práci, alebo niekde, hej. Je to vlastne umocnené tým, a zvlášť keď človek požije nejakú takúto posvetnú medicínu. Ja vždy hovorím, že tá medicína je iba nástroj. Niekto používa, niekto je masér. Niekto používa aj aromaterapeút, používa metodu alebo je vytrénovaný v niečom inom. No títo ľudia majú medicínu, ktorá je absolútne neutrálna. A je to naozaj nádherná medicína a vie ľuďom naozaj pomôcť. Ale musí byť v bezpečných rukách. To znamená, že akýkoľvek terapeút, kouč, alebo hocikto, kto pracuje s ľuďmi, má obrovský vplyv na človeka, ktorý samozrejme, že to ide v tej zraniteľnej pozícii, pretože ho niečo trápi, pretože sa s niečím si nevie poradiť, tak logicky hláda pomoc. Keď je človek v takejto zraniteľnej pozícii a narazí na človeka, ktorý nemá čisté úmysly, ale na tom človeku je niečo, človek, ten šamán, alebo hoci kto to je, guru, proste koľko tiež takých je, proste vidí na tom človeku niečo, čo by pre seba chcel získať, alebo je na ňom niečo zaujímavé, alebo mohol by z toho nejak profitovať, no tak použije, alebo teraz neužije tú svoju moc, medicínu, nástroj, čokoľvek, aby získal to, čo by od neho chcel. Takže vlastne toto je pre mňa spirituálna manipulácia, že v podstate je to úplne obyčajná manipulácia, len sa pri nej používajú trošku iné.

Príky. Ďakujem aj tebe Karín a ďakujem aj tebe že si vypočul alebo vypočula dnešnú epizódu. Keď sa ti páčilo, prihlása na odber, nech ti neunikne žiadna téma, zdieľaj ju na sociálnych sietiach a hodnoť podcast o crca hviezdičkami, aby sa k jeho obsahu mohlo dostať čo najviac ľudí, ktorým môže pomôcť. A ešte viac inšpirácie nájdeš v popise tejto epizódy. Už teraz na teba teším pri ďalšiej téme podcastu o crca, tam kde začína nová kapitola tvojho príbehu. Pamätaj na to, že si zaslúžiš to.