#40. Sebamanipulácia v praxi

Zažila si alebo zažil si vzťah s narcistickým partnerom a chceš sa o svoj príbeh podeliť v podkaste o CRCA? Klikni na odkaz príbeh pod touto epizódou. Chceš znovu objaviť svoju vnútornú silu a dôverovať sebe, láske a životu? Prečítaj si moju knihu Znovu sama sebou. Nadežne je aj seriózny dotazník, ktorý ti pomôže odhalieť viac ako 50 skrytých varovných signálov narcistickej manipulácie. Je vytvorený tak, aby si mohla identifikovať prípadne aj iný ako partnerský vzťah. Kniha tiež obsahuje aj viac ako 40 overených typov, ako sa z toxického vzťahu spametať, ako upokojiť svoj nervový systém a znovu sa rozžariť. No a z kniho získaš aj dva bónusy, meditáciu na uvoľnenie napäťa a tlaku a meditáciu na posilnenie sebavedomia. Odkaz je pod touto epizodou.

Vítaj pri ďalšej epizóde podcastu o krca, v ktorom sa narovinú a otvorené rozprávame o partnerských vzťahoch, narcistickej manipulácii a o tom, ako nájsť cestu na späť k sebe, prebudiť ženskú silu a otvoriť sa v skutočnej láske. Volám sa Nora Šulíková a sprevádzam ženy na ceste na späť k sebe. Ako certifikovaná koľčka in prostredicom emočného detoxu pomáham uvoľniť emocionálnu záťaž, oslobodiť sa z toxických vzťahov, hĺbšie sa napojiť na intuíciu, prebudiť vedomie sebahodnoty a znovu otvoriť Som autorko knihy Šťastie na dosah, knihy Znovu sama sebou, denníka snov, množstva meditácií, vzdelávatých prednášok, online kurzov a základateľko školy Šťastia a konferencie Sama sebou. Dnes sa budeme rozprávať s Petrou Emanuel Ray, ktorá spravádza predovšetkým ale nielen ženy k seba poznaniu, seba uvedomeniu a k zmene myslenia. K nájdeniu a žitiu seba vo svojej sile. K životu v pravde, láske, ako láskou naplneným vzťahom a splneným prianiem. K porozumeniu toho, čo je láska a čo sa za lásku prezlieka. Vítej Petra.

Ďakujem pekne, ahoj Noram, prajem ti. Pekný deň.

Ja by som ťa spýtala hneď takú prvú otázku, že ako si sa ty vo svojom živote stretla s manipuláciou, alebo kedy, alebo ako si si to všimla?

Tak verím, že sa rozpamätám. Budem hovoriť o tom, čo mi práve napadne. Možno, že zajtra by som to povedala inak, ale dnes ti poviem, čo mi práve napadne. Tak s manipuláciou myslím si, že sa vôbec stretávame všade možne a že je veľmi, ako keby taká rozkorenená do tohto sveta a preto je to možno taká moja téma, že si veľmi prajem, aby sme ju začali rozpoznávať sami u seba a potom ju vieme rozpoznávať aj vo vonkajšom svete. No a tým, že my nevieme rozpoznávať u seba tú manipuláciu, ktorú nevidíme veľakrát vo vonkajšom svete a žijeme v akejsi bublne, v nejakej hmle, v niečom, kde to vlastne ani nevidíme. No a ja som si manipuláciu všimla ako u seba, časom. Tak som si ju začínal možno práve tým, že som si ju raz všimla u seba. Bola som v jednom vzťahu, už neviem koľka tom vzťahu, lebo ja som sa vlastne učila životu cez vzťahy, že som vošla do nejakého vzťahu s mužom, kde som verila, že to je on a že tam nastane tu nejaké hlboké prepojenie, láska a tak ďalej. A bola som teda vo vzťahu, kde v istej chvíli svom tomu partnerovi išla podsunúť nejakú informáciu a ja som si to všimla v tom momente, že wow, ja som ho chcela zmanipulovať. A ja som stále to vtedy nevšimla, že mi to nebolo ako keby jasné, také vedomé. A vtedy som urobil ako keby krok späť a povedala som sa o sebe, manipulujem. A takto som to ja vlastne objavila u seba a to bolo taká maličká zdrovnosť, to bolo len, že som chcela, tuším, že aby šiel so mnou na prechádzku alebo ja neviem, teraz si vymyslím často to, že nám vo svojich textoch vzpomínam, že to môže by len dať niekomu, keď chceme niekomu ponúknuť vitamin C, lebo si my myslíme, že pre ňo je to dobre, tak ho nejak nenápadne zmanipulujeme a podsunieme mu do cesty vitamin C, aby si ho všimol a aby si ho zobral a tak ďalšie. Tie manipulácie sú maličke nenápadné, ale sú to tiež manipulácie. No a ja som si takto všimla takúto manipuláciu a vtedy som si povedala, aha, tak toto sa mi ale nepáči. A kedy som si, alebo dovtedy do toho bodu som si sama nejak myslela že len tí druhí ľudia manipulujú. Albo tí partnery, keď sa nás snažia do niečo dotlačiť.

Otázne je. Áno, manipulácia sa dá považovať aj to čo si ja ako príklad uvidla že si niekoho chcela prehovoriť na prechádzku. To sú také tie jemné a také ešte by som povedal veľmi nežné typy manipulácii, pretože Takto, ja manipuláciu, ktorá je už negatívna, považujem za manipuláciu, ktorá teda ubližuje a ktorá zraňuje. Čiže to, čo si ty nazvala ako v príklade, že je manipulácia, že si si uvedomila, že si niekoho chcel prehovoriť na prechádzku, tak to je skôr, by som povedala, taký návrh. Záleží od toho, ako bol podaný, ale manipulácia, ktorá ubližuje, zraňuje a depta, je ešte iný level. Takže to by sme mali rozlišiť podľa mňa hneď na začiatku, pretože manipuláciou, z mojho pohľadu sa dá nazvať v podstate hocičo, pretože aj malé dieťa, rodič môže manipulovať, aby zjedlo kašičku, alebo dalo si jim rkvičku, alebo proste niečo a narozpráva mu rozprávočky, aby si to dieťa zjedlo. Čiže to je skôr také presviečanie. Ale pokiaľ to tomu človeku neublížuje, tak ja to ešte nevnímam ako tú takú tvrdú manipuláciu. Takže to ma zaujímať, keď sa už o tom takto začíname baviť. Takže čo si ty myslíš o tom?

Úplne s tebou súzniem. Pravé o tomto je, že veľakrát tie jemné manipulácie niekedy ani nevidíme. A vlastne, pokiaľ ich nevidíme, tam u niekoho môžu prerázať na veľmi silné manipulácie. Skúsim to tak nejak vysvetliť, ako to vnímam, alebo čo som odpozorovala a ďalej pozorujem a vnímam. Ono je to o tom, že ako keby k nám prišli nejaké myšlienky, ktoré vlastne nás chytia a my keď ich nevidíme, asi nevšimneme tak konáme ako keby pod rúškom nejakých myšlienok. A vlastne konáme manipulatívne, automaticky a tak ďalej. A potom aká je tá hĺbka tej manipulácie či je taká nejaká kvázi nevinná alebo už je to už nejaká silná, destruktívna a ničivá. Ma to určite nejaké stupne.

Môžeš to povedať na nejakých konkrétnych príkladoch. Čo sa tebe dialo a čo si si všimla je tá manipulácia vo vzťahu. Lebo to veľakrát ľudia práve tým, že je to subtilné alebo sú to také jemné ako otenky tak si to nedokážu nejak navnímať a možno sa v tom práve nachádzajú. Takže keby si možno nejaký príklad povedala tej manipulácie vo svojom vzťahu.

Ďakujem pekne. Ja si spomeniem úplne na posledný príklad keď už spomínam tí myšlienky. Bola som v kuchyni a sedel tam môj muž a všimla som si, že číta noviny. A prišla nejaká myšlienka, tým, že ja už dokážem sledovať myšlienky, že si ich dokážem všimnúť a nekonať ich v nejakom zajatií. Tak si všimnem, keď myšlienka príde, tak potom na to neskočím a potom si uvedomím, aha. No a teraz ten príklad konkrétne. Sedel, čítal noviny a prišla nejaká myšlienka. aleby mal byť pracovať. A už som si všimla, ako ho idem zmanipulovať, dotlačiť do toho, že ani mal by si pracovať. Tá naša predstava o tom, čo by niekto iný mal robiť. A to sú také maličké veci a možno to teraz vyzerá veľmi tak, že toto nie sú tie manipulácie alebo nie sú manipulácie, ale myslím si alebo vnímam, že oni začínajú v takýchto maličkých nevinných veciach. A veľakrát prerastú, alebo je to nejaká obrovská myšlienka, ktorú nevidíme a konáme pod jej záštitov. A keď si tam spomeniem na seba tú poslednú situáciu, keď som bola v kuchyni, tak ja som si tú myšlienku všimla a vlastne išla som otvoriť ústa a vlastne som sa zastavila a uvedomila som si, že aha. A čo ja teraz ako chcem? Ho nejako donutiť, aby išiel niečo robiť on? A keďže už viem, že každý si je za seba zodpovedný, tak každý koná sám za seba. A on ako dospelý človek bude vedieť, keď bude chcieť pracovať alebo bude vedieť, že musí spracovať, tak pôjde pracovať. A ja sa tam vlastne sama seba ako teda ten coach pýtam, lebo ja sa sama seba aj coachujem, a pýtam sa samé seba, OK, čo som vlastne chcela? Čoho som sa bála? Lebo za tými manipuláciami sa, mojho pohľadu, skrývajú strachy. A ja sa seba, keď koučujem, tak vzpýtam samé seba, Dobre, čo je tam ten strach? Čoho som sa bála? Že keď nebude teraz pracovať, tak potom sa môže stať, že jeho šéf mu niečo povie. A keď mu niečo jeho šéf povie, môže dostať výpoveď. A keď dostane výpoveď, nebudeme mať prácu. A keď nebudeme mať prácu, tak nebudeme mať peniaze. A keď nebudeme mať peniaze, nebudeme mať peniaze. A tam sa spuštia ten kolotoč myšlienok, ktoré my vlastne ľudia veľká kratko asi nevidíme. A k tomu som sa ako keby chcela dostať. A to je to, k čomu aj ľudí vediem. Všímať si, keď niečo robíme, že prečo to robíme, že za akým účelom. Všímať si naše nutorné pohnutky. Či konáme z miesta lásky, tomuto slovu aj možno úplne nerozumieme, alebo konáme z miesta toho nedostatku, kde myslíme a zmýšľame z toho miesta, že niečo nemám, a tak zmanipulujem vonkajší svet, aby som to raz mala. Čo je nezmysel. Alebo konám z miesta lásky, to znamená, že dôverujem tomu životu a vnímam, že všetko sa deje ako má a pýtam sa sama seba aj v tej chvíli a v iných chvíľach. OK, čo vlastne potrebujem? Aha, možno som potrebujem sadnúť, odkrojiť si z chleba na pizza a robiť si svoje veci. A nedávať tú pozornosť do vonkajšieho sveta, napríklad na toho muža, ktorý sedí v kuchyni a číta noviny a moja mysľ si myslí, že má ísť pracovať. Ale ostávam pri sebe, u seba a zo sebou a vnímam seba, čo cítim, čo potrebujem a zostávam zo sebou. a nejdem manipulovať niekoho, lebo si niečo myslím. Že vlastne idem ako keby cez tú rovinu tých myšlienok a všimania si seba a toho myšlienkového procesu.

Na to by som aj nadviazala ďalšiu otázku. Ako takéto malé hry, alebo takéto nežné manipulácie ovplyvňujú potom ďalej tie vzťahy? Či už s partnerom, alebo deťmi, možno v práci.

No podľa mňa to sú tie vzťahy, ktoré potom nefungujú. Nie sú otvorené, nie sú čestné, nie sú pravdivé, keď to tak je. A napríklad my s môjim mužom to máme tak, že keď takýto proces príde, no ja si ho sama spracujem, lebo ja nemusím veriť tej myšlienke, ktorá ku mne príde. Ja nie som tá myšlienka. Ale keď ku mne táto myšlienka príde a ja som schopná ju už vidieť, zaznamenať, tak si ho môžem sama vnútorne spracovať. A my vedieme s môjim mužom také rozhovory, volá sa to, že cvíke špreche a niekedy si to tam potom pozdielame, že moja myseľ mi navrhla toto, povedala toto, prišla mi taká myšlenka a smejeme sa na tom, čo k nám všetko chodí, ale že nemusíme tomu veriť. A že nemusím toho druhého nejakoja manipulovať, ale keď ja niečo od toho človeka chcem, a to učím aj ženy v mojich kurzoch, tak povedať, uvedomiť si, čo to vlastne ja naozaj chcem, čo si prajem, čo je moja potreba. Sama si to uvedomiť, pomenovať a komunikovať to v prvom rade sama so sebou a potom to komunikovať aj s tým partnerom. Čiže my to takto máme, keď niečo ja chcem, tak si to potrebujem uvedomiť a aj v tom sťahu to potom komunikujem. Rada by som toto a toto, prajem si toto a toto. A vlastne takto vytváram tomu partnerovi, konkrétne aj ja mojemu mužovi, priestor na to, aby on mohol si uvedomiť, že áno, som ochotný tí ustretiť, viem to, chcem to, môžem to. Alebo povedať, vieš čo, mám to inak, toto ja nechcem, cítim sa takto, potrebujem toto. A tam vzniká nejaký priestor medzi tým mužom a ženou, dajme tomu, keď ostaniem vo vzťahu muž a žena. vzniká priestor, kde tí dva ja môžu dospelo začať komunikovať svoje potreby. Nemusia manipulovať a hrať hry, ale môžu hovoriť o svojich obávach, strachoch, pocitoch na hlas, kde ten druhý nevzťahuje na seba tie pocity, iba súcitne počúva otvorenie toho druhého, lebo ten druhý hovorí o sebe a neberie to na seba. Čiže vzniká tam nejaký priestor medzi nimi dvoma, kedy vlastne môžu povedať, cítim sa takto, potrebujem toto. A tam vzniká ten priestor pre to zrelé naplňanie potrieb, pre žitie seba, pre vnímanie seba bez hier.

Som sa spýtať, teraz si hovorila, že naša vlastná manipulácia, že je dôležité ju rozpoznávať a prečo je to dôležité vidieť teda hlavne u seba, aby sme mohli vidieť tie cudzie manipulácie. Pretože v tomto podcaste sa dozvenujeme dosť tvrdým manipuláciám. Toto, čo sa my tu teraz rozprávame, sú vlastne bežné, každené manipulácie v živote. Tak ako tú bežnú, každenú aj vlastnú manipuláciu, že prečo je ju vlastne dôležité vidieť, aby ten druhý, alebo aby sme videli tú manipuláciu u tých druhých keď sa druhými pokúšajú manipulovať.

Tak môžem zase len hovoriť o sebe alebo cez seba. Mne to pomohlo si to uvedomiť. Potom všimnúť si, keď iný človek ide manipulovať. Že vlastne hovorí zroviny myslenia a nie zroviny svojho cítenia alebo vnímania seba. Tým, že som to rozpoznala u seba, tak som to dokázala zavnímať aj u iných ľudí. Kedy hovoria z hlavy a z nejakých programov a presvedčení, ale nehovoria naozaj to, čo si skutočne prajú. A to som dímala vlastne celý život, len v tých momentoch, alebo v tom momente, kde som sa z toho uvedomila, tak som prišla na to, že aha, že to nie je celkom len tak, že iní nami manipulujú. A konkrétne, U tohto istého partnera, keď sme sa rozišli v istom momente mi došlo, že aha, beď on mnou citovo manipuloval. A ja som si to napríklad nevšimla. Že mi to trvalo tiež dlhšie, kým som si všimla, že mnou citovo manipuloval a v tom momente som si spojila zrazu spätne do detstva že vlastne takto som mnou manipulovala moja starká. Že ma citovo emočne vydírala. Ale nerobila to schválne v zmysle, že bola zlým človekom, ktorý mi chcel ublížiť. Už v žiadnom prípade nie, ale robila najlepšie ako vedela. Robila to tak, ako v tom momente vedela a chcela niečo docieliť. Lebo mala o niečom nejakú predstavu, že takto by to malo byť. Žila v nejakom prasvečení, do ktorého ma chcela vtesnať. Znikly situácie, napríklad konkrétne, Pamätám si, možno som mala 19, 18, 19 rokov a rozišla som sa s druhým priateľom. Tak mi povedala, že som ji pokazila Vianocem a vlastne chcela, aby som sa do toho vzťahu vrátila. A vtedy mi to tak dochádzalo, alebo došlo, to boli také tie prvé uvedomenia, že ale toto je môj život a ja potrebujem v tom živote byť šťastná. Nie urobiť ju šťastnú a ja budem vo vzťahu, aby ona bola šťastná. Čiže to boli také tie prvé veci, kedy som si uvedomovala, že nie. Ja mám môj život a môj život žijem ja. Vlastne potom aj tento vzťah, tento prvý vzťah s týmto prvým chalanom bol... Ja som si to uvedomovala už vtedy. ale nie úplne, lebo tá intuícia, ktorú máme ten vnútorný nejaký pocit, hlas nám hovorí, že pozor, ten človek s tebou manipuluje. Cíti, že tam to nesedí. Ja si pamätám, ako to vtedy už som cítila, že aha, toto mi nesedí. Ale napríklad, keď sme my ženy také mladé ešte nerozumieme možno tým vzťahom, ako som ja konkrétne nerozumela tak si to tak romantizujeme, tú predstavu o vzťahu. Pamätám sa, že Mali sme tam nejakú čokoládu, ja som si z nej chcela dať a on mi vtedy povedal, že si ju nesmiem dať, lebo keď si ju dám, tak priberiem a keď priberiem, budem teda, že budem tučná a že im sa tučné dievčata nepáčia. A čo ako mladé dievča som vtedy urobila, neviem presne, či som si dala alebo nedala, ale viem sa v citi do tých mladých dievčat, ktoré túžia po tom vzťahu s mladým chlapcom a vyspôsobia sa tomu manipulujúcemu človeku v tej chvíli a uveria tomu. A len aby boli s ním, tak vlastne sa zradia samú seba. A takto sa ľudia zradzajú aj týmto spôsobom. Takto som to zažila ako prvé tie manipulácie vo vzťahu na pekle. Takáto maličkosť, nevinnosť, ale.

No je to veľakrát veľmi dôležité si takéto veci uvedomovať lebo mnohí ľudia sa zvyknú alebo zvykli prišpôsobovať mnohým požiadavkám a nárokom okolia a za ne vbávali sami seba. A tam by som vlastne možno aj premostila na tú tému seba manipulácie pretože tá s tým veľmi uzko súvisí. Čo by si k tomu mohla povedať takto na úvod? Čo vlastne tá seba manipulácia je? A ako sa to prejavuje? Alebo možno v nejakých príkladoch, keby si to tiež takto ukázala?

Prvé, čo mi napadlo bez príkladu, je také keď hovoríme, musím mala by som. Musím ísť nakúpiť, musím nachystáť niečo, musím mala by som. To sú pre mňa také záchytné slova, ktoré si človek môže bežne sam všimnúť vo svojom živote počas dňa, ako taká domáca úloha na deň. Keď sam seba počujem, musím, mala by som, tak zastaviť sa. A musím? Nie. A začať vnímať seba. OK, čo si ale prajem naozaj? A mať tú odbahu to urobiť. A tam vlastne nezradzať seba. Ale ty sa pýtaš na Seba manipuláciu. No to je to, že sa vlastne donútim do niečo, čo nechcem, čo cítim, že nie. Stáva sa to, že nám určite aj... že vlastne idú do intimného zblíženia s mužom, aj keď to tam necítia. A toto som napríklad zažila aj ja v môjom živote. keď mi slovo seba úcta ešte bolo vzdialené a ešte som ho sama nerozumela. Keď som vlastne si nevážila a nectila a nerešpektovala sama seba, tak som sa tiež vlastne vyskytla v nejakom tom vzťahu s mužom a išla som do toho intimného života skôr, než som to cítila. A že veľakrát to robia ženy, keď sú s mužom a myslia si, že musia niečo urobiť, aby mu vyhoveli.

Čo sa skrýva za tým musím a za tým mala by som? Čo je tam hlbšie? Čo tak ty vnímaš, že sú ako nejaké také prapočiatky tohto nejakého nastavenia? Pretože niekde to vzniká, niekde sa to proste tvorí a nie je to len už v tom konkrétnom vzťahu. Kde to vnímaš ty?

Ja to vnímam, že to vzniká v detstve. Vzniká v detstve, kedy sme boli donúcovaní do niečoho kde sme neboli rešpektovaní ako deti. A tak vlastne sme sa nenaučili vnímať sami seba, kde nebol priestor pre to sebavnímanie a nastavenie si tých hraníc. Kde sme ako deti neboli rašpektovaní, keď sme ako deti povedali, nie som hladná, nechcem jesť, som unavená, chcem spať alebo niečo. Už deti sme niečo hovorili, ale nebolo to rašpektované. Bolo to povedané, budeš robiť to, čo ti hovorím, bodka. A vlastne tam sme sa naučili nepočúvať seba, nevnímať seba. A tak sme vyrásti ako... Zase sme sa stali dospelými, ale nie emočne dospelými, nie emočne zrelými. Takto sme sa potlačili, že vlastne ani nevieme, čo cítime, nevieme, čo chceme. A potom žijeme životy druhých. Vlastne naučili sme sa žiť životy druhých a prispôsobovať sa tomu, čo chce niekto iný.

Má vás niekedy taký také uvedomenie, alebo nejakú takú situáciu, kde sa hnievala sama na seba, že sebou manipuješ?

Áno. Veľakrát. Pamätám sa, možno som mala 19 a nechala som sa ovplyvniť nejakým mužom a išla som s ním do takéhoto intimného zblíženia. Proste som nepovedala nie a vedela som, že to nechcem. A napriek tomu som si to nechala zase tak ďaleko, že do dnes, keď si na to spomeniem, tak nie som spokojná, nie som rada, že som to urobila a cítim takú ešte možnosť stále sebezradu a smutok z toho, že som niečo také dovolila.

Čiže keby sme si to tak iba zatiaľ, o čom sa rozprávame zhrnuli že čo vlastne sa môže prejavovať ako sebamanipulácia tak to sú tie slova musím, mala by som potom neschopnosť vymedziť si hranice lebo tým pádom sa človek automaticky dostane do niečoho čo nechce a kam ho chcú dostať iní. Čo sú ešte nejaké ďalšie také signály tej sebamanipulácie také výrazné?

Skúsim zase možno také ľahšie príklady. Možno to nebudú také tie ťažké manipulácie, ale práve tam sa možno tie ženy alebo aj může vedieť a rozpoznať a zistia, že aha, že aj to sú manipulácie a že to nie je potom ten pravdivý, autentický život. Napríklad, chutí sem niečo obliesť. A idem teraz, ako dáme toho žena, idem sa do ničoho obliesť a teraz idem za hlavy. Tam je to, že ideme stále z tej hlavy. Aby som sa mu páčila, aby si ma všimol, aby som ho k sebe pritiahla, aby som ho vzrušila, aby ja neviem čo. Ideme sa obliecť preto, aby niečo. Ak si toto žena u seba všimne, že aby niečo, robím niečo, aby som niekoho niekde vo vonkářšom svete ovplyvnila, to znamená, že idem manipulovať samou seba. Vtedy sa môže zastaviť a všimnúť, nacítiť samú seba vznútra opýtať sa, OK, čo cítim, čo si potrebujem oblieť, čo je pre mňa práve to oblečenie, kde ja sa budem cítiť doma. Kde to oblečenie mi dodá ten pocit bezpečia, istoty, ma nejako povzbudí, posilní, ale budem mne v tom dobre. A toto sú také maličké veci, maličké manipulácie, ale podľa mňa majú ogromný význam, keď si ich žena všimne, alebo človek. Pretože tak si začne všímať tú pravdu versus manipuláciu. Život v mysli, alebo život, kedy sme sami sebou a verne sami sebe. Tam si môžeme všímať, kedy seba zrádzame, aby sme niečím dostali z vonkajšieho sveta. Ale nie je to z nás vnútra. Je v pravde v tom svobode.

Čo by sa dalo spraviť podľa teba, aby sa tá manipulácia či už seba manipulácia alebo naša manipulácia druhých alebo manipulácia druhých nami čo najviac zmenšila, zredukovala ako nedá sa povedať, že sa teda úplne tomu vyhnúť. Ale čo preto môže človek spraviť, či už žena alebo muž aby sa to dokázalo zjemniť, aby proste nemanipulovala sebou, inými a takisto sa nenechala manipulovať niekým.

Tak za mňa je najdôležitejšie uvedomovať si, čo cítime. Spojiť sa s emóciami, ktoré cítime a vedieť si ich aj pomenovať. Vedieť povedať, cítim hňu, cítim zlosť cítim žiarlivosť, cítim nenávisť, cítim radosť, cítim smutok A keď sa toto človek naučí a si to dovolí aj pomenovať a vysloviť tak to je pre mňa základ. Pretože ľudia delia emocie na dobre a zlé. Za mňa emocie sú emocie a sú tu na to, aby nám niečo odkomunikovali. Takže aby sa ľudia nebáli, že cítia žierlivosť. Aby sa nebáli, že cítia zlosť. Aby sa nebáli, že cítia niečo v ich pomnímaní negatívne. Že je to v poriadku. lebo tá emócia mi niečo hovorí. A tá emócia mi hovorí, ja osobne idem, keď niečo cítim, tak samé seba.

Sa spýtam.

Aká bola predošlá myšlienka? Aká bola tá myšlienka, ktorá vo mne vyvolávala tento pocit? Ja neviem, v koľkých procentách, ale pokiaľ sa skutočne vonku nedieje priame ohrozenie, že pokiaľ na mňa nikto neutočí, pokiaľ napráve niekto nebije alebo nenaháňa, neoblieva horúco vodou a že reálne sa niečo nedieje, tak môj ľudia alebo ženy si môžu všimnúť, že veľakrát cítime nejakú emociu, ale my ju cítime len kvôli tomu, že my sme v nejakej myšlienke. Že nie sme práve tu teraz s prítomnými okami. ale máme nejakú myšlienku. Takže môj tip, moja rada, alebo to, čo aj učím je začať si všímať, čo cítim. Čo cítim. Keď si to pomenujem, vrátim sa späť myšlienke, z akej myšlienky to vzniklo. Toto už býva proces toho sebazpoznávania a sebauvedomovania. Keď už viem, čo cítim, tak si môžem uvedomiť ten druhý krok. Dobre, a čo potrebujem? A napríklad, ja teraz sa potrebujem napiť vody, tak zoberiem pohár s vodou a napijem sa. Uvedomím si, že si potrebujem ľahňať, ľahnem si. Potrebujem sa ísť prejsť, lebo to čelo ku mne, to čelo so mnou komunikuje a mi hovorí, pohňi sa, hej, tak idem sa prejsť, idem si zatancovať. A vždy sa nám to Telo prihovára a aj ten pocit môžeme ho vnímať znutra, že nám niečo hovorí. A my sa potrebujeme naučiť byť tomu pocitu verné. Že to, čo ten pocit je pravdivý, že on nás neklame. Len si musíme všimnúť, že to, čo cítime, je z tej myšlienky. To je jedna vec, ako keby taká jedna vetva. A druhá vec je tá otázka, čo potrebujem. A keď si uvedomím, čo potrebujem, tak to ísť urobiť, to je ten tretí krok, ten čin. Čiže ako keby prepojenie pocitu, cítenia, vnímania, mysle, že ju použijem a to čelo dopravujem tam, kam chce byť dopravené. To je taký pre mňa základ na to, aby sme žili seba a aby sme sa nezradzali. Napríklad cítim, že som o desiatek unavená a že si potrebujem môcť si už ísť nahnúť, tak si idem nahnúť. Keby som seba manipulovala, tak ešte chcem byť s tým mužom večer, chcem s tým traviť dlhšie čas alebo neverím mu ako žena a teraz ho mám potrebu kontrolovať, lebo to býva veľakrát už jen, že nedôverujú sami sebe a tým pádom ani mužovi ho majú potrebu kontrolovať. To je jedna z takých veľmi silných vecí. Keď žena neverí sebe, neverí mužovi, a má ho potrebu kontrolovať. A napríklad kvôli tomu by si nešla večer ľahnúť o desiatej, keď je unavená, ale dostávala by hore, aby ho kontroloval, čo ešte on robí, keď ona si ide ľahnúť. To sú také návrhnok alebo kvázi maličkosti.

Ale sú to veľké veci. Áno, to často býva napríklad aj v takých ďalších, čo ma napádajú príklady, že veľakrát mnohé ženy si povedia, že to zvládnu všetko samé, že nepotrebujú pomôcť, aj keď už nevládzu. Že sa vlastne akoby dotlačia do niečoho. To už jedno, či je to v domácnosti, alebo v práci a vlastne zmanipulujú same seba, že však to ešte dajú. Alebo to, ako si ty hovorila s tým, že keď je človek unavený a z určitých dôvodov, ako sú stráha, neistota alebo jednoducho nízka sebahodnota sa nechá zmanipulovať do toho, že sám seba, že ako si hovorila, že napríklad zostane ešte dlhšie hore len aby niečo. V podstate aj to slovo len aby, alebo niečo podobné, keď sú tam takéto vzúky slovné tak to tiež indikuje alebo naznačuje, že tam tá seba manipulácia je.

Ta by napáda rovno nadviazať na to, čo si teraz povedala že keď žena nevie požiadať a vlastne stojí jej v ceste pícha, ktorú si vlastne neuvedomuje, že je to pícha. To znamená, že sa cíti menej cenná, nie je dosť mať strach požiadať, ale tak nedokáže požiadať o pomoc niekoho. Že dajme tomu, je na ulici, ťahá nejaký ťahký kufor a potreboval by pomoc, aby ten kufor jej niekto pomohol vyniesť hore na schody. Dajme tomu, že je na ulici, je tam 10 schodov, potrebuje zobrať kufor, tašku alebo niečo nahor, ale tá pícha je to nedovolí. Ona vlastne bude ťahať tú tašku hore a keby sa jej niekto aj opýtal, či potrebuje pomoc, ona povie nie. Alebo ani nepožiada o pomoc a keď aj by možno niekto sa jej opýtal, či jej pomôže, tak povie nie. A vlastne to sú také tiež kde si tiež môžu ženy všímať tieto veci a dovoliť si, keď si navníma, že potrebujem pomoc. Aj napríklad s tou taškou, alebo s nákupom, alebo s záveseným závesom. Tam napríklad mi napadla hneď taká manipulácia, pamätám si niečo, nebudem menovať s kým. Jedna žena potrebovala zavesiť záves. A namiesto toho, aby to povedala priamo, že potrebujem zavesiť záves, bolo by to fajn, keby to bolo do 12, lebo vtedy to operujem a tak ďalej, tak namiesto toho skúšala toho človeka zmanipulovať nejakými hrami, že ona tak, tak, a začala vykrúcať. A vlastne namiesto toho, aby to povedala jasne priamo, čo potrebuje, tak vlastne skúšala šliakými fintičkami. No a takto je s tým kufrom aj s tými taškami. keď si dokáže žena uvedomiť, čo potrebuje. A dokáže túto otázku klásť a naplňať si ju to, čo vie sama a to, čo nevie požiadať niekoho iného, tak má šancu, že to bude naplnené a že bude spokojná. Že to dokáže vykomunikovať. Vlastne naučiť sa to vykomunikovať, naučiť sa to povedať tak, aby to mohlo byť naplnené. Vedieť požiadať. Vedieť vlastne tá asertivita.

A k tomu ma napadá, že vlastne zároveň je dôležité, aby to nevyznelo direktívne. Pretože hlavne v mužsko-ženskej komunikácii, keď žena niečo žiada od muža, nemôže to byť ako priami rozkaz a príkaz, alebo nejaká direktíva, lebo vlastne vtedy to ten muž vníma ako ženu vo veľmi silnej mužskej energii a tým pádom je pre ňa nepriťažliva. Čiže ešte toto je veľmi také krehké v tom celom. Aby to jednak nebola hra, aby to nebolo nejaké proste obchádzanie okolo toho. Zároveň by to bolo jasné, presne, aby vedela povedať, čo potrebuje, čo chce a zároveň, aby to nevyznelo direktívne, alebo nejako veľmi stroho, alebo ako úsečne. Ale nežne, milo, jemne, žensky. Čiže to je ešte iná rovina, ale napáda ma to, pretože toto je presne veľmi dôležité si pri tom tiež uvedomiť, že v rámci tej komunikácie medzi múžom a ženou to veľmi často práve aj keď žena povie presne, čo potrebuje, aj keď to vie, aj keď to vykomunikuje, tak to veľakrát nevykomunikuje úplne takým ideálnym spôsobom.

Áno, krásne si to povedala a je to pravda. Pretože ako keby ženy nevedeli vytvoriť ten priestor, kde toho muža pozvu k sebe, vlastne kde je ta ženská priťažlivosť prirodzená, nie manipulatívna, ale pozvať ho do toho svojho priestoru, aby to urobil rád, aby ta žena nemusela manipulovať, aby to nerobila a aby ten muž porozumel a chcel to naplniť. Čiže ako keby žena potrebuje sa naučiť vytvoriť ten priestor tomu mužovi, aby to urobil rád. Ale je to taká vlastne, je to zručnosť. Nenaučili sme sa to, v detstve nie, v škole nie, tak sa to potrebujeme vlastne naučiť teraz.

Mňa ešte napádajú ďalšie príklady tez seba manipulácie, čo je vlastne veľmi časté a vlastne to aj nepôsobí napr. ako manipulácia, ale býva to aj strach zo samoty. Mnohí ľudia si radšej povedia, že zostanem v tom vzťahu, ktorý cítia, že je nefunkčný. Alebo ja sa veľakrát rozprávam so ženami, ktoré mi hovoria o tých svojich vzťahoch a napr. je vidno, že sa tam necítia dobré a že sa to aj nedá zmeniť a že je jednoducho ten vzťah. je taký, aký je, ale ten človek si sám sebe hovorí, že radšej v tom zostanem, lebo nechcem byť samá, mám ráda spoločnosť a bojím sa samotyčiť, že veľmi často, a to je ako spôsob mojej skúsenosti a z rozprávania so ženami, že veľmi často sa dotlačia, alebo teda zmanipulujú same seba, že sa presvedčia o tom, že však takto to ešte v pohode, že to ešte vydržím, alebo proste, že môže v tom pokračovať nejak dlhšiu dobu.

Alebo poviete, že to je kvôli deťom. Áno, stretávam sa s tým aj ja pomerne často.

A ešte čo ma napáda, však čo si aj ty o tom myslíš, lebo mňa takto príbežne ako sa tom rozprávam napádajú nejaké ešte príklady, ale aj zľahčovanie emócií. Lebo vlastne niečo, čo niekto nechce, napríklad niekoho niečo totálne naštve, poviem to slušne, niekoho naštve niečo, lebo je nahnevaný. Ale ten druhý sa aj môže spýtať, či je naštvaný a on povie, že nie, že to je len, že som iba unavený alebo niečo také. Že to vlastne záhra do takého niečoho, aby vlastne to nebolo vidno, ako sa cíti. Potláča svoje pocity a aj to potláčanie svojich pocitov a neviadrenie a niesprávne odkomunikovanie tých pocitov vlastne v tom prípade tiež dochádza k také seba manipulácii.

Áno. Napríklad, ako hovoríš napríklad můž sa opýta ženy, si naštvaná, si nahnevaná, alebo chcela by si ísť do kina, alebo niečo sa jej opýta a žena povie nie. Je taká typická častá odpoveď žien je nie, bez toho, aby navnímala, že vlastne aha, áno, som nahnevaná, alebo áno, sklamalo ma toto, áno. Prajem si ísť do mesta. Nie, nechcem ísť do mesta. Namesto toho, aby boli spojené so sebou, navnímané a pravdivé a vlastne tým pánov aj zraniteľné, lebo veľakrát sa môže stať a tam vlastne prichať za taká jedna dôležitá vec, je strach z odmietnutia. A vlastne, keď ženy žijú v tomto strachu z odmietnutia, nevedia povedať nie, ale povedia nie len tak, aby odbili tú situáciu, aby sa o tom vôbec ďalej nemuseli rozprávať. nemajú potom nastavené hranice, tak vlastne to, čo to spôsobuje, je práve strach z odmietnutia. Mnohokrát sa žení boja povedať, že to skutočné nie, mužovi alebo tej situácii, kvôli tomu, že vlastne za tým sa skrýva ich strach z toho, že vlastne ich niekto odmietne, keď oni budú niečo chcieť. To som tak premostila tam.

Aj tam tiež napríklad napáda, že veľakrát ľudia ani neotvoria tému, ktorá ich trápi. Alebo čo by chceli odkomunikovať, pretože majú strach, že by sa mohli napríklad pohádať s niekým. Čiže zase potlačia samých seba, alebo zľahčia tie svoje nejaké pocity. Tých príkladov je veľmi veľa, kde by sa to dalo nejako poukázať, že čo všetko môže byť seba manipulácia. Ale v podstate tak všeobecne by sa asi dalo vodať o to, čo sme tu teraz hovorili, že zľahčovanie tých pocitov alebo umeňšovanie, hospravedlňovanie druhých, alebo popieranie vlastných potrieb. Presviečanie samej samu seba o niečom, len aby Len aby niekto, len aby niečo. O tom, čo si ty hovorila, to musím, mal, aby som. Aby on, aby niekto, aby niečo. Čiže čo ešte je tam také, čo ťa napadá v týto chvíli? Čo by sa k tomu dalo ešte doplniť, alebo zahrnúť do toho?

Napadlo mi niekoľko vecí. Dúfam, že si na ne ešte potom vzpomeniem. Napadla mi to teraz tá napeklá strach z toho odmietnutia. Vlastne, keď tiež žena bude odmietnutá a ostane vlastne Sama, vlastne to je to, čím si začala aj túto otázku, že vlastne zostane sama a že sa budeme musieť sama postaviť za seba. Tam ten strach z odmietnutia, z opustenia, také tie veľmi silné strachy veľkrát rájú svoju rolu. Napadlo mi, že ešte čo je taká vec, ktorá vlastne je taká nepravdivá v tých vzťahoch, alebo čo narúša tú harmoniu vzťahu alebo tú autentickosť, pravdivosť je, a myslím si, že veľa ľudí povie, a to je blbosť, ale je to sarkazmus. Sarkazmus, sarkastické poznámky, takéto zusmiešňovanie, že ty to ani nevieš a čo ty k tomu, alebo vtipy. Pretože veľký rozdiel je niečo, keď je vtip a keď je to humor. Keď je to sucitný humor. Keď je to humor. Keď je to... Humor nie je pre mňa to isté, čo vtip. Čiže hlavne ten sarkazmus. A veľakrát, čo som si všimla, ženy si, aj ženy sámbotné si myslia, že sarkazmus a kanadské žartiky sú OK. Až kým sa ich potom osobne netýkajú a keď sa čudujú, že prečo sa kamerátka nahnevala alebo prečo ten muž je odutý. že vlastne z toho neuvedomujeme. Toto celé vzniká z neuvedomovania asi seba. Z neuvedomovania, že jednoducho seba. A seba je pre mňa toho vedomia, ktorým sme, že pokiaľ sme vlastne zúžení v tom vedomí, niekde ako osa na spodku pohára a že vlastne nevnímame a sa tam točíme, točíme a my vlastne nevyletíme z toho pohára a nepozrieme sa na svet takého si nadhľadu. z tej celosti celku, tak my tie veci nevidíme. A že vlastne potom nám sa začne to vedomie otvárať a potom začneme vidieť tie súvislosti. Ale začína to tým veľakrát práve že sa dostaneme do vzťahu alebo do situácie, kde nám není dobré. Či je to ten manipulatívny, narcistický človek vzťah, kde nás niečo bolí. Vtedy nám začne dochádzať, že niečo nie je v poriadku. Najprv si myslíme, že to nie je v poriadku tam vonku, že to on my niečo robí, alebo ona. A keď sa spustíme do toho seba, skúmania seba, rozvíjania, zistíme, že aha, ale to je o nás.

Čo by si ešte takto na záver povedala alebo odkázala ľuďom ktorí počujú tento podkaz a stretli sa mnohí s veľmi ťažkou manipuláciou a potrebujú sa z toho spametať?

Napadlo mi slovo suicíd. Aby sami sebe dali suicíd že sa im to mohlo stať. Aby na seba neboli prísni. Aby sa na seba nehnievali za to. že sa im niečo také stalo, že niečo také dopustili, keď si to už takto začnú uvedomovať. Že vlastne nie sú vinní. A to by bola možno taká prvá vec, aby si dovolili aj poplakať, aby si dovolili plakať, aby si dovolili smutiť, aby si dovolili cítiť. a aby vedeli, že existujú a sú možnosti a sú ľudia, ktorí ich vedia nasmerovať, navigovať, sprejť do svojej sily. Keď to tak cítia, aby ich vyhľadali, aby urobili ten krok, aby získali, aby našli tú dôveru, alebo uverili, že sú tu aj ľudia, ktorí sú dobrí, alebo majú to srdce, dobré oto srdce pre druhých ľudí. Veľmi by som aj popriala týmto ľuďom, aby dokázali odlišovať to kto to s nimi myslí dobre a kto chce na nich profitovať. Lebo keď toto človek začne rozlišovať tak sa mu začne aj dariť v živote o mnoho viacej. Či už na pozdravotnej stránke, psychickej, materiálnej, akejkoľvek.

Ešte keby som na toto nadviazala, lebo to je ešte taký zaujímavý záver tohto nášho rozprávania, že ako taká možná posledná otázka na záver, že ako teda rozlišovať medzi tým, že keď niekto nám chce dobre a má dobre srdce a tým, kto naopak chce z nás už na akékoľvek rovine profitovať, či emočnej, energetickej, fyzickej, intimnej, finančnej, akékoľvek proste rovine.

Tak niekedy to naozaj nie je ľahké možno hneď rozuznať, ale môžeme si sami všímať v tej situácii, ako sa tam cítime. A ja som o tom presvedčená, že tá intuícia alebo ten vnútorný pocit, to naše vnútorné nejaké vedenie sa tam okamžite ozve, že hop stop nie, toto nie, alebo to slovo nie, to nerezonuje so mnou. Aby tomu verili, aby verili svojmu vnútru, pretože k ním hovorí. Hovorí k ním stále. a stále. A naozaj, my máme ľudia tú tendenciu to ignorovať, pretože sme si zvykli, že to hodíme preč, hodíme to do košar. To není podstatné, to nie je dôležité, to nie je zaujímavé. A uveríme tým myšlienkám, alebo uveríme tej hlave, tomu programu, ktorému uveríme. Tak ja by som chcela pozbudiť tým vlastne ľudí, aby doverovali tej intuícii, tomu pocitu, ktorý povie niekto. a ešte možno aj opačne, každý človek si môže, ako s tou manipuláciou, všimnúť na sebe samom, keď o niečo prosí, keď o niečo žiada, to je jedno koho. Či učiteľa, terapeuta, kolegu, manžela, manželku, že z aké roviny vychádza. Ide ho požiadať, alebo ju požiadať o niečo, aby niečo dostal, aby niečo získal, aby na to sám profitoval, alebo Tá otázka, alebo to, z ktorej Robiny vychádza, je z toho, že on je naplnený, plný sity a ide to sdielať s tým človekom. A že vlastne tam sa to rozdyšuje. Možno by som to ešte na takom poháre vedela nejako pre predstavujúosť poslucháčov povedať, že ak sa človek cíti prázny, ako ten prázny pohár, tak prázny pohár je prázny a potrebuje sa naplniť. A keď je ten pohár naplnený, keď ja som vlastne ako ten naplnený pohár, alebo ako tá batéria, ktorá sa dobije. Keď sa ja vnútorne sama so sebou spojím a naplním sa a dobijem, tak som plná a mám čo sdílať s druhými. A nechodím za druhými ľuďmi s otázkami alebo s niečím preto, aby som ich ja kvázi vykradla, ale aby som sdílala. A vlastne tak si môžu aj sami u seba začať všímať, že z akého bodu, z akého miesta idú za tými druhými ľuďmi. Chcem niečo získať, špekulujem, hľadám, že ako by som sa ja obohatil, alebo ja sa cítim vnútorne plný a bohatý, bohatá a ja mám to bohatstvo a ja si ho prajem vzdielam s druhými ľuďmi, lebo som plná. To sú pre mňa také ukazovatele, na ktorých tak človek môže začať vnímať a začať rozlišovať. Ja to zvyknem hovoriť ešte slovami, že buď konám z lásky, alebo z nedostatku. Láska je pre mňa to, keď som ja plná, to vnútorné bohatstvo, alebo žijem v pocite, že nemám, som nie dosť a vlastne tam sa to človek môže naučiť a rozišovať celkovo pre všetky možné situácie.

To bolo také veľmi pekné ukončenie teraz tohto nášho rozprávania. Ti Petra veľmi pekne ďakujem, že si prišiel do podcastu a podílila sa s nami o tieto krásne vhlady. A ďakujem aj tebe, že si vypočula alebo vypočul dnešnú epizódu. Keď sa ti páčila, tak sa prihlás na odber, nech ti neunikne žiadna téma. Zdieľaj ju na sociálnych sieťach a hodnoť podcast Otec o hviezdičkami, aby sa k jeho obsahu mohlo dostať čo najviac ľudí, ktorým môže pomôcť. A ešte viac inšpirácia a odkazy aj na to, čo robí Petra, nájdeš v popise tejto epizódy. Už teraz na teba teším pri ďalšej téme Podcastu od srdca, tam, kde začína nová kapitola tvojho príbehu. Pamätaj na to, že si zaslúžiš čo najlepšie.