#44. Dvakrát manželka, jeden príbeh bolesti

Zažila si alebo zažil si vzťah s narcistickým partnerom a chceš sa o svoj príbeh podeliť v podkaste o CRCA? Klikni na odkaz príbeh pod touto epizódou. Chceš znovu objaviť svoju vnútornú silu a dôverovať sebe, láske a životu? Prečítaj si moju knihu Znovu sama sebou. Nadežne je aj seriózny dotazník, ktorý ti pomôže odhalieť viac ako 50 skrytých varovných signálov narcistickej manipulácie. Je vytvorený tak, aby si mohla identifikovať prípadne aj iný ako partnerský vzťah. Kniha tiež obsahuje aj viac ako 40 overených typov, ako sa z toxického vzťahu spametať, ako upokojiť svoj nervový systém a znovu sa rozžariť. No a z kniho získaš aj dva bónusy, meditáciu na uvoľnenie napäťa a tlaku a meditáciu na posilnenie sebavedomia. Odkaz je pod touto epizodou.

Vítam pri ďalšej epizóde podcastu o crca, v ktorom sa narovinu a otvorene rozprávame o partnerských vzťahoch, narcistickej manipulácii a o tom, ako nájsť cestu náspäť k sebe, prebudiť ženskú silu a otvoriť sa skutočnej láske. Volám sa Nora Šulíková a sprevádzam ženy na ceste náspäť k sebe. Ako certifikovaná koučka a prostredníctvom emočného detoksu pomáham uvoľniť emocionálnu záťaž, oslobodiť sa z toxických vzťahov, lepšie sa napojiť na intuíciu, prebudiť vedomie sebahodnoty a znovu otvoriť srdce láske. Som autorku knížťastie na dosah, znovu sa na sebou, denníka snov, množstva meditácií, vzdelávacich prednášok, online kurzov, a zakladateľko školy Šťastia a konferencie s mnou s tebou. Dnes sa budeme rozprávať s Emilí, ktorá vám povie svoj príbeh. Vitaj, Emilie.

Zdravím a ďakuji za pozvanie.

Tak na úhod by som hneď chcela povedať, že ty si vlastne bola v dvoch takýchto manželstvách, tohto typu. Takže začníme od toho tvojho prvého príbehu. Ako ten prvý príbeh začal?

První príbeh začal takovou láskou mojej zamilovanosti do jednoho muže, ktorý bol môj kamarát. A vypadalo to tak, nevypadalo to, že by tam mieli byť nejaké viečší problémy. Bolo to takový klidný, pohodový vztah. Ale problémy začali až po svadbe.

Dobre, tak nám povedz, ako vyzeral ten začiatok. Keď hovoríš, že to bolo tak ako v pohode, tak ako to v pohode vyzeralo?

No, bol to takový klidný vztah. Ale už i tam som pozorovala takové nejaké projevy, ktoré som vlastne pozdiej zistila, že to bol skryty narcista, už až po tom, co som z toho vztahu odešla, tak oni tie skryti narcisové hodne používajú takzvané pasívne agresie. To znamená, že tak nejako vytvářajú komplikácie v rôznych situáciách, že sa třeba tam mluví na schúsku, ale na tú schúsku nepříjdou, nebo príjdou pozdie, nebo nejakým spôsobem vytvářeť, řekla bych, že i test, ja som sa teda cítila, později som zistila, tak nejak testovaná, kolik vydržím.

A akou formou ťa testoval?

No práve tou formou, že třeba sme sa domluvili na nejakém rande, na nejakou schúsku a on sa potom neozval, nepřišiel a jak som bola zamilovaná, tak som bola ochotná vynákladať hodne úsilí na to, abych abych sa s ním potkala. Tak som sa ptala, Joko, čo sa deje, proč si neprišiel, proč sa zneozval? A to som potom pozdiej pochopila, že to bolo takové testovanie, jak moc som ochotná do toho vztahu vkládať energii, čas, úsily. Hlavne do úsily. Ale tehdy som si to neuvedomovala. Tehdy som to tak brala proste, že... Také to bolo o tom, že som takto byla zvyklá z rodiny, z detství. že som si musela lásku nebo aspoň trochu pozornosti zaslúžiť tým, že som sa musela hodne snažiť byť dokonalá a pomáhať. Pomáhať doma, pomáhať matce s vychovou, mladší sestry. Takže som byla tak nejak na to zvyklá a považovala som to za normálne. Musím sa snažiť získať pozornosť, že to není jenom tak.

A na začiatku si sa do ňoho zamilovala, ako? Prejavol nejakú veľkú pozornosť, alebo zahrňal ťa teda veľkou pozornosťou? Ako to vyzeralo, že bol tam ten typický lovebombing?

No, ten tam práve úplne nebyl. Ale on pôsobil veľce charizmaticky, sebeviedomne. A vyzařovalo z ňa taková energie, akože on ví, co chce, ví, co dela a pevne si za tým stojí. A ja som si tehdy myslela, že to je výrazem jeho silné osobnosti, silného sabeviedomí. Ale nevedela som, že to je vlastne taková osobnosť, ako nacistická, ktorá vlastne je o tom, že ten človek sa nemiení. On má pevne danú osobnosť a nebude sa prispôsobať druhým lidem, ale spíš vyžaduje.

Aby sa druzí prispôsobovali jemu.

Ale to sa mi na ňom líbilo. Bolo to podobné i vlastne mojej matce, ktorá, to som pozdiej zistila, také mela narcistickú poruchu osobnosti. To som zistila vlastne až nedávno, když som to tam nejak více studovala, tady tohleto, týto vlastne lidi, takže to mi to pripomínalo nejakým spôsobom domov. Ja som sa cítila vedľa neho ako kdebych nejak bezpečne, že bezpečne, že to je nieco, čo znám, čo už som zažila a mela som pocit domova. A pozdiej som zistila, že ten pocit domova boli vlastne tí vzorce destruktívny, ktoré som mela v detstvi. A tí vzorce chováni myšlení sa opakovali i u tohoto partnera. Takže prakticky to, čo žijeme v detstvi, tak považujeme za normálny. A nedokážeme ako deti rozlišiť, že to normálny není. Všechno, čo vlastne rodičia řeknú, tie, ak sa k nám chovají, tak nám prípada ako tá pravda, že takto vypadajú vztahy. A to je to, čo ma na tom partnerovi pritahovalo. Vlastne som s ním v tom vztahu.

Chtela byť z tohoto dôvodu.

No a ty si hovorila, že sa to potom začalo meniť výrazne po svadbe. Tak rýchlo, alebo pomaly, alebo vôbec, ako k tej svadbe došlo? Ako prebiehal ten vlastne postupnosť s tom vašom vzťahu? Tým, že si hovorila, že on tam na začiatku ťa testoval, že či teda ho vydržíš. Ale ako ste sa nakoniec rozhodli, že sa vezmete?

No tam bolo spíš taková nejaká iniciatíva moje, že ja som ve vztahu hodne chtela být, pretože vlastne v detstvi som nemela takovéto rodinné zázemí, kde by mela matka vlastne otce. Môj otec umrol, kdež mi bolo jedenáct let. Předtým bol i alkoholik. A potom vlastne, když som mela 16 let, tak mi umřel partner. Když som mela 17-18 let, tak mi umřel ďalší partner. A potom nejak pôl roku na to kamarátka z detství. Takže som mela takové obdobie, kde som toho mela... Tie, ktorá ma to hodne. Nejak som to proste zvládla, ale strašne som si přála mít v živote niekoho.

Blízkého, mít rodinu, mít detí, abych nebela.

Tak sama, abych vlastne tú minulosť nejak zapomnela. Takže tým, že mi připomínal ten domov a takový ten pocit bezpečí, tak som do toho vztahu chtela ít. Jako do manželství a.

A vlastne sme.

Sa rozhodli pro svadbu, tak nejak. Ale ten klasický love bombing, jak sa říka, to tam proste úplne nebylo. Spíš som tam vnímala to, že on mi testoval, koľko vydržím. Koľko vydržím, koľko som schopná vynaložiť úsily.

Na to, abych sa snažila o ten vztah.

Aby fungoval.

Keď si hovorila, že sa to zmenilo po tej svadbe, tak sa to zrejme zmenilo nejak výraznejšie. Takže čo si stalo?

No tam sa stalo to, že ja som teda ešte pred tú svadbu, ja som, mne bavilo šítiť. Mne bavilo šít a sama som si tak nejak akoby i naučila šít, vydelávala som si tím nejaké peníze. Vydelávala som si ke svému zamestnání a on to vnímal, videl, že to umím. A líbilo sa mu to. A po té svadbe, vlastne když som narodila první dcera, tak mne začal presvičovať k tomu, abychom spolu podnikali. Že si založíme šíci dílnu a že ja budú šíť, že mi to ide a chválil mňa v tom. Ja som řekla, že ne, že v žiadnom prípade nechci, že som si vinovať svoje dcery. Tak on si založil s kamarádem nejaké podnikáni a založil si šíci dílnu nejakou malou. To najal si místnosť. Zal si tam proste nejaké dvie, tři švadleny. Ale ja som sa do toho vôbec nemýchala, ja som to brala tak, že.

Asi ví, co dělaje, to je proste jeho viec.

A potom, když som bola tiehotná s druhou dcerou, tak mňa zase do toho tahal a tam som řekla rezultátne zase, že ne. A potom, po roce, po dvou asi, sa stalo to, že k nám proste nečekal nedobytu v trhli exekutoři i s policajtama. Ja som bola úplne v šoku, čo se deje Bolo to, pretože on nadelal hodne dluhu. On nejak proste bol hodne nezodpovedný. On nedokázal proste platiť státu poplatky za poištenie zdravotné, sociálne a tady títo povinné riechy, ktoré každý podnikateľ má platiť. To som sa potom dozvedela. Ešte exekutoři odešli a meli sme polepené všetko, čo sme mieli v byte, sme mieli polepené nálepkami. že je exekučne zabaveno. Tak iné, čo nám nechali, tak nešli do detského pokoje. Našťastie to bolo takové, že ten exekutor říkal, že tady máte deti, tak tam nám nepôjdeme. Takže to bola taková zlomová situácia pre mňa, kedy som si uvedomila, že tady je asi niečo špatne. A i když som chtela od nej odejít, tak som nemela kam.

Nemela som proste.

Ja tehdy sa o tom narcistických osobnostách neviedela.

Nežíkala som. Nebylo to jak dnes, když je spôsta videí k nich.

Takže som sa snažila v tom sama vyznáť a zahnutila som to v svojej.

Životnej situácii tak, že nemám kam ísť.

S detma, že bych byla na ulici, byla bych vlastne dlhý také na sebe.

Kde bych sa s ním rozvedla.

Tak som si teda řekla, že začnu.

Šít, že začnu potníkať.

Aby sa tu dluhy splatili. Jenže tým som sa zaháčkovala v tom vztahu hodne. A to bol takový zlomový okamžik, kde som si uvedomila, jak je vlastne to zneužívanie. Jak vlastne ten narcíst dokáže tú obieť tak, ako si zaháčkovať v tom vztahu skrze cokoliv. Mne to bolo hodne, skrze dali ty peníze, tú finančnú situáciu. Takže ja som sa snažila takhle podníkať, no podníkala som sa, nesnažila som sa, podníkala som nejakých 10-15 let, kde som sa snažila zaplatiť tie jeho dluhy, jenže on tie dluhy užadiala ďalšie a ďalšie. Takže v tech 10-15 letech, ako už.

Sa ta firma vyvinula, takže som mela 40 zamiestnancov a všetci dílnu a prakticky.

Všetko to probíhalo tak, že když som sa ho snažila do tej firmy zapojiť.

Aby tam mal nejakú zodpovinu, aby tam.

Niečo delal, tak sa ze všeho tak nejak vždy vyvlekol, že když mal niečo.

Udelať, tak to neudelal, že nemiel čas.

Nebo že nemiel energii. Tak som postupne to, čo mal delať, predávala na ďalší zamestnance, na ďalší lidi. A tak vlastne to probíhal celý náš vztah. Ja som sa snažila v tom vydržieť, snažila som sa podávať co nejlepšie výkony, abych co nejdřív z toho vztahu mohla odejít, aby sa zaplatili dluhy, lenže tým, že on vlastne bral z tej firmy peníze a občas si kupoval, no celá často si kupoval nejaké proste svoje, on miel koníčka, miel rád hudbu, takže si kupoval rôzne, ja neviem, kytary, bedny, jo, vybavení, jo, tyhle tie vieci. Takže sme potom byli na konci, ke konci vztahu už vlastne. Potom udelal to, že koupil na firmu auto za milión a púl. Prijel s ním, aniž by som o tom řekla. Takže to už boli takové veci, už takové, pro mňa hodne težké, ale už som bola tak vyčerpaná, unavená, že som nedokázala mu oponovať.

Nemela som páky jak na neho.

Takže to celý vztah bol tady vlastne o tom. Ja som sa cítila ako otrok, ktorý je zavřený v kleci a musím dosť pracovať. Podávať veľké výkony, abych sa jednou možná z toho dostala.

Z toho neustalého kolotoče.

A ako sa to prejavovalo vo vzťahu k deťom? Ako sa správalo s nimi?

Co sa týka detí, tak tam našťastie môžu říci, že on bol takový pasívny hodne, tak on si ich moc nevšímal. Což vlastne som bola nakonec i ráda, že je nezatohoval do toho, že by si ma nejak manipuloval. Tam asi mu stačila moje energie. Ale po tom, ak sme sa rozvádeli.

Tak i deti ovládal.

Pošťoval, to ti miel, hal, nemýšľal si.

Čože, no, ako som dala špatne.

Ale to už som neříkal.

Pardon, ako sa ti podarilo z toho manželstva odísť na konec? Na konec?

A skúšala som sa s tým nejak.

Domluviť, že by sme všetko predali, nebo že by sme nejak proste, že nieco.

By sa proste, aby sa to nejak.

Aby mohla odejť, ale on proste nechtel. Takže pak som pochopila, že mu v tom bolo dobre. Že on pôsobil na venek ako ten podnikateľ charizmaticky, ktorý vypadá dobre, ktorý vlastne pôsobí, že toho hodne umí, ale ve skutečnosti to tam moc nebylo. Takže ja som vlastne v roce... Ja som sa s tým rozvedla v roce 2011.

Ale pak som ešte v tej firme.

Zostala, pretože som nevidela, jak sa uživiť. Nevidela som, jak dál, tak ešte dalších nejakých 6 let som... 6-7 let som v tom byla. A odešla som potom proste. V roce 2018 som zhodnotila, že už nemám na to sílu, že... Miela som poci, že keďže neodejdú, tak proste úmru. Že moje telo už bolo tak vyčerpané, vysílené. Iné řešenie som nevidela, tak som mu tú firmu nechala a odešla som. Proste som to vymienila za svoju svobodu. Potom už toho nikde neľútovala a říkala samou sebou.

Protože mňa lidé od toho odrazovali.

Tí lidé, ktorí boli ve firme, tak boli to lidé, ktorí tam boli dlho, svojí práci uvádnili hodne dobre. Bolo mi to líto, pretože som si uvedomovala, že keď my odejdu, tak tá firma nedrží dlho. Ale musela som i tohleto skúsňovať a uvedomiť si, že nemôžu držať ten energetický prostor všechnych ľudí i pro svojho manžela, aby to proste fungovalo. A asi som si uvedomovala, že som dvojem energienej pro manžela i pro zamestnávce, proti všechne ľudí. A prichádzali mi takové uviedomenie a vize, že nemôžu držať ten prostor pro ostatní, že musím mysleť o na sebe. Potom som byla i na vyšetrení u doktorky a ťa říkala, že už sa mi začínala leukémie, že mi sa mala krev špatnou. Říkala, to máte psychosomaticky, musíte zmieniť žichov dokamžite. To také bolo jeden z dúvodú, prečo som všetko nechala a odešla sem.

Čo sa potom stalo ďalej? Lebo ty si hovorila, že si taký príbeh zažila znovu. vlastne stalo to, že po takejto skúsenosti si sa znovu dostala do takého podobného typu vzťahu. Ako začalo ten príbeh?

Když sme sa teda už rozvedli, tak ja som bola hodne vyhořela, emočne, citovie, úplne prázdna, proste vyčerpaná.

No a potkala sa muže, ktorý ktorý mi vlastne dával pozornosť, lásku a až takovýmhodne. Tam už ten love bonding byl. Ale ja sa nevedela, že to je ono.

Mne sa proste líbilo, že mám niekoho, kto mi chytne za ruku, kdo mi pohľadí, kdo mi ředne poď, pôjdeme na procházku, pôjdeme na výlet. On proste vedel, čo chci, čo potrebuje a to mi dával. Takže som do toho vztahu spadla. Za začiatku som si to užívala, pretože som si zaplňovala tie emoční acidové potreby, ktoré mi to prázdno, ktoré mi vlastne som chtela zaplniť, tak tým vztahom si to tak nejak lečila. Ale už tam boli varovné signály toho.

Že nieco sa mi tam nezdálo.

Nezdálo sa mi to, že to bolo až moc. Že už na začiatku vztahu mi říkali, ak mňa moc miluje, jak mňa moc chce. A takový hlas nejaký v zádomi říkal, hele, to je divné. Ale tá moje vyčerpanosť, vyhořelosť bola silnejší a ja som tak toužila po tých prvéch hlásky, že som tomu podlehla. Což... Ešte tam bola jedna viec. Ja vlastne som si pšála partnera takého nejakého vedomejšieho muže, ktorý bude se mnou mluviť o duchovných viecech. takový otevřenýjší i tomu duchovnýmu svietu. A ten vlastne muž byl asistentem tři terapií. Pri jednom druhu terapie, ktoré vlastne sa diali takové hromadné terapie, on tam bol asistentem, tam som ho vlastne poznala na tom kurzu. Tak som si vlastne říkala, no když je takový viedomý a pomáha ľuďom, tak asi bude v pořádku. Takže to bolo takové pre mňa ako matouci. že som si pozdiej uviedomila, že i v tom tzv. ezoterickém duchovním svete sú také, bohužiaľ, narcisové, ktorí vlastne delať dobře, že včítajú pozornosť, že vlastne niečo umí a že sú obdívovaní ostatnýma ľuďma. Vtedy som si to neuvedomovala, ale to mne zajímava skušenosť. Takže tam začal Takhle a pokračoval šesť let a medzi tým sme sa vzali, ale také po svadbe tam začalo být.

Všechno, čo proste slíbil pred svadbou, že.

Bude delať, tak proste tam najednou som pochopila, že to delo nebude. Že je úplne iný, že sa vlastne rozchází hodne to, čo říkal s tým, co delá. A tam už som si uvedomovala, že je zlé, že zase som spadla podobného vztahu a tam už som si obvedomovala, že budem musieť jednou odebiť, ale už som bola tak zúfala, že neviem, ak to udelám. Ale vedela som, že budem musieť proste z toho vztahu prič.

Aké bolo ešte jeho správania, jeho prejavy, ktoré vlastne si predtým si možno tak neovedomovala, ale teraz spätne už vidíš, že to nebolo v pohode.

Treba ja som vlastne v tej dobe ešte pracovala v tej svojej firme, když som ho poznala.

Takže tam som pochopila, že on chtel.

Ženu, na ktorú sa tak nejak poviesí a ktorá bude úspiešnejší naš on. A ja som počas číkala, že on bude v tých terapií nebo v nejakej práci, že bude víc sa angažovať. Že on potom jak mňa poznal, když sme sa teda vzali, tak on přestal pracovať. Přestal vydelávať peníze a tak nejak sa spoláhal na to, že ho budú živiť ja. Vždy mal nejaké výmluvy, preto, no, mi sa tak nedá, že ja teď musím počkať, až budem mýt klienty, až to a tamto. Miel spôsobu výmluv. Potom mi i bránil, začal mi brániť v tom, abych ho delal niekde sama. Když som treba řekla, ja ho teďka se chci, neviem, projít. Mám třeba ráda procházky po Praze, po malé stranie, tam mne to hodne nabíje energeticky. A když som třeba řekla, no tak ja sa chci teďka dneska ich projít. Chci byť sama. Tak mi začal to vyčítať, ako ty sa ideš projít sama. To ti pripadá normálne? To my tak necháš samotného? Takové, jako obviňovanie. A ja som řekla, no tak ja bych teďka fakt chtiela byť sama, ale tak, jesi chceš, tak poď se mnou. Tak som ustoupila. Tak on potom šel se mnou, že, ale on mi řekol, dobře, pôjdeme spolu, ale pôjdeme niekam inám. A ja řekol, aha. Tak som si to v sebe tak prehrávala, takže on chce ísť se mnou, ale ve skutečnosti mi potom, vlastne mi tým donutil, abych šla s ním a zároveň, aby šla potom i tam, kam on chtiel. Takže som pak z toho bola takova rozčarovaná z toho dne, Nešla som tam, kam som chtela. Šla som s ním. A tak to boli takové postupné situácie, kde som si uvedomovala, že on chce, aby to bolo podľa mneho a vôbec nerozpuktoval, co chci ja.

Když som treba chtela ísť na návštevu.

Za kamarátkou, tak taky mi v tom bránil. Spíš veľmi odvolával pocity viny, že není normálne, aby chodila bez neho. Že to je proste... že nejsem normální. Takové vieci.

Ako sa správal k tvojim dečom z toho predchádzajúceho vzťahu?

K ním vlastne ja sa mela vtedy už dvie dcery, ktoré už boli skoro dospielé. Tak k ním sa chovala tak nejak akoby normálne. A pak sa mela ešte syna malého. K nemu sa také ako docela choval, hezky.

Ale potom, když už sme sa rozcházeli.

Tak sa k nemu začal chovať úplne inak. Tak třeba syn za ním prišiel, nieco po ňom chtiel a mu řekla, hlej, býš si za tvojí mamou, ja už nie som tvojí táta. Takže to bolo takové docela ponižujúce. Takže ja som třeba doma, když som bola doma so synem, tak som sa snažila neustále veľa mať pozornosť k tomu, kde on je, co dela, aby ho hlídala pred tým jeho nevhodnými poznámkami. Tak som sa ho potom zavolala, ale poď tady ke mne, budeme si třeba spolúčiť, nebo niečo, aby ho tak nebolelo. To som mu ten druhý mámy žela řekla.

Kedy v tomto druhom príbehu nastal ten bod zlomu? Čo sa stalo, že si si povedala, že už ti to stačilo?

No, tam sa to postupne zbíralo, ale v jeden moment som mu řekla nieco, že som vlastne o našem vztahu mluvila s jedným človekem, ktorý je terapeut, a on mi o tom vztahu řekl, že to jeho chovánie není úplne normálne. A do neho viel obrovský vztek.

Takže ma to fyzicky napadlo.

Což bolo hrozné pre mňa.

Ale to bol ten moment, kde som.

Si řekla tak a dosť.

Tam som přemýšľala, či myslím na policií.

Ale nechtelo sa mi na policií rozebierať náš vztah. Ja som pocitila, že už s ním nechci byť. Takže hneď druhý deň som šla Objednala som sa k advokátce, hned druhý deň som požadala. Žiadosť o rozvod som podala. A pak to šlo hodne rýchle.

A nebránil sa tomu, ako chcel ten vzťah ukončiť, alebo ako to vyzeralo?

On bol z toho prekvapený, že som takto rýchle reagovala.

A v podstate Bolo to také o.

Tom, že my sme vydlhli v domne, ktorý bol napsaný na mne tehdy, což bolo pre mňa šťastí, pretože som mu řekla, že podávam okamžite žiadosť o rozvod a predávam dúm, aby sme mohli íť od sebe. Pretože on mi predtým ešte řekol, no a nepočítaj s tým, že sa tady odsudiať stihujú. Tak mi bolo jasné, že ten dúm musím predáť, i když to pre mňa finančne bolo hodne nevýhodné. Takže som to vzala takhle a on proste, co používal hodne proti mne, tak vlastne ľudem kolem, ľudí, ktorí nás znali, oba dva takým, si vymýšľal hrozné históry, jak som hrozná, strašná, jak to bolo so mnou težké, že musel z toho ten vztah ukončiť on. Takže sa takhle postavil do tej role, že on je ten chudák a nemohol sa mnou vytvržiať a už to vlastne musel všetko ukončiť. Takže koľikrát som slyšela mnohé telefonáty každý deň, že s niekým mluvil a strašne si stežoval, aký je chudák a potrebuje to rozebírať. Súsede, ktorí bydleli kolem nás, tak když potkal nekoho na ulici, tak ich hneď začal mluviť o tom, aký je chudák, jak to má težké. Pak už som nad tím mal hladoku a si říkam, no to asi k tomu patrí, tak proste je zranení. Ja som mela takovú vizi, takovéto svietlo na konci tunelu, kde som si řekla, ja vím, kam dúm. idu z toho vztahu prič. Udelala som už všechno, čo som pre to mohla a teď treba čakám na to, než sa ten dúm prodá.

Než sa rozvedem.

A našťastie si si ten dúm prodal biehem týdne, což bolo teda pre mňa veľce slobozující. A dosťa som sa odstiehovala so synem a ten vztah som ukončila. A pak začal období, ktoré kde som si vlastne hodne uviedomovala, že som do tých vztahov vstupovala, pretože som mela strach byť sama. A vlastne tí traumáta na začiatku, v té pobrite, ak mi umierajú tie ľudia, blízce ľudia, tak vlastne ve mne to spôsobilo obrovský strach, že o niekoho prídu zase. A preto som sa vždy v tých vztahoch maximálne snažila, abych si tie vztahy udržala, aby neskončili. Nastalo pre mňa takovéto obdobíte seberechlexe, kde som sa uvoľňovala. Bela som sama, se synem som vidlela a naučila som sa znovu poskladať tzv. dohromady, najúci vztah k sobie, poznať, kde som, co som. Naučila som sa proste nájsť svojí sebe, hodnúť tú sebevedomí.

Mala si počas odchodov z týchto vzťahov nejakú podporu blízkych ľudí? Lebo to býva veľmi časte, že človek býva dosť izolovaný od tých pôvodných priateľov alebo od rodiny. Tak na záujme, že či ty si mala nejakú podporu?

To som práve vôbec nemela. Ja som nevidela za kým ísť a tehdy sa u tých nátsických vztazích nevidela moc. Skúšala som psycholožku. Tam som chodila asi púl roku.

Ta spíš mi jenom naslúchala, že som.

Povídala a povídala a nic mi moc neporadila. Tak som to tam teda ukončila. Když som bola potom u jednej lečiteľky, u pani, ktorá diala čínskou medicínu, nejaké nalaďovanie svého angelské energie a takovéto lečenie duchovné, ta mi také nedokázala řieť, o čo sa jedná. Jenom mi proste lečila, aby ten nervový systém sa uvoľnil.

Ale ja som vlastne bola tak v.

Sobi zmatená, že som nedokázala pojmenovať, co vlastne vyvoľovalo tie problémy ve vztahu, pretože ja som mela pocit, že sa snažím maximálne, že sa vydávam. A delam maximum preto, aby tie vztahy fungovali, ale nevidela som, kde je problém. Takže ja som s tým bola sama. Hodne som s tým bola sama. A spätne, kdežto tak ako vezmu, tak mi to pomohlo nájdiť veľkú vnútršnú sílu. Uviedomiť si, dokážu vydlžiť i tak ťažké životné situáce. Ale nejvíc mi pomohlo, až vlastne začalo hodne více točiť videá, začali vycházať knihy o narcisech. Mám pocit, že to bolo v roku 2020-2021, kdy nastal takový nejaký půl mezi ľuďma, začal sa o tom více mluviť a tam mi to všetko docpáklo, tam mi to... Tak nejak som to pochopila, čím som docházala, proč to tak bolo. To bolo na mne špatne.

Keď už o tom hovoríme, tak vlastne my sme robili konferenciu sama sebou, ktorá bola na tému narcizmu, manipulácie a návratu k vlastnej hodnote. Takže pre všetkých, ktorí toto počúvate a nevideli ste tie prednášky, tak môžu vám vniesť do života veľa takého osvietenia na túto tému a sú tam prednášky od odborníkov, praktické nástroje, ako sa brániť manipulácii a inšpirácie na obnovenie seba, dôveria, lásky k sebe. A tá konferencia si tu už prebehla, ale dá sa dostať k záznamom, takže ten odkaz nájdete nižšie pod týmto epizódou. Čo by si povedala, alebo čo by si poradila ľuďom, nielen teda ženám, lebo aj muži sa nachádzajú často v takýchto typoch vzťahu, keď sa boja odísť? Lebo to je najčastejšie, takéto najťažšie rozhodnutie, že rozhodnúť sa a odísť. Tak čo by si poradila, lebo zo svojej skúsenosti k tebe možno pomohlo k tomu neozajstnému rozhodnutiu opustiť takýto typ vzťahu?

No ja bych poradila, do toho, že hodne ľudí, i ja, sa mela obrovský strh byť sama. A obrovský pocit viny, že když odejdu, tak promeškam príležitosť, že by sa to mohlo treba i zlepšiť. A tam bych určite poradila nebáť sa proste odejúť, i proti tomu strachu, do toho, že tie vztahy, tie nadchyslové sa proste nezmiení. Ja viem, že som poslúchala i vlastne rôzne psychológie, ktorí pracujú s tými poruchami osobnosti a hodne sa ich zhodl na tom, že títo ľudia sa proste nejsou schopní zmeniť. Takže tam není na co čekať. A pokud má človek strach z toho zůstať sám, tak je to taková nejaká ilúza. Pretože ja když som odešla a zůstala som sama, tak som si uvedomila, šťastná.

A spokojená, že nemám vedľa sebe nejakého.

Toxického človeka, ktorý mi zase v ten.

Deň vytvorí nejaké situáce, z ktorých budú nešťastná, než sa budú trápiť. Mám stále pocity viny, pocity, že delám niečo špatne. Takže určite bych také poradila vlastne pridáť sa do rôznych skupín, třeba ako tady, ten program, ktorý vytvářeš ty pro ľudí, je taký úžasný.

Proste pridáť sa do rôznych skupín na sociálnych sítich.

Nebyť sám, proste nebyť sám.

Dneska už človek sám byť nemusí a môže sa poradiť, môže sa inspirovať.

To mi prída naprosto skviele.

To je to, čo mi je chybialo.

A vím, že kdybych už tehdy, když ja som bola v tech vztazech, byli.

Týchto možností, týchto rôznych online programov, tak bych z tých vztahov odešla dříve.

To by mi hodne pomohlo.

Takže to všetkým ľudím môžu skázať. Buďte rádi, že sú dneska títo možnosti. Ja to môžu potvrdiť, že to je naprosto skvielá doba dneska.

Ať človek zažíva akékoľvek težkosti, tak když sa ľudí môžu dneska propojiť skrze sociálne site, skrze online sviet, tak je to naprosto skvielé.

Užasné.

Čo by si ešte poradila ľuďom, ktorí sa teda už z takto extrémne toxického vzťahu dostali, ako môžu začať tú svoju cestu k takému uzdravovaniu a upokojovaniu nervového systému? Pretože ten nervový systém je jedna z viacerých vecí, ktorá často býva totálne rozhodná. Takže čo tebe pomohlo najviac na také upokojenie, uvoľnenie, uzdravenie? Čo by si mohla vlastne dať aj tip ľuďom, ktorí toto počúvajú a odišli z takého vzťahu?

No ja bych poradila... Mne třeba pomohlo to, že som sa snažila zistiť, čo je ve mne špatne, že pritahujú tento typ ľudí. Protože to neboli jenom manželstvie, ale to boli i kamarádi, kamarátky. Ja som bela ako by magnet na títo toxické ľudí. A ja som sa snažila pochopiť, čo je ve mne inak špatne, pretože sú ľudia, ktorí títo toxické ľudia moc nepritahujú.

Alebo si je pritahnú do života a hneď sú s nimi hotoví a vôbec.

S nimi ani do vztahu nepôjdú. Takže je dôležité zistiť tie svoje zranenia.

Tie svoje nastavenia, svoje presvedčenia, ktoré sme převzali z detství.

Ktoré vlastne nám určujú to, aký typ vztahu pritahujeme. Pretože když odejdeme od nadsi sa, tak.

To je akoby začiatek cesty.

Není to konec.

Môžeme si mysleť, ale ja ze svojej.

Skušenosti môžu rieť, že nestačí odejít. Je treba proskomať to svoje nikto, to svoje nastavenie, tie svoje destruktívne zodce, chovánie.

A myšlenie, ktoré máme sami k sobe.

A zmieniť je, vylečiť je.

To je dôležité. Abychom už potom pritahovali lepší lidi.

Čo konkrétne si objavila u seba, alebo v tom svojom nastavení? Lebo niečo sa môže podobať aj s tým, čo zažívali iní ľudia, alebo zažili, ako sa im nastavili vzorci. Môžeš sa o niečo podeliť? Čo si o sebe objavila?

No, mi tak nejak došlo, že ja som sa chovala hodne toxicky sama k sobie. Ja som sa proste nenávidela, nemela som sa ráda. nenávidela som svoje telo, to, jak vypadám, to, jak se chovám. Takže mi to tak príde, že vlastne ten obyť narcistického vztahu a Narcís majú to společné, že Narcís se chová toxicky k ostatním lidem kolem sebe a obyť toho Narcísa se chová toxicky sama k sobie. Tam som vňímala to propojenie, že vlastne ten Narcís je pre mňa to zrcadlo toho, jak ja se chovám sama k sobie. Neříkam, že to tak musí byť u všech, ale mne to tak u mňa prišlo, že vlastne ten nazizm nastavoval zrcadlo. Podívej sa, čo všechno sobie deláš. Podívej sa, ja som si uvedomila, jak som si lhala v živote, že som.

Žila v ilúzii toho, že som videla.

V ľidech vždy to dobré, to svietlo. Myslela som si, že každý človek je ochoten na sobie pracovať a myníť sa.

Preto, aby bol lepší.

Brala som to podľa sebe, ale narážila.

Som neustále na to, Nie, každý to.

Tak má, sú proste ľudia, ktorí... ktorým delať dobře, keďže druhým ubližujú.

Proste to nejak potrebujú k životu a...

Takže ja som si vlastne v sobie spracovala týchto svojich toxických nastavení sama k sobie. Abych našla svoju sebehodnotu, sebeviedomí. A abych také umela říkať ne. Ja som sa bála vždy odmytnúť niekoho.

Keďže mňa o niečo požádal. že on bude trpieť, že mu ublížim, že vtedy ublížim sa na sobe a tomu človeku vyhovím.

Takže to som si uvedomila na sobe.

Že prakticky 5 let som si to spracovávala a poznávala som u sebe títo vzorce. Takže uvedomovala som si, že to musím zmieniť inak. Inak nebudem môcť byť v normálnych vztazích s ľuďma.

A na to by som aj nadviazala tým, že vlastne ty tiež sa stretávaš so svojimi klientkami, ktoré riešia podobné situácie. Tak možno keby si mohla povedať ešte zo svojej praxe, čo tam objavuješ ako také opakujúce sa, alebo či tam vidíš nejaké podobnosti v tých jednotlivých príbehoch.

U mňa sa na terapie pozývajú tak 80% ľudí na terapie máme s podobným príbehem ako ja. To znamená, ľudia, kteří majú tendenciu uvíznuť v toxických vztazích. A vidím tam u nich podobnosť v tom, že oni sú veľmi hodní a očekávajú jenom to dobré od druhých ľudí a až naivní.

Tak, jak som byla ja, naivní.

Keďže majú vedľa sebe toxického človeka, třeba ženu, ktorá sa stará o otce, ktorý je nemocný, stará sa o partnera, ktorý je také nemocný a nedokáže z toho odejť, pretože má pocit, že kdyby sa přestala u nej staráť, takže v ní.

Se zbudí silné pocity viny, že je.

Špatná, že si to proste nemôže dohovoriť. Takže tá žena sa treba tak stará.

Až vlastne je úplne vyčerpaná a pak.

Sa mi ozve na terapii, čo má s tým delať. A když potom tú situáciu víc proskov mám, tak vidím, že tí ľudia to že môcť neužívajú. Proste nechťají sa namáhať, nechťají sa snažiť v živote a čakajú, čakajú, že ona prebezme za ne zodpovednosť.

Takže u tých ľudí vnímam.

Že sú.

Proste hodne schovívaví, hodní a potrebujú ísť do své sily.

A když im vysvetlím, že môžu třeba říci ne, že môžu odmítnúť s tým.

Že nemajú na to sílu, aby nekomu pomohli, tak oni sa strašne dívajú, že im to vôbec nenapadlo.

Že treba řeknú, aha, to mi nenapadlo, že môžu odmítnúť. Že nemusím poslechnúť toho človieka. To je takové, akože vidím u tých.

Lidí, že nejsú v kontaktu so svou vnitřním silou, so sebou. Žijú ty životy druhých spíš.

Žijú tak, aby vyhoviali co nejviac ostatní. Aby tým pádem si zajistili pozornosť, pásku, Takže izkrzať tie ľudí, si ja více.

A více uviedomil, kde som. I ja dala chyby, jak to pre mňa bolo težké.

A mám pre tie ľudia hodne soucito a pochopenie. Že im to trpelive vysvetľujú, pomáham im.

Tako mňa je vždy, ako říkam, je.

To ešte nikto tak, ako hezky nevysvetlil. Ty mňa nejako nenádaváte, že som treba neschopná odejť. Ja říkam, ja viem, jak je to težké. Takže viem, že to je proces, že.

Potrebujete na to čas a nabízim ľuďom takové laskavé vedenie. Ja si myslím, že to také je u každého. Každý človek, když si prožije niečo teškého a dostane sa z toho, tak v tej oblasti života je veľkým pouzbúzeniem a pomocím pre ostatní, ktorí sú ešte na ceste.

A je niečo, čo by si chcela na záver odkázať tým, čo počúvajú tento tvoj príbeh?

Chtiela bych skázať, aby co nejvíc sledovali videá, četli knihy o tomto tématu a skúmali, jestli nemajú v okolí ľudí s touto poruchou osobnosti. Aby sa mohli vyhnúť v patnáckému vztahu.

S nejakým takovým po prípade.

Aby nemieli deti s niekým. kdo je takový, tam bych určite vzkázala, když treba chcete mít dopadnávskou vztahu, aby ste dlouho pozorovali toho človeka, poznávali, niekoľko rokov. No napríklad, ale nenechali sa vtáhnuť do vztahu, že vás bude chtieť treba presvedčiť.

Že aby ste s ním mieli deti, že sa milujete, že ten vztah je.

Krásny, tak nenechať sa tam vtáhnuť, ale pozorovať toho človeka dostatečne dlouho, aby ste.

Pochopili a uvideli, s kým máte tú čest.

Keď do toho vztahu vstoupíte, tak dá sa z neho odejíť, ale je to pak mnohem težšie. Mnohem jednoduššie je to umedlo zaznátať.

Tam je asi najdôležitejšie, jedna teda z najdôležitejších vecí, všímať si, že či korešpondujú, alebo či sú rovnaké tie veci, čo ten človek sľubuje a čo v skutočnosti robí. Čo sa stáva, že je to práve, jak sa povie, skutek útek, že vlastne jednoducho narozprávajú toho veľa, nasľubujú toho veľa a robia okolo toho takú Tak na bubrele vedia mnohí, každý samozrejme inou formou, ale vedia o tom rozprávať a argumentovať, ale v realite sa nemenie nič a to je jeden z takých výrazných signálov, alebo jedno z takých uvedomení, keď si toto začnete všímať, že či ten človek naozaj robí to, čo hovorí, alebo nerobí to, čo hovorí.

To môžu potvrdiť.

Přesne tak.

Kde bych to vedela dříve, tak bych nedopadla takto. A ešte bych poradila testovať toho človeka, občas s ním nesouhlasiť, žiť mu né, třeba odmytnúť nieco. Na niečom sa domluvíte, třeba na víkendu, že niekam pojedete a tak, když slušne a v úcte k nemu odmytnete, tak pozorujte jeho reakce. Pokud vás začne uviniovať z toho, že no, ty si to slibila, ty si.

Proste teďka, ja som chudák, ja tam.

Teďka budú sám, nebo nepojedú kvôli tobe, když vás začne obviňovať, tak to už je varovný signál. To, že emočne zdravi človek, když odmítnete, tak vás respektuje. S tým môžete treba říci, jo, mrzí mi to, nieco v tom smyslu, ale nebude vás zhazovať, srážet, ponížovať za to.

Že jste mu nevyhoviali. To už je také ako dosť varovný signál.

Když to ten človek potom dela opakovanie často, tak to pravdepodobne nebude. a bude psychicky zdravý.

Áno, to nie. To je jedno z tých veľmi silných slov, ktoré keď človek použije v rôznych situáciách, či v tom vymedzení sa voči niečomu, alebo nesúhlasení s niečím, tak tam je to vidno hneď. Akurát to ľudí prehliada, alebo ospravedlňuje ešte k tomu aj tie reakcie toho druhého človeka, alebo ich vytiesňuje.

Áno. No práve tí objetí narcistických vztahu sú často empatí, kteří mají problém říkať ne.

No, takže to je potom...

Je to i skušenosť toho empata, aby fakt to ne, som naučil říct na.

Začiatku vztahu niekoľkrát a pak pozoroval, jo.

Tým si vlastne uchráníte spôsobne života, pokud sa vyhnete vztahu, stávci sem, jo.

A možno ešte, k tomu ma napáda teraz, ako sa o tom rozprávame, aj do intimity ísť pomalšie, pretože tam sa veľmi rýchlo človek dokáže zahačkovať. Nie len skrze nejaké deti, alebo nejaký takýto záväzok, ale aj tá fyzická prítežliosť tam často býva veľmi silná a vlastne skrze tiež sexuálitu alebo intimitu dokážu namotať toho druhého extrémne rýchlo. Takže aj v tomto je to také možno dobre nechať tak pomalšie, nejak prúdiť alebo vstupovať do takýchto situácií oveľa pomalšie, aby tam bola nejaká väčšia istota, že to nebude využívané alebo zneužívané.

Přesne tak. A když vlastne aj tú intimitu, kdeže v tom si dáte čas a počkáte si na to, tak také môžete pozorovať, aké je to z vašej strany. Ne, ešte není ten čas. A pokud na vás začne naléhať a manipulovať s váma, že by ste mieli desiť cosí, tak tam už také je to zdvížený prs. Aha, tady je nám tlačeno. Tady je niečo špatne.

Áno, mala som tú potrebu k tomuto dodať, pretože o tejto téme sa nerozpráva tak často a nie je tak otvorené, čo sa týka posluhov. A je to veľmi časté takéto vťahovanie do vzťahu, veľmi rýchlo ide aj skrze tú sexualitu. Takže na to si tiež treba dať pozor, aby to nebolo príliš rýchlo všetko a príliš všetko naraz a hneď sa neprechol obalamutiť, aj skrze to sa potom ťažko odchádza, lebo človek ide naviazaný fyzicky s tým druhým človekom. Lebo napríklad veľakrát táto rovina funguje veľmi dobre v mnohých stikoch tohto typu. Ale je to často veľmi nebezpečné práve cez toto sa nechať uviazať.

Přesne tak, to môžu potvrdiť. Tam potom začne takový tam chemický koktejl, takzvaná ta chemie. A to je tak silná.

Že pak z toho človek težko vystupuje.

To môže byť tak zničujíci, že človek.

Zahačkuje opravdu a nebude schopen vystúpiť.

Nebo bude schopen, když si to uvidomí, ale s podporou už nejakých terapií. Nejakých proste podporné skupiny. Hlavne pro ženy to býva hodne težké. Ženy sa dokážu snadno otevŕiť. Dokážu snadno otevŕiť své srdce, své celé telo. a pri tom sexuálnym dopojení.

Tak sú ženy často znaužívané.

Dobre, takže ešte na úplný záver je niečo, čo by si chcela dodať?

Čo by som chtela dodať? Ja som obrovsky vdečná za túto dobu, že, ako už som to tady říkala, že sú tie sociálne sítia, online programy pro ľudí, kteří vlastne sa môžete tam.

Inspirovať, môžete si získavať informácie.

Takže bych chtela podporiť, aby opravdu každý, kto má podezrení na nejaké zneužívania, by.

Treba bol tady u Nory v tom.

Jejom programom, v tom, čo ona tvorí.

Nebo v iných sociálnych sítich, skupinách.

Získavajte si co nejvíc informácii. Opravdu je škoda. sa zaháčkovať do toxického vztahu.

Není to v dnešným dobe už potreba. Je spôsta informácii o tom.

Ja som tečná za každého človeka, ktorému.

Sa podaří z toho vystoupiť. To mám tak nejak, že vnímam.

Pořád mi záleží na ostatních ľudí, možno až moc. Ale proste som vdečná za to, za.

Tú dnešní dobu, takže z toho využijte a nebuďte na to sami, neako som bola ja. To nestojí za to.

Ja ti, Emilie, veľmi pekne ďakujem, že si sa podielila nielen o jeden, ale aj o dva príbehy, ktoré sú veľmi silné a hlavne myslím si, že môžu veľa ľudí aj inšpirovať k tomu, aby sa nebudili alebo aj k tomu, ako sa uzdraví. Keď by ste chceli sa skontaktovať s Emilie, tak my dajte vedieť a my vás môžeme prepojiť. Ďakujem aj tebe, že si si vypočula alebo vypočul túto dnešnú epizódu. Keď sa ti páčila, tak sa prihlás na odber, nech ti neunikne žiadna téma, vzdielaj ju na sociálnych sieťach a hodnoť podcast o crcach hviezdičkami, aby sa k jeho obsahu mohlo dostať najviac ľudí, ktorí môže pomôcť. A ešte viac inspirácie a odkazy, o ktorých sme hovorili, nájdeš v popise tejto epizódy. Už teraz na teba teším pri ďalšiej téme podcastu o crca, tam, kde začína nová kapítola toho príbehu. A pamätaj na to, že si zaslúžiš to najlepšie.