#45. Ako nastaviť hranice manipulácii

Zažila si alebo zažil si vzťah s narcistickým partnerom a chceš sa o svoj príbeh podeliť v podkaste o CRCA? Klikni na odkaz príbeh pod touto epizódou. Chceš znovu objaviť svoju vnútornú silu a dôverovať sebe, láske a životu? Prečítaj si moju knihu Znovu sama sebou. Nadežne je aj seriózny dotazník, ktorý ti pomôže odhalieť viac ako 50 skrytých varovných signálov narcistickej manipulácie. Je vytvorený tak, aby si mohla identifikovať prípadne aj iný ako partnerský vzťah. Kniha tiež obsahuje aj viac ako 40 overených typov, ako sa z toxického vzťahu spametať, ako upokojiť svoj nervový systém a znovu sa rozžariť. No a z kniho získaš aj dva bónusy, meditáciu na uvoľnenie napäťa a tlaku a meditáciu na posilnenie sebavedomia. Odkaz je pod touto epizodou. Vítej pri ďalšej epizóde podcastu o crca, v ktorom sa narovinú a otvoreň rozprávame o partnerských vzťahoch, narcistickej manipulácii a o tom, ako nájsť cestu nazpäť k sebe, prebudiť ženskú silu a otvoriť sa skutočnej láske. Volám sa Nora Šulíková a sprevádzam ženy na cestu nazpäť k sebe. Ako certifikovaná koľčka in prostrenicou emočného detoxu pomáham uvoľniť emocionálnu záťaž, oslobodiť sa z toxických vzťahov, hĺbšie sa napojiť na intuíciu, prebudiť vedomie sebahodnoty a znovu otvoriť srdce láske. Som autorkou knih Šťastie na dosah, znovu sama sebou, denníka snov, množstva meditácií, vzdielavatých prednášok, online kurzov a zakladateľko škóry Šťastia konferencie Sama sebou. Dnes sa budeme rozprávať s Martinom Čajkom. Martin je podnikateľ, lektor, psychológ, rodič a hobby freediver. Zameriava sa na prácu s majiteľmi, líderami a týmami, ktorých sprevádza a vzdeláva ich na ceste k vytváraniu funkčných nahodnot a v postavených organizáciách. Jeho prístup k práci je eklektický a praktický. Rád prepája svoje skúsenosti spodnikania, obchodu spolu s psychologickými poznatkami a konzultantsko-lektorskými zručnostiami. Je spolu zakladateľom Otvorené hry. Vítam Martin.

Ahoj Nori, dobrý deň.

Ja by som tento náš rozhovor o manipulácii začala takým výrokom Rozdeluj a pánuj, čo je jedna zo stratégií manipulácie. Čo si myslíš o tomto výroku a ako sa to dá aplikovať na manipulatívne vzťahy?

Znamená, tento výrok sa používa už veľmi dlho. V biznise to je veľmi často, že príde niekto a povie, že rozdeluj a panuj. Oddel všetkých ľudí od seba, aby nemali informácie a tým pádom sa budú ľahšie ovládať. A to neplatí len v biznise, to platí všeobecne vo vzťahu. Čím viac za mňa obmedzíme informácie človeku, Čím ho viac izolujeme od ostatných ľudí, tým pádom mu obmedzíme informácie, tým je väčšia šanca, že mu začneme tvoriť nejakú realitu a začneme vlastne my budovať ten obraz sveta, ktorý chceme a tým pádom vlastne máme nejakú väčšiu kontrolu, možno vplyv alebo moc nad daným človekom.

No a ako sa toto prejavuje potom v rámci toho manipulatívneho nejakého prejavu vo vzťahoch? Keď v tomto podcaste sa najčastejšie rozprávano narcistické manipulácie, ale teda, keď zoberieme manipuláciu všeobecne, tak ako sa takáto izolácia, ktorá je tam veľmi častá v týchto typoch vzťahov, čo to vlastne spôsobuje a aký to má vplyvať, alebo dopad na psychiku človeka?

Tých vecí, čo sa tam môžu dediť viacero, za mňa to je vlastne jedna z vecí, nejaké princípy, na ktorých funguje manipulácia. Jedným z princípov je, že vyvolávam emócie. To znamená, ak sa mi darí vyvolávať nejaké typy emócií u druhého človeka, to oplivňuje mi jeho rozhodovanie. Čiže všeobecne, ak chcem dosiahnuť, že si človek bude niečo myslieť, nejak sa cítiť, alebo sa nejak správať, potrebujem zmeniť jeho rozhodovací proces. To znamená, že cez emócie to dokážeme vplyvniť, pretože keď vyvolám napríklad človeku strach, tak sa začne inak rozhodovať, než keď je napríklad v neutrálnej nálade alebo v radostnej nálade. Zároveň každá emócia sa dá použiť na manipuláciu. Ak začnem pracovať s informáciami, to znamená klamem, alebo pracujem s informáciami typu, že niečo zamlčím a niečo poviem, tak to rozdelujú a panujú v podstate, vplyvňujem, ako ten človek bude rozmýšľať a nad čím bude rozmýšľať. A zároveň tam potom môžem pracovať aj s kontextom, uhlom pohľadu. A to je vlastne to, že my sa nedokážeme naraz pozerať v nejednej situácii na všetky môžne uhly pohľadu, ako sa dá na vec pozerať. A to sa tako ľahko zneúžiť, že to je veľmi... Takže základná obrana proti tomuto je, že keď mi niekto vytvára nejakú ilúziu nejakého sveta, alebo teda Snaží sa mi natlačiť nejaký uhol pohľadu, alebo vôbec hovorí o nejakom uhlom pohľade, že toto tak je pretože, tak ja vlastne môžem rozmýšľať nad tým, že či neexistuje iný pohľad, ktorý by hovoril niečo iné. Ja mám rád na to takú aktivitu, ktorú si teraz môžeme dať už veľmi rýchlo, aby bolo pochopiteľné, že čo sú tie úrovny pohľady, o čom vlastne hovorím. A to je, nech si poslucháčky a poslucháči predstavia takúto zelenú bankovku, ktorá má na sebe číslo 100. A nech si kľudne zavrú oči, zavríte si oči, predstavte si túto bankovku, len vnímajte, čo sa bude dieť s vašimi pocitmi, keď budem teraz rozprávať. Teraz si predstavte, že túto 100 bankovku držíte v rúke. Že aký je to pocit. Máte tú zelenú 100 v rúke. Teraz ste prišli na to, že ste ho ztratili po ceste do práce. že aký to je pocit, čo to robí. A následne ste ju našli vo Bretsku, lebo ste ju nedali nekam inám, že čo to spraví. A potom ďalšia predstava, že ste ju dali človeku bezdomova po cesti do práca. Alebo že je to posledná stovka z vašej 200 tisícovej hypotéky. Každá tá vec je iný uhol pohľadu, je to iný rámec, je to iný kontext a ovplyvňuje to, ako sa cítim a ako rozmýšľam nad tou istou vecou. A to je to, v ktorom rámci sa vlastne pohybujeme. Ak chce mi niekto natlačiť, že stovka to je malý peniaz, to si môžeš dovoliť každý mesec dať, ale na dobrú vec, tak už rozmýšľam, že je malý, nie je malý, v akom kontexte sa hýbame. No to potom veľa obzrkadľuje naše hodnoty, ako to máme nastavené. a hľadia nám, že nás tam ide vlastne zase nejakým spôsobom spracovať. No a potom sú tu ešte rôzne princípy, na čom je postavená spoločnosť, typu reciprocita, niečo za niečom. Niekto nás môže manipulovať cez to, že keď ja som ti niečo dal, tak teraz chcem od teba niečo náspäť. Všeobecne tie princípy sú dobré, lebo na tom fungujú vzťahy, problémy, ak ich niekto z neho užíva. To isté, ak je sociálne schválenie. Všetci sme sa tu takto dohodli, tak ti musíš súhlasiť. Alebo tak je to takto, to je normálne, to sú tie apely, Tak je úplne normálne, že takto ľudia rozmýšľajú, alebo toto máte robiť, takto sa máte správať. Potom autorita. Niekto, kto sa vydáva za autoritu a hovorí, že takto je, alebo je autoritou a hovorí, ako veci majú byť. Problém môže byť, ktorú autoritu si vyberieme počúvať, či je to človek naozaj autorita a prečo ho bereme ako autoritu. Zminulosti, ten princip má veľký efekt, lebo ak by sme autoritu nemali, tak lietáme ako spoločnosť. Autority nám pomáhajú sa ukotvovať a nastavia nejaké normy. Problém je, ak to niekto zneužíja. Napríklad, že si da bielý plášť a je lekár. Zrazu už to nejak neužíva. No a potom ohováranie, klebetenie, na to sa ťažko bránim, lebo to je proste mimo nás a nevieme o tom, že sa to vlastne ani deje, takže sa je ťažké proti tomu brániť. Takže toto sú nejaké princípy. a manipulácie, ktorá môže byť s tom rozdielu a panuje, zachytávať, čo svojho smyslu tam ide. Mám pocit, že som sa trošku vtrátil v otázke, neviem, pripomeneš sa, Gužora?

No, ja už som úplne teraz vypustil, lebo už mám pripravenú ďalšiu otázku. Ono to tak plynulo podľa mňa prúdi, ale chcela by som nadviazať práve na tie hodnoty, že ako teda naše hodnoty ovplyvňujú naše rozhodnutia a správanie v každodennom živote. A potom sa spýtam ešte tu ďalšie ohľadne manipulácie v súvisiacu s hodnotami.

Všeobecne hodnoty sú veľmi dôležité na to, ako sa rozhodujeme v živote. Problém je, že väčšina ľudí ich nemá zvedomené. Väčšina ľudí má buď nevedomé hodnoty, alebo ich má vo vstave, že no tak moja hodnota je rodina. Ale vlastne nemá definované, čo tá hodnota znamená. Čo je to tá rodina? akéto správanie v tej rodine je pre mňa OK a žiadúce, aké správanie nie je OK, ako sa chcem cítiť v tej rodine, prečo sa tak chcem cítiť, čo mi to má dávať, že tá hodnota má mať opis, nie je to len slovo. Mám ja mať jasnú predstavu, jasné emócie okolo tej hodnoty a čím lepšie to mám, tým jasnejšie to mám pre seba a viem, že toto je pre mňa dôležité. Ak toto mám, tak potom všeobecne sa dajšie rozhodujem v živote. Pretože hociaký rozhodnutia potrebujem robiť, tak ich viem ľahko skontrolovať so svojimi hodnotami a viem si povedať, že ok, toto je pre mňa ok a toto nie je pre mňa ok. Zároveň emócie veľakrát rýchlejšie reagujú ako rácie na naše hodnoty. Že oni nám naprvu povedia, že toto je pre nás v nejakým spôsobom dôležité, alebo že tu sa niečo deje. Zároveň oni reagujú aj na také tie základné veci, čo sa týka prežitia. Takže ono niekedy odliší tú hodnotu od toho, že teraz my diame nejaké prežitia alebo reflektovať, kto som, kam idem, aký život chcem žiť, čo som vždy do teraz zažil a ako to ma to ovplyvňuje a v tomto celom mixe hľadať tú cestu pre seba, ktorá mne bude vyhovovať. A tým pádom mi to vie potom pomáhať efektívnejšie sa rozhodovať v rámci hociakých situácií bežného dňa.

Dobre, čiže keby som to na to nadviadzala, tak vlastne myslíš si, že človek, ktorý viac alebo ľahšie podľahne akékoľvek manipulácii nemá jasne a pevne v sebe nejak ukotvené hodnoty? Že môžu potom manipulátori cielene, alebo teda cielene cieliť na tuto neukotvenosť?

Odpovede, áno, aj. Môže byť aj to, že ich nemá jasné, a tým pádom môžem ho presviečať, takže sa skôr častejšie. Podľa mňa iná časť je, že aj keď ich mám, ale nemám ich úplne jasné, dôverujem niekomu na toľko, že ho pustím do toho, aby mi definoval hodnoty, lebo tie hodnoty sa dajú predefinovať. Férovosť je taká obľúbená hodnota, že sme férovi. Ale do férovosti pre každého môže patriť hocičo. Férové môže byť to, že keď ti ja pomôžem, tak ty mi zase pomôžeš. Alebo že viem tú hodnotu doplneť o to, čo ja potrebujem, a ak ma tam pustíš na to doplnenie a nedáš si toto, že ale toto nie je pre mňa OK, toto ja nemám definované, tak vlastne Tu hodnotu ti uviem dodefinovať a zneužiť v podstate na manipuláciu. A hodnoty sa veľmi ďaľko, často zneužívajú, pretože poviem, že však ty si taký fairový človek, tak toto by si malo spraviť. A keď to nemáš jasné, že čo tá fairovosť je, tak ja ju uviem veľmi ľahko použiť proti tebe.

Čiže znamená to, že tá hodnota nie je len jednoslovný názov, ale mal by to mať človek zadefinované ako presnú, keď to nazveme tak technicky, definíciu toho, čo konkrétne tá férovosť pre ňo znamená, aby vlastne vedelo, či už ho ten druhý manipuluje, alebo nie.

Áno, a zároveň ak mi niekto začne apelovať na nejakú hodnotu, tak automaticky mi malo začať blíkať v hlave maják, že prečo to robí a čo tým chce dosiahnuť, lebo ak mi niekto začne hovoriť, že no ak som nejaký, tak by som mal robiť niečo, že tá logika je, že ak niečo verím a ak som nejaký, ak niejak niečo mám, tak preto musím niečo robiť. Tak už to je pre mňa veľký maják, že OK, prečo mi to vôbec hovorí, to je prvá vedka. Akým obrazí je, že prečo to spája? A že či naozaj ja chcem toto spolenie mať takto, ako to tam je pospájano? Je základ tým, že my príjmeme to, čo nám ten druhý hovorí, pretože sa to spája s tou našou hodnotou a nekriticky sa k noju postavím a začneme chytiť ten tlak. Tam je niekde schovaný, že ak sa nebudem správať v súlede s mojou hodnotou, tak ma to vytvára strach, čo si o mne ľudia pomyslia a že som zlý človek a pod. A tam vlastne vytváram sám na seba tlak s tým, že potom sa potrebuje nejak správať.

Dobre, a ako teda môžeme definovať tie svoje hodnoty tak jasne, aby sme sa ubranili voči tomu vonkajšiemu tlaku alebo manipulácii?

OK. Vyžistujú na to rôzne spôsoby, žiadny z nich nie je trvalý. To znamená, že treba sa k tomu opakovane vrácať a nie je to o tom, že teraz si to definujem a budem tomu do konca života dána. Ono sa tu aj mení, vyvíja, že my sa v živote posúvame, zistujeme, máme nové skúsenosti. Že nejak sa na to trošku posúva a dodefinuáva. To ako na to, je rôzne techniky. Jedna z technik je, že klastri otázku, čo je pre mňa dôležité, a potom si to písať. Dáť si otázku, čo je pre mňa dôležité na rodine. a teraz si napíšem nejaké veci, že chcem, aby sme boli priateľské, aby sme mali radi, aby sme boli spolu. A teraz idem. Čo je pre mňa dôležité na tom byť spolu? A zase idem hĺbšie. Tam zase niečo pôjde a tam zase otázka. Čo je pre mňa dôležité byť na tom, čo tam bolo zase hĺbšie? Idem až do takej hĺbky, kým sa začnem točiť a dostávam stále tú istú odpoveď. A takto viem každé to jedno slovo tam rozoberať. A to je vlastne, že spoznávam, čo pod tými slovami mám a musím sa nad tým zamý Čo je tam vlastne to dôležité pre mňa? Aby to nebolo len také, že prázdne frázy, ale mám tam reálne tú hĺbku toho, že odpremýšľam. A potom, keď mám už hĺbku, tak ja zase môžem ísť do šírky, a to je, čo to pre mňa znamená. Čo to pre mňa znamená byť spolu. Lebo čo je pre mňa dôležité na spolu, má ponoriť všetko spolu, má dať do šírky, že spolu znamená, že som s ľuďmi, že robíme veci spolu, že to nie je len o tom, Ja sám som tam a oni sú vedľa mňa, ale že teda spolupracujeme na nejakej inej aktivite, alebo teda spolu varíme, ale niečo. A už to je zase niečo. A to zase potom, čo je pre mňa dôležité na tom spoločnom varení. A väčšinou, keď z tých akoby rôznych fiest pojdem, tak sa dostanem potom na spodku vždy k tomu tým pár, ktoré sa budú opakovať. A to sú väčšinou tie moje hodnoty. Ja tam mám to, že aha, Ale už máme rôzne ich definície a ich prejavy vlastné v správaní a v mojom živote. Tým pádom som sa nejakým spôsobom spoznal a toto je, že opakovane, keď si to kladiem, tak to viem spoznavať. Zároveň potom v živote sa dejú rôzne situácie a ja si viem vždy spätne prehrať, že čo tam bolo pre mňa dôležité. Prečo som reagoval tak, ako som reagoval? Čo ma k tomu viedlo? Môžem si to porovnávať s tými hodnotami a tým pádom ich dostávať viac do reality. A takto, keď to budem robiť opakované, tak ten mozg sa naučí to robiť rýchlo a automaticky. Tým pádom, že vo cejakej situácii už budem vedieť rýchlejšie vyhodnutie, že počkaj, počkaj, tu mi niečo nesedie, musím sa nad tým zamyslieť. A dať si tú palúzu, že ja nemusím robiť hned rozhodnutie, ale môžem byť ticho. To je tiež dôležitá vec, lebo väčšina ľudí má pocit, že mus to musím premyslieť, zareagujem ti zajtra. A keby vás niekto bude tlaťiť do toho, že musíš teraz, no nemusíš. To už je jeho problém, že on si myslí, že musím, a ja sa môžem rozhodnoprávac, že nechcem a zareagujem, kedy ja potrebujem.

Dobre, a poďme k tomu takéto obrane proti tej manipulácii alebo voči manipulácii, že keď sa chce človek ubraniť, povedzme má nejak tie hodnoty nastavené a vníma sa tak nejak ako v rámci tých hodnot, že pozná sa viac. Čo má robiť, ak chce byť menej zraniteľný alebo zraniteľný voči manipulácii, alebo ako sa je vlastne môže ubraniť?

Sú techniky, to je jedna vec, na ktorú sa ujeme pozrieť. A druhá vec je štyri reakcie na situáciu. Ja som si tu chcel, že spomínal minulé. A to je, že prichod konstruktívnej a nekonštruktívna. Ta nekonštruktívna je, že zostávam v tom a neznášam to. To nedáva zmysel. Prvé tri sú, že milujem to, takže sa naučím to milovať tak, aké to je a tá manipulácia možno nie je taká silná alebo nie je tak častá, ale aj ale v nejakých oblastiach, kde mi to až tak nevadí, tak som OK s tým a milujem ten zvyšok. Zmením niečo, ale to neznamená, že zmením druhého človeka, lebo to sa nedá. Môžem zmeniť tak seba, alebo tú situáciu, že sa dohodneme na nejakých iných pravidlách spoločné, alebo na nejakom inom nastavení. No a potom tretie je odísť. Keď mi to nedá vás zmysel tu byť, tak odchádzam, že nehrám túto hru. A to nemusí byť, že fyzicky odjdem, ale poviem, že OK, o tomto sa rozprávať nebudem, lebo mi to nedá vás zmysel. Ja môžem odísť aj z konverzácie. A je to úplne oký, že ja sa nebudem niečomu vyjadrovať, alebo sa nechcem niečomu vyjadrovať, alebo na to nemám názor, že je to úplne v poriadku. A keď ma niekto do toho tlačie, aby som to mal, tak môžem povedať, že ne, ja to neviem, nechcem vedieť, nie je to pre mňa potrebné. Tam odporúčam prečítať si asertívne práva, je ich 10. Ja ich nepamätám si z pamätí, ale veľmi podľa mňa ľuďom pomôže poznať asertívne práva a dostať ich do svojho života zároveň. Všetky veci majú svoje dôsledky. Ono neexistuje, že všelijek na to, že ak ma niekto manipuluje, alebo chce niečo po mne, a ja urobím nejaké rozhodnutie, vždy za to budem nez nejaké dôsledky. To je podľa mňa to, že keď sme manipuláci, tak sa dostávame do pozície obete a hovoríme, že ja za to nemôžem, oni za to môžu. Ale to je to, že keď preberem tú zodpovednosť za to, že hoci aké moje správanie má, posledky, tak tým pádom sa mi ľahšie bude v tomto fungovať. No a počas sú techniky, také, čo mi napadajú teraz z hlavy, jedna vec je komunikovať v javýrokoch, to je to, čo som už hovoril, to je, že hovorím za seba, ako to mám, ako to vnímam alebo ako to cítim. hovoriť o svojich pocitoch je ináč v pohode, ak to niekto zneužíva proti mne, že ty si teraz nejaký emočný, tak to je zase jeho problém, to nie je môj problém. Ale asertivita nám hovorí, že ja môžem vzdieľať svoje emocia, hlavne je to na mieste, pretože čím viac informácií dám druhému, tým lepšie sa môže on rozhodovať. Zároveň, ale ak na mňa niekto útočí, tak ja mu môžem obmedziť ten počet informácií, aby sa nemohol čoho chytiť. Že mu nedávať ako keby údičky, na ktoré môže naskakovať. A tým pádom ja mu môžem povedať, že ja sa o tomto baviť nechám, hotovo. Je to javý rok, je to za mňa, preberám za to zodpovednosť, je to hotové. Druhá technika je popisný jazyk. To je, podľa mňa, najnudnejšia vec v tomto vesmíre. Ak ho chcete človek používať právne, príklad je audio komentár v talke. Keď si zapnete audio od komentára, budete ho počúvať, tak to je tá časť, ktorá vás bude nudiť, lebo je to čistopopisný jazyk. Keď sme mali na škole strednej popis niečoho, tak to je to. Že toto sa stalo, potom nasledovalo toto a urobilo to toto. Nie sú tam žiadne hodnotenia, žiadne príslovky, prídavné mena, ktoré dávajú akývy emočnosť, farebnosť tomu jazyku. Je to čistý, strohý popis. A manuál v podstate. a on deeskaluje emócie v rámci komunikácie a tým pádom, keď začnem hovoriť v tomto jazyku, tak vlastne minimalizujem zachytné body pre toho druhého človeka a odstranujem emócie z komunikácie a tým pádom ju viem deeskalovať. A potom sú tu ešte ďalšie techniky typu konkretizujúciho lenka vôbec kladenia otážok, pretože týmto nechá druhého človeka na to, čo sa vlastne deje a čo sú jeho zámery, alebo prečo vlastne robí to, čo robí. Jedna z tých technik je konkretizujúci lievik. To znamená, že ja neviem, predstavím si, že ty by si za mnou prišla a povedala mi, že to je hlúpostný projekt, ktorý si urobil. A ja môžem na to naskočiť a vystresovať sa a byť teraz taký, čo mi to hovoriš, alebo sa ťa pýtať, ktorý konkrétne projekt myslíš, že je hlúposť. A ty mi povieš, no ten, čo ste minule odplákli. Ktorý konkrétne máš na mysli, že sme odplákli? V táto čatia konkrétne pýtam, dokážem nedostanem konkrétnu odpovedť, to je konkrecizujúci lejvík, že nechytím sa na tieto všeobecné prázy, ale idem do morku kosty, jak sa hovorí, do toho detailu, kým ja viem, čo mi vlastne hovorí. Ak to je nevedomá manipulácia, alebo len tvoja frustrácia, tak sa dostaneme k nejakému jadru a vieme hľadať nejaké spoločné riešenie. Keď je to vedomá manipulácia, tak to za chvíľu prestane baviť a odídeš. Lebo nebudem hrať s tebou covoru. Ja sa budem neustále pýtať, čo o tým vlastne myslíš a čo to vlastne znamená. A tým pádom, že čo je za tým. Takže to je ešte táto. No a potom je tu ešte jedna. Všech ich je veľa, len toto sú také moje obľúbené. A to je hranie zmetenia. Ak zachytím, že niekto mi niečo hovorí na jednej strane a o 5 minút mi hovorí niečo iné, alebo že sa mi to nejakým spôsobom bije, Môžem povedať, že okej, počuješ, že ja nerozumiem teraz, že som taký zmetený, že teraz si mi hovoril toto, predtým si mi hovoril toto. Čo mám z toho brať, akože naozaj? Niečo je to, čo mi chceš vlastne povedať. Tým pádom dávam tomu druhému priestoru, aby povedal reálne ten svoj zámer, čo po mne chce, a zároveň ho nechávam tak, nechávam mu priestoru, aby sa z toho dostal, že ak to bolo nevedomé, tak má priestor vlastne to dať na správnu, kieruňa mám vec. právne, ale teda na to, ako to reálne myslo.

Dobre, a tu sa ešte rozprávame o tom, že na tej škále nejaké manipulácie sa môžeme voviť o nejaké veľmi jemné manipulácie až po psychopatickú manipuláciu. Čiže aj to treba asi veľmi zohľadňovať, pretože takéto aseptívne správanie a vlastne ten taký prístup, taký vedomý k tomu je jedna vec, ale pokiaľ je človek veľmi rozbitý z nejakého veľmi manipulatívneho správania, vlastne veľmi ľahko naskakuje na tie údičky alebo na také tie... ako to nazvať inak, no na to, čo ten druhý človek mu tak predhazuje. Máš nejaký typ, že vlastne v takej situácii, ktorá je povedzme emočne vyhrotená a že... Napríklad ja som sa stretla s tým, že ja som takéto nejaké výroky používala v rámci toho, keď som vedela, že som veľmi bola manipulovaná, ale tam to nehrozilo, že by to došlo k nejakému... Tam sa to eskalovalo, eskalovalo proste niekoľko hodín. To nebolo možné ani odísť, lebo fyzicky som proste aj odišla, ale ten človek za mnou znovu prišiel. Je ešte nejaký, a to myslím, že zažívajú podobné situácie ľudia, ktorí aj tento podcast počúvajú, že máš nejaký typ, ako odísť z také debaty nejak slušne, bez nejakých veľmi veľkých vyhroteň.

Za mňa je otázka, prečo to musí byť slušné. Pretože ak ten druhý človek tlačí a nedá pokoj, nebo to si povedal, že tlačí, nedá pokoj, nedá sa z toho odísť, tak slušnosť už tam nie je potrebná. Nie je to, že teraz ho pošlám niekam, ale poviem, že už sa o tom baviť nebudem a odchádzam. A koniec. Takže tam nemám čo iné riešiť.

Ale toto napríklad som ja použila, vieš, presne aj doslova by som povedala skoro tie ste slova, ale vlastne nefungovalo to. To bolo vlastne niečo, čo aj keď som toto povedala opakovane, odišla som z toho priestoru, proste aj tak ma to, aj tak ma ten človek znovu vyhľadal, dohľadal, no proste ako, rozumieš, že vlastne, že to bolo až také... Preto ma to napáda, lebo veľa z tých rozhovorov, ktoré s ľuďmi vlastne vedieme, alebo rôzne príbehy, čo nahrávame, tak majú také podobné skúsenosti. Či je ešte nejaká forma, nejaké také obrany v takéto situácii.

Tam tým moc nič na ne pomôže, preto poklávam, že nakoniec si z toho odišla úplne. A to je to riešenie, že tam to nezachrániš. Lebo zámer toho človeka je Teraz môžeme vymýšľať, že čo tam je, ale pravdepodobne on má nejakú vnútornú potrebu, alebo teda neistotu, z ktorej to všetko pramení, ale nevie priviať za to zodpovednosť a prehádzuje to smerom volnú. Tým pádom on stále bude tlačiť, pretože ten tlak vnútorný, ktorý zažíva, nevie spracovať a toto prenáša na niekoho ďalšieho. A jediná alternatíva je odchod a minimalizovať stick. Najlepšia obrana proti manipulácii je odstrániť zdroj. Lebo principiálne, ak ja zostanem v interakcii s nejakým človekom, tak funguje náš mozov. Na to, aby sme dokázali si rozumieť a dokázali sa takto rozprávať, tak ty ma musíš pustiť do nejakých mier do tvojej hlavy. Na to, aby si vôbec rozumela tomu, čo ja hovorím, tak ty vlastne tú myšlienku najprv pustíš do hlavy, porozmýšľaš nad tým a potom niečo urobíš. Lenže medzi tým ja dokážem ohplinovať už tú aj nastavenia, pretože vyvolávam nejaké emócie a niečo robím. Príklad je úplne jednoduchý. Nepredstav si ružového slona v chladničkach. Čo si si predstavila? Musíš si toho slona predstaviť. To je ten princíp, že ak sa chcem a priori brániť proti manipulácii, tak nemôžem byť v kontakte s támou osobou, s zdrojom manipulácie. Takže tam je, že odchod je jedyne riešenie, a ktoré je takto vyhrotené. Lebo vždy tam bude niečo, čo sa ten človek môže chytiť. Už len to, že ako sa pohneš, tak ti budem vyčítať, ako si sa pohla. Že si sa nejak zatvarila, že si niečo urobila. Nedá sa nekomunikovať a ten človek, ak ťa bude furt nahaňať doslova, tak vždy si nájde zdroj, ktorý ti vie obiť do hlavu, že si niečo urobila a dokonále v tom nebude. Takže tá jediná alternatíva je v tomto, že úplne odísť, odstrihnúť sa a minimalizovať kontakt na tú najväčšiu možnú mieru. problém je väčšinou, keď to je vzťahové, keď sú to rodiny s deťmi, alebo mami s deťmi, alebo zase aj opačne, neviem, či to je opačne, že zase aj partner vie byť manipulovaný, hej, že to môže byť neúfajný verza, tak tam je ten problém, že cez tie deti to potom veľakrát ide. A to je už potom akože náročná. Tam ja neviem, nie som na toto odborný, že či na to existujú nejaké právne možnosti typu, nejaké psychiatrické vyšetrenie a potom nejaké obmedzenie práce so súdom, alebo že ako toto vlastne funguje, toto už netoším.

Dobre, poďme sa pozrieť ešte na tie zámery, lebo dajú sa podľa teba odháliť zámery manipulátora bez toho, aby sme sa nejak dostali s nimi do konfliktu?

Otázka je, čo je môj zámer, čo chcem ja zistiť? Lebo preto nech si predstaví situáciu. Lebo to, čo si dala tú otázku, tak tam je schovaný predpoklad, že ja predpokladám, že ten človek je manipulátor. Že niečo teda po mne chce, ale ja vlastne neviem, čo po mne chce.

Väčšinou to býva taký zvláštny pocit, že človek sa necíti divne v spoločnosti niekoho, ale nevie to možno ani slovne uchopiť. Že vlastne je to niečo ako také, čo na prvý pohľad nie je zrejme, Cíti to tam pod povrchom a môžu si to vypomenúvať neskôr, ale že či ako dokážeme odháliť, že čo vlastne a prečo s nami ten manipulátor manipuluje, aj keď to nevieme nejako pomenúvať. Alebo teda, že práve zároveň sa nechceme dostať ani do konfliktu s tým človekom.

OK, že zachytiť vlastne manipuláciu, keď ju ešte neviem racionálne pomenúvať. OK, OK, to už rozumiem. Jedna vec je, že dať na intuíciu, všimať si emócie, ale to nie je len o tom, že teraz mám emóciu, ale že rozumieť, prečo mám emóciu a poznať tie svoje hodnoty, ono to ide v rúka v rúka, pretože... a poznať aj to, kto som a aké traumy mám. Pretože to je to, že veľakrát my máme niečo... Inak to poviem. Na traumách je čože seba obrana. Učene, ako sa brání, keď na vás z nás niekto napadne, je prvý krok. Keď ma niečo vadí, alebo mám pocit, že je tam potenciálne nebezpečenstvo, mám utekať. Je to prvý základný krok. Drvila väčšina ľudí, keď sa stane nejaký incident, že ich niekto napadne, tak keď sa ich pýtajú, že čo sa dialo, tak oni že, no oni sa mi zdali nejaký divný, ale aj tak som napriek tomu kráčal po tej ulici oproti ním. Alebo som kráčal oproti ním. A potom ma napadli. A Krámovka hovorí, nie, keď sa ti niečo zdá, že nie je potenciálne bezpečné, choď preč. A to je, že potom ja napríklad niekedy vyzerám znotrivý, že chodím takto, ciki-taki-ciki-tak po chodniku, lebo proste vidím niečo potenciálne nebezpečné, tak nebudem sa tomu vystavovať. To isté podľa mňa platí aj v tomto prípade, že ak mi niečo zablíka, že to nie je OK, tak to vyhodnotím a začnem to sledovať. A nehodím to do koša, že to som len ja, nejaké moje predpoklady a niečo, ale že dôverujem. a potom idem a hľadám, že čo tam môže byť. Áno, ľudia, ktorí sú možno úzkostnejší by mohli na toto doplácať, ale to je potom o tom, že bieram dáta a snažím sa ju vyhodnocovať čo najefektívnejšie, aby som si povedal, že OK, už mám dostatok dát, že môžem doverovať svoje intuície, svoje emocie. Ono teda o reflexii, o práci so sebou a hľadať tie situácie, že kde mi veci fungovali, kde mi nefungovali, a keď mi nefungovali, prečo? A keď mi fungovali, tak prečo? Aby som sa v tom vedel nájsť.

Dobre, čiže vlastne výhľad sa tomu konfliktu uplne a odísť ešte predtým, než nejaký konflikt tohto typu nastal.

Ešte možno inak. Aký je môj zámer v tej situácii? Lebo jedna vec je, že ak mi to bliká a nezáleží mi na tom, tak odchádzam. Ak mi to bliká a záleží mi na tom, tak sa pýtam, čo sa tu vlastne deje a čo tým človek má na mysli. A vnímam, čo mi odpoveda. Či mi to vsedí? Lebo to je to, že veľakrát sa stáva, že ľudia obhajujú toho druhého. Že oni aj vidia, že to nesedí, ale tak asi to nepovedal, alebo asi to nepovedal, asi na to zabudol, alebo zabudla. Že nejak si to oni sami pred sebou obhája, ale oni obhájujú ten svoj postojín voči tomu človeku. A tam treba byť akože v tomto kriticky, že keď mi to nesedí, keď mi to nesedí a zistim, dokiaľ mi to nezačne sedieť. Čiže to je tá a priori obrana, že nech mi to sedí. A nie, že ja ich začnem obhajovať, pretože ja si vlastne som istý, že či ma budú mať rádi, ak by som sa ich vôbec pýtal. Lebo tam je veľakrát ten pocit toho, že ma nebudú mať rádi, nebudem patriť. nebudem niekam zapadať, tak radšej nebudem vyčnievať, aby som toto, aspoň to nestratil, tú akože lásku, ktorá tam za tým je, alebo ten strach z tej lásky. Ak sa budem mať ja rád a budem sa poznať, tak potom tú lásku si najdem tak, či tak. Treba tú lásku mať najprv oči sebe, potom ju môžem dostaviť od ostatných. Obačne to moc nefunguje. lebo potom budem závislý na tej láske. A to je tá cesta väčšinou, ktorá nás zostáva do tých manipulácií. A nemusí to byť len v partnershipe, ono to je aj v práci. Čiže chcem niekam patriť, chcem, aby ma uznali, prijali takého, aký som. Aby ma prijali, nie takého, aký som, ale aby ma prijali vôbec, lebo ja vôbec neviem, kto som, lebo si neverím. Tým pádom vlastne začnem hrať hry, ktoré mi nemusia byť prirodzené a spadnúť do tej manipulácii a urobiť veci, ktoré vlastne by som ani nechcel predtým robiť.

Kto u mňa napádá, že vlastne čo s tým súvisí je to, že človek veľakrát v takýchto situáciách necháva prekračovať tých druhých svoje hranice. Že vlastne neúplne zhlávuje z toho, že čo... Lebo ako si hovorila, tej intuícii, že keby som cítila, že to nie je v poriadku a neodídem z toho, mám nejakú potrebu, lebo vlastne tam niečo je pre mňa zaujímavé. na tom druhom človeku či v pracovnom alebo partnerskom smysle, ale že keď pokračujem v tom napriek tomu nejakému vyhodnoteniu, tak to znamená, že prekračujem aj svoje vlastné hranice a nechám toho druhého prekračovať moje.

Áno. Áno, zároveň je otázka, či ja poznám svoje hranice. Ale hranice sa definujú celý život. Nikto z nás nenarodia vie svoje hranice. To je proces, ktorý sa zistiuje a to je tá triky. Každá tá situácia nám môže ukazovať, kde máme tie hranice a my si ich môžeme k tomu pomenovávať. A je super to tak využívať. Každú situáciu v živote si povedať, že sedí mi to, nesedí mi to, je to v pohode s mojimi hodnotami, nie, je to už príliš, alebo nie. A to je tá kalibrácia a definovanie si vlastných hraníc. Na začiatku ich nikdy nebudeme mať 100 % a vlastne nikdy ich nebudeme mať 100 %, ale môžeme ich mať viac vystávané. Je to skôr o tom, Byť k sebe aj taký ten láskavý, že OK, to, že ja skočím nekomu na nejakú manipuláciu, alebo že prekročím tie svoje hranice, je OK, pretože ja ich vlastne hľadám a zistujem. A potom, keď už to zistím, tak tam je dôležité to držať. Že si poveda, OK, toto je moja hranica, za toto nejdem. A to mi potom pomáha v tej obrane. Z začiatku, ja neviem, keď si pricnám seba 14-15 ročného, tak tie hranice boli úplne iné, alebo neboli. Je to len o tom, že som s tým pracoval. ale nemám vo všetkom hraniť. Takže viem si predstaviť situácie, keby som sa odsýtal v nejakých krizovejších situáciách. Ja neviem, ako budem reagovať, či tam tie moje hranice zostanú také, ako sú, alebo budú iné. Ja viem, že to nikto nevie. A to je o tom, že tam sa to tiež bude nejakým spôsobom kalibrovať. A verím, že sa budem mať tú silu, lebo tamto chcete tú silu, správať sa v súhľade so.

Svojimi hodnotami. No pri tome napadá, že vlastne, keď človek sa zachovať v tých situáciách, tak veľmi často práve manipulatóri, ako si už hovorila aj pred chvíľou, zneužívajú rôzne emócie na manipuláciu. Tým pádom sú emócie silnejšie ako naše rozumové rozhodnutia. Čiže ako sa... vlastne zachovať v prípade, keď je to tak emočne veľmi potfarbené, alebo vyhrotené, alebo jednoducho, že sa cieľim na tie emócie. Pretože to, čo hovoríš, sú vlastne také tiež racionálne rozhodnutia, ktoré človek spraví, keď je v takom relatívne, dajme tomu väčšom kľúde, aleže čo spraviť, keď je tam nejaká emocia, či vyhrotená, alebo proste, že je zacielená na.

Tú emóciu. Víš, že to je tréning, práca s emóciami, kľúčové poznať svoje emócie, prečo ich máme, čo každá emocia robí a tým pádom potom trénovať ich odstup od nich. Oni budú vždy a nebudú príjemné. Zároveň je to o tom, že OK, tak teraz mám nejakú slunú emociu, dám si odstup. a snažiť sa si dať odstup, nevždy to ide, nevždy to je možné a zase keď urobím vďaka tomu nejaké rozhodnutie, ktoré nemusí byť úplne konštruktívne, prínosné, stane sa, je to život, je to normálne, je to skôr o tom hľadaní. Skôr to sa snažím ťahať teraz do toho procesného, než do toho, že tak toto je. Lebo život sa takto nedieje. Život je proste jeden proces, ktorý má jeden koniec a ten je definitívny a stále zaťal. A to je sprť. Ale že medzi tým je to vlastne proces, s ktorým my stále nejakým spôsobom kalibrujeme, kto sme v tom živote a ako to vlastne funguje. A zároveň máme rôzne vizdy a problémy a situácie, ktoré nás stretávajú, ktoré stretávame. A je o tom, ako sa k tomu postavíme. A teda, čo sa týka emócií, Snaží sa ich spoznávať, existujú techniky na to, ako sa vedeť uhlňovať, napríklad mindfulness, alebo rôzne meditácie. Veľakrát ľuďom pomáhajú aj... Čiže nejaká modlítba je napríklad forma meditácia, keď ja sa teraz mimo niekto môžem za to ukrižovať, môže to som spojil, tieto dve veci, ale vlastne tá logika meditácie je o tom, Uvoľním si mysel, myslím na jednu vec, trénujem pozornosť, ale vlastne tým, že trénujem pozornosť, tak ja dokážem uvoľňovať svoje emocie, dokážem byť v pokoji a ten pokoj sa naučiť. A vďaka tomu ja vlastne viem, že v situácii potom lepšie vystúpať, dokážem oveľa lepšie reflektovať svoje emócie, že viem, čo sa vo mne deje, dokážem vnímať, že keď už na mňa je to, volám, že emócia ide, že začína niekde v bruchu jemne nejaké nadznaky, stiahnutia, tak už vnímam, že aha, niečo sa deje a už začínam riešiť tú situáciu, čo sa tam deje, prečo, čo chcem ja dosťahnúť, čo sa vlastne... aké zámery má okolo mňa ľudia, čo vlastne ja mám za zámery, chcem tu byť, nechcem tu byť, čo mám robiť. Ale že to potom nezachytí na začiatku, lebo ak mi to vleze do hlavy, ako to ja hovorím, tak už ťažko budem presne racionálny a budem s tým nejak pracovať. A aj tam sa to je, že potom existujú spôsoby, ako tie emócie zase stiahnuť, že napríklad dňou, Moja ulíbená emocia je strach a hňau. Hňau je vlastne, že chcem vyhrať, chcem bojovať. A ten nás ťahá porť do toho, že a ešte ideme, a ešte tomu druhému povieme niečo, a on nám na to zase niečo povie, a potom sa tomu hňau do nekonečna točíme. A teraz ja ten hňau môžem použiť na to, že je to energia, ktorú viem presmenovať na to, že urobiť akciu typu odchod, o ktorom sme sa bavili. Alebo ak to nie je v extrémnych prípadoch, ale je to len bežný konflikt v domácnosti, tak ja som viem sa upokojať tým, že si dať tú techniku, ktorú ja často používam, že prečo som rád, že som s tým človekom. Čo si na tom vážim? To, že teraz mi lezie na nervy a už si vidím všetko tle a čierne, nie je ten dôvod, prečo som s ním. Je ten dôvod úplne o niečom inom. A to si začnem všímať, že tú pozornosť prehodí na tie veci, ktoré sú pre mňa dôležité, zase sme ináč pri hodnotách. A to mi pomôže ten mňou vlastne spracovať a nájsť tú cestu s mňou von. Každou tou emóciou sa dá pracovať a každá tá emócia má svoj význam. To viem používať a viem poznámych význam, tak viem potom sa lepšie aj brániť, aj prispôsobovať a pracovať s nimi, tak aby mi viac slúžil, než boli.

Mojimi pánmi. Pri tých meditáciách ma ešte napadlo, že správim tu takú malú uputavku, lebo vlastne v decembri robíme od 1. do 24. práve takú najharmonickejšiu výzvu roka, čo je vlastne 24 dní a 24 rôznych meditácií. A je to zdarma, takže pokiaľ by ste sa chceli niekto zapojiť, tak sa zapojte, lebo vás to môže veľmi upokojiť. Počte si vyladiť nervový systém a celkovo sa dostať do takého väčšieho pokoja a napojenia na.

Seba. Meditácia je v tomto super, že už tých 24 dní vie pomôcť. Keď človek vydrží, to je stače 5 dní v dene, ale keď to vydrží pol roka, tak tá myseľ sa prenastaví reálne. Mindfulness, čo je hodnotenie bez... Vnímanie bez hodnotenia. Chodím po svete a vnímam, čo sa okolo mňa deje, bez toho, aby som tomu dával nálepky, typu pekné, škaredé, dobre, zlé, presné a neviem aké. A všetké príslovky, bez toho, aby som použil príslovky vo svojom nutornom jazyku. Tak vieme, že zlepšuje pozornosť, zlepšuje pamäť, zlepšuje prácu s emóciami a reálne ma štruktúrálne zmeny na mozgu, to znamená mozg sameniť. Čiže keď človek chodí do posilky a mu raz to spalí, tak dá mindfulness a mu mení mozog. A mení sa k tomu, že dokáže racionálnejšie... Nie že racionálnejšie. Dokáže si vyberať, ako budeš odmyšľať a s tými emóciami.

Lepšie pracovať. A určite aj ako bude reagovať, pretože bude mať iné také východzie nastavenie, z ktorého.

Vlastne reaguje. No ja keď som dlhodobo trénoval meditáciu, to bol asi rok, tak ja som mal, ak ste videli za plotom, tam bola taká veverička, ktorá bola taká naspidovaná, a ona si dala kávu, a vtedy sa všetko spomalilo, a ona mala čas rozhodnúť, že všetci zostali starí ak Matrixe, a ona chodila pomedzi nich a robila veci. Tak to bolo presne ten stav, že ja viem, čo sa dialo, ja som mal pocit, že stojím, všetci sa hýbujú a ja si vyberam, že čo idem robiť. A imedzitým, čo oni povedali jednu vetu, tak ja som si proste prešiel v hlave milión dalších veci a mal som, veľký vnútorný pokoj a zároveň môže dozvoliť byť, čo.

Bolo super. K tomuto ma napáda, že vlastne hlavne v tomto období je veľa ľudí v strese, ale aj teda tí, ktorí sú v tých manipulatívnych rôznych vzťahoch. Prečo sa manipulácia tak ľahko dá zintenziviť v tých.

Stresových situáciách? Pretože stres je emocia, lebo strach vznikol na to, aby nás chránil. Čím viac som v strachu a obave, tak tým viac sa moje telo zapína, aby som sa bráňal. Tež ten pôvodný mechanizmus bol na to, že bol na mňa figér, keď som bol v tom lese, pravý človek. tak ma vlastne nakopol do toho, aby som dokázal tú situáciu zvládnuť. To znamená, nabudil ma, vyriešil za mňa, zvyšil mi pozornosť na ten problém, ktorý tam bol, nič iného mi nedovolal riešiť, proste dal mi energiu, aby som toho tigra porazil. A ak to bol dlhší boj, tak mi dal ešte potom vypol imunitný systém, aby som mal lepší zdroj, viac energie, hej, nepotrebujem rád, nepotrebujem tráviť, všetko sa povypína, aby som mal všetku energiu na boj. To bolo super, slúžilo to na prežitie. Teraz my máme veľmi veľa podnetov, ktoré vlastne spôsobujú stresovú reakciu. Keď si to zoberieme inak, že keď som v lese, tak tam toho stresu nie je veľa. Tam je pokoj. Chodíme do lesa väčšinou relaxovať, dokiaľ nevybehne ten tiger, hej, alebo nejaký meseď. To je prvý stres, stres. Alebo nedojde na nejaký, že mám pocit, že idem nekde spadnúť, hej. A to sa stáva tak málo, že drvivá väčšina času v lese je pokoj. A teraz keď sa prenesieme do tohto sveta, v ktorom my žijeme, v mestách, napríklad, Billboardy na mňa kričia emočné nejaké veci, ktoré mi vytvárajú emocie. Neviem, čo to je. Rôzne, už len tie výrazy, ktoré tam dávajú, sú emočné a náš mozog to musí vyhodnotiť. Takže sme sa hovorili, že najprv to musí vojsť do mňa, ja to spracujem a potom niečo s tým viem robiť. Takže už ma to ovplyvňuje, už to vyvoláva vo mne nejakú stresovú reakciu. To, že ma skoro zrazí auto, to, že niekto niekde na seba kričí bedam naj, ale ja tam nie som ani účastný toho konfliktu, už to vyvoláva stres. To, že mi ráno zazvoni budík, je stres. Všetko to vie byť stres a potom ešte tieto medizovické stresy, nebo stres o prežitie, že mám nejaké existenčné problémy, zdravotné problémy, to sú všetko stresory, ktoré sú veľmi silná a ťažko sa s nimi potom pracuje a najsť v tom dôchodnom pokoje o to náročnejšie. Tým pánom nás to potom odplynúje v tom myslenie. Hľadať z toho cestu, ono je vlastne ťažšie. Preto ten mindfulness. Preto aspoň tých 5 dní aj za začiatku to určite nepojde. Bude sa zdať, že to je zbytočné. Treba v tom vydržať. Treba aspoň pol roka to robiť. Akože aj 3 mesiace už urobia zmenu. ale vydržať, že ten mozg sa potom začne meniť a človek spomalí. To spomalenie toho strecového do toho takého neutrálneho vie potom pomôcť Ebinom.

V rozhodovaní. Mne ešte pri tom strese napadla otázka, že ako vieme rozpoznať, že ten stres, ktorý je spôsobený, je tielený. Že to tielenie s vonkajšími vplyvmi že niekto nám navodzuje stres. Ako to vieme rozlišiť od takéhotoho stresu, ktorý sa jej popisoval, že sú tie situácie, ktoré sa nám bežne dejujú v mestach alebo v tom každodennom živote? Z pohľadu týchto manipulácií, ako vieme rozhodnúť, že ten stres nám niekto.

Celé nenavodzuje? Takže ja ho pociťujem vtedy, keď som s ním, alebo s ňou. Ak mi ten človek hovorí nejaké vety, Ja sa zrazu cítim v napätí, lebo ten stres je väčšinou v začiatku gennapätie, nejaké telesné stiahnutia alebo niečo podobné, ale ja dokážem vyhodnotiť, že v tom tele mám to napätie, tak to je, že vtedy to robí ten človek. A teraz je otázka, či to robí vedomé alebo nevedomé, alebo môže byť aj nevedomé, že on len, alebo ona hovorí spôsobom, ktorý je, že na všetko nadáva, všetko je zlé, nič nefunguje, tak už to vyvoláva napätie. verzus že to je potom ešte mierené potom niekde na mňa, že ja som nejaký neschopný, niečo robím zla a tak dále a už to vlastne prenáša sa aj.

Na mňa. Dobre, tak aby sme to nejako tak uzavreli, toto naše dnešné rozprávanie. Čo by si ešte povedal, alebo čo by si odporúčil, aby ľudia mohli spraviť, aby sa čo najviac dokázali napojiť na seba, aby prestali byť tak veľmi paralizovaní kvôli týmto rôznym manipulatívnym situáciám. Čo je taký nejaký tvoj typ.

Na záver? Takže ideálne je o tom, že hľadať, čo z toho dokáže človek spraviť. Jedná vec je tá meditácia alebo nejaké mindfulness. To sa dá robiť aj počas toho, že kráčam niekde, len schýmam si svoje okolie a ani nad ničím nerozmýšľam. A vnímam, že ako by za petlo na stromoch, alebo ako vietor mi natvári. A potom dostatok spánku. To je podľa mňa veľmi klúčová časť toho celého. Takže spánok. potom vypnúť sociálne siete, že tam je veľmi veľa stresových podnetok, ktoré zbytočne ma nejakým spôsobom spúšťajú a zároveň mi hovoria, aký by som mal byť a nemal byť a čo by som mal robiť a nemal robiť, takže vypnúť všetky takéto sociálne siete, správy všetky. tie všetky typy, čo chodia o siedmy a podobné. Väčšina informácií sa ku mne takči tak dostane a väčšina sa ma aj tak netýka úplne priamo, takže nepotrebujeme tento stres na živote. Takže to. A ešte mi tam jedna vec napadla. No a potom zdravo sa stravovať a mať dostatok relaxácie a mať dostatok vzťahov, o ktoré sa viem oprieť. Takže základný návod na to, aby človek dokázal byť nejakým vyrovnané spokojným, no a ešte cvičenie, na to som zabudol. To pomáha potom vládať aj stres, aj podávať výkon. A ešte energetické nápoje a káva. A to vyradiť, ak sa dá. A zase, každý si môže, každá môže vybrať, čo z toho chce, Viac je kombinovaných týchto vecí, tým efektívnejšie to je. To znamená, vyradiť kofeín, lebo v ten spôsob je veľa napätia, a to minimálne ja nepijem kávu. A dám si úfak, že rada uhorský rok, keď som fakt, že umelený, a vnímam, že ten deň som potom podráždenejší, celý som napätejší, že on sám o sebe toto nečerpia. To minimálne mne, možno nikomu to nerobí. A potom ešte som zabudol, áno, všetky možné drogy. cigarety, alkohol a ďalšie rôzne látky, či už fyzické, alebo potom aj také, akákoľvek závislosť nepomáha vôbec na to, aby sme ten náš mozg mali v pokoji a dokázali sa rozhodovať slobodne. Či mám viac závislosti, tiež ťažšie sa budem rozhodovať slobodne, alebo mám niečo už niekam vtahá. Takže celý tento gudáš, ktorý vám povedal, tento mix, každý si hovorí na kombinovať ako chce, a vie mu to potom pomôcť v tom živote a si to.

Upratať nejak. Viete, Martin, veľmi pekne ďakujem, že si sa podelilo fakt, že veľmi vzácne typy počas tohto nášho rozhovoru. Je ešte niečo, čo by si na úplný záver.

Chcel povedať? Držím palte. Až nech si ľudia vedia vybrať život, v ktorých chcú žiť, majú tú silu ho žiť a tento troje na to, aby ho.

Mali žiť. Tak ešte raz ďakujem tebe, ďakujem aj, že si si vypočula alebo vypočul dnešnú epizódu. Keď sa ti páčila, tak sa prihlás na odber, nech si neunikni žiadna tajma. Vzdelaj ju na sociálnych sieťach a ohodnoť podkaz o Crca hviezdičkami, aby sa k jeho obsahu mohol dostať čo najviac ľudí, ktorí môže pomôcť. Ešte viac inspirácia, odkazy aj na to, čo robí Martin nájdeš v popise tejto epizódy. Už teraz sa na teba teším pri ďalšej téme podkazu o Crca, tam, kde začína nová kapitola tvojho príbehu.