#5. Ako ma narcistický vzťah takmer zničil

Vítaj pri ďalšej epizóde podcastu o crca, v ktorom sa narovinu a otvorene rozprávame o partnerských vzťahoch, narcistickej manipulácii a o tom, ako nájsť cestu naspäť k sebe, prebudiť ženskú silu a otvoriť sa skutočnej láske. Dnes sa budeme rozprávať s jednou z vás, s Tereskou, ktorá vám povie svoj príbeh. Tak Tereska, ja ťa vítam tuto v našom rozhovore a chcela by som sa hneď takto na úvod spýtať, že ako teda vyzeral ten tvoj vzťah s manipulatívnym partnerom a teda keby si nám mohla povedať začiatok toho tvojho príbehu.

Ahojte. Chcem povedať, že odohralo sa to pred 8 rokmi. Čiže je to starý príbej. Avšak v mojom srdci je stále ako keby sa odohral včera. A stalo sa to tak, že som sa zapísala na zoznamku, pretože som bola 3 roky rozvedená a chcela som niekoho spoznať.

No a ako ten vzťah vyzeral na začiatku? Ako ste sa zoznamili, ako to vyzeralo?

A predtým som si vlastne dala, dá sa povedať, nejaké kritéria, aby ten muž bol samostatný, aby mal prácu, aby mal vlastný byt, auto, pretože som tu žila po rodine. Čiže ja som si takéhoto partnera aj vyberala a na začiatku naozaj vyzeral, že splňal všetky kritéria. Vysokoškolský muž Vlastný byt, vlastné auto, slobodný, bezdetný. No neber to.

Kedy si si začala uvedomovať, že tam nie je niečo v poriadku? Prejavili sa tam tie jednotlivé fázy narcistického cyklu, alebo čo si si tam všimla? Kedy si si to uvedomila, že tam nie je niečo v poriadku?

Ja som hneď na začiatku dušila, že niečo tam nie je OK, ale ja som nevedela pomenúvať čo. Napísala som mu správu a on mi odpísal, no ďakujem, veľa si sa rozpísala. A ja som na to nevedela reagovať, že čo mám napísať. Veď som do toho investovala svoj čas, veď mu napíšem správu a on ma sfúkol. A to bolo fakt, že na začiatku ešte sme sa vtedy ani nestretli. A hneď takéto signály. Lenže v tom čase pre mňa bolo najsi partnera a zaluží si rodinu. To bola mantra v hlave. Idem, idem, idem. A ja som to prehliadala.

Aké tam ešte boli nejaké také varovné signály, ktoré si mohla prehliadnúť napríklad na začiatku?

Bol nejaký iný, neviem to špecifikovať. Povedal mi, že je aj tak, že... Dokonca mi povedal, že nemal žiadne devča. A ja som v tom momente, mne vôbec netrklo, ak 37-ročný muž Nemal doteraz žiadnych vzťah, že tam asi naozaj niečo nie je v poriadku. Keďže ja som empatická, tak ja som si sama sebe hovorila, že no, tak musím s nej žiť, Láčku, musím ísť na neho pomaly. Úplne, že mne to nedocvakávalo. A keď dával nejaké, ako keby... No, nevedel sa ako keby viadrovať, nevedel sa so mnou komunikovať. Keď ma nejakým spôsobom zhadoval, tak ja som to ospravedlňovala, aha, on nemá skúsenosti so vzťahmi. konkrétne príklady. A v práci, to bolo v zime, v práci sme dostali na Mikuláša vianočné pečivo v takých dozičkách. A ja som mu poslala SMS-ku, že pozri, čo sme dostali a ešte k tomu sneži. A on mi odpísal, a na akom snehu to fičíš? A akože to boli, že keby som mohla povedať na Daudi, tak to boli fakt, že a riadne odpalovania. A ja som, že... Nechala som to tak, ale nevedela som na to reagovať. A akože niekto, kto to teraz počúva, si hovorí, a čo je ona fakt šibnutá, že ostala v takom zťahu? Ale keď sa ti to deje, tak ty nevieš, jednoducho nevieš, čo máš povedať, nevieš, čo máš urobiť. Čiže ja som ako keby ten lovebombing ani nezažila, ja som hneď išla do tohto a pokračovala som ďalej, lebo mantra, dieťa, muž, lebo keď máš 38 rokov a si rozvedená, a si bezdetná, tak si v našej spoločnosti hodná upálenia na hranici. Vieš, to je, že To je, keď ti na rodinej oslave každý hovorí, no kedy sa už usadíš, kedy bude bábetko, keď ti to hovorí sestra, keď ti to hovorí mama, keď si každý na teba pozera. A keď sa predstavuješ pred novými kolegami a povieš, že nemáš deti, tak pozerajú po tebe, lebo to je to prvé. Mám manžala, mám dieťa, mám rodinný dom. Hej, takto to v našej spoločnosti chodí. A keďže som chcela mať hodnotu, tak som na správu, na akom snehu to fitíš, jednoducho neragovala.

A ako sa to ešte ďalej prijavovalo? Že ty si hovorila, že si vlastne vhúplala úplne do takej tej už ponižujúcej fázy, ale aké ešte nejaké konkrétne príklady? Lebo mnohí ľudia si nevedia predstaviť, aké banálne doslova tí príklady môžu byť, alebo tie situácie, na ktorých si tí ľudia povedia, že však ale, ako si aj ty povedala, že čo je šidnutá, že v tom zostávala, že sa nechala takto ako zlákať do niečo, nefunkčného do niečoho toxického. Aké by si si mohla spomenúť nejaké ďalšie konkrétne veci, ktoré sa odohráli, situácie, ktoré sa stáli, alebo nejaké reakcie, ktoré si takto od neho mala, aby si to človek vedel tak viac, konkrétnejšie predstaviť?

A napríklad, ja som v tom čase robila v medzinárodnej firme a občas bolo potrebné vycestovať do zahraničia. Takže, a tu sme chodili spolu možno za také 2-3 mesiace, aj keď neviem, či sa to dá nazvať, že chodili, stretávali sme sa, hej? Také 2-3 mesiace a ja mu hovorím, že príde za mnou do Amsterdamu, mala som ísť tam na mesiac. A on na mňa pozrel a hovorí, keď mi kupíš letenku. Tak áno.

Čiže takéto klasické nárokovanie. To sú také situácie, že ťažko sa to popisuje, prečo človek v takom zostáva. A to je hlavne téma toho traumatického priputania. a možno by sme na to mohli nadviazať, že ty si síce v takom vzťahu nezotrvala dlho, ale napriek tomu ťa to nejakým spôsobom poznačilo na ďalšej obdobie. Takže ak si spomíneš ešte nie na nejaké manipulácie alebo na nejaké spôsoby, akým ťa ponižoval ten tvoj partner, ak ešte máš nejaké, teraz čo ťa napádajú nejaké.

Konkrétne príklady, Ako napríklad zaujímavý je rozhod. Títo veci sa zbierali, zbierali, zbierali a u mňa to bolo na fázi, čiže ja som asi po Dvoch mesiacoch zaváhala a som sa na chvíľku stiahla. Potom zase som sa ako keby odzvala a tak. A takýchto ako keby predstávok bolo tri. A keď už štvrté bolo také, že už ani neviem presne, čo to bolo. Išli sme do kina. A teraz ich predstav, v tých nákupných centrách v tom kine za pokladňou sú stredoškoláci, študenti, ktorí tam brigádujú.

Hej.

Takže my sme tam vstali, dvaja dospelí ľudia, pomaly štyriciatnici, mala som možnosť si vybrať miesto, kam si sadneme do kina. A teraz ten brigádník povedal 15 eur. A ten môj partner si odstúpil odo mňa dva kroky do diskretnej zóny a nechal ma pri pokladni zaplatiť 15 eur za dvoch zalízky. Nekúpil ani popcorn, nič, absolútne nič. A ja som vedela, že tu už cesta nevede.

Dobre, a teraz sa spýtam možno tak, čo sa pýtajú aj ľudia, ktorí toto počúvajú, že prečo si napríklad ten lístok, prečo si tie vstupenky kúpila ty, prečo si napríklad v tom momente nemala nejakú potrebu mu na to niečo povedať?

To je to, že ja jednoduchá dievča, vychovaná, dobrá dievča, poslušná, empatická, jednoduchá, ktorá sa mi na nič nenarokuje, nevedela som v tom čase sa postaviť za seba a povedať. To je to, že vnútri cítiš, že to nie je v poriadku, Ale ak zvykovi máš niečo, že ty musíš byť ta poslušná, tak jednoducho nevieš.

Hej.

A to je to, že na jednej strane áno, akože berem, že assertívne som umela povedať svoje, na druhej strane zdravý partner by ani nedopustil, by svoju partnerku takto neponižil. Hej.

Čiže toto by si nazvala, že to bol tak nejaký bod zlomu, alebo bol tam iný bod zlomu, kedy si sa rozhodla, že už tak nebudeš pokračovať a že s tým budeš končiť? Teda ty si sa rozhodla, že skončíš?

Toto bola posledná kvapka. Toto bola fakt, že posledná kvapka. Akože za tých 5 mesiacov stretávania sa toho udialo naozaj veľa. Ja po tom rozchode som si napísala, že čo ma všetko zranilo. Ja som si tam napísala asi zo 60-70 rôznych situácií a bodov, ktoré boli pre mňa ako brutálne zraňujúce. Je pravda, ani na jeden z tých bodov som mu reálne nevedela nikdy nič povedať. Len ma to zranilo a ostala som ticho. Hej, ja som do toho konfliktu nešla a ani som nechcela ísť, lebo ja potrebujem muža, aby som bola hodnotná. Chápeš, že tam za tým to je... Akože teraz keď sa na to pozerám, tak si hovorím, že ako nie. Ale v tom čase to bolo, že Viete, ako to niekedy našli staré mami, že ja som si s ním vytrpela 40 rokov života. Takže ja len 5, ale 5 mesiacov tak. Ale akože bolo to intenzívnych 5 mesiacov.

A to ste teda ani spolu nežili. To ste sa len stretávali a teda žiadne záväzky ste potom spoločné asi zrejme nemali. Čiže ani dieťa z toho nevzýšlo, ani nič podobné. Takže nemusela si riešiť ako v náväznosti na to ešte nejakú ďalšiu komunikáciu s ním. Mala si podporu od rodiny alebo od priateľov, keď si sa rozchádzala s ním, alebo ako to vyzeralo v tvojom takom sociálnom kruhu ľudí okolo teba? Verili ti, keď si napríklad povedala, že čo sa ti deje, alebo čo sa ti stalo?

A to je ďalšia vec. Tým, že sme sa stretávali tak krátko, tak ja som nespoznala ani jeho rodinu, ani on moju. a ani priateľov. Žiadnych priateľov nemal. Nehovoril o nikohom. Ja mojim kamarátkám som hovorila, že s niekým som, ale oni ho nevideli. A keď som hovorila, že čo sa mi ako keby dialo vo vzťahu, tak to sú tie také Ale prosím ťa, že to každý muž, to tak, to ty nemôžeš. A čo ty si vyberáš? Akože veď sa pozri na to, si baculka máš 38, čo ty chceš? Jednoducho, buď rada, že máš základné hygienické návyky a to stačí.

Ježiši Marie.

Akože hovorím to s natázkou, ale toto je presne o tom, že... Ale prosím ťa, že čo ty chceš, akože nejakú kvalitu vzťahu, hej? Nie, nemala som. A v tom čase, tak ako hovorím, 8 rokov dozadu, to nebolo, že na YouTube ti vyskúšají o narcistických vzťahoch, čo to je, nie. Žiadna literatúra, nič. Ja som nevedela, kde som skončila, v čom som skončila. Ja som mala tak brutálny zmetok, že po rozchode, ja si naozaj nepamätám 3-4 mesiace, a ja viem, že som fungovala na nejaký autopilot. Ja som naozaj nerozumela, čo sa deje, a keď som sa s ním rozchádzala, Tak on mi povedal, že a konečne mi už povieš. A ja som nevedela povedať, že prečo. Ja som nevedela jednu súvisľu povedať, súvisľu vetu povedať prečo. Ja som mu len povedala v aute, tichým hlasom, prosím, nechaj ma odísť.

A robil ti nejaké problémy, ako pri tom odchode, že bránil ti v tom, alebo chcel sa vrátiť, chcel ťa naťahnúť naspäť do toho stia?

Ale priamo v tom aute neurobil, ale v podstate do hodiny na to, ako som sa s ním v aute rozišla, do hodiny na to napísal e-mail. A to bol, ja neviem, že či ten e-mail mal predpísaný to bol e-mail dlhý, keby som ho vykláčila na také dve, tri, čtyri až čtvrti, takže dlhý, dlhý, dlhý e-mail, kde vysvetloval jednotlivé typy správania, že že bal sa, že ho opustím a už sa to stalo, hej, čiže manipulácia. Že nechcel som s tebou dísť tancovať preto, lebo som netancoval ani na maturitnom večierku na Stuškovej, vieš, so svojou mamou. Mal 37, Stuškovou máš, keď máš 17 rokov. Takže 20-ročná trauma, že on netancoval, tak mi to napísal do toho méhu. A akože rozpísal mi všetky tieto veci. A ja som mu na to odpísala, rozumiem, ale s týmto ti nepomôžem. To sú tvoje veci. A na to bola odpoveď. Prečo mi hovoríš, že sa mám zmeniť, keď ty sa zmeniť nechceš? Čiže napíše srdce rvúci e-mail, že vráca ku mne, že ja mám sice nejaké traumy, strachy, bolesti, ale prosím ťa príď. A keď mu povie, že nie, toto je tvoje, tak zautočí na teba.

Čo ti pomohlo po tom rozchode alebo odchode z toho vzťahu? Ty si hovorila, že si mala niekoľko mesiacov úplne tak, že si to mala všetko na autopilota, že si z toho nepamätáš dokopy nič. A prečo sa možno aj podľa teba toto stalo? Z toho jej vlastnej perspektívy, že si vlastne si nič nepamätala. Ako si spracovala ten zmetok, keby si mohla k tomu niečo povedať?

Pred týmto vzťahom ja som bola vydatá a bola som vydatá 15 rokov. My sme sa s bývalým manželom rozviedli kvôli tomu, že to bola, dá sa povedať, detská láska, taká študenská. Ja som sa vydavala, keď som mala 20, on mal 25 a po 15 rokoch sme sa rozviedli. Za tých 15 rokov som nezažila nič takéto. Tam ten vzťah bol rešpektujúci. Len sme už potom nevedeli pokračovať ďalej, lebo každý chcel od svojho života niečo iné. Hej. Čiže ja som skúsenosť s niečím takýmto predtým nemala. Takže pre mňa ten vzťah bol tak traumatizujúci, lebo ja som ne... nevedela, čo mám robiť. Ja som nevedela, čo sa deje. Keby som mala problémy aj v iných vzťahoch v tom čase, tak si hovorím, tak je furtník šopa niekde problém vo mne. Ale máš za sebou dlhodobý, 15-ročný manželský vzťah, ktorý síce skončí z nejakého dôvodu, ale nie z dôvodu nejakého psychického týrania. A potom zrazu máš toto, tak ty naozaj To nebol deň, kedy by nebolo kritika, ponižovanie, znevažovanie. Takže ja po tom rozchode som ako keby spracovávala tie emócie, ktoré sa počas tých piatých mesiecov nahromadili, lebo ja som ich nevedela počas toho vzťahu spracovať.

A čo ti pomohlo to spracovať? Čo si robila alebo čom si sa venovala?

Spala a plakala. Spala a plakala. A jedla a spala a plakala.

A robila si aj nejaké metódy alebo nejaké techniky alebo niečo na uzdravenie alebo obnovu seba dôveri alebo dôveru vo vzťahy?

V tom čase som o ničom takom nevedela. Nevedela som, čo mám robiť. Ja som naozaj len plakala, spala a jedla. Až po 4 mesiacoch som sa prvýkrát zapísala na rozvojový kurz. Na víkendový rozvojový kurz. A tam začala moja cesta seba rozvoja. Ale dovtedy, tak ako hovorím, že ja som mala 15-ročné manželstvo, ktoré bolo Normálne v podstate, hej. Takže ja som nemala potrebu chodiť na nejaké... Ja neviem, na nejaké terapie, alebo... Venovať sa ne... Žila som v bežným životu, nevenovala som sa osobnostnému rozvoju. V tom čase som nevedela ani meditácia, ani ja neviem... nejaké iné aktivity ženské kruhy alebo nejaký intuitívny taniec. Nič. Hej. Takže bola som úplne ako keď nasadníš do nejakého auta a sa zrútiš z útesu A tak som skončila. A hľadala som cestu von. Slepé uličky boli, ale našla som.

A koľko ti to trvalo, kým si tú cestu von našla? A čo si teda potom našla? Lebo vlastne, toto môže veľa ľudí zrejme zaujímať že tá dĺžka toho spracovania takéto traumy je rôzna. Lebo to závisí od veľa rôznych faktorov. Ale čo teda vlastne... Ako dlho to teda u teba trvalo? A čo si teda našla?

U mňa to trvalo dlho, tak ako hovorím, že je to 8 rokov stará záležitosť. A až teraz vidím, da sa pôjdať svetlo na konci tunela, takže ja to uzdravenie berem, že mne to trvalo 8 rokov. Ale tak ako hovorím, že ja som do toho vpadla tak, že som nemala žiadnu vedomosť a neboli žiadne zdroje. Zároveň, čo chcem povedať, že tým, že som nevidela, čo mám robiť, nemala som sa na koho obrátiť. A ja som nedokázala pracovať a mňa vyhodili aj z práce. Ja tomu rozumiem prečo, ale jednoducho, keď vstúpiš do takéhoto vzťahu nepripravená, ty prídeš o všetko. Jednoducho, ja som prišla o prácu, ja som nemala príjem a stále som bojovala s tým, čo som kúrnik šopa urobila zle. Vieš, mi sa tam spúšťalo, teraz už viem, vnútorné dieťa. Keď dieťa je nejaké zlé, napáda ma české slovo zlobivé, tak rodiť ho začne ako keby. No a teraz chodí do detskej izby a tam rozmýšľa, čo si urobila. A ja som rozmýšľala, čo som ja urobila, kde som ja urobila chybu. že sa ku mne takto správal. Ja som na vine a ja som celý čas mala hľadu zamestnanú týmito myšlienkami. Takže ja som nebola schopná pracovať a nevykonávala som svoju prácu a vyhodili ma z nej.

Potom si sa ako dostala z toho, že ako rýchlo ti trvalo buď nájsť niečo ďalšie ako nejakú pracovnú príležitosť Ako si sa vlastne pretlkala?

4 mesiace som bola doma. Našťastie, že som mala nárok na podporu, tak to ma zachránilo. A našla som si ďalšiu prácu. A to je ako keby tí muži mali nejaký senzor, že keď už sa začínaš spametávať, tak ja som ho náhodne stretla. Tak sme sa náhodne stretli a potom mi napísal, že keď ma uvidel, že sa mu začali vynárať spomienky na naše pekné stretnutia, tak sa začal pýtať, či by sme sa nevrátili k sebe a tak. Ja som mu napísala na to, že najprv by sme sa mali porozprávať o tom, čo sa stalo a tak. A že za tých 5 mesiacov som sa o ňom poriadne ani nič nedozvedela. Na to mi napísal správu. Keď to takto vidíš, že si sa o mne nič nedozvedela, tak nie je vhodné vrátiť sa do nášho vzťahu.

Takže vlastne, aké si mala pocety, keď si ho tak náhodne stretla, že vedela si sa nejako v tej komunikácii zorientovať, alebo bol to len čisto, že ste sa videli, alebo ste spolkomunikovali?

Stretli sme sa v električke a ja som si k nemu prisadla, lebo vieš, ja som sa do neho zalúbila. Ja som naozaj, keď sme neboli spolu v kontakte, najmne verila v to, že je mu cvitne v hlave, že mi ubližoval, že sa po mne správal bez úctia, bez rešpektu, že tým, že nie sme spolu v kontakte, to bolo asi rok, čo sme neboli spolu v kontakte, že že vlastne si uvedomí, že sa preberie. A že teraz, keď ma uvidí, a ja som v tom čase aj pekne schudla, tak si uverím, že keď ma uvidí, tak začne sa správať normálne, hej? Takže ako najiná, hej? Ale jednoducho, my empatickí ľudia to tak máme. Tu je, že veríme v dobro, veríme, že... že... lebo nás nikdy nenapadne sa k ľuďom takto správať, ale teraz už chápem, že je to ich mindset. Takže ja som k nemu bola milá, láskavá a tak. Takže on vycítil, že aha, že znova ju môžem nejako využiť, neužiť. Ale keď som si postavila hranicu, že no ale porozprávajme sa najprv. tak už som nebola žiadaná. A medzi tou jeho prvou správou, že poďme do vzťahu a tým odkopnutím prebehla len hodina. Takže mu stačila len hodina na to, aby si uvedomil, že ma nechce.

A ty teda si ešte mala vtedy záujem vôbec, akože ísť do toho vzťahu, že tým, že si bola do ňoho zamilovaná, tak ešte si vôbec koketovala s tým, že by si sa vrátila?

Áno, ale aby bol zdravý ten vzťah.

Čiže ty si tamto uverila ešte, že by to mohlo akože sa nejako zmeniť. Že tam ešte si mala takúto nejakú nádej v tom.

Jasné, lebo to je to, že 15 rokov si vydatá normálny vzťah. Takže akože bolo to niečo takéto, no asi zo začiatku nevedela. Takéto ospravedlňovanie, že on to nemyslel zle, že to len bolo nejaké nedorozumenie. Ako teraz sa už na tom smejem, ale vtedy to naozaj tak bolo, že ešte by som do toho vzťahu s ním išla, ale už za mojich podmienok. Ale keď som povedal tie moje podmienky, tak pre neho to už nebolo lákavé.

A čo ti tá skúsenosť dala, aj keď bola taká bolestivá?

No, dalo mi veľa v tom, že... Tak ako hovorím, že potom v rozhode som bola na prvom semináriu, a potom na druhom, a potom na treťom, a potom na desiatom, dvaciatom. Čiže to boli šupy, lebo som si spracovávala Teraz tu poviem, že vnútorné dieťa, ale vtedy som nevedela, že čo spracovávam. Hej, že každý z nás z nejak... Aj keď rodičia sú fajn, každý z nás má nejaké zranenie z toho detstva. Niečo sa mu stane, niečo sa tam nepodarí úplne dobre. A ja som vyrastala ešte v čase komunizmu. Čiže tam na nejakú kvalitu vzťahov nie, to bol surový odchov. Hej. Takže vlastne pre mňa to bolo o tom, že ja som si spracovávala detstvo. Moji rodiče obidvaja sú robotníci. Otec už zomrel, ale mama ešte žije. Ale úplne z jednoduchých pomerov. Takže ja som nebola náročná, že chcem od neho, aby mi kúpil nejakú kabelku alebo niečo také. Ale v podstate ja počas tej doby liečenia som si dovolila kúpiť si nové veci, značkové veci. Jednoducho ja som si ako keby že liečila to, že som nemala dostatok pekného oblečenia. V tom čase existoval Tuzex. Hej, jedine. a naši rodičia na to nemali, aby nám kúpili oblečenie v Tuzexe. Takže, čo to pre mňa dalo, to obdobie liečenia, že som si liečila pocit nedostatku z detstva, liečila som si ženskosť, pretože akože žena, ktorá sa maluje, tak je chviflená. A to nie je pekné pomenovanie, hej? Takže toto mi dalo, že po tom vzťahu ja som po tých kurzoch začala objavovať, že aha, pritiahla som si ho preto, lebo som bola naozaj vhodný objekt. Skromná, jednoduchá, empatická, nic si nepýta, nič nechce. A vysokú školu som si urobila externie, sama som si platila, čiže samostatná. Úplne že vhodný, vhodný objekt. Pretože títo ľudia naozaj idú po takýchto ženách, ktoré sú síce schopné a vedia si zarobiť, zároveň nie sú príliš náročné.

No na toto by som aj nadviazela tým, že my sa tu rozprávame síce o partnerskom vzťahu, kde teda muž bol ten manipulátor a žena ako tá obeď tej manipulácie. Ale ty si mi aj predtým hovorila, že ty máš skúsenosť zrejme aj s nejakými ďalšími vzťahmi tohto typu v inom prostredí. Tak keby si ešte k tomuto mohla niečo povedať.

No, akože, zaujímavé je, že prečo som ichla do toho vzťahu a prečo som sa prihlásila na zoznámku BOLU, že moja sestra sa so mnou krátko predtým pohádala a vykričala mi, že som sebecká karieristická svina a niekoho si nenájdem. a na veci vekov zostanem sama. A mne sa to veľmi dotklo, že moja sestra mi niečo takétoho hovorila. Odtedy s mojou sestrou nie som v kontakte tiež 8 rokov, to sa udialo krátko pred tým, ako som sa zapísala na zoznamku. A vlastne ja som si uvedomila, že moja sestra má veľmi podobné črty, že druhých ľudí znevažuje, kritizuje. Čiže ja som si, tak ako som povedala, ja som nikdy v živote nezažila manipulatívny vzťah, nikdy v živote som nezažila narcistické zneužívanie. To som si myslela, lebo som mala fajn manžela. Ale keď sa pozriem na to spätne, tak som ho zažila v rodine od mojej sestry už v detstve. Čiže ono je to o tom, že až tedy, keď ty si začneš ako keby zvedmovať tie vzorce správania, tak začínáš vidieť, jasne a zraťaľne a že tá manipulácia v tvojom živote bola o mnoho skôr.

A čo by si tak odkázala svojmu mladšiemu ja, ktoré vstupovalo do tohto vzťahu s tým mužom? Už po skúsenosti, ktoré máš teraz, že vieš, ako to fungovalo, alebo ako taký vzťah funguje, alebo čo by si jednoducho samej sebe poradila keby si sa rozhodovala, či do takéhoto vzťahu vstúpiš?

Skôr to je o tom, že tvoja hodnota nie je v tom, či si vo vzťahu, ale tvoja hodnota je v tom, kým si vo svojom hnutri. Pretože keby som naozaj v tom čase nemala, vzorec, nemáš chlapa, nemáš pravdy, tak by som do toho vzťahu ani nevstúpila. Čiže skôr je to o tej sebahodnote, že nehľadaj sebahodnotu vo vzťahu, nehľadaj sebahodnotu v deťoch, nehľadaj sebahodnotu v iných externých vzdrojoch, ale vo svojom vnútri. Toto by som si povedala sama sebe.

To je myslím si, že veľmi krásny odkaz. A ešte ma napadla taká jedna asi posledná otázka, že čo by si odkazala alebo povedala ženám, ktoré sa boja odísť z takéhoto vzťahu alebo sa teda cítia uväznenie v tom vzťahu, ale nevedia, ako odísť. Čo by si im možno poradila alebo povedala?

Moja situácia je iná, lebo ja som mala svoje vlastné bývanie a ten vzťah bol naozaj na začiatku. Čiže pre mňa to bolo jednoduché opustiť z toho pohľadu, že tam neboli záväzky ani deti, ani majetok. A čo sa týka cítového, to bolo, že som sa vyniela, že ja som robila chybu niekde, hej? Ale pokiaľ je to žena, ktorá má s tým človekom majtok, deti, nemá kde ísť, poviem na rovinu, nemám odkaz. Neviem si to ani predstaviť. Len to, že súcitím s tebou, Ale neviem. Viem, že to musí mať veľmi ťažké, ak je ekonomicky závislá na ňom, ak je závislá na ňom ohľadne detí. Ja viem, že títo ľudia Dokážu urobiť to, že zo života peklo. Hej, ja som až také peklo nemala, ale zo života ti urobia peklo, že začnú ťa ťahať po súdoch, trestné oznámenia na sociálku a neviem čo všetko. Čiže nemám, nemám radu pre takúto ženu, lebo nemám takú skúsenosť.

A keby si poradila žene, ktorá teda tie záväzky v tejto chvíli nemá, tohto typu, tak by si mala nejaký odkaz pre nejakú ženu?

Áno. Ty si viac ako čokoľvek iné. Jednoducho zbal sa a odeď. Keď nemá záväzky, tak je to o mnoho jednoduchšie. Vstúp si do svojej síly a odiď. A ono to je také, že keď si uvedomí, že toto je to, čo chcem. Je to naozaj to, čo chcem. A keď si povie, že nie, Tak old age.

A na to by som ešte nadezala asi takú úplne poslednú otázku, že ty si hovorila, že aby vstúpila tá žena do svojej síly, ale práve v tom období, keď sa rozhoduje, že odíde, tak je väčšinou bez síly a bez energie a vyšťavená, zmetená, vyčerpaná, cíti sa ponížená, nedoveruje si. Takže čo by si možno ešte na záver takto odporúčila ženám, alebo teda celkovo ľuďom, ktorí chcú začať takú cestu uzdravenia, aby teda mohli aj vo väčšej sile ten vzťah opustiť a zároveň sa do tej vlastnej sily znovu dostať.

Tá sila je v podstate púd seba záchovy. Jednoducho u mňa to bol naozaj púd seba záchovy, že Ja som vnútri vedela, že keby som ostala čo je len sekúndu na viac, že nemusím prežiť. Hej, to je niečo také, že keď si spadneš úplne na dno, tak vtedy to piaci sa aj slámky chytá, že naozaj, Dosiahneš dno a chceš žiť, tak ani nevieš, ako tú silu máš. Neviem, či mi rozumieš.

Áno, ja tomu rozumiem, pretože ja som to mala podobne. Ja som vlastne odchádzala už v takom štádiu, že kde to bol už pod seba zachoviť. Takže veľmi, veľmi dobre si to viem predstaviť, ako to vyzeralo. A myslím si, že toto je taký dosť taký taký výrazný moment toho celého aj rozhovoru, že keď sa to už dostane vlastne na ten púd seba záchoviť, tak už je to úplne na tom hlbokom dne a že myslím si, že každá žena, ktorá sa rozhodne, že to chce prežiť a že chce zažiť naozaj hodnotné vzťahy a zdravé vzťahy, takže túto silu v sebe určite nájde. Aj či má záväzky, alebo nemá v tejto chvíli s tým človekom. Je ešte niečo na úplný záver? Čo by si k tomu to chcela dodať?

Asi v tom, že Dôveruj tomu, čo cítiš. To by som odkázala každej jednej žene. Tak ako som povedala na začiatku, ja som hneď na začiatku cítila, že niečo nie je v poriadku, lenže neverila som tomu, nedôverovala, neprikladala som tomu význam. Jednoducho, ak cítiš, že niečo nie je OK, tak je to pravda a nie je to OK. To je asi všetko, čo by som povedala.

Ďakujem ti veľmi pekne, že si prijala pozvanie na tento náš rozhovor a vám ďakujem, že ste si vypočuli dnešnú epizódu. Keď sa ti páčila, tak sa prihlás na odber, nech ti neunikne žiadna téma, zdieľaj ju na sociálnych sieťach a hodnoť podkaz do srdca hviezdičkami, aby sa k jeho obsahu malo dostať čo najviac ľudí, ktorým môže pomôcť. A už teraz sa na teba teším pri ďalšej téme podcastov od srdca, tam, kde začína nová kapitola tvojho príbej. Pamätaj na to, že si zaslúžiš to najlepšie.