#8. On ťa nemiluje, on je psychopat

Vítaj pri ďalšej epizóde podcastu o crca, v ktorom sa narovinu a otvorene rozprávame o partnerských vzťahoch, narcistickej manipulácii a o tom, ako nájsť cestu naspäť k sebe, prebudiť ženskú silu a otvoriť sa skutočnej láske. Dnes sa budeme rozprávať s jednou z vás, s Katkou, ktorá vám povie svoj príbeh. Ja ťa tu vítam, Kati, na tomto našom rozhovore. A asi by som začala takou úplne prvou otázkou, že ako začal tvoj vzťah s narcistickým partnerom? Pretože to môže veľa ľudí zaujímať, že ako sa vlastne človek do takéhoto typu vzťahu vlastne dostane.

Tak ahoj. Jak sa začal môj vzťah Vlastne ten začátek nebol úplne takový ten klasický začátek vztahu, že niekoho potkáš, zamiluješ sa a už to už to nejak jede. Ten muž o mne hodne dlouho usiloval, trvalo to třeba rok. A ja som ze začiatku vôbec, mne to prišlo spíš komické, akože som si říkala, co my dva bychom tak spolu asi delali, to je úplne mimo. A tak som to tak pozorovala a on bol hodne vytrvalý a i teďka už späť mne videno nejakou přesňatou vedomnejší optikou. Vnímam, že vlastne za ten rok, nebo možná i rok a púl, sa dosť promienil ten spôsob toho, akým on o mne usiloval a začalo to byť víc a víc navázané na to, ako kdo som, co som, co mám ráda a tak. A tým sa to začalo stávať účinnejším. A ten vztah vlastne začal už s takové mojí Řekla bych až únavy, že som si říkala, ty o tak dobře, tak proste on u mňa tak rok nebo rok a pôl usiluje, tak tomu dám šanci a uvidíme, čo sa s tým stane.

A čím sa to zlomilo? Čím si ťa tak získal? Hovorila si, že si bola vyčerpaná, alebo teda tým, ako sa povie, takým tým dvorením. Ale čím ťa presvedčil? Že ty si zvolila kvôli tomu, že už si bola unavená, ale ešte tam niečo muselo asi byť, čím ťa nejakým spôsobom presvedčilo, že aby si ten vzťah s ním začal.

To myslím, že to boli... Dvie vieci. Jedna ta viec byla, že samozrejme mňal v sobe niektoré vieci, ktoré my imponovali. Týkalo sa to hodne nejakého umnení, takového všeobecného přehledu, toho, že sme spolu mohli diskutovať o spouste témat. A zároveň mňal v sobe takovú nejakú romantickú polohu, akože my psal básne. A pro mňa tá romantická gesta je docela dôležitá, že niečo to pro mňa znamená. Takže vlastne tá romantická rovina a to, že mi prišiel v té dobe prototip toho, teď sa tomu smiejú, ale prečo som sa tomu nesmála, takového toho rozervaného umelce z tých knížek, tak to bolo jedno místo. A druhé místo bolo, že ja som tehdy ba už nejakú dobu samá a samozrejme tá dlouhodobá pozornosť, ktorú on mi dával, tak nejakým spúsobem ve mne aktivovala To, že také mám nejaké potreby partnerské, že nejsem tady jenom single človek, niekde sama za sebe, ale že vlastne mít vztah je fajn a se všimť, co to obnáší, ať už je to nejaká intimita, nebo to, že s tým človekem môžeš niečo podnikať, nebo tak. Takže to byli tyhle dvie veci, ktoré ale sami o sobe by nestačili. Ale bylo to tou vytrvalostí, kde on jak bol vytrvalý, tak vlastne i neustále mňa nutil to nejak proskoumávať, že hele, a tak proč teda spolu nejsme, když je to tak a tak. A tak bych řekla, že to je... ako když proste sa říká o tej poslednej kapce, tak to proste kapalo, kapalo, pak prišla tá posledná kapka, tak to v jedro proste vylelo a to bol ten začiatok vzťahu.

A ako sa ten začiatok vzťahu prejavoval? Pretože tie fázy, tie poznáme, že ako ten artistický cyklus funguje, takže prejavovalo sa to nejak tak, ako to funguje, alebo ako čo si postrehla na začiatku? Keď to tak teraz späťne môžeš zreflektovať.

Ja som postřehla hlavne jakousi... To teď, jak to dobře vyjádřiť. Nebolo to úplne tak, jak to býva popisované v tých knížkách, ako že je nejaký proste ohromný lovebombing. a ty sa v tom úplne stratíš a je to celé proste wow, potkala som spríznenú duši a tak. Tak to u mňa takto nebolo. Myslím si, že i proto, že som intuitívne cítila, že nieco tam nehraje a zároveň tam bolo nieco, čo mňa k nemu táhlo a teď už viem, čo to bolo. A to bola nejaká taková divokosť, nespoutanosť, schopnosť projeviť i všechny vieci rúzne, ktoré obvykle sú skryté, zdravé podobie nebo nezdravé, že on si proste nebál projevovať nejakú energiu, ktorá niekdy bola ve forme agresivity, niekdy to bolo ve forme veľkej kreativity, bolo tam veľká vášeň a tak. A ja som do té doby hodne sama sebe vnímala ako takovú veľmi uviadomilo, vzdialanú, takú spořádanú, distingovanú ženu. A teď späť mi videno, tohle bolo nieco, co on mi mial do života prinést, práve otevŕiť sa všem tiem projevom života. Akorát, že ja som tehdy, tým, že som bola tak vnitři nejak naučená na to, že když už teda se s niekým niečo máš, tak potom je z toho ten vztah. Protože som i z rodiny, kde to bolo, že niekoho potkáš, zamiluješ sa, máš tie deti a tak asi s ním celý život. Tak kdybych sa mohla do tých momentov zpátky vrátiť, tak bych úplne natvrdo řekla, jo, tak proste vyspíme sa spolu, niečo sa stane, ja si tady ochutnám proste nejakú divokosť, dvášenie a takovú tú nespoutanosť, vezmu si to a du dál. ale tým, že ja som to takto neumela tehdy a bolo to pro mňa noúgou, tak som sa nejakým spôsobem primotala do toho vztahu tak nejak sama, bych řekla.

A kedy bol taký nejaký moment, že si si začala uvedovovať, že tam niečo nie je naozaj v poriadku? Že ty si to síce cítila, že ťa to tak ten rog a pol už čo ťa vlastne lákal, že ťa ako keby... vovábil do toho vzťahu, čiže v tom období si odolávala, lebo si tam niečo zrejme cítila. Ale že kedy bol už v priebehu toho vzťahu nejaký moment, kedy si naozaj povedala, že tam niečo nesedí, alebo že niečo nie je v poriadku?

No... Predpokládam, že sa ptáš asi v kontextu tej narcistne manipulatívnej dynamiky.

Áno, že keby si si to všimla, že tam už ako naozaj bolo niečo také veľmi manipulatívne, alebo že aké si tam postrehla nejaké várovné signály, že sa to začalo prejavovať.

Nedokážu sa teď späťne uvedomiť, jak rýchle sa to začalo objevovať. Viem, čo tie signály byli a viečinou sa to týkalo viecí, kde ja som řekla niečemu nenebo som si dala niekam nejakou hranici a bolo to Začalo to drobnostma. Ja neviem, že ja úplne nejsem holka, ktorá potrebuje, aby za ní ten můž všechno platil. Zároveň niekde je to fajn, když ten chlap pozvá spôj na zmrzku. A my sme takto občas niekam šli a vždy možná kolem toho placení začali byť nejaké Niečo sa tam dalo, čo ja som moc nerozumela tomu, proč sa to deje a jak to je. On používal často to, čo ty potom i popiseš v svojí knížce, práve to vyvolánie toho chaosu. Ja som položila jednoduchú otázku, platí mi každý z váš dohromady, nebo mňa zväš, ale nikdy som na to nedostala nejakou jasnou odpoviedť. Ale proste začali sa tam díť vieci, akože jaká ja som a proč zrovna a co tohle a že minule on platil a ja som sa nemohla vôbec dostať k tej odpoviedi. tak cítila som takové neprijemno v sobe, akože v tele. Cítila som zmatení a cítila som nejaké neprijemno v tele, ale v té dobe som tomu neprikládala úplne veľký význam. Jenom som si říkala, aha, tak asi to spolu nemôžeme vykomunikovať. Nicméne, tých viecí potom začalo byť víc a víc. Ale jak som říkala na začiatku, vždy sa to týkalo niečoho, že ja som niekam dala nejakou hranici.

A bolo v tom vašom vzťahu aj také obdobie, že si tomu verila, že sa to môže zlepšiť, že takéto jeho správanie sa môže nejako zmeniť?

To som vierila od začiatku a vlastne som tomu vierila ešte dlouho po tom, že už sme spolu nebyli. A vychádzalo to z niečeho, čo som zase potom odhalila až ex post. Že ja mám nejakú citlivosť na za prvé vnímaní vnitřných zranení tiech ľudí. Proto mi to postupne dovedlo i k profesie terapeuta. A druhá viec je, že vnímam potenciál v tech ľidech, že vnímam, čo je to, co by mohli prinášať svetu, čo sa im daří, v čem sú dobrí a tak. A je to niečo, čo vidím primárne. A tie stínové vietce vidím spíš až sekundárne. Takže ja som vlastne celou dobu bola taková, deť je to jenom toto, deť je potreba jenom tohle zmeniť, nebo tohle si uvedíme, deť by stačilo, aby třeba tohle sme nejak vykomunikovali. Ja som ze začátku se hodne zamieřovala na komunikácii a říkala som si, tak asi si tie vieci diajú, pretože ja to neumím dobře říci. Takže začla som sa hodne venovať na nenásilce. Začla som to diskutovať s rôznymi odborníkami. Chodila som na terapii a tam som o tom mluvila, jak vlastne tie vieci zdelovať tak, aby nespôsobovali tie výbuchy neustále. A tehdy som nevedela, že to môžu říci jakkoľvek, stejne ako príde ten výbuch, A zároveň som to prinášala, tie témata, i do toho vztahu, akože poďme proste na tom nejak pracovať, poďme tohle nejak řešiť, poďme tohle nejak zmieniť. Ale tam na to nebola moc dobrá odezva. Takže tak, áno. Ale na tvojí pôvodní otázku áno, vierila som dlouho, vierila som i dlouho potom. A trvalo to roky, než som si tak nejak řekla, ne, ne, ne, tohle to je fakt. no go a to je proste nejaká iluze, ktorú ja tam mám a je potreba to fakt oddeliť.

A keď hovoríš o tom, že to trvalo ešte aj dlho potom, tak vlastne keby si možno by povedala, že koľko trval ten váš vzťah a koľko si sa potom po tom vzťahu nejakým spôsobom, akože my prídeme k tomu ešte, ako ten vzťah sa zrejme ukončil, ale že ako si sa spametávela dlho potom, lebo to tiež si veľa ľudí nevie predstaviť, ten vzťah môže trvať kratšiu dobu, ale že potom tam nastane veľmi dlhé obdobie, kým sa človek vlastne nejako o trasie spamätá, alebo vôbec nejako zaradí naspäť do nejakého fungovania. Čiže keby si to mohla tak nejako priblížiť z tej tvojej strany, z toho tvojho príbehu, že ako to vyzeralo u teba.

No ten vzťah trval maximálne rok. mňa je otázka, co bychom do toho počítali, pretože tam byli rúzne rozchody, návraty a tak, ale řekla bych, že i s týmhle to bol rok a dávala som sa dohromady z toho třiadeset let a ešte pořiad to není úplne zahojené, pretože skrze to som potom došla k nejakým ďalším viecem. A doteď sa mi ale spousta viecí ešte vrací.

A ty si hovorila, že tam boli vlastne také tie znovu, že ste sa tak sebe znovu vracali, čiže v rámci toho roku tam zrejme dochádzalo k tomu, že ako keby ťa nás späť znovu lakal do vzťahu, aj keď ste sa rozišli, ak som to správne pochopila.

Jo, to tak bolo. Ja som dlouho neviedela, čo sa deje. Neumela som sa na to podívať z nadhľadu a nejak to reflektovať. Pomohli mi potom, až kdež som šla do centra pro pomoc ľidom, ktorí sú zasažení nejakým domácim násilím. A tam mi vysvetlili ten cyklus. A teprve na tom ja som uvidela, že to má presne pořiad stejnú dynamiku dokola a dokola. že ja v určitou chvíli už si říkam, ne, tak tohle to už fakt ne, to mi za to nestojí. Dám tam tú hranici, řeknú proste, ne, teď je konec. A pak začne tá fáze, ale ja ťa milujem, ja už to nikdy neudelám a ja tohle a ty si taková úžasná a nieco, nieco, nieco, nieco. A to už som pak v jednu chvíli už bola schopná si to všimnúť, že potom, jenom jak ja už som znovu proste na té údičce, tak sa to najednou zase přepne a všechno to jede na novo, tak jak to bolo. Což pro mňa bolo potom veľké zaufalství, že som si kolikrát říkala, tyjo, tak ja som vlastne úplná blbka, že zase som tomu podlehla. Možná sa im môže zdáť navenek, že opravdu človek je nejak hloupý, nebo že proste nemá všech 5 pohromade. Chápu, že to tak zvenku môže byť videno. Zároveň on třeba používal na mňa hodne silné kalibry, takže ať už to bolo všechne možné témata toho, jak on to měl ťažké, jak měl ťažké detství, co se mu všechno stalo v živote, a tak a proste tie příbehy, ktoré vyvolávajú potom nejaký soucit a empatii a tak. A zároveň tam byli rúzne výhrušky, akože když ty tohle, tak ja. Takže tam byli třeba i výhrušky sebe vraždou, akože keď ty se ke mne nevrátíš, tak ja sa zabiju a tak. To bolo pre mňa ťažké sa s tým porovnať, pretože som opravdu mela pocit, že ja mám za to nejakú zodpovednosť. A primárne nejsem človek, ktorý by vedomne chtel ubližovať lidem a niečo im spôsobovať a tak.

Čo bol pre teba taký ten úplný zlom, keď si si povedala, že tak s týmto už končím a že už v tom pokračovať nebudeš?

No mňa na nejaké úrovni zachránilo moje telo, ktoré v jednu chvíli úplne skolabovalo. A ten náš vztah bol dosť specifický, bohužiaľ v tom, že my sme spolu i pracovali v práci. A ja som sa jednou ráno probudila a nemohla som sa zvednúť z postele a už som tam proste nemohla ani fyzicky ít. A to bol zlom, ktorý potom rozpohyboval nejakú cestu z toho ven. A takový predzlom, ktorý mi prišiel dôležitý, bolo, když som sa dostala do toho centra pro pomoc obeten domácich násilí. A tam najednou bol niekto, ktorý říkal, to, čo sa vám deje, není vaše vina. To, čo sa vám deje, funguje takhle. A pamatujú si, že mi dali zaškrtnúť taký dotazník, Protože ja som to pořád nejak bagatelizovala a říkala som si, hele, tak to, čo sa mi deje, tak to nie je zase tak hrozné. A hodne som tam mela to, a teď mne přece nebije a tak. A oni mi dali ten dotazník a ja som zaškrtla opravdu úplne všechno, kromne toho fyzického násilí. A najednou, jak som to měla před sebou a říkala som si, tak ja som ze 30 položiek zaškrtla 25, tak to fakt znamená, že nieco není v pohode. Ale samo o sobe to nestačilo, pretože ja som nemela kolem sebe síť ľudí, kteří by boli schopní mňa takto v tom podpožiť a dáť tam to jasné ne a říci ano, proste takto to je. Tohle není tvoja vina, nikto nemá právo sa k tobe takto chovať. A navíc som presne druhý deň ráno prišla do kanceláře, tam zase bolo potrebovať udelať nejaké pracovní vieci a tak. Ta jasná správa tam nejak byla a prišla, ale pak v té realite to všechno bolo mnohem komplikovanějšie.

No a ty si hovorila, že ani tá podpora od blízkych ľudí tam nebola. Takže vlastne, ako ťa to napadlo, že ísť do takéhoto krízového centra, ktoré sa venuje domácemu násiliu, že kde si našla taký impuls, aby si sa tam vlastne vybrala a išla zistiť, čo sa ti deje?

No... Tenhle ten úplne konkrétny impuls som dostala od ženy, ktorá v tú dubu bola taková moje, si by sa dalo říci mentorka. Ja som to s ní dlouho řešila a ona v jednu chvíli úplne vypadla ze svojej role a začala na mňa kričeť a říkala mi, on ťa nemiluje, on je psychopat. V tom som vnímala nejakú naléhavosť. A říkal som si, že to je nejaké prehnané. Ale nedalo mi to, šla som domů, začala som si o tom niečo čísť, co to teda znamená, co to sú nejaké psychopatické rysy, jak sa to projevuje. To mne dovedlo na webové stránke toho krizového centra. Tam som sa začala čísť niečo o týchto manipulatívnych vztazích a najednou mi to úplne vystupovalo. Som si říkala, tak tady niekto popisuje úplne přesne to, čo se mi deje. Ačkoliv tam byla viečina príbehu spíš na tom fyzickém násilí, ktoré mne se nedelo, ale stejne to bolo nieco, akože už som si ríkala, aha, tak moment, tak tady už teda opravdu není niečo v pořádku. Ale i když som vsala ten e-mail do toho centra, tak tam pořiad bolo, ja neviem, proste možná přehádním, možná to je fakt v pohode. Ale ráda bych si o tom i tak promluvila a tak. A okamžite mi prišla odpoveď, neco sa s vám deje, fakt není v pohode a určite přijte na schúsku.

A teda medzi tými blízkimi ľuďmi si nikomu aj sa zdôverila, že čo sa ti deje? alebo si nikomu nehovorila, že ako to vyzera, alebo ako sa cítiš?

To mnelo nejaké fáze. Ze začiatku som sdílela tie vieci víc. I sem dokonce pri prvnej takovej situácii, ktorá mi prišla už hodne za hranou, tak sem i vyhledala psycholožku. A moje terapoutka, bohužiaľ, tehdy bola na mateřské, takže som byla u niekoho, koho som vôbec neznala a ona mi tehdy vôbec nepomohla a paradoxne sa postavila na jeho stranu. Tak to mňa hodne rozhodilo, tak som si říkala, to je nejaké zvláštne. A kdež tak môžu konkrétne popsať tú situáciu. A u toho blízkého okolí, ze začátku sa mi niečo zdílela. Boli tam dva typy reakcí. Jedna byla, to je blbec, proč s ním chodíš? A druhá byla, no ale ty si zase taková, maková a tak, a s tebou to také není jednoduché. A ja som pak přestala zdíleť vieci, pretože tá strana, to je blbec, proč s ním chodíš, začala byť silnejší a silnejší a ja som sa proste stydila, že nesem schopná sa z toho nejak vymotať. A ti ľidi mieli veľmi pádne argumenty a říkali, podívej, my tie sledujeme, tebe to jenom ničí, proč v tom seš. A ja už som pak v jednom chvíle ani sama neviedela, proč v tom som. Jenom som proste nedokázala sa z toho nejak vymotať, pretože presne i když som udelala nejaký krok ven, tak mne to pak zase smetlo zpátky. U tých ľudí, kteří byli takoví, že vždy je chyba na obou stranách a tak, tak tam som to nejak prestala sdílať už z principu, pretože toho, že chyba je na obou stranách a že za všetko môžu ja, tak toho som mala dosť doma. A už som nechtela, aby mi to niekto ešte pridával. Mela som potom jednu kamarátku, ktorá viedela všechno, čo sa tam deje. Té som sa svieřovala, pretože nejakým spôsobom ona vytvořila ten prostor, kde som necítila ten stúd. Ale ona bola pre mňa hodne dôležitá, pretože neustále říkala, mňa sa to nelíbi, mne to nepříde v pohode a tak. Ale nebil tam ten tlak toho, ježiš, a proč s ním ešte si a proč sa s ním neumíš rozejíť a tak.

A tá situácia, o ktorej si hovorila s tou psycholožkou, že vlastne ona sa priklenila na jeho stranu, tak ak by si mohla iba aby si to ľudia videli predstaviť, že čo to stálo, aká tá situácia bola, ako to vyzeralo?

No, nám sa stala taková situácia v aute, že my sme niekem jeli a on řídil a Řídil tak veľmi dynamicky a na môj spôsob až nebezpečne. A ja som mu tehdy říkala, neříkala som mu tohle, čo teď říkám tobe, ale fakt som říkala, hele, když takto řídíš, tak ja sa bojím, prosím, mohl by si trochu spomaliť. A na tady tú vietu prišiel obrovský výbuch toho, jak sa se mnou nedá vydržet, jak som hrozná, jak ho pořád kritizujú. A proste strašne na mňa kričel, což v prostoru toho auta je hrozne nepříjemné. A zároveň potom začal delať vieci, akože, jestli se teda bojím už teď, takže mi dá teda dôvod, abych se bála ešte víc. a začal rúzne strašne šlapať na plyn a na brzdu a tak. A ja som ho pak prosila, aby zastavil, že potrebujú vystoupiť a tak. A to mi vôbec nedovolil. A ja som sa fakt hrozne bála. Ale tým, jak som v sobi pořád mala ten program, že jo, tak chýbajú vždy na obou stranách a možná som to nejak špatne řekla, tak som si říkala, tak ja potrebuji niekoho nezávislého, kto mi na to dá nejaký náhled. A tohle som řekla té psycholožce a ona mi řekla, a proč mu kecáte do řízení? A to bolo pro mňa úplne, akože som sa fakt v ten moment chtia zvednúť a íť prič. A říkala som si, jak niekto môže tohle říct. Ale samozrejme, mne to zvyklalo, pretože ona byla nejaký odborník. Miela by byť odborník na nejaké myšlenkové a duševní pochody ľudí. A řekla mi tohle, tak to bolo takové ako aha. A teď späťne si říkám, pro boha, jak niekto, kto má titul psychologa, môže tohle udelať. Ale proste tehdy si to tak stalo a ja som nemela tú vnítřnú sílu tak vyvenutú na to, abych dala na tú svoj intuícii, že tady je niečo hodné.

Na to by sa dalo dobre nadviazať aj tou témou, že vlastne ako je to nebezpečné, keď sa ľudia zveria do rúk vlastne pri tejto narcistickej manipulácii a tej destruktívnej dynamike, že pokiaľ niekto nepozná, ako funguje nezažilium, alebo nie vyslovenie ako odborník na tú tému. Takže ak je to nebezpečné, že keď ľudia sa nechajú presne ako Stypu písal v tej situácii zvyklať niekým, kto ako k tomu povie nejaký takýto komentár, ktorý ti potom vlastne ťa ešte znovu hlbšie traumatizoval? A čo si myslíš, ako by sme do toho mohli dostať ešte túto časť tej témy, pretože my sme sa o tom už rozprávali mimo tohto nahrávania, ale že ako na čo by si, alebo ako to sformuľovať, na čo by si ľudia mali dávať pozor, keď hľadajú nejakú pomoc alebo podporu v rámci takéto situácie, že keď zistia, že sú v takom vzťahu, alebo možno niekto iný z ich blízkych ľudí v takom vzťahu, že čo z tvojej skúsenosti by si poradila týmto ľuďom, aby spravili, alebo čomu, aby sa vyhli?

Určite mi je klíčová viec to, že pokud ten človek, ktorému sa svieřuješ, nemá žiadnu skúsenosť s tým, jak tyhle vztahy fungujú, tak je to vždy triky v niečem a i pokuď to je odborník, pretože to, že niekto psychológ, nebo že je odborník na osobní rozvoj, tak neznamená, že bude pro tebe dobrá podpora v tejto situácii, pretože tá dobrá a kvalitný podpora a niekto, kto opravdu ti môže ukázať nejaké nástroje, jak z toho ven a zároveň se ti tam nestane ten victim blaming, tak je za mňa fakt jenom niekto, kto s tým má skušenosti. Takže buď presne nejaké centra, ktoré sa na to specializujú, nebo terapeuti, kteří sa na to třeba specializujú, nebo niekto, kto si tú zkušenosť zažil a zároveň už je zní ale venku. Protože samozrejme, když si svieříš niekomu, kto to také zažíva, tak tam niekdy sa stáva taký mechanizmus, ten človek si to nechce ani sám priznáť. Takže on sa na nejaké úrovni potrebuje tvářiť, že je všechno v pohode, pretože to má doma taky. A jak by si pak ospravedlňal, nebo ospravedlňala, že to pořád žije. Takže to je za mňa nejaký core princip. Vnímam ešte na strane tejto podpory, a to je niečo, čo mi také príde dôležité predať, že opravdu tá... Tá síť není zase tak veľká, ak sa môže na první pohľad zdáť, ve smyslu toho, že fakt je dôležité hľadať odborníky. Ja som sa hodne začala potom venovať sebe rozvoji, pretože mne zajímalo, proč sa mi tahle viec stala, proč som ju nedokázala zabrániť, proč som sa nedokázala z toho vymotať. Skúšala som sa hodne dlho nejak opraviť, pretože som mala pocit, že ja som tá rozbitá hračka, ktorá možno ani nemá místo tady na tomto svete, aby byla. Řada tých seberozvojových viecí pracuje na tom principu, že ty máš tady niečo nespracované a proto sa ti to pořád vrací. A to je preto, že si máš trauma z detství, alebo že si nejaká taková maková a tak. Ale to v tú chvíli vôbec nepomáha. To není vôbec léčivé. Za mňa to, čo v tú chvíli pomáha, je, že ti niekto pomôže oddeliť, kde je hranice nejakého, teď si počím to slovo, zlo. Kde je hranice nejakého toho zla a co opravdu, když niekto delá, tak si nedá ospravedlniť ničím. A to mi príde dôležité, aby som nejak odpovedala na tvoju otázku.

Určite, lebo ja si myslím, že toto je veľmi veľmi dôležitá téma. A pri tom si spomenula ten victim blaming. Ja by som to preložila, pretože nie všetci v angličte rozumejú tým výrazom, takže ako obviňovanie tej obete. A možno k tomu by sme mohli ešte niečo povedať, že aké je to veľmi časté, že ako sa tí ľudia, ktorí spadnú do takýchto vzťahov, ako vlastne sa často stretnú s tým, že dochádza k tomu victim blamingu, alebo teda v preklade obviňovaniu obete.

Myslím, že jeden z veľkých dúvodú, proč sa tak deje, ktorý zase, když nemáš zkušenosť s týmhle typem vztahu, tak ťa to nenapadne a začneš sa toho všímať až počasie, že ty... V momente, kdy chceš dať nejakou hranicu, nebo učiť čemu sa chceš vymeziť, tak to děláš nejakým spúsobem, ktorý třeba môj primárny spúsob je, že jenom o tom komunikujú, snažím sa to nejak pochopiť, rozhodne na nikoho nervu, nikoho nemlátim, nevyhrožujú. A tak som úplne bych řekla taký dosť klidný človek, ktorý zároveň nemá vôbec konflikty rád. A celkové sa snažím tie situácie vždy až bych řekla aj harmonizovať. to s týmhle typem človeka, ale nikam nevede. Takže ani to, snažiť sa to nejak pochopiť, snažiť sa to nejak vysvietliť. Jednu dobu som třeba už, když to bolo fakt neúnosné, že třeba fakt bola nejaká hrozná hátka, ona mňa hrozne ržoval, tak som tak som fakt si řekla, OK, tak ja ti potrebuji odísť z tejto situácie. Tak som fakt fyzicky odešla, ale on za mnou zase buď šiel a niečo mi dala, nebo mi tak psal niečo hnusného, nebo tak. Takže som vlastne mala pocit, že tie řešenia, ktoré mám k dispozícii, vôbec nejsou nejak funkční. A pak, ak už som bála zaufalá, ale to se bavíme o nejakých, to se vyvíjalo třeba mnesíce, tak pak, ak už som bála zaufalá a už som nevedela, čo je so sebou, tak už som niekedy také zakričela. A proč to říkám, je to, že vždycky táto situácia potom bola vytažená úplne do, až tak bych řekla, ad absurdum. A navíc tenhle človek si veľmi dobře hlídal, a kde se ke mne chová, takže on samozrejme pred tou veřejností se choval úplne akože jak mňa miluje, jak je to všechno úžasné, jak ja som úžasná a tak a vždy, když docházelo k nejakému ponížovaní nebo nadávkam, nebo tak, tak to bolo za zavřenými dveřmi. Protože on si na to dával fakt pozor, na rozdiel ode mňa. Takže sa presne stali situácie, že on třeba mne, nieco za zavřenými dveřmi, zase nejak vyeskaloval tú situáciu a ja už som potom taký zakričila, ale to už bolo v momente, kde tam byli ľudia. A pak presne bolo, no ale teď ty na ňaho taky řvieš, a teď ty tohle, a teď ty si také mu tohle udelala. Ale bohužiaľ, nebolo vidieť, že to už je proste jenom akt zaufalství toho, že ja sa třeba niekoľko miesícu snažím nieco vykomunikovať, že vlastne pořiad hľadám nejaký solution focused approach, akože prístup zamieřený na řešení, že pořiad sa mu snažím porozumieť, že sa snažím tie veci nejak vysvetliť. A takže to je jeden z dôvodov, ktorý potom vede k tomu victim blamingu, že sa srovnáva nesrovnatelné, pretože když si neustále pod takovýmhle tlakem, potom už ti to taky niekdy ujede, nebo mne, takže vystřelíš nejakú sprostou nadávku, nebo tak. A ja som třeba v jeden moment, ja som mala i fyzický strach, že fakt mi nieco udelá a že mi nejak ublíži. A potreboval som ja dáť nejakú fyzickú hranicu. A chtia som mu fakt vlepiť facku. A on mňa tehdy strašne silne chytil za ruce a bolo to úplne ten moment, ako ja mám tady nad tebou převahu a ja som mnohem silnejší než ty. A zase, prečo tenhle príklad říkám, tak je preto, že potom to bolo, no ale ty přece taky tohle, a ty si mu přece taky chtela vlepiť, a ty si přece mu taky sproste nadávala. Samozrejme, kvalita tiech ľudí je týhle tie vieci moc dobře pro ňa vykresliť. A zároveň ja som sa pak čím dál víc přestávala orientovať v té realite. Protože když 20-krát denne slyšíš, že si nejaká, tak proste 100-krát opakovaná lež sa stane pravdou. Takže ja už som pak bola vlastne úplne v tom zmatená, ako jaká teda som. A nebo nejsem. Takže to je, čo mne napadá k tomu victim blamingu. A zároveň, proste pokuď neznáš ten mechanizmus, tak opravdu Opravdu, pro tie ľudia to je ťažké nejakým spúsobom se na to objektívne podívať, pretože to je ako s tým ledovcem, ty vidíš tú jednu tretinu, ktorá je nad hladinou, ale to, co je pod hladinou, tak to si deje buď doma, nebo to je niekde za zavřenými dveřmi, nebo to je nejaká viec, ktorou víš jenom ty a on, že on třeba bol schopen proste, že byli na schúsce a on tam lhal a lhal mi do očí o niečem, Ale jediný, kto viedel, jaká je tá pravda, sme byli ja a on, a nešlo to nejak dokázať vôbec. Takže to je úplne až taková bezmoc, že si říkáš, tyjo, tak co si tady proste teďka deje. Ale to, co je nad tou hladinou, je, že on říká A a ja říkám B. A tie lidi potom říkajú, no tak my teď nevíme, jak to máme rozsúdiť, že jo, když to je 50 na 50 a to je slovo proti slovu a tak. Takže no, tak to je.

No a to vlastne ma napadá pritom aj to, že ľudia, ktorí takýto typ človeka poznajú kľudne aj 15-20 rokov, tak vôbec nemusia vedieť, aký ten človek v skutočnosti je. To napríklad sa stalo konkrétne mne. ale možno máš s tým tiež takúto skúsenosť vlastne aj o tom, ako si popisovala, že tí ľudia v podstate obviňovali aj teba za to, čo sa deje. Ale prečo o tom hovorím je to, že veľakrát si mnohí ľudia neuvedomujú, že poznajú nejakého takého človeka, ktorý sa presne navonok správa inak na verejnosti, nosí tú masku, lenže na verejnosti ju nezhodí. a kľudnej u nej musí zhodiť aj 20 rokov. Pretože mne sa to stalo napríklad, keď môžem do toho vsunúť iba takú myšlienku alebo spomienku, že kamaráti toho môjho ex-partnera alebo ľudia, ktorí sa s ním poznali veľmi dlhú dobu tak boli veľmi prekvapení, že ako sa ku mne správa a to teda vedeli iba úplne minimum. A pritom ma napadá to a teda zistila som, vlastne aj veľmi si svoje vlastné sebareflexie, alebo aj toho, že ako som sa rozprávala s veľa ľudmi o tejto téme, tak že pokiaľ ten človek sa nevymedzí a nepovie nejaké rázne nie na niečo, tomu narcistickému človeku, tak vlastne ho môže kľudne poznať aj 20 rokov ako svojho kamuša a vôbec nemusí vidieť túto jeho stránku, pretože zobrazuje sa to až vtedy, keď sa človek vymedzi. To je podľa môjho pozorovania ten hlavný klúčový bod. A neznamená toto, že napríklad tí ľudia, tí kamaráti sa dostanú do nejakej debáty, do nejakej politiky alebo o nejaké kontroverzné témy a že si vymieňajú svoje názory. To nie je o tom. Ale vymedzia sa voči niečomu osobnému, čo sa týka toho narcistu a vtedy sa to zobrazí. Čiže preto ma to iba napadlo, že to tam do toho môže byť zaujímavé vsunúť, ako si o tom hovorila, ľudia v podstate oblíňovali teba, ale oni ani možno absolútne nemali šancu vidieť, ako ten človek v skutočnosti funguje, alebo ako sa správa, pretože videli, samozrejme, ako si opisovala len tú časť nejakého ladovca, a zároveň k ľuďom mohli byť s tým človekom v akém či pracovnom sťahole, lebo v nejakom kamarátskom sťahu, v akomkoľvek dlhé obdobie, a nemuseli si to všimnúť práve kvôli tomuto, že sa oni osobne nemuseli voči nemu osobne vymedziť a povedať mu na niečo nie, a tak to nie, a ďalej už nie. že nebola tam nejaká taká situácia. A to sú potom také, že myslím, že v angličte sa to volá flying monkeys, alebo proste ľudia, ktorí potom stoja za tým človekom, dávajú jemu zapravdu, alebo nejakým spôsobom ho podporujú a ešte vlastne huckajú možno aj proti tej obeti, alebo teda nestoja jednoducho na strane toho človeka, ktorý je týraný. No a ešte ma tam niečo napadlo, ale teraz mi to vypadlo, takže sa k tomu asi dostanem neskôr. Ale malo si takú potrebu to povedať, pretože je to veľmi často prehliadané a ľudia nechápu prečo je to prehliadané. Ale tá maska sa zhádzuje u týchto ľudí, uzhodia až v momente, kde dojde k takému naozaj osobnému vymedzeniu sa.

No a zároveň je to opravdu pro mňa, tehdy to bolo hodne težké, Protože som to nedokázala takto odreflektovať, ako to reflektuju teď. Protože tým, jak ja som v tom bela denne, tým, jak som si o tom potom začala čísť a tak, tak som dokázala hodne tých viecí už nejak vidieť a prišlo mi to tak jasné. A nerozumela som tomu, proč tam třeba nemám väčší podporu. A teď späť mne videno, Přesne si uvedomujú, že pro tí ľudí kolem je to hrozne matoucí a vstupuje do toho veľké množství faktorú u nás. V tom našem vztahu tam bohužiaľ se hrálo veľkou roli to, že my sme byli ešte v tom pracovním vztahu a celé sa to tam namotalo ešte na dynamiku nejakých hodnot, ktoré vlastne vyhřezli, nebo nejak sa nasvítili skrze to, jak sa zacházelo s tou mojí situací. A je to to, jak som mluvila o tom, že opravdu je potreba umieť rozlišiť, kde je to zlo a kde není. A kde tomu zlu říkame áno, alebo minimálne neříkame né. To ale vyžaduje obrovskou sebereflexie od ľudí, kteří sú v tom nejak zapojení, pretože samozrejme ty tie situácie posuzuješ z nejakého svého filtru a také z nejaké svojí potreby. Takže i v té firme, kde som byla ja, tak na jedné rovine byla nejaká lidskosť a na druhé byl nejaký biznesový zájem. Jasne, ja bych si to predstavovala tak, že v momente, kdy niekto si takto chová k niekomu ve firme, tak tam príde veľké ne i ze strany té firmy. A to je nejaký môj ideálny sviet. A pořiadne to mrzí, že si to tehdy nestalo. A zároveň, pokud s tým nemáš skúšenosť, nemáš dosť dúkazú, není tam niekto, kto ti to môže vysvetliť, tak je to veľký nárok na tí ľudia, pretože oni nevidí to, čo je pod tou hladinou, jak dlouho to trvá, co sa tam deje. A mne sa třeba stala situácia, že som opravdu šla za majitelem a říkal som, hele, tohle sa mi deje proste a ja už tady nemôžu pracovať a tak. Pretože bolo pre mňa dôležité, aby niekto viedel pravdu, aspoň jeden človek, proč odcházim. A říkala som mu tehdy, že mi vieríš. A on mi říkal, že vierím, ale neviem, čo s tým mám delať. Na nejaké úrovni to chápu, na nejaké ne. Ale vztahuje sa to k tomu tématu, ktoré sme teda teď otevřeli. Kde je tá hranice? Kde môžeme tú obieť pochopiť? Kde môžeme opravdu zavnímať, že niekto je obieť a neni? A tam sa opravdu motá taková spôsta rôznych dynamik a přesvedčení, že to je hrozne složité. Teď som bola na nejakom kurzu a tam jedna žena říkala, že to, že mňa manipuluje, je moje rozhodnutie, jestli ja sa nechám oľíbať, ale tá pravda... Tá pravda není tak jednoduchá. Protože pokuď neznáš ty mechanizmy, tak ty si nevšimneš, že ťa niekto manipuluje. Je to podobné ako so šikanou, kde sa také říka ve školách, no ale prečo sa tí deti nebráni a proč nieco. Ale když je proti tobie 30 detí a ty si samá, tak to funguje na úplne iných základech a stejne takto fungujú tie narcisticko-manipulatívne vztahy. A proto mi príde dôležité o tom mluviť a nejak zvyšovať to povedomie o tom, že to je nejaký jev, ktorý se vyskytuje, má nejaké náležitosti, niečo sa tam deje a umie to potom nejak poznať a zachytiť.

Pri tom ešte napadlo, že to slovo, ktoré mi predtým vypadlo, bolo ako taký fanklub, že ten človek má taký svoj zmanipulovaný fanklub a tí ľudia ani zároveň nevedia, že sú zmanipulovaní. Myslím, tí, ktorí ho poznajú dlhšie a nevšimli si tie nejaké prejavy alebo nemali možnosť, alebo zatiaľ s tým človekom skúsenosť, kde by sa oni sami museli vymedzovať. Takže to už len k tomu som chcela, že to bolo ako taký Myslím si, že dosť dôležitý bod tohto celého, pretože tá podpora je ohromne dôležitá a myslím si, že keď aspoň jeden človek minimálne ti povie, že ti verí, tak to hrozne pomáha. A o tom sme sa tiež rozprávali predtým, Možno chceš k tomu niečo povedať, ale pre mňa toto bolo tiež jeden z veľmi, veľmi dôležitých momentov, kde ma niekto podporil, keď mi povedal ten človek, že mi verí.

No a myslím, že tam je to, že ti niekto vierí, když je podporeno ešte tým, že nejak z toho pole, nebo z energie toho človeka cítiš, Vierí neproto, že je tvoj kamarát a ví, že by si mu nelhala, ale že to je z nejakého hlubokého porozumenia, tak to je ohromná podpora. Ja som bola překvapená, že v momente, kdy som ja o tom začala víc mluviť, tak najednou My začali ženy sviežovať s nejakými svými príbehy. Že říkali, hele, ty si mluvila o tomhle a ja mám teda kamarátku, ktorá sa deje nieco podobného, čo si o tom myslíš. A zistila som, jak moc je ten jev rozšírený. Že to je mnohem víc, než my si myslíme a než vnímame. A že nejakým spúsobem opravdu to to žití tých zdravých partnerských vztahú a té úcty samy k sobe, jako ženy, že i vzhledem k historii a tak, tak si myslím, že to ešte pořiad nemáme na takové úrovni, ak bychom to mieli mít. A přesne ty ženy, so ktorýma ja som pak mluvila, a to byli rúzne ženy, rúzne vzdelané, proste z rúznych z rúznych kontextov, tak vlastne neustále sa dostávali do toho, no ale ja som také, a on tohle, a on to mial ťažké, a on tady to, a on nieco, a ja som nepochopila. A to je práve ten rozdíl toho. A myslím, že to je taký jeden z dobrých prúvodných znakov, podľa ktorého sa dá poznať, že nieco není v pohode, že tá obied neustále mluví o sobe, akože ja som asi tohle, málo sem, moc sem, tady som neudiala, nebo udialala, nebo tak. a ten pachatel takým mluví neustále o tobie. Žíka, že ja bych na tebe bol hodný, ale s tebou to nejde, pretože ty si taková a ty si tohle a ty si tamto a nedochází tam k nejakému, jo, promiň, tohle som fakt přehnal, nebo tak. To proste nedochází k nejakým omluvám, ktoré sú bych řekla relevantný, že je tam len tá lákám ťa späť omluva, že už to nikdy neudelám a ja ťa vlastne milujú a ty si už jasná, ale to má trošku inú príchuť, než tá klasická omluva, ako jo, promiň, tak tady som fakt niečo třeba prehnala.

Ako si sa potom s tým zťahlom, keď si z neho vystúpila, mohla si dôverovať ďalším ľuďom, mohla si dôverovať v ďalšej vzťavi, alebo ako si to mala jednak zo seba dôverou samej seba a jednak aj s dôverou v ostatných ľudí.

No tak s dúverou sama v sebe som to mela úplne, to som byla opravdu na úplné nulé. Keď som vystoupila z toho vztahu, tak tým, že som kvôli tomu vztahu odešla iz práce, tak mne sa najednou zhroutil úplne celý svet. A opravdu som mala pocit, že som fakt jenom neviem, jak sa to řekne slušne, proste nejaký odpadek na podlaze, ktorý fakt si vôbec snad nezaslouží ani, aby existoval. A mela som skreslené videní sebe samá, tým, jak neustále do mňa bolo slovne mláceno nieco, ako že, presne, jestli si myslíš, že ti mají ľudia rádi, tak nemají. A jestli si myslíš, že si v tomhle dobrá, tak nejsi. Takže ja som byla úplne rád mňa so sebou, verou všeobecne. A s dúverou v lidi mi to ani tak nezahýbalo, s dúverou v muže mi to docela zahýbalo. Spíš na úrovni toho, že som si uvedomila, nebo mi prišlo i na základe toho, jak sa to pak vyřešilo v té práci, a neviem, jak moc je to celospolečenský jev, alebo to bola spíš výjimka, ale že tam opravdu bolo nieco, ako tak košele bližší než kabát a my chlapi držíme pri sobie. A bol tam podľa mňa aplikovaný trochu aj ten gender, ten gender stereotyp, že no jasne holky sú hysterky a všechno přiháňají a teď on tady, a teď ti nosí ty kitky a ty dárky a tady to byl vyzvednout a tak, a tak, tak co ty máš. a ty si nejaká precitliviavá plačka. A to nie je niečo, čo by mi ľudia řekli do očí, ale v tom jej chování a v tom, jak zachází s týma situáciama, tak to bolo nejak cítiť. Takže takhle to bolo s mojou doberou.

Ako sa ti potom podarilo nastavovať si také zdravšie hranice po odchode z toho vzťahu? Lebo tam to evidentne možné nebolo, aj keď si sa vymedzovala, alebo keď si si tie hranice chcel nastaviť, tak tam to proste prerastlo v konflikty, agresiu a nepríjemné správanie, ale v takom vzťahu sa to totiž vymedziť nedá. Lebo ja si osobne myslím, že ultimatívne vymedzenie sa vo vzťahu s narcistom je úplne ukončenie kontaktu s tým človekom. Pretože akékoľvek iné vymedzenie, aj keď človek sa o to pokúša, alebo ho robí reálne a hovorí na veci nie, alebo vymedzí si tie hránice, tak sú zrušené, proste zhodené a to ešte slušné slovo. Takže by ma zaujímalo, ako si to mala ty s nejakými novými hránicami, ako si si ich začala nastavovať, alebo či si ich vedela si nejako uhájiť po tom, ako si odišla z toho vzťahu.

No, je to dlouhodobý proces, ktorý pořiad ešte trvá a je to hodne taký křehký proces, u ktorého ja si, bych řekla, tak nejak obšlapávam ten terén. Myslím, že som docela schopná si nastaviť hranice v tom kontextu, kde Přesne stačí ľidom říct úplne slušne, ne, tohle nechci a tak. Ale v momente, kdy proti mne je nejaká veľká vlna agresivity, tak to je pre mňa pořiad složité. A nejak sa s tým učím pracovať. Možná takou inspiráciou hodne mi na to pomohl kurs Moderní sebeobrany od Jasmíny Houdek. tam som si uvedomila, že tým, jak mám nejakú svoji vnitřní potrebu a je to nejaká moje hodnota chovať sa k lidem slušne, tak že v momente, kdy si ide vymeziť hranice slušne, tak je to OK, ale v momente, kdy ne, tak to je pro mňa nejaká výzva a tam najednou neviem, jak s tým zacházať, pretože nechci byť stejná, ako ten človek naproti mne a zároveň cítim, že ten môj spôsob tam není funkčný. A oni tam tehdy nabízeli práve nejaké typy na to, jak vlastne dávať najevo, to neaby si zůstala slušná a zároveň to ale mohlo fungovať i proti tomu nejakému agresívnemu spôsobu protireakce. A ešte mne k tomu napadá, že i tam som bola překvapená, koľko žian vlastne zdílelo, sa s nejakým týmhletím typem vztahu, ať už pracovní nebo osobní rovine setkali a že pŕesne toto vymezovanie hraníc bolo pro ne složité a zároveň frustrující, pretože ať na to šli akkoľvek, tak stejne sa to nepovedlo.

Čo by bol taký nejaký tvoj odkaz, alebo čo by si povedala ženám, ktoré sa cítia uväznene v takomto vzťahu, alebo sa boja odísť?

Řekla bych, že úplne rozumím tomu pocitu toho uvieznení. Úplne rozumím všetkým tým strachom. Úplne rozumím tomu, že to je nejaký proces, ktorý si vyžaduje nejaký svoj čas. A že to nie je tak jednoduché, ako sa to na první pohled zdá. a ze spousty rôznych dúvodú. A zároveň, že mi příde dôležité hľadať tie cesty a nevzdať. A najít si... pro sebe takovou podporu, ktorá ti pomôže krok po kroku sa z toho nejak vymotať a byť k sobe laskavá, když sa to nepovede, třeba na první pokus. Jenom si toho byť vedomá, že jo, OK, tak teďka sa mi to nepovedlo, nebo aha, tak už som do toho zase spadla. A dovoliť si, nebo skúsiť sa dostávať do nejakého role toho pozorovatele, Víš, jak to funguje, dokážeš si zmapovať, čo sa tam deje a postupne sa budeš učiť z toho odcházať. Protože taková tá rada, ako že zbal sa a uteč, tak jasne, bylo by to skvelé. ale tá realita niekde je o mnoho komplikovanější. Jenom je příjde dôležité na to fakt nerezignovať a hľadať spôsoby kousek po kousku a i si nejakým spôsobem, a s tým zase môžu pomôcť odborníci to fakt rozporcovať. Jak sa vždy říka, že nemusíš sníst celého toho medvida na jednou, nebo slona, tak proste si najít nejaké postupné kroky. Protože v momente ja som teda nebyla vôbec na tom človeku ekonomicky závislá. Nemieli sme spolu deti, nebyli sme manželé a i tak to bolo opravdu strašne težké. pro mňa hlavne kvôli tomu, že sa tam primotala tá práce, pretože ja bych dokázala odejť z toho vztahu, ale tým, že sme pořiad byli spolu v práci, mne na té práci záleželo, teď som viedela, že on nikdy neudejde, tak som nevedela, čo so sebou, tak tým sa to strašne prodlúžovalo. A tam môže mít každý nieco iného, takže to je asi takový môj vzkaz, abych sa v tom necyklila.

A keby si to tak iba možno zhrnula, že čo ti táto skúsenosť dala? Napriek tomu, že bola taká bolestivá.

Mne to otevřelo nejakú cestu k hlúbšímu sebepoznání. Bolo to taký první krok k tomu, že mi to nasvítilo nieco, čo třeba nemám úplne zdravie nastavené, nebo se mi to nedaží, nebo nieco, čo neviedomne se mi deje, nebo ja to delám a tak. Tak to mi to dalo. Spousta som sa toho naučila v tématu toho, jak tie vztahy fungujú, jak sa z toho dostať ven. Vlastne som od té doby pomohla celkem hodne ženám, nebyli ich stovky, ale bylo ich určite 10-15, tým vzdílením toho příbehu. A dalo mi to zkušenosť. Rozhodne nemôžu říci, že bych řekla, že to bol ten zlom a odteď už som šťastná a je to celé skvelé a úžasné a ďakujem, že sa mi to stalo. Uprímne, kdybych si mohla vybrať, tak bych si klidne toto odpustila. Myslím, že sú i iné spôsoby, jak třeba príjť na vieci, než toto. Dalo mi to respekt a úctu k tomu, že sú vieci, ktoré na venek nejak vypadajú. uvnitř tak být nemusí. A že pokuď chceme nieco hodnotiť, tak je dôležité si se podívať, z jakého místa to hodnotím, jak veľkou mám znalosť. Dalo mi to nejakú citlivosť k tomu, vnímať rúzne pródy viecí, akože co se deje, jak se to deje, že to možná nemusí byť tak jasné, jak sa to na první pohľad zdá. Dosť sa mi to hodilo potom v momente, kdy som třeba vo školách a řešila som s detmom práve šíkanu a tak, tak tohle bolo nieco, čo mi v tom hodne pomohlo. Dalo mi to spôsob zdravotných problémov, ktoré díky Bohu som nejak zvládla a prekonala. Za což som ráda. A určite bych chtia řítiť, že mi to dalo väčší sebeúctu. A v niečem pořiad je to ešte pošremocené.

Je ešte niečo, čo by ťa napadlo na záver povedať, alebo odkazať, alebo o čo sa podeliť?

Určite bych chtia říct, že mne tehdy hodne pomohol ten prímier k té žábe v hrnci. Tehdy terapeútky z toho centra říkali, že to funguje ako žába v hrnci. Proste když je žába v hrnci so studenou vodou, tak je v pohode. A v momente, kde by sa to hned otočilo na vár, tak ona vyskočí, že on není hloupá. Proste řekne si, tak tady to nejak hrozne pálí, idu prič. Ale takhle sa to nedieje. To sa deje tak, že to je, a tak tady pridám stupeň, tady pridám 2, tady pridám 3, tady pridám 5. A to je na tom hrozne nebezpečné, protože, a ty si to také niekde zmiňovala, jasne, že kdyby niekto inzeroval na bízim vztah, kde ťa budú šikanovať, manipulovať, nadávať a odejdeš z neho úplne celá zničená, že nebudeš viedieť, kdo si, tak to by človek opravdu musel byť blázen, aby do takového vztahu šiel. Ale navenek to tak často vypadá, že ľudia říkajú, no tak ježiš, proste tak. To je to nebezpečí, takže si přeju, aby si ľudia odnesli tú informáciu, že tie viaci sa dejú postupne, že tam sú nejaké mechanizmy, že tam sú nejaké cykly a že to je viec, ktorá je silnejší než tvoje silná vúle, nebo že si chytrá a vzdelaná a tak. A pokud to nevíš, že sa to deje, tak ako kdyby si neviedela, jak účinkuje nejaký lek, že třeba pomáha na nejaký symptom a zároveň má nejaké vedlejšie účinky, že třeba si je víc unavená, nebo tak. Takže toto bych chtia vzkázať. Chtiela bych určite říci, že som zachytila spoustu rôznych príbieh. A že mám proste príbeh mojej kamarátky, ktorá takto toužila po díteti a bolo to pro ní fakt hodne silné. Chtiela sa státou mámou a úplne s čistým zámerem šla do vztahu. A hodnej volalo to mateřství. Ten vztah nakonec skončil tým, že on ji vyhodil z domu i s miminkiem. A ona mi volala, že je na ulici s dítetem a že si môže príjť. A človek si řekne, že ježiš, tak je blbá. A ja som to i zaslechla, že tak mela si dávať pozor, s kým si udiala to díte. Ale ten svet je mnohem komplexnejší a to naše lidské chovánie je mnohem komplexnejšie. Takže si prijau nejak i víc soucitu pro ľudí, ktorým sa toto stalo. Přiala bych si, aby sa o tom viac mluvilo v médiách, aby sa mnohem viac mluvilo o tom násilí, ktoré není fyzické, pretože třeba ten môj partner bol dosť inteligentný na to, aby viedel, že nemá na mne používať fyzické násilí. Protože jasne, že v momente, kde bych prišla do kanceláře s Monoclem, tá reakce toho okolia je potom úplne iná. Tam to najednou umíme odsúdiť, tam už nemáme tie komentáře, ako no, ale ty si také a ty si na neho také kričila. A tak tam je to mnohem složitejšie udiať ten victim blaming, kdež niekto niekoho zmlátí. Ale to není ve všech prípadech. Príde mi dôležité také vyvrátiť ten mýtus, že ženy, ktorým sa to deje, sú proste nejaké tady ošklivé bezdomovkynie, ktoré sú úplne mimo. To není pravda. To není pravda. A ja ve svém okolí mám mnoho chytrých, krásných, vzdelaných žen, ktorým sa tohle prihodilo. A chtia bych vzkázať tým ženám, že to opravdu nie je ich vina. a že sú vieci, ktoré nikto nemá právo im delať. A neomlouvá toho človeka ani stres v práci, ani špatné detství, ani že ho opustila matka, kdež mu bolo 6, ani neviem čo, proste neomlouvá. A být nekoho, nebo ho šikanovať, nebo ho neustále schazovať a navážať sa do neho. a tak to je neomluvitelné. Poďme prosím to viac rikať a poďme to viac odsuzovať a dávať tam nejakú hranici, že to fakt není v pohode.

To si myslím si, že veľmi pekne zakončila. Veľmi si to pekne... Tie tvoje priania a to, ako si to celé popísala, je veľmi pekne zhrnuté. Takže za to ti veľmi pekne ďakujem. Celkovo ti ďakujem, že si bola ochotná sa podeliť o svoj príbeh a o to, ako si dala do kontextu rôzne tie situácie a rôzne tie témy, o ktorých sme sa rozprávali. Verím, že toto inšpiruje mnohé ženy na ozajstné zmene po svojom živote, alebo že to otvorí práve oči ľuďom, ktorí by možno na začiatku nemali ešte taký veľký súcit v oči človeku, ktorý sa v takomto type vzťahu ocitoval. Želám ti, nech sa ti darí čo najviac, aby si aj vo svojom prostredí a vo svojom priestore mala stále viac a viac žiarivých ľudí. A aby sa vlastne aj táto téma mohla dostať ďalej, tak toto je jedna z ciest, ako to môžeme takto spolu spraviť. A ja za to ti veľmi pekne ďakujem.

Ja ďakujem za pozvanie a som moc ráda, že niekto tohoto téma zvednú. A som ráda a vďačná, že si mela tú odvahu sdieľať svoj príbeh, pretože to samozrejme tomu dáva úplne inú sílu a vnímam, že to môže přinásť nejakou zmienu, že v momente, kde tie viece prichádzajú od človeka, ktorý úplne ve vší nahoti a otevřenosti říka, ja som tím prošiel, tohle sa mi stalo a zdílí to svoj zraniteľnosť, tak to je ohromne cené, pretože najednou nie si nejaký chytrý psycholog, ktorý si prečetl dve knížky, alebo i niekto, kto se všídu vierou, ti chce nejak pomôcť a podpožiť, ale Neni tam to hluboké pochopenie, tak dáva mi to veľký smysl. A pokud to pomôže aspoň jedné ženie, tady je to naše povídanie, tak ja budú fakt ráda a budú za to vdečná, pretože myslím, že je dôležité tomu tématu dávať pořiad pozornosť.

Ďakujem, že si si vypočula dnešnú epizódu. Keď sa ti páčila, tak sa prihlás na odber, nech ti neunikne žiadna téma, vzdielajú na sociálnych sieťach a hodnoť podcast O CRCA hviezdičkami, aby sa k jeho obsahu mohlo dostať čo najviac ľudí, ktorí môže pomôcť. Už teraz na teba teším pri ďalšej téme podcastu O CRCA, tam, kde začína nová kapitola tvojho príbehu. A pamätaj na to, že si zaslúžiš to najlepšie.